C:\Users\User\Desktop\5273802_f520.jpg Charakteristika a vplyv na vznik a úlohu vojenstva v před-neolitickom období . —Vznik – od počiatku ľudskej existencie - na medzikmeňovej úrovni. —Primárne funkcie : —1.) boj a súperenie o zisk lepších životných podmienok – vyhľadávanie a usádzanie sa na území bohatom na rozličné prírodné zdroje (hlavne loviská) - zabezpečenie obživy pre príslušníkov kmeňa » „dobyvačná funkcia“. —2.) ochranná funkcia – zabezpečiť ochranu ovládaného územia a predovšetkým ostatných príslušníkov kmeňa. —3.) koristnícko-lúpežná funkcia – jednorázové vpády na územie iného kmeňa s cieľom ziskať „vojnovú korisť“, nie trvalo sa tam usadiť. — — Vplyv vojenstva na formovanie rodovej spoločnosti —Počiatky – výsadné postavenie Ženy jako matky – matrilineárny rod – odvodzovanie rodinného původu od ženy-matky, jako symbolu plodnosti a darkyne života. —Muž – a.) lovec - vnímaný jako „zdatnejší“ jedinec – zabezpečenie vhodných životných potrieb pre príslušníkov kmeňa. — b.) bojovník – zabezpečiť ochranu všetkých príslušníkov kmeňa. —Postupné klimatické zmeny - rapidny nárast populácie – obmedzenie životného priestoru vyvoláva v spoločnosti väčšiu potrebu zabezpečiť ochranu nielen členov vlastného kmeňa, ale hlavne vlastného územia jako primárneho zdroja obživy. Nástup neolitu a postupná militarizácia staroorientálnej spoločnosti —Cca pol. 4. tis. pnl. —Primárnym výrobným prostriedkom a zdrojom obživy sa stáva půda – prechod od kočovného k usadlému spůsobu života - vznik prvých miest a ranných staroorientálnych kultúr (Egypt, oblasť Predného Východu, Malá Ázia apod.). —Na čele spoločnosti stojí teokratický panovník, ktorý okrem najvyššej správnej a náboženskej, disponuje i najvyššou vojenskou mocou. —Vonkajšia podoba miest- charakteristickým rysom a dominantou sa okrem panovníkovho paláca jako symbolu jeho moci stáva hlavne výstavba mohutných hradieb a opevnení – charakteristický znak postupnej militarizácie staroorientálnej spoločnosti. —V důsledku politickej nejednotnosti sa vojna čoraz častejšie stáva nielen důležitou, ale dokonca i nepostrádateľnou súčasťou každodenného života – jedná sa o hlavný prostriedok na zisk osobnej prestíže, moci, bohatstva a majetku. —Čoraz častejšia potreba účasti väčšieho množstva bojovníkov na vojenských operáciach má za důsledok vznik nového spoločenského fenoménu – profesionálnej armády. Počiatky profesionalizácie vojenstva v staroorientálnej spoločnosti —Spočiatku – úzka skupina - panovníková osobná stráž – tvori hlavnú oporu jeho moci —Účasť na vojenských operáciach – tvorí ich primárny zdroj obživy - za odmenu (okrem časti z vojenskej koristi) získavajú rozličné výsady a dary, predovšetkým vo forme naturálii (dávky a výnosy z půdy apod.) – nadobudnutie značného množstva majetku a výsadného spoločenského postavenia – vznik tzv. vojenskej aristokracie. —Okrem vojenskej majú jej príslušníci i poradnú funkciu – tvoria súčasť panovníckej rady. —Na ochranu svojho majetku a zabezpečenie vlastných mocenských pozícií si rovnako jako panovník vytvárajú svoje vlastné ozbrojené družiny – postupne sa tak v staroorientálnej spoločnosti rozvíja