Uhorská kráľovská kancelária v stredoveku
Hodnoverné miesta
Ján Valo
 Syntetické a prehľadové práce
 LEHOTSKÁ, Darina. Príručka diplomatiky
 LEHOTSKÁ, Darina. Základné diplomatické kategórie
 LEHOTSKÁ, Darina. Transkripčné pravidlá
 FIALA – HÚŠČAVA – ŠEBÁNEK. Československá
diplomatika I.
 BARTÁL. Slovník uhorskej latinčiny
 RAGAČOVÁ(ed.). Diplomatická produkcia v
stredovekom meste
 BORSA, Iván. Zsigmondkori Okléveltár
 Edície:
 MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris
Slovaciae I. a II.
 MARSINA, Richard. O potrebe vydávania Slovenského
diplomatára. In Historický časopis 5, 1957, č. 3, s. 297 – 314.
 MARSINA, Richard. Štúdie k Slovenskému diplomatáru 2.
Bratislava : Veda, 1989. 165 s. Ed. Historické štúdie.
 SEDLÁK, Vincent. Regesta diplomatica nec non
epistolaria slovaciae I. a II.
 FEJÉR, György. Codex diplomaticus regni Hungariae
ecclesiaticus ac civilis. (1829-1844) – celkovo 43 vlastných
zväzkov
 ENDLICHER, István László. Rerum Hungaricum
monumenta Arpadiana
 nárast písomností spôsobený hospodárskym rozvojom (výmena
tovarov, rozvoj miest, rozšírenie rádov a reholí, nárast kléru ->
a teda aj skriptórií)
 pri kláštoroch vznikajú hodnoverné miesta
 v 13. storočí narastá aj množstvo dochovaných písomných prameňov
 využívanie listiny pri právnych pokonaniach je už celkom bežné
 spôsobilo to rozšírenie znalostí kanonického práva (dokladá to
decretum gracianis z pol. 12. storočia)
 od 2. polovice vlády Ondreja II. význam listiny narastá a je už
dostatočným dôkazom v súdnych sporoch
 narastá úsilie mať na všetko listinný doklad, čo spôsobilo aj nárast
fálz
 od začiatku 13. storočia sa stretávame aj s overenými odpismi listín
 do 1205 bolo v Uhorsku vydaných vyše 300 kráľovských
listín, za vlády Ondreja II. (30 rokov) vydaných asi 600
kráľovských listín
 za Bela IV. (35 rokov) až 1200 listín
 Štefan V. – 2 roky, 600 listín (často konfirmácie)
 Ladislav IV. – cca 1200 listín
 na konci storočia však nastáva mierny útlm
 v Uhorsku sa v tomto období vydávalo 3-4-krát viac
listín ako v českých krajinách
 v 13. storočí zaznamenávame ešte väčší vzostup
nekráľovskej listiny – hlavne po tatárskom vpáde
pribúdajú inštitúcie, ktoré vyžadujú listiny
 počet nekráľovských listín prevyšuje počet vydaných
kráľovských listín
Notár Anonymus
 Uhorská kráľovská kancelária je taká istá ako na začiatku 13. storočia
 personál kancelárie:
 kancelár – vyšší cirkevný hodnostár (prepošť, alebo biskup; neskôr biskup /
arcibiskup, od 13. storočia sa vo funkcii fixuje ostrihomský arcibiskup – primas
Uhorska
 kancelár bol do polovice vlády Bela IV. jediným vedúcim v kancelárii
 potom je už len nominálny, titulatúrny vedúci, pretože v organizácii kancelárie
sa objavuje vicekancelár
 prvý známy je magister Smaragdus (1255)
 za Ladislava IV. kumánskeho sa vyskytovali situácie, že funkcia kancelára
nebola obsadená
 hodnosť vicekancelára sa postupne spájala s hodnosťou stoličnobelehradského
prepošta
 notári – skladajú listiny a spočiatku píšu aj čistopisy
 ich počet kolísal
 protonotári
 vedúci oddelení kancelárie
 v kancelárii to nebola až taká významná úloha, skôr boli vyšetrovateľmi
a pod.
