Doklady obchodu: středověká závaží a váhy, olověné plomby
Stredoveké závažia
V stredoveku sa váženie tovaru používali tzv. lotové závažia ako neoddeliteľná súčasť
váh. Mali miskovitý tvar a vyrobené boli odlievaním z bronzu. Zväčša boli nezdobené ale
nájdeme aj exempláre zdobené koncentrickými kruhmi s jamkami uprostred na okraji.
Z Moravy a Čiech je známych 13 nálezov takýchto závaží k roku 2010. Tvorili sadu, kde sa do
najväčšieho závažia poskladali ostatné a uzavreli sa viečkom, pričom najväčšie závažie bolo
rovnako ťažké ako zbytok závaží. ,, Hmotnostní škála lotových závaží mohla ovšem odpovídat
ještě širšímu rozpětí: od jedné celé hřivny přes její polovinu (půlhřivnu), 1/4 (věrduňk), 1/8
(unci), 1/16 (lot), 1/32 (půllot) až k 1/64 hřivny, tedy kventlíku.´´ (Doležel, 2010, 184).
Používanie lotových závaží je na základe nálezov datované od 13. storočia a v menších
obmenách až do 20 stor.. Pred nimi sa v přemyslovskom období používali na váženie hrivny,
z ktorých sa prebrala váha pre najväčšie závažie v súprave lotových závaží.
Obr. 1: Tábor. Kompletná sada lotových závaží. Obr. 2: Brno, Josefská ulice, Uzatváracia
dóza súpravy lotových závaží z odpadovej
šachty zaniknutej v prvej polovici 14. stor.
Obr. 6: Stredoveké lotové závažia z českých zemí. 1 – Staré Mýto; 2 –Gruna, Hradisko; 3 –
Písek; 4 – Štěpánov nad Svratkou, Havírna č. 9; 5 –Olomouc, Horní náměstí; 6 –Boskovice,
hrad; 7 – Jihlava, dům č. p. 96-2; 8 –Vícov,Městisko.
Olovené Plômby
Jedná sa o malé predmety zložené z dvoch gulatých diskov spojených tenkým
pásikom. Na ich lícovej strane sú vyrazené potrebné údaje a na rubnej strane mohol byť
vyrazený erb ale iné heraldické motívy. Výnimkou je plomba z hradu Rokštejn, kde je na líci
vyrazený erb Luxebmurgovcov a na rubnej strane asi motív sv. Václava. Priemer týchto
plômb sa pohybuje od 10-55mm. Používali sa na označenie tovaru, určovali pôvod, množstvo
a kvalitu. Zhotovené mohli byť väčšinou z olova alebo cínu prípadne aj vosku. Tovar, ktorý
bol označený plombou mohol byť textilný alebo to mohlo byť korenie, drahé kovy prípadne
niektoré potraviny. Slúžiť mohli pri regionálnom obchode alebo častejšie pri
medzinárodnom. Začali sa používať od 2. pol. 13. storočia až do 19. storočia. Najčastejšie
nálzy plômb sú zo západnej a severnej Európy, z Londýna je ich známych viac ako 8000.
Z Čiech je známych 10 kusov a zo Slovenska 23, kde dokladajú obchodné styky s Anglickom,
Škótskom, Flanderskom, Benátkami, Francúzskom, Nemeckom a Poľskom , plombami sa na
Slovensku zaoberá Ján Hunka.
Použitá literatúra:
Březinová, 2007: Textilní výroba ve středověku. Poznání textilní produkce na základě
archeologických nálezů. Dissertationes Archaeologicae Brunenses/Pragensesque 2. Praha –
Brno, s. 93 – olověné plomby.
Doležel, J., 2010: Středověká lotová závaží v českých a moravských nálezech. Přehled
výzkumů 49, 183-215.
Janiš, D. – Schenk, Z. – Vrla, R., 2013: Nové poznatky ke stavebnímu vývoji hradu Šaumburka
v Hostýnských vrších. Archaeologia historica 38/2, 435-454.
Měřínský, Z., 2003: Olověná plomba se znakem Lucemburků z hradu Rokštejna (k. ú. Panská
Lhota, o. Jihlava, Morava). In: Ad vitam et honorem: profesoru Jaroslavu Mezníkovi přátelé a
žáci k pětasedmdesátým narozeninám. Brno, 629-637.