početná skupina obyvateľstva, ktorej hlavným zdrojom obživy sa namiesto priamej účasti na výrobnom hospodárstve štátu, stáva vojna. — Vzájomný mocenský boj a vznik prvých centralistických štátov na Prednom Východe —Mezopotámia, Syro-Palestína, Fenícia, Egypt, M. Ázia – politicko-mocenské centrá oblasti Predného Východu - vznik prvých centralistických štátov (vhodné klimatické podmienky, strategická poloha, bohaté náleziská R. a N.S., významné obchodné cesty apod.) – snaha viacerých panovníkov získať nad nimi kontrolu a profitovať tak z ich výnosov. C:\Users\User\Desktop\02-00516.jpg Novoasýrska ríša Ashurbanipal in chariot —Po zbavení sa mitannskej nadvlády koncom 10 st. pred n. l. sa Asýria postupne etabluje do pozície jedného z najvýznamnejších politicko-mocenských štátnych útvaroch na Prednom Východe. — —Adad-narárí II. (911-891 pred n. l.) —považovaný za zakladateľa Novoasýrskej ríše. —Za jeho vlády sa z Asýrie stáva silný, centralisticky riadený štát, ktorého „medzinárodné“ postavenie je založené predovšetkým na úspechoch agresívnej expanzívnej politiky. —expanzia - je sprevádzaná bezohľadnosťou a krutosťou – bol prvým asýrskym panovníkom, ktorý pri svojich ťaženiach používal metódu tzv. odstupňovaného teroru, ktorá sa v budúcnosti stane neoddeliteľnou súčasťou drvivej väčšiny vojenských kampaní asýrskych vládcov. —Prvé hromadné deportácie a násilné presídľovanie podrobeného obyvateľstva z novodobytého územia do Asýrie. —1.) jeho masové využívanie ako hlavného výrobného prostriedku v rozličných hospodárskych odvetviach, najmä v stavebníctve. —2.) obmedzenie možnosti vzbury na novozískanom území pretrhnutím dovtedajších spoločensko-regionálnych väzieb jeho obyvateľov. — — — — —Jeho nasledovníci pokračujú v nastolenom kurze a naďalej získavajú pod asýrsku správu nové územia, na ktorých aplikujú tie isté metódy, ako ich predchodca (masové deportácie obyvateľstva, metóda odstupňovaného teroru a i.) —Novozískané územia sú pod asýrsku správu pričleňované : —1.) priamo, ako integrálna súčasť ríše – územia v bezprostrednej blízkosti Asýrie —2.) formou vazalských štátov – vzdialenejšie územia majúce vlastnú samosprávu, avšak uznávajúce asýrsku vládu a zvrchovanosť. — —Aššurnarsipal II. (883-859) — —Expanzia vedená na sever (jazero Van) a západ – snaha získať pod asýrsku správu oblasti Fenície, Syro-Palestíny a Malej Ázie - ekonomicko-strategický faktor. —„ Na pobreží som od obyvateľov Týru, Byblu, Sidónu, Mahallaty, Kaizy, Amurru a Arvaldu (Cyprus), ktorý je ostrovom, vybral tribút, ktorý zahŕňa zlato, striebro, meď, cín, drahé odevy z ľanu, eben, slonovinu... – toto je tribút, ktorý som od nich vybral a oni sa mi hodili k nohám“. — —Ako prvý asýrsky panovník rozširuje hranice ríše až k pobrežiu Stredozemného mora – tamojšie mestá uznávajú asýrsku zvrchovanosť a stávajú sa asýrskymi vazalmi. —„Na pobreží Hlbokého (Stredozemného) mora som prikázal svojim poddaným (vojakom) očistiť si zbrane od krvi, ktorú počas tejto slávnej kampane preliali.“ — — — — — —Dobytie mesta Suru Aššurnasirpalom —vzorová ukážka zaužívaného postupu asýrskych vládcov po dobytí rebelujúceho mesta ( jedna z najzaužívanejších metód tzv. odstupňovaného teroru) : — —„Keď som dorazil k Suru, ležiaceho v kraji Bit Halupe, strach a hrôza z hnevu Aššura, môjho pána, zachvátila jeho obyvateľov. Najvyšší predstavitelia mesta v snahe o záchranu vlastných životov a životov ostatných predstúpili predo mňa a hodili sa mi k nohám prosiac o milosť...A tak s odvahou v srdci a s hnevom svojich zbraní som zaútočil na mesto a rebelov zničil. Z tých čo prežili som všetkých prikázal buď stiahnuť z kože, alebo naraziť na koly, sťať, upáliť, vytrhnúť oči, odrezať nos, uši a končatiny...“. —V ponímaní asýrskych vládcov mal takýto postup slúžiť ako odstrašujúci príklad pre všetkých, ktorý by odvážili rebelovať voči asýrskej nadvláde (psychologický aspekt). — — — — — — assyrian-king-blinding-prisoner —Salmanassar III. (859-824) —Vládol 35 rokov, z toho 31 strávil na rozličných vojenských ťaženiach —Zavedenie pravidelných každoročných vojenských výprav na rozširovanie asýrskeho panstva – najmä na západ do Libanonu (drevo, drahé kovy) a oblastí Malej Ázie (železo) . —Budovanie opevnených miest a vojenských pevností s cieľom upevniť asýrsku nadvládu na novodobytom území. — assyrian5 assyria-israelite-forced-labor Tiglath-pilesár III. (744-727) —Obdobie jeho vlády – Novoasýrska ríša sa stáva najväčším a najsilnejším mocensko-politickým útvarom na Prednom Východe. —K ríši sú postupne formou anexie pričlenené dovtedy vazalské územia v Sýrii, Fenícii, Palestíne, Malej Ázii, Médii a i. – Vznik prvej centralisticky riadenej ríše, ktorá svojim územným rozsahom prekonáva regionálny charakter a stáva sa dominantnou silou celej oblasti Predného Východu. — —Reorganizácia štátnej správy – územno-správne rozdelenie väčších provincii na menšie – do ich čela dosadzoval vlastných správcov z radov asýrskej vojenskej aristokracie - politické elity z radov domácej aristokracie tak strácajú na svojom území svoj politický vplyv a význam. —civilná správa je tým postupne zatlačená do úzadia a podriaďuje sa správe vojenskej – militaristický charakter Asýrskej ríše. — —Povinnosť predstaviteľov každej z dobytých provincii: —1.) platenie tzv. vojenskej dane, ktorej výška bola pevne stanovená panovníkom —2.) každoročne poskytnúť presne stanovený počet odvedencom do asýrskeho vojska. — — — — —Masové deportácie podrobeného obyvateľstva do Asýrie dosahujú za jeho panovania svoj vrchol : —„Po úspešnej kampani v roku 744, nechal z Médie deportovať 65 000 obyvateľov a usadil ich na asýrsko-babylonskej hranici, v povodí rieky Diyala...o dva roky neskôr v roku 742 deportoval 30 ooo obyvateľov krajiny Hamath v Sýrii a usadil ich ďaleko na východnej hranici ríše v pohorí Zagros“. — —Po úspešnej výprave proti Chaldejcom (v r. 707) a následnom vpáde na ich územie nechal Sargon II. deportovať 108 000 z nich, s cieľom pacifikovať toto územie a predísť tak budúcim nepokojom.“ assyrian-hooks-lips Vojenská reforma —Neustále navyšovanie počtu profesionálnych, bojaschopných jednotiek, ich organizácia a výcvik patrilo medzi hlavné priority každého asýrskeho vládcu – záruka udržania moci a dominantného postavenia Asýrie v oblasti Predného Východu. — —Spočiatku – obmedzenie : vojenské ťaženia a kampane sú vedené hlavne v lete kvôli: —1.) zásobovaniu vojska počas výpravy. —2.) tzv. sezónnym odvodom roľníkov, vykonávajúcich povinnú vojenskú službu – tvorili najpočetnejšiu časť armády – primárne však neboli súčasťou stáleho profesionálneho vojska a nemali ani potrebný vojenský výcvik. — —Tiglath-Pilesár zrušil sezónne odvody miestnych roľníkov do armády a ako prvý vládca sprofesionalizoval vojenský stav : — —1.) Bol navýšený počet vojakov-profesionálov a zdokonalil sa ich výcvik – vznik stálej — profesionálnej armády - kisir sharruti - ktorá bola panovníkovi k dispozícii počas — celého roka. —Jej jadro tvorili jednotky verbované z obyvateľstva obývajúceho územia bezprostredne susediace s historickým územím Asýrie - záruka ich oddanosti a lojality vládcovi. —Zvyšok tvorili pomocné oddiely, verbované z obyvateľov jednotlivých provincii a tiež vojenské oddiely vazalských štátov - sab sharri — — —2.) Ako prvý zaviedol do armády jednotné vojenské uniformy a jednotnú výzbroj – snaha — odstrániť rozdiely a etnickú rôznorodosť vo vojsku. — —3.) Vytvoril špeciálne školiace strediská pre výchovu budúcich veliteľských kádrov. — —4.) Boli zavedené nové, modernejšie a efektívnejšie techniky boja: — a.) masové využívanie obliehacích strojov a ťažkej vojenskej techniky, — b.) prepracovaný systém zásobovania armády počas vojenských ťažení. — — 5.)Vo väčšej miere začína využívať služby cudzích žoldnierov, pochádzajúcich z etník — obývajúcich územie mimo asýrske panstvo – jedná sa najmä o špeciálne vojenské — oddiely (semitská ľahká jazda, grécki žoldnieri z Kréty a M. Ázie a i.) — —Vo svojej neprítomnosti počas vojenských ťažení delegoval panovník svoje právomoci vždy jednému z dvoch najdlhšie slúžiacich armádnych veliteľov - tzv. tur-tan – za priebeh a výsledok ťaženia sa osobne zodpovedal priamo vládcovi. — — Jednotlivé vojenské oddiely asýrskeho vojska —Elitnú zložku armády tvorili tzv. qurubti sha shepe – kráľova osobná stráž pozostávajúca prevažne z oddielov ťažkej pechoty, ťažkej jazdy a bojových vozov. — —1.)Bojové vozy — —Predstavovali hlavnú údernú silu asýrskej armády —Spočiatku (10-9 st.) - dvoj až trojzáprah (ľahké bojové vozy) – okrem vojenskej funkcie mali aj funkciu výzvednú – ako prieskumníci daného územia postupovali počas výprav ako predvoj hlavnej armády. —po vojenskej reforme sa po prvý krát objavuje štvorzáprah (ťažké bojové vozy)– čisto len vojenská funkcia - predstavujú hlavnú údernú silu asýrskej armády. —Ich hlavnou úlohou bolo hromadným útokom preraziť nepriateľské formácie a vytvoriť tak priestor pre nástup ostatných jednotiek. —Okrem vojenského aspektu zohráva dôležitú úlohu i aspekt psychologický – ich nasadenie malo vyvolať strach a hrôzu u nepriateľa. —Ich využitie však bolo limitované charakterom a pôdorysom krajiny. —výzvednú funkciu počas výprav preberá ľahká jazda. — C:\Users\User\Desktop\Obrázok5.png — C:\Users\User\Desktop\Obrázok4.png —Jazda — —Spočiatku pozostáva najmä z rýchlych a ľahko vyzbrojených pomocných oddielov a žoldnierov (Médi, Peržania...) – využívaná hlavne na koristnícko-lúpežné vpády a boj v horských oblastiach nepriateľského územia. —Spoločne s ľahkými vozmi postupovali ako predvoj hlavnej armády a ako prieskumníci plnili tiež výzvednú funkciu. —Po reforme – vznik a hromadné zaradenie obrnenej ťažkej jazdy – jej hlavnou úlohou bolo podporiť útok bojových vozov a znásobiť tak jeho deštruktívny dopad na nepriateľa. —Výzbroj bola prispôsobená ako pre boj zblízka, tak i pre boj zo vzdialenosti. —Jej výhodou bolo, že na rozdiel od bojových vozov mohla byť nasadená ako hlavná úderná sila i do bitiek v členitejšom horskom teréne. —Špeciálna pozornosť panovníka bola tiež venovaná chovu a vojenskému výcviku koní —Existencia špeciálnych úradníkov – tzv. musarkisu – ktorých hlavnou úlohou bolo dohliadať na pravidelné „zásobovanie“ špeciálnych výcvikových centier (tzv. ekal masharti) koňmi z jednotlivých provincii. — — — —Pechota —Tvorila najpočetnejšiu časť vojska - veľká pestrosť a rôznorodosť jednotiek —Elitnú zložku tvorila osobná garda panovníka - ťažká pechota - málo početná, avšak disponujúca najlepším vojenským výcvikom a výzbrojou. —Jadro tvorili príslušníci stálej profesionálnej armády – existencia veľkého množstva špeciálnych jednotiek pre boj zblízka i zo vzdialenosti (ťažká, ľahká pechota, lukostrelci, prakovníci...) —1.) Lukostrelci (zuk shepi) —najpočetnejšia skupina - luk (reflexný typ) bol hlavnou a najčastejšie sa vyskytujúcou zbraňou v asýrskom vojsku). —Bojovali v pároch – 1 lukostrelec + 1 štítonosič. — — — C:\Users\User\Desktop\1c202e8223d8_539.jpg —Obliehanie a dobývanie opevnených miest —Asýrka špecialita - využívanie nových - inovátorskych taktík a postupov – stavba mohutných obliehacích strojov a zariadení – taktika a postup pri obliehaní boli prispôsobené typu nepriateľského opevnenia, členitosti reliefu a celkovému charakteru krajiny. —Existencia množstva školiacich centier, zameraných na výuku rozličných typov obliehacích špecialistov (inžinieri, architekti, stavitelia obliehacich strojov, míneri...) — —„Pri obliehaní mesta bola najskôr postavená drevená nosná konštrukcia, ktorá bola následne spevnená a navýšená nánosmi hliny tak, aby dosahovala úroveň nepriateľských hradieb. Po nej boli následne za podpory útoku lukostrelcov k hradbám vytiahnuté mohutné obliehacie stroje, pokryté kožou a oceľovými plátmi. Hlavným zámerom bolo dostať stroje do optimálnej vzdialenosti od hradieb a pomocou baranidiel prelomiť hradby mesta...“ — —V asýrskom ponímaní však obliehanie predstavovalo až poslednú z preferovaných možností, ako poraziť nepriateľa – kvôli jeho zdĺhavosti, dôsledným, avšak časovo-náročným prípravám, náročnosti na ľudskú a ekonomickú základňu (zásobovanie...) – kvôli tomu vždy dávali prednosť otvorenému boju, kde mohli naplno využiť svoju silu. — C:\Users\User\Desktop\Obrázok10.png — —Sancheribov opis postupu Asýrčanov pri dobývaní Babylonu (r. 693) — —„Na rozkaz boha Aššura, Veľkého Pána, som zaútočil na nepriateľa ako hurikán, porazil ho a prinútil ho k bezhlavému úteku, na ktorom som ho prerážal svojimi šípmi a oštepmi. Hunbana-Undanshu, veliteľa nepriateľov, spoločne s mnohými urodzenými som podrezal ako ovce. Moje kone sa brodili