Donácia z roku 1248 od kráľa Bela IV.
pre Spišskú kapitulu
 začiatkom panovania Bela IV. sa predpokladalo, že Belo vydal nariadenie, aby
každá vydaná listina bola vyžiadaná písomnou petíciou
 vychádza to z jedného naračného prameňa (Rogerii carmen miserarie), kde
opisuje dôsledky tatárskeho vpádu a je tu zmienka, že Belo pred Tatármi
zreorganizoval kanceláriu po vzore pápežskej, v ktorej boli písomné petície
bežné
 a tak niektorí vytvorili analógiu, čo je však nezmysel
 mnoho listín bolo vtedy vydaných len na základe verbálnych žiadostí osobne
alebo cez petentov/interventov
 v 13. storočí narastá počet listín pre svetských prijímateľov, dokonca prevažujú
nad listinami pre cirkevných prijímateľov (ojedinelý jav v Európe)
 2/2 vlády Bela IV. – dochádza aj ku kvalitatívnemu zdokonaľovaniu listín
(skvalitňuje sa prax, etapizácie práce, listiny sa špecifikujú)
 kráľovská kancelária ostáva najvyššou a najvýznamnejšou inštitúciou na
vydávanie listín
 ďalej tu boli kancelárie ostrihomského arcibiskupa, biskupa v Nitre atď.
 úlohou kráľovskej kancelárie bolo vydávanie listín, spravovanie majetkov
a príjmov inštitúcie
 postupne sa tu začína realizovať z.č 21/1231, ktorý hovorí, že majetkové
vyrovnania sa majú spísať pred kapitulami alebo konventami
 pomalý nárast aj u svetských hodnostárov a územnosprávnych inštitúcii
 kategórie listín:
 privilegiálne listiny
 hlavne privilégiá komúniá
 prevažovali
 úplná intitulácia s devočnou formulkou
 všeobecná adresa a salutácia
 Arenga (občas chýba)
 koroborácia
 dátum – deň podľa rímskeho kalendára, meno kancelára
 zoznam hodnostárov len výnimočne
 slávnostne vyhotovené privilégiá
 spečatené zlatou bulou
 začínajú sa trojičnou invokáciou (typická pre slávnostné vyhotovenia)
 úplná intitulácia s devočnou formulkou
 namiesto salutácie perpetuačná formulka
 v záverečnom protokole aj meno kancelára a zoznam hodnostárov
 mandáty
 začínajú stručnou intituláciou s devočnou formulkou
 konkrétna adresa
 salutácia
 v kontexte často chýba promulgácia a koroborácia
 datovanie – miesto a deň podľa cirkevného kalendára
Donácia Bela IV. pre rod Gyömöreyovcov
 listiny typu Nos
 začínajú „Nos“ (my)
 majú skrátený formulár, ktorý začína stručnou intituláciou,
devočnou formulkou
 krátka promulgácia (significamus)
 stručná adresa
 občas býva koroborácia
 dátum – miesto, rok a deň podľa rímskeho kalendára
 listiny Datum pro memoria
 považujú sa za listiny dočasného významu
 zachovali sa zriedkavo
 začínajú datum pro memoria, nasleduje stručná narácia
 nebýva uvedený vydavateľ
 datovanie – miesto vydania + datovanie podľa cirkevného kalendára
 v 14. storočí zanikajú
 listy
 začínajú sa konkrétnou adresou
 potom intitulácia, salutácia
 kontext uvádza arenga
 záver – miesto vydania a dátum podľa rímskeho kalendára bez roku
 listy pre pápeža boli uzatvárané zlatou bulou ako uzatváracou
pečaťou
 už za Ondreja II. bolo bežné, že ak kráľ rozhodol o udelení donácie,
príslušný špán informoval panovníka o darovaných územiach (atď.) kráľa
písomne
 listiny nemajú šablónovitú podobu, ale sú veľmi starostlivo vyhotovené
 za Ondreja II. prevažujú donácie, ktoré hovoria už o ukončenom vovedení
do majetku a zmieňujú sa o hraniciach zeme
 renovácie – niekedy bez vlastného úvodu a záveru
 preberajú listiny (prepísanie)
 potvrdzovanie závetov, dohôd, rozsudkov, sporov
 privilégiá udeľované hosťom
 od 2. pol. 13. storočia má kancelária pevnejšiu organizáciu a stálych
zamestnancov
 prevažujú kancelárske vyhotovenia nad prijímateľskými
 1. pol. 13. storočia – listiny signoval kancelár
 od Smaragda – datum per manus vicecancellarii, okrem slávnostných
privilégií, kde sa uvádza kancelár
 kancelár (vicekancelár) – ochraňovali averz veľkého
pečatidla; reverz mal panovník
 notári - občas mali aj iné úlohy ako písať, napr. notarius
specialis (secretarius apocrisarius) – opatroval kráľov
pečatný prsteň, bol aj predstavený kráľovskej kaplnky
 koniec 13. storočia – kancelária sa stala uzavretým úradom
so zákonne stanovenými taxami za vyhotovenie písomností
 dochádza k dobyrokratizácii kancelárie
 listiny majú formálne jednoduchšie vyhotovenie,
šablónovitý výraz
 registre sa ešte nevedú
 zvyšuje sa vonkajšia starostlivosť o listiny
 prejavuje sa vplyv pápežskej kancelárie (niektorí z notárov
sa asi školil v pápežskej kancelárii)
 po formálnej stránke rozlišujeme 3 druhy listín:
 privilégiá
 za Ondreja II. pečatené jednostrannou privesenou pečaťou
 od 1213 duplex
 za Bela IV. bolo pár listín spečatených aj prsteňovou
pečaťou
 otvorené listiny (patenty)
 averz duplexu pritlačený na dorze
 sú to listiny dočasnej právnej hodnoty (Nos.. alebo datum
pro memoria...)
