Dejiny uhorskej a slovenskej diplomatiky Základná periodizácia Počiatky diplomatických aktivít Ján Valo  Je jednou zo základných a východiskových pomocných vied historických  PVH o listinách a iných príbuzných druhoch písomností úradnej povahy  PVH o všetkých druhoch úradných písomností (listiny, mandáty, listy, úradné knihy, spisy, účtovné písomnosti), ktorá skúma proces ich vzniku a druhové zvláštnosti v snahe poukázať na ich spoločenskú funkciu v čase ich vzniku a ich hodnotu ako historického prameňa  Predmet diplomatiky:  všetky druhy úradných písomností  Cieľ diplomatiky:  posúdenie spoločenskej funkcie a výpovednej hodnoty  Metódy diplomatiky:  analytická,  komparatívna,  analyticko-komparatívna,  genetická,  symbiotická,  systematicko-klasifikačná metóda,  pramenno-klasifikačná metóda  takmer všetky metódy dnes spolu koexistujú a používajú sa podľa potreby – metódy sa navzájom nepopierajú  Listiny  Svedectvo o právnom akte (počin, pokonanie)  Zachováva určitú ustálenú formu  Má všeobecnú platnosť, stálosť a záväznosť  Listy  Základ v listinách – forma ako aj obsah  Bez právnej sily – určené externému prijímateľovi  Oznámenie o súkromných / verejných veciach  Úradné knihy  Pre vnútornú potrebu pôvodcu  Záznamy o priebehu úradného konania na zvečnenie daného právneho aktu  Poznáme vlastné / pomocné úradné knihy  Spisy  Typické pre novoveké a súčasné kancelárie  Stredovek –> listina  Novovek -> spis  Súbor záznamov (písomností) týkajúcich sa jednej úradnej veci / vzniknutých pri vybavovaní jednej veci  Základom sú listy – podanie -> interné záznamy -> vybavenie  Účtovné písomnosti  Účet – úradná písomnosť o pohybe financií a majetku osoby – reprezentuje hospodársky chod  Problematická kategória – z hľadiska významu hospodárenia u osoby  Typológia podľa hospodárskej agendy  Existuje niekoľko periodizácií stredovekého obdobia:  Imre Szentpétery:  1001-1077 (Štefan I. – Gejza II.)  obdobie napodobňovaniacisársko-kráľovskej listiny  1077-1205 (Ladislav I. – Imrich I.)  obdobie rozvíjaniadiplomatickej praxe v Uhorsku  1205 – 1308 (Ondrej II. – Karol Róbert)  Obdobie upevňovania uhorskej diplomatickej praxe  1308 – 1526 (Karol Róbert – Ľudovít II.)  obdobie hromadného vydávania listín  Imre Szentpétery (1878 – 1950)  vychádzal len z kráľovskej listiny  vzorka ktorú používal bola príliš malá  Uhorská kráľovská kancelária vznikla až za Bela III. v roku 1185  Uvedená periodizácia je preto aplikovateľná iba na menšiu časť listinného materiálu – vôbec nie na nekráľovské písomnosti  9. storočie – 1001 – Obdobie preduhorskéhodiplomatického vývoja  1001 – 1185 – Obdobie pozvoľného vývoja uhorskej diplomatickej praxe  do vzniku Uhorskej kancelárie  nebol dopyt ani potreba na existenciu inštitúcie na vydávanie listín  k Štefanovi sa hlási mnoho listín, ale sú to falzá, pretože listiny svätých kráľov boli a priori akceptované  1185 – 1308 – Obdobie upevňovania uhorskej diplomatickej praxe  1308 – 1526 – Obdobie hromadného vydávania listín  problém spočíva v dochovanom materiáli  obraz si musíme vytvárať výskumom deperdít veľkomoravského obdobia  deperditum – stratený, nezachovaný list, o ktorom sú správy v iných hodnoverných dokumentoch – zachovaných v origináli, odpise alebo regeste v nejakom naračnom prameni  deperditá vznikali, ak bol vydavateľ alebo adresát inštitúcia, v ktorej bolo spísomňovanie samozrejmé  Veľká Morava – politicky ani právne nemala priamu kontinuitu, po jej zániku bol vývoj prerušený -> žiadne archívy a pod.  pre veľké množstvo deperdít je problém ich akceptácie  z obdobia Veľkej Moravy Marsina predpokladá 23, Ratkoš 28 deperdít  celkovo je asi do 38 deperdít  existovali osoby alebo cirkevní hodnostári na panovníckom dvore, ktorí poznali písmo a podľa potreby spísomňovali  List Rastislava pre Michala III.  prvá diplomatická písomnosť, ktorá pravdepodobne vznikla u nás bol list (písomná žiadosť) Rastislava pre Michala III. ohľadom vyslania cirkevnej misie  predpoklad pre tvrdenie, že je to deperditum, sú zmienky v legendách Život Metodov a Život Konštantinov a najmä Rímska legenda (v texte boli priame výťahy z listu), ktorá obsahuje zmienky o existencii takéhoto listu  vznik pred 863 (asi 862), písaný po grécky  autor buď Grék alebo byzantský Slovan  na to, že bol grécky, poukazuje hlavne stavba listu –typický formulárový úvod pre byzantské listy: Z božej milosti sme zdraví  autor musel ovládať pravidlá tvorby diplomatických písomností  je to nesporné deperditum  niektorí diplomatici uvažujú ešte o staršom deperdite -> podobný list pre pápeža Mikuláša I.  v Živote Metodovom je o tom nepriama zmienka, ale predpokladá sa skôr verbálne posolstvo, nie spísomnené  Ratkoš predpokladá ešte jedno staršie deperditum Ľudovíta Nemca pre