v ich krvi, ako v rieke a kolesá môjho voza boli celé špinavé od krvi. Pole som naplnil toľkými telami mŕtvych nepriateľov, koľko tam rástlo bylín...Potom som sa ako hurikán vrhol na mesto a ako silná búrka som ho rozvrátil. Jeho obyvateľov, tak starých, ako i mladých, som neušetril a pokryl celé mesto ich mŕtvolami. Celé mesto som od základov zničil a nechal zdevastovať ohňom za účelom, aby v budúcnosti nielen chrámy, ale dokonca i pôda na ktorej stáli bola zabudnutá.“ AssyrianSiege —Organizácia vojenských výprav —1.) Povolanie a zhromaždenie celého vojska na jednej z hlavných vojenských základní (Niniveh, Kalhu, Khorsabat...) – stála armáda + pomocné oddiely vazalských štátov + provinčné oddiely brancov. —2.) Zabezpečenie potrebných zásob – mal na starosti guvernér tej provincie, v ktorej sa armáda zhromažďovala a pripravovala na výpravu. —3.) Príchod kráľa s elitnými jednotkami – začiatok výpravy. — —Postup —Ako predvoj postupovali výzvedné a prieskumné jednotky ľahkej jazdy a vozatajstva , za ktorými postupovala hlavná časť armády. —V jej čele postupoval kráľ so svojou telesnou strážou a elitnými jednotkami ťažkej jazdy a vozatajstva, spoločne s vysokými predstaviteľmi štátnych náboženských kultov. —Nasledovala hlavná časť stálej armády, spoločne s pomocnými oddielmi a oddielmi brancov z jednotlivých provincii. —Za nimi nasledoval armádny tren, zabezpečujúci zásoby a všetok potrebný materiál. Počas celého postupu bol na krídlach dôkladne chránený elitnými jednotkami ťažkej jazdy a vozatajstva, schopných rýchlo a efektívne zasiahnuť v prípade náhleho nepriateľského prepadu. —Celá armáda urazila pri ideálnych podmienkach za deň cca 50 km. — C:\Users\User\Desktop\Obrázok3.png —Charakteristika priebehu bitky — —Ovplyvnený viacerými faktormi v závislosti od prostredia, členitosti reliefu, charakteru krajiny... —1.) Za ideálnych podmienok bitku otvárali oddiely lukostrelcov a prakovníkov, doplnené pomocnými oddielmi ľahkej jazdy, ktorých hlavnou úlohou bolo demoralizovať nepriateľa a spôsobiť mu čo možno najväčšie straty ešte pred zahájením bitky. —3.) Nasledoval hromadný, frontálny útok ťažkého vozatajstva, ktorého cieľom bolo prelomiť nepriateľské formácie. Súčasne s vozatajstvom zaútočila na krídla nepriateľskej formácie ťažká jazda, s cieľom obkľúčiť nepriateľa a znemožniť mu tak možnosť rýchleho ústupu. —4.) V prípade ich neúspechu bol útok podporený nástupom oddielov pechoty, s cieľom rozhodnúť bitku v asýrsky prospech. —5.) V prípade úspechu nastúpila ľahká jazda a vozatajstvo, ktorých úlohou bolo prenasledovať a zajať čo možno najväčší počet ustupujúcich nepriateľov. —Priebeh rozhodujúcej bitky medzi Sargonom II. a urartským kráľom Ursom (Rusas) pri Turushpe — —„ Sargon rozostavil bojovú líniu podľa tradične zaužívaných asýrskych pravidiel. Jeho úmyslom bolo viesť priamy útok na nepriateľskú líniu, s cieľom preraziť ju na krídlach. V prednej línii útoku stál samotný kráľ, spoločne s qurubti sa sheppe. Frontálny útok ťažkého vozatajtva vrazil celou silou do stredu urartskej bojovej línie, ktorá sa pod jeho ťarchou následne prelomila. To spôsobilo strach a zmätok medzi nepriateľmi, ktorí nečakali tak devastujúce následky asýrskeho útoku. Za vozmi následne zaútočilo jadro asýrskej armády, zložené prevažne z ťažkej pechoty, kopijníkov a lukostrelcov. Súčasne s nimi na krídla zaútočila jazda, ktorej sa ich podarilo preraziť a zahnať tak nepriateľa na útek. Zo strachu o svoj osud, Rusas opustil bojové pole, nechajúc za sebou 230 členov kráľovskej rodiny, vysokých štátnych úradníkov a provinčných guvernérov a veľkú časť svojho vojska. Po bitke sa Sargon rozhodol poslať väčšinu vojska späť do Asýrie a sám na čele tisícky jazdcov pokračoval v rabovaní a plienení urartského územia. Do ríše následne so sebou priviedol množstvo zajatcov a veľkú vojnovú korisť“. —Vláda Sargonovskej dynastie (722 – 612/608) C:\Users\User\Desktop\assyria-project-15-728.jpg —Sargon II. —Upevňovanie asýrskych hraníc – porážka najväčšieho mocenského konkurenta – ríša Urartu (na S. od Asýrie) — —Sancherib —Pokračovanie dobyvačnej politiky + likvidácia viacerých vonkajších nájazdov (Kimérovia, Aramejci) a proti-asýrskych vzbúr a rebélii – vyplienenie Babylonu (Chaldejci) — —Assarhadón —Obnova Babylonu —Nové hrozby pre ríšu – prvé útoky Skýtov (SZ časť Iránu) + zjednocovací proces médskych kmeňov (centrálny Irán) – snaha kráľa ho zastaviť prostredníctvom: —A.) uzavretie spojenectva so Skýtmi + spoločné vojenské výpravy —B.) diplomatickou cestou – podporovanie sváru medzi kmeňmi. — —Dobytie Egypta (671) – Najväčšia vojenská výprava v asýrskych dejinách —„Denne som bojoval proti Taharkovi, všetkými bohmi prekliatemu vládcovi Egypta a Ethiopie. Päť krát som ho zasiahol špičkou svojich šípov a spůsobil mu tým rany, z ktorých sa už nespamätal. Potom som obľahol Memphis, jeho sídlo, a pomocou mínerov, baranidiel a rebríkov sa ho za pol dňa zmocnil“. —Aššurbanipal —Porážka povstania v Egypte – upevnenie asýrskej moci: —1.) dosadenie asýrskeho vojenského správcu jako najvyššieho predstaviteľa —2.) umiestnenie značnej časti asýrskej armády – vedie to však k mocenskému oslabeniu Asýrie v ostatných častiach ríše. —Kvůli početným konfliktom na V. – útoky Médov, Elamitov, Aramejcov – Asýria stráca vládu nad Egyptom (651) —Presun jednotiek na V. – spojenectvo so Skýtmi – porážka Médov (územie získavajú Skýti) — - výprava proti Elámu (639) – ich definitívna porážka + — vyplienenie celej krajiny — —Obdobie krízy a zánik Novoasýrskej ríše (612) —Po Aššurbanippalovej smrti (627) – obdobie krízy a úpadku - je zapríčinené najmä bojom nasledovníkov o moc. —Okrem vnútorného rozkladu centrálnej moci sa pre Asýriu stávajú osudným: —1.) Nástup Chaldejskej dynastie k moci v Babylone – Nabopolassar —2.) Zjednotenie medskych kmeňov – Kyaxares – zbavenie sa skýtskej vlády. — - preberajú asýrsky koncept vedenia vojny. — —Nabopolassar + Kyaxares – proti-asýrske spojenectvo (prostredníctvom dynastického sobášu). —612 – spoločný utok na Ninive – dobytie města – zánik novoasýrskej ríše. — —„Zničil som krajinu Asýrčanov a premenil ju na hromadu ruin. Asýrčanov, ktorí dlho vládli nad všetkými ľuďmi a ktorých vláda predstavovala to najťaživejšie jarmo som zničil a všetok ľud tak oslobodil od jeho ťažoby“. — —