 písmo dosť kurzívne
 zatvorené listiny (litterae clausae)
 od Bela IV.
 hlavne listy
 uzatvorené pritlačenou pečaťou
 patria sem aj viaceré mandáty
 spečatenie:
 spočiatku sa používala veľká jednostranná pečať
 voskový duplex sa používal od 1213, spočiatku na menej
významné listiny, neskôr aj na privilégiá
 pečať sa od Ondreja II. privesovala na hodvábny spletenec,
ktorý sa prevliekol cez dva zárezy
 spočiatku bez pliky, neskôr na plike (123x)
 Belo IV. už nemal jednostrannú veľkú pečať
 nepoužíval ani chyrograf
 používa aj prsteňovú pečať
 vonkajšie znaky:
 písalo sa na klasický tvar listiny, výnimočne charta transversa
 od pol. 13. storočia sa už neuvádzajú svedkovia
 za Bela IV. listiny často zdobí iniciála (ak nechýba)
 od 13. storočia vydávajú listiny aj mladší králi (rex
iunior) a aj neprvorodení kráľovskí synovia (titul dux –
vojvoda)
 od 1224 – listiny vydávajú aj uhorské kráľovné, ktoré
majú svojho kancelára (vesprémsky biskup)
 Kancelária
 kráľovská kancelária je plne vyvinutá a vydáva veľké množstvo (hlavne) listín
 uhorská kráľovská listina je plne vyvinutá
 začiatkom 14. storočia do Uhorska prichádzajú Anjouovci, ktorí prinášajú
vplyvy z praxe francúzskej a neapolsko-sicílskej kráľovskej kancelárie
 takisto zaznamenávame aj vplyv kancelárie pápežskej kúrie
 za Žigmunda Luxemburského aj vplyv cisárskej kancelárie
 všetky vplyvy sa prejavujú hlavne na vonkajšej úprave listín
 v 15. storočí dochádza k spojeniu funkcie českého a uhorského kancelára (Matej
Korvín, Ladislav V., Jagelovci)
 vydávali sa aj listiny v českom jazyku
 nastáva laicizácia kancelárskeho personálu (príchod svetských vzdelancov);
študenti z Uhorska, verejní notári v kancelárii
 často do praxe prinášajú aj národné jazyky
 vzrast záujmu o listinu -> nárast listinnej produkcie -> rozrastanie sa
kancelárie
 hlavná kancelária bola kancelária panovníka, pri nej sa vytvára tzv. tajná
kancelária
 vlastné kancelárie existovali aj pri vysokých svetských úradníkoch
 za Karola Róberta dochádza k reorganizácii kancelárie:
 okrem kancelára (ostrihomský arcibiskup) a vicekancelára bol aj notarius
specialis (secretarius cancellaris) – tajný kancelár ako predstavený tajnej
kancelárie
 hlavná kancelária (summa cancellaria) – hlavný predstaviteľ summus
cancellarius – neskôr len titulatúrny
 riadiaca funkcia – vicekancelár
 vydáva najmä privilégiá
 tajná kancelária (cancellaria secreta, c. minor)
 vydáva listiny spečatené tajnou pečaťou
 rôzne svedectvá (fasie) a súdne listiny
 tajný kancelár v rokoch 1317-1375 pôsobil aj vo funkcii, ktorá sa podobá funkcii
hodnoverného miesta (predtým comes capelle regie)
 po 1375 sa titul tajného kancelára oddelil od hodnosti predstaveného dvorskej
kaplnky
 za Mateja Korvína a Jagelovcov úlohy tajného kancelára preberá kráľovský
tajomník a so súdnej činnosti tajného kancelára sa vytvorila funkcia personál
(personalis presencie regie locumtenens in iudicialibus)
 kancelár a personál patrili medzi popredných hodnostárov a boli to viacmenej
čestné funkcie
 význam kráľovskej kancelárie je taký veľký, že významom a vplyvom
predstihla kráľovskú radu
 vybavovala viac ako ¾ záležitostí krajiny
 predpokladá sa aj existencia menšej kancelárie – na to by
mohol poukazovať fakt, že existovala funkcia notára, ktorý
opatroval prsteňovú pečať a mal aj svojho zástupcu
 protonotári
 vyšší úradníci kancelárie, nadriadení notárom
 kontrolovali vydané listiny
 pôsobili aj ako úradníci kancelárií vyšších hodnostárov, kde
vybavovali súdne listiny
 v 15. storočí boli dvaja kráľovskí protonotári, jedného mal palatín
a jedného krajinský sudca
 notári
 vybavovali vlastnú diplomatickú činnosť
 za Ladislava V. ich bolo 9
 zostavovali a písali listiny
 lektori, korektori – napr. 1309 sa spomína korektor
magister Paulus
 sigillátori
 registrátori
 Kancelárske poznámky
 zaviedol ich Karol Róbert podľa vzoru sicílskej kancelárie
 písali sa vpravo hore alebo pod pečať
 prvá známa v Uhorsku je z roku 1329
 najčastejšie (typy):
 na základe priameho príkazu osoby:
 commisio propria domini regis
 ad commisionem...
 de commisione...
 na základe sprostredkovania relátorom:
 relacio
 ad relacionem
 de relacione
 príkaz na zlistinenie bol v písomnej forme, od 15. storočia
aj ad mandatum domini regis
 niektoré listiny boli vydané aj bez príkazu kráľa –
communi iusticia regni suadente
 v čase interregna – ad litteram mandatum
 Formuláre
 je nemysliteľné, aby kancelária zvládla produkciu listín starým spôsobom (ako
jedinečné exempláre)
 preto nastáva racionalizácia práce – používanie formulárov a formulárových
zbierok
 začali sa používať pod vplyvom sicílskej kancelárie
 za Ľudovíta I. formulárova zbierka Anonymi ars notarialis
 Stilus cancellarie Mathei regis
 15. storočie – koncepty, ktoré si kancelária ponechávala, používala ako vzor
 Registre
 začínajú sa viesť od cca 1340
 označujú sa ako Regestrum camerale, Registrum generale, Libri regii
 na listinách sa na dorze objavuje poznámka Rta alebo Rm (registrata)
 za poznámkou nasleduje rok a číslo fólie v registri
 do panovania Vladislava I. sa zapisovalo do jedného registra a potom bol každý
rok nový register
 do nich sa vo forme podrobných regestov zapisovali najmä privilégiá
a konfirmácie, neskôr aj patenty, na základe ktorých boli vydané plnohodnotné
listiny
 záznamy v registroch mali plnú hodnovernosť
 do roku 1526 registre nemáme, pretože sa „utopili“ v Dunaji
 registre mal na starosti konzervátor
 keď sa register zaplnil, bol uložený v taverníkovom dome (poklad -> archív)
 slávnostné privilégiá sú čoraz zriedkavejšie – boli nákladné
 písacia látka
 dominantne pergamen, od 133x aj papier (napr. mandát Karola Róberta z 1337)
 papier sa používal hlavne pri patentných listinách a súdnych listinách
kráľovských úradníkov
 dovážaný bol hlavne z Talianska
 písmo
 gotická minuskula alebo kurzíva
 od Mateja Korvína aj humanistické písma
 od 15. storočia sa začínajú vydávať výrazne zdobené armálesy
s vyobrazením erbu
 pečate
 predovšetkým voskové prirodzenej farby
 len pri prsteňových pečatiach sa používal červený vosk
 ojedinele zlaté buly vyplnené olovom (napr. zlatá bula pre Bratislavu od Mateja
Korvína)
 v kráľovskej kancelárii mali 5 druhov pečatí:
 veľký duplex (sigillum magnum) – na slávnostné privilégiá
 stredná pečať (sigillum mediocre)
 od prelomu 14./15. storočia mal pečatidlo v opatere comes capelle regie (ako hodnoverné
miesto)
 používala sa pri súdnych svedectvách a odpisoch listín
 prestala sa používať v roku 1430
 tajná pečať (sigillum secretum)
 pôvodne menej závažné listiny a jednoduché privilégiá
 od 15. storočia sa začala používať pri donáciách a armálesoch
 opatroval ju tajný kancelár
 prsteňové pečate
 mal ju každý panovník; Karol Róbert 2 ks, Ľudovít I. 3 ks
 boli okrúhle alebo viachranné (4-8)
 opatroval ich conservator sigilli annularis
 niekedy sa používala dokonca aj ako privesená pečať
 Karol Róbert ju používal aj ako kontrasigillum
 jej používanie zaniklo v 15. storočí
 súdna pečať (sigillum iudiciale, sigillum iuridicum)
 v 15. storočí na súdnych listinách
 pečatili sa ňou rozsudky smrti, ale ja privilégiá a svedectvá
 niekedy dochádzalo ku strate alebo „strate“ typária, čo bol
dôvod pre preverenie listín a opätovné spečatenie len tých,
ktoré boli preukázané ako hodnoverné
 v tomto prípade bola pod plikou kancelárska poznámka –
confimacio nova
 vnútorné znaky listiny:
 mizne invokácia
 rozširuje sa intitulácia, ktorá sa automaticky spája s devočnou
formulkou
 za Žigmunda sa v adrese objavuje priame oslovenie (Tebe)
 v eschatokole sa datuje podľa kresťanského kalendára
 v súdnych listinách sa datuje odo dňa začatia procesu
 niekedy sa datuje aj podľa rozpustenia kráľovského vojska
(residencia exercitus regis) alebo podľa súdnych oktáv – uhorské
špeciality
 na konci 15. storočia sa už uvádzajú aj dni a mesiace
 v dátume sa uvádzajú aj roky panovania
 v slávnostných privilégiách miesto mien svedkov sú zoznamy
hodnostárov (aj tých, ktorí momentálne neboli obsadení)
 od 15. storočia sa objavujú aj podpisy panovníkov vľavo pod textom
(napr. Albrecht, Ladislav V., Matej Korvín) – podpisovali ešte pred
spečatením
 dominuje latinčina, od 14. storočia aj nemčina, od pol. 15. storočia aj
čeština (napr. Žigmund mal v Uhorsku pisárov, ktorí vedeli po
česky)
 v 14. storočí miznú listiny damus pro memoria
Erbová listina pre Košice od Ladislava Veľkého z roku 1369
 Armálesy
 nárast počtu armálesov – najstaršie sú bez popisu erbu, od
1398 sa objavuje aj blazón, od 1405 aj vyobrazenie
 spočiatku len pre feudálov, v 14. a 15. storočí aj pre mestá
 v 16. storočí aj stolice
 najstarší armáles pre rod Tetenkapiovcov, mestský pre Košice
 najpočetnejším listinným druhom sú donácie, mestské
privilégiá (základné aj špeciálne)
 Litterae annuales
 listiny pre hodnoverné miesta
 na ich základe mali do jedného roku petentovi vybaviť všetky
záležitosti
 boli písané hlavne v záujme cirkevných inštitúcií
 miznú v pol. 15. storočia
 Litterae protectionales – ochranné listiny
 Litterae salvi conductus – na bezpečnosť cesty
Druhý armáles pre Košice z roku 1423
 kancelária často písala listy pre mestá v češtine (hlavne
na západnom Slovensku)
 Kancelária kráľovnej
 zohrala významnú úlohu
 kráľovná bola niekedy regentka, vtedy jej kancelária splývala
s kráľovskou
 osobitne funguje, keď je kráľovná zemepán
 vydávala aj privilégiá (hlavne pre venné osady), mandáty
a pod.
 napodobňuje kráľovskú kanceláriu
 v období medzivládia listiny vydávali miestodržitelia
(napr. gubernátor Huňady)
 v intitulácii bolo de consilio prelatorum et baronum
 v čase maloletosti Ladislava V. vydávali listiny uhorské stavy
a rády pod vlastnou pečaťou
 gubernátor Mikuláš Újlaky (ako vikár Uhorského kráľovstva)
 Ján Korvín – v intitulácii mal dux liptovie, sclavonie
 hodnoverné miesto – inštitúcia svetského práva pri cirkevnej inštitúcii
 v Uhorsku len zriedka pôsobili verejní notári ako ich poznáme
v západnej Európe
 veľmi dlho prežíval systém prístaldov ako úradných svedkov
 v 13. storočí je to však už prežitok a do popredia sa dostáva požiadavka
písomného svedectva
 hodnoverné miesta boli hlavne pri cirkevných inštitúciách (kapituly,
konventy), ktoré mohli disponovať hodnovernými svedkami a mohli
o pokonaní podať písomné svedectvo
 činnosť hodnoverných miest akoby nadväzovala na inštitút božích
súdov
 čiastočne možno napodobňujú francúzske inštitúcie oficiolát
a tabelionát
 oficiolát:
 od 12. storočia si duchovenstvo vydržiavalo úradníkov, ktorí zabezpečovali
výkon právomocí, ale začali vydávať listiny aj na požiadanie stránok ->
oficiolátska listina
 tabelionát:
 koncom 13. storočia niečo obdobné vznikalo v doménach panovníka
 začiatkom 13. storočia začali viaceré kapituly vydávať
svedectvá o určitých vykonaných súdnych úkonoch (napr.
Jáger, Budín, Ostrihom)
 1231 – postavenie hodnoverných miest výrazne posilnila
Zlatá bula Ondreja II. (§ 21) – svedectvo prístalda má
dopĺňať svedectvo kapituly alebo konventu
 po čase prístaldi zanikajú, ich funkcie by na seba akoby
prebral kráľovský zástupca (homo regius) a časť
zástupca hodnoverného miesta (homo capitularis)
 13. storočie – hodnoverné miesta vykonávali pravidelné
úkony a plnili úlohy, ktoré inde vykonávali verejní notári
 na konci 13. storočia – poplatky zástupcom hodnoverných
miest za jednotlivé úradné úkony (okrem spísomňovania aj
vovedenie do majetku atď.)
 keďže táto činnosť sa začína čoraz viac rozmáhať, je
logické, že narastá počet hodnoverných miest
 to malo negatívne následky – zníženie kvality, zneužívanie
právomocí atď.
 1351 – Ľudovít I. urobil radikálny zásah:
 menším konventom zakázal spísomňovanie závažnejších majetkových
pokonaní
 hodnoverné miesta mohli vykonávať príslušný úkon len na príkaz
kráľa, palatína alebo krajinského sudcu
 zároveň boli právomoci hodnoverného miesta územne vymedzené
 v prípravnom úkone musel byť homo regius zo stolice a spísať to mohlo
len najbližšie hodnoverné miesto
 boli stanovené pevné poplatky za úkony
 1353 – Ľudovít zasiahol ešte tvrdšie, pretože zneužívanie sa objavovalo
znovu:
 stiahol pečatidlá hodnoverných miest do Budína na „revíziu“ a tam boli
mnohé autentické pečatidlá zhabané
 dochádza ku stabilizácii hodnoverných miest
 ako hodnoverné miesta ostali:
 16 sídelných kapitul
 10 kolegiálnych kapitul
 10 benediktínskych konventov
 6 premonštátskych konventov
 ako hodnoverné miesta zanikli konventy Johanitov a Cistercitov
 hodnoverné miesta na Slovensku:
 sídelné kapituly:
 kapitula sv. Emeráma v Nitre (Bratislavská, Nitrianska,
Tekovská a Trenčianska stolica)
 združené kapituly:
 kapitula sv. Spasiteľa (resp. sv. Martina) v Bratislave
(Bratislavská, Nitrianska, Komárňanská, Trenčianska,
Rábska, Mošonská, Šoproňská stolica)
 kapitula sv. Martina na Spiši (Spišská, Liptovská,
Gemerská, Oravská, Šarišská stolica)
 benediktínske konventy:
 beati Hypolity martyrii de Zubur – pôsobnosť ako
Nitrianska kapitula
 beati Benedicti de iuxta Gran
 Hontianska, Komárňanská, Liptovská, Nitrianska, Oravská,
Tekovská, Trenčianska, Turčianska a Zvolenská stolica
 prestalo pôsobiť 1542, ale od 1544 preberá jeho agendu
ostrihomská kapitula, ktorá vydáva listiny v mene konventu
v Hronskom Beňadiku
 premonštrátske konventy:
 beati Johannis baptiste de Jasov
 Abovská, Gemerská, Hontianska, Šarišská, Turnianska, Zemplínska,
Boršodská, Sabolčská stolica
 utrpel odchodom mníchov; Uhorský snem mu 1550 odňal právomoc
hodnoverného miesta a preniesol ju na Jágerskú kapitulu
 sancte crucis de Leles
 Abovská, Šarišská, Zemplínska, Berehovská, Užhorodská, Krasnianska,
Marmarošská, Satmárska, Strednosoľnodská, Sabolčská, Ugočská stolica
 utrpel odchodom mníchov; Uhorský snem mu 1550 odňal právomoc
hodnoverného miesta a preniesol ju na Jágerskú kapitulu
 stal sa prepošstvom
 svetskí kňazi začali vykonávať činnosť hodnoverného miesta
 baete Marie virginis de Saag (Šahy)
 ich archív bol zničený za tureckých vojen (predpokladá sa však
Hontianska, Novohradská, Gemerská, Tekovská stolica)
 zaniklo 1530
 beate Marie virginis de Turocz (Kláštor pod Znievom)
 Hontianska, Liptovská, Hornonitrianska, Oravská, Tekovská,
Trenčianska, Turčianska, Zvolenská stolica
 polovica 16. storočia – rozpad konventu
 majiteľ Znievskeho panstva Révay prevzal pečať a protokol
hodnoverného miesta
 1586 ho prebrali jezuiti, ktorým neskôr snem zakázal činnosť
 v 18. storočí prevzala hodnoverné miesto Banskobystrická kapitula, ktorá
pod hlavičkou Turčianskeho konventu vydávala aj listiny
 Jozef II - zrušil premonštrátsky rád, k jeho obnove došlo až
začiatkom 19. storočia
 1874 – vznik verejných notárov, hodnoverné miesta nadobro končia
 na našom území ešte mohli pôsobiť:
 ostrihomská kapitula
 jágerská kapitula
 budínska kapitula
 stoličnobelehradská kapitula
 rábska kapitula
 vacovská kapitula
 konvent križiakov v Ostrihome
 16. storočie – činnosť hodnoverných miest ovplyvnilo
niekoľko udalostí:
 turecké vojny – v ich dôsledku hodnoverné miesta z južného
Maďarska zanikli alebo ustúpili (napr. Ostrihomská kapitula sa
presťahovala do Trnavy, Jágerská do Jasova a potom do Trnavy)
 reformácia – pôsobí negatívne na život v rádoch, konventy upadajú,
v dôsledku čoho sa stabilnejšie stávajú hodnoverné miesta pri
kapitulách
 činnosť hodnoverných miest:
 odvíjala sa od vlastníctva autentickej pečate a od
udelených právomocí
 vydávali písomné svedectvá o právnych pokonaniach
stránok na ich žiadosť
 mohli vykonávať právne úkony na základe nariadenia
panovníka, palatína alebo krajinského sudcu
 úkon sa vykonával s kráľovským človekom a o výkone
úkonu hodnoverné miesto podávalo písomné svedectvo
(relaciones)
 na požiadanie mohli vydať hodnoverný odpis
(transumpt)
 vo svojom archíve deponovali listiny (druhý exemplár
svedectiev, neskôr len regesty a registre a v protokoloch
koncepty listín)
 slúžili aj ako depozit pre verejnosť (depot často sakristia)
 vonkajšie znaky:
 dokumenty vyhotovovali na menej kvalitnom pergamene; od 14.
storočia ja na papieri (hlavne relácie)
 písmo – zodpovedajúce dobe, ale menej úhľadné, relácie boli
dokonca načarbané
 jazyk – latinský, v novoveku aj domáce jazyky (výpovede svedkov);
od 1840 aj maďarčina
 pečať
 autentická
 niekedy mali aj 2 typáriá
 okrúhla pečať na svetské právomoci
 pečať s patrónom na cirkevné právomoci
 chyrograf
 pomocný overovací prostriedok, hlavne pri svedectvách
 najstarší je z roku 1208 a pretrváva až dovtedy, kým sa začali viesť
protokoly
 1435 – Žigmund dekrétom upravil taxy pre rôzne druhy
listín hodnoverných miest – od 12 do 400 denárov
 vďaka tomu vieme, že vydávali 16 druhov písomností v 4
väčších skupinách
Autentická pečať Zoborského konventu
 svedectvá vyplývajúce z výkonu právnych úkonov (na príkaz)
[12 denárov]
 listiny o predvolaní
 listiny o poverení právnych zástupcov
 listiny o podávaní protestu alebo odporu
 listiny o výsluchu a vyšetrovaní svedkov
 svedectvá o vykonávaní vlastného aktu [12 a viac denárov]
 vyhlásenia v záujme stránok
 svedectvá o uvedení do majetku
 listiny o obchôdzke chotára
 svedectvá o zabraní majetku odsúdeným
 listiny o revízii záboru
 listiny o ocenení majetku
 listiny o prísahe
 listiny o súkromno-právnych záležitostiach
 svedectvá o deľbe majetku (napr. deľby, zámeny, zálohovania)
 hodnoverné svedectvá
 jednoduché (odpisy)
 zložitejšie – keď hodnoverné miesto muselo hľadať dokument
v archíve a potom ho odpísať
 taxácia podľa formy:
 privilégium so zavesenou pečaťou [100 a viac denárov]
 patent [24 a viac denárov]
 litterae clause [12 a viac denárov]
 dekrét Žigmunda Luxemburského určil, ktoré úkony sa mohli
vyhotoviť v akých formách a zároveň určoval diéty pre
pracovníkov hodnoverných miest
 1609 – Matej II. zrušil možnosť dvojakého vyhotovenia
(lacnejšie/drahšie)
 nedodržanie stanovených postupov hodnoverným miestom bolo
trestané
 kanonik – prišiel o benefície
 rehoľník – doživotné väzenie
 za zneužitie pečate hrozilo hodnovernému miestu, že všetky
listiny pod touto pečaťou budú vyhlásené za neplatné
 Matej Korvín odňal kapitulám a konventom patronátne právo
 1481 – panovník zakázal všetkým hodnoverným miestam
dočasne používať pečate
 1498 – poznáme trest za falšovanie – žeravé pečatidlo sa vyrazilo
na čelo
 Ferdinand I. – nariaďuje odovzdať pečatidlá zaniknutých hodnoverných miest,
podobné kroky sa viedli aj za stavovských povstaní
 po ustálení spoločenských pomerov po tureckých vojnách a stavovských
povstaniach nastáva reforma činnosti hodnoverných miest (presné pravidlá,
ako sa má postupovať pri výkone funkcií)
 hodnoverné miesta vo svojich listinách doslovne uvádzajú mená homo
capitularis a homo regius
 personál hodnoverného miesta:
 na čele bol: pri kapitulách kanonik lektor (nie prepošt); pri
kláštoroch prior (nie opát)
 kustos – opatroval pečať
 notár – faktický vedúci kancelárie; mohol byť aj laik
 väčšie hodnoverné miesta mali aj zástupcov funkcionárov:
 podnotár (iuratus scriba, amanuensis notarius) – zástupca notára
 pisári (kopisti) – často žiaci kapitulskej alebo kláštornej školy
 pracovný postup:
 na základe notície notár urobil koncept s využitím formuláru alebo listinnej
predlohy
 z konceptu urobil jeho zástupca alebo pisár čistopis
 túto listinu notár prečítal pred lektorom a 2-3 kanonikmi (resp. priorom a 2-3
mníchmi), ktorý nechal odobriť a prípadné chyby sa odstránili (lecta et correcta)
 potom sa pripojila pečať (buď po konventnej omši alebo po vešperoch) v prítomnosti
predstaveného hodnoverného miesta, notára a 2-3 ďalších členov
 odovzdanie dokumenty stránke po zaplatení
 vnútorné znaky:
 fasie a transumpty – podobajú sa produkcii iných
vydavateľov
 relácie
 osobitný druh listiny
 podkladom bol mandát od panovníka, palatína alebo
krajinského sudcu, ktorý nachádzame v reláciách –
spočiatku v parafrázach, neskôr doslovne odpísaný
 skladba relácie:
 adresa (panovník, hodnostár), intitulácia (my konvent
/kapitula), salutácia, vlastný kontext, zmienka o tom, že
dostali mandát, doslovné opísanie mandátu, pokračuje nos
itaque, hlásenie čo ďalej robili, informácia o vydaní svedectva,
koroborácia, datovanie (časom, ktorý uplynul od vydania
mandátu)
 hodnoverné miesta začali evidovať svoje diplomatické aktivity
 od 13. storočia vedú registre – najstarší je Varadínsky
 od 15. storočia – súvislý rad registrov, hlavne regesty fasií
 16. storočie – pribudli protokoly – všetko, čo hodnoverné miesto
vydávalo, ale aj to čo prijímali (niekedy sa tam aj vlepovali)
 často sa sem dostávali aj rôzne záznamy a zápisy o činnosti
hodnoverných miest -> liber memorabilium rerum
 pôvodný záznam v protokole uvádzal, o akú listinu ide + mená
stránok + signatúra (kde sa v archíve nachádza)
 ku protokolom boli ešte indexy a registre
 protokolovalo sa z konceptov, spočiatku celé, neskôr len regest
 na starosti to mal notár, ale zodpovedal zaň predstavený
hodnoverného miesta
 pôvodným symbolom hodnoverného miesta bola jeho pečať,
neskôr pečať a protokol
Dovidenia s docentom Šedivým
Mgr. Ján Valo, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta
Katedra archívnictva a pomocných vied historických
Gondova ul. č. 2, P.O.BOX 32, SK – 814 99 Bratislava
jan.valo@uniba.sk
http://fphil.uniba.sk/valo/