Semestrálna práca Postmoderna Postmoderna "post" - po "moderna" - fr. moderne - prispôsobiť dobe Postmoderna je označenie kultúrno-dejinnej epochy po moderne. Za východzí bod postmoderny sú považované zväčša umelecké, politické a mediálne zmeny v 60.rokoch minulého storočia. Postmodernu je možné považovať za pokračovanie a radikalizáciu poznávania nedôvery a krízy reprezentácie ktorú priniesla moderna. Označuje aj zlom a odvrat od elitárskeho chápania umenia a chápania súvislostí , ktoré boli typické pre modernu. Mnohý umelci zaradzujúci sa do postmoderny , predvádzajú provokatívne či hravo inscenovanú negáciu tradovaných konceptov umenia a pohľadov na svet. K tomu patrí aj dominantná téma diskusie o konci umenia, ktorá ma čiastočne apokalyptický a ironický nádych. Umelecké projekty zo 60. rokov prevádzali do praxe názor, že ústredné umelecko-teoretické koncepty (krása, pravda,autentickosť a genialita) niesú v žiadnom prípade trans-historicky platné či trans-kultúrne záväzné. Cieľom postmoderny bolo riešiť problémy spojené z modernou. Postmoderna v hudbe Ťažko povedať či modernu a postmodernu chápať len ako estetiku , alebo ich brať ako novo vykryštalizované slohy. Za hudobnú modernu sa zvykne označovať hudba, vytvorená medzi svetovými vojnami. Mnohý teoretici stanovili rôzne roky do ktorých modernu a postmodernu zaradiť ale ich tvrdenia sú rôzne . Napríklad podľa Carla Dahlhausa sa moderna odohrávala od roku 1890 do dvatsiatych rokov minulého storočia, no Ulrich Dibelius tvrdí že prebehla v rokoch 1945-1965. Rozdiel medzi modernou a postmodernou je v uprednostňovaní racionality moderny pred spontánnosťou a komunikatívnosťou postmoderny. Ďalej je ním elitárnosť a intelektualitácia modernistickej hudby oproti masovému rozšíreniu v kultúre veľkých miest. Pretrváva aj individualita a originalita prejavu v moderne oproti preferovaniu pluralizmu vzájomnej nesúmerateľnosti a heterogénnosti štýlov aj za cenu eklekticizmu a straty jedinečnosti. Moderný estetický program je nasmerovaný k hlavnému cieľu - vytvoreniu originálnej kompozície v duchu tradičného "opus perfectum et absolutum". Dielo má byť nemenným a nemal by do neho nikto zasahovať pretože je realizované ako perfektné a dokonalé. Techniky Alúzia - narážka, ponáška, náznak , čiastočné, neúplné prirovnanie známym skladbám a štýlom ktoré majú len evokovať pôvodných autorov Apropriácia - privlastnenie si individuality iného; napr. privlastnenie si objavu originálnej techniky hry na nástroj, prístupu a pod. Citát - presné použitie známych melódií, motívov v skladbe (citovanie), ktorých autorom je iný skladateľ Irónia - dvojzmyselný výsmech, rozprávanie v kladnom postoji, pričom výrazom, zvukovou artikuláciou, interpretáciou, ide o negáciu postoja Koláž - výtvarná technika surrealistov, kombinácia rozličných materiálov, komponovaných do obrazu; v hudbe ide o miešanie rôznorodých hudobných štýlov, žánrov a slohov do jedného celku Montáž - fotomontáž, literárna montáž, filmová montáž, strih, zostavovanie obrazov, snímkov do jedného celku; používa sa najmä v elektroakustickej, digitálnej hudbe, electro-jazze, elektronickej tanečnej hudbe, house music, drum and bass... Paródia - zosmiešnenie už jestvujúcej známej skladateľskej predlohy Pastiche ("pastiš") - literárne ide o prafrázu, napodobeninu; v renesančnej hudbe sa používal pojem pasticcio - hudobná zmes, potpouri(veľké dvoj-, trojdielne a viacdielne formy - A,B,C,D,E,F....), u ktorých bolo nebezpečie rozkladu hudobnej formy na rad myšlienkovo nezavislých, relatívne samostatných útvarov Plagiát - netvorivé opisovanie, napodobovanie, býva spojený s paródiou a iróniou; je predstupňom alúzie Travestia - prestrojenie, preoblečenie, parodovanie vo vonkajších znakoch; vyskytuje sa najmä v hudobnom divadle, opere, v rockovom divadle Vypracoval: Patrik Vajda, 428322 Zdroje 1. NÜNNING, Ansgar, Lexikon teorie literatury a kultury. Brno: Host, 2006, ISBN 80-7294-170-4 2. KAJANOVÁ, Yveta, Postmoderna v hudbe, Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, ISBN 978-80-223-2802-9