Pribinu, ktorým mu udeľoval doživotné léna a dedičské práva  nesporné deperditá: (výber)  List Michala III. pre Rastislava:  odpoveď na predošlý list, že mu posiela vierozvestcov  vznik 863-864  v Živote Konštantína sa uvádza v excerpte  existencia tohto listu je nespochybniteľná  List pápeža Mikuláša I. pre Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu  vznik pred 867  hovorí sa v ňom o pozvaní do Ríma (pre Konštantína a Metoda)  dochovaný je v Rímskej legende, kde sa doslovne hovorí o apoštolskom liste pápeža  sú úvahy, či bol adresovaný na Veľkú Moravu alebo do Benátok, keď šli so svojimi žiakmi do Konštantínopolu na vysvätenie  nepochybné deperditum  List Karolmana Ľudovítovi Nemcovi  informácia o víťazstve nad Rastislavom v roku 869  priamo sa spomína vo Fuldských análoch  Písomné zloženie sľubu Metoda o vernosti a poslušnosti rímskej cirkvi  vznik 869  doložené v listoch pápeža Jána VIII., kde píše, že Metod bol ustanovený Hadriánom II. za arcibiskupa a vtedy písomne prisľúbil zachovávať učenie rímskej cirkvi  vzhľadom na nedoriešenosť vzťahov Byzancia-Rím muselo zrejme ísť o formuláciu, ktorá obsahovala určité záruky  predpoklad na spísomňovanie – civilizačný stupeň právneho vývoja  cirkev bola vlastníkom majetkov a uvedomovala si výhodnosť písomného svedectva  v procese spísomňovania dochádza k etapám – vyhotovenie, vystavovanie a vydávanie listín  vyhotovovateľ – ten, kto listinu diktoval a písal (pisár, notár)  vystavovateľ – spísomňovacie zariadenie (kancelária)  vydavateľ – osoba alebo inštitúcia uvedená v intitulácii  v 1. období (1001-1075) na spísomňovanie v Uhorsku vplývali vonkajšie vplyvy  charakteristickárôznorodosť spísomňovania  nemáme doloženú existenciu kancelárie a ani osoby trvalo poverené diplomatickou činnosťou  v uhorskej diplomatike od 10. storočia zaznamenávame nepretržitý vývoj diplomatických aktivít  veľkú pozornosť púta osoba Štefana I.  s ním sa spája počiatok diplomatickej praxe  pokúsil sa budovať Uhorsko podľa západného vzoru  do obdobia vlády Štefana I. sa hlási 10 textov, ani jeden sa však nezachoval v origináloch – sú sporné  Panónhalmská listina  domnienka, že diplomatický vývoj sa inšpiroval cisárskou kanceláriou – vznikla na základe panónhalmskej listiny (hlási sa do roku 1002)  je to ale charta imitativa a čiastočne sfalšovaná v 13. storočí  podľa Breslana sa písmo približuje písmu pisára Herberta C. (pisár Ota III. a Henricha II.), ktorý podľa neho prešiel do služieb Štefana I.  nakoniec sa ukázalo, že to nie je také jednoznačné, pretože je malá komparačná vzorka  za Štefana I. neboli predpoklady na stálu rozvinutú diplomatickú činnosť  Fejérpataky jej venoval monografiu a považoval ju za pravú  Szentpéteryvšak zistil niekoľko sporných momentov  Panónhalmská listina existuje, ale bola sfalšovaná asi zač. 13. storočia  originál bol v narácii a dispozícii výrazne pozmenený  sfalšovanie odlíšené na základe konfirmácie z roku 1213 Ondrejom II. -> asi tiež sfalšovaná  k sfalšovaniu mohlo dôjsť, keď bol opátom Uliáš  použili však pečať kráľa Kolomana  Listina pre vesprémske mníšky  hlási sa do roku 1002  vzbudzuje väčšiu dôveru ako Panónhalmská listina  napísaná je po grécky  niektorí diplomatici sa domnievajú, že ju vydal už Gejza  vydaná bola pre byzantské mníšky vo Vespréme (mala ho založiť manželka Imricha – byzantská princezná)  nezachovala sa v origináli, ale v odpise z roku 1109  považuje sa za viac-menej hodnovernú Pannohalmská listina  ďalšie falzá  1006 – listina pre Nitriansku kapitulu (novovek)  všetky originály spred 13. storočia sú zničené (Nitru vypálil Matúš Čák)  dôsledkom toho bola snaha obnoviť originály resp. vytvoriť si falzá  vychádzalo sa z ústnej tradície + doplnenie aktuálnych potrieb -> rozsiahla falzátorská činnosť  v roku 1006 vraj Štefan I. daroval kapitule nejaký majetok a vyzdvihoval mimoriadne postavenie Nitrianskej kapituly, pričom kanonici mali mať na synodách po Ostrihome druhé miesto  narácia sa štylistický radí do obdobia renesancie  zachovala sa vo viacerých exemplároch, ale bez dátumu  rok 1006 jej prisúdil editor  text listiny je v piatich jednoduchých odpisoch z 18. storočia v archíve Nitrianskej kapituly  najstaršie vyhotovenie vyzerá ako korigovaný koncept (začiatok 18. storočia)  text listiny sa spomína v listine z roku 1579, čo mýlilo diplomatikov – ale neskôr sa ukázalo, že aj tá je falošná  príčinou vzniku falza bol spor mesta Nitry o majetky  pravdepodobný falzátor Ladislav Szörenyi -> neskôr sriemsky biskup  Marsina predpokladá, že v podobe originálu nikdy neexistovala a odpisy slúžili asi len pre interné potreby kapituly  kapitula text zakomponovala aj do iného falza o 150 rokov neskôr Listina pre Tyháňsky kláštor  1015 – listina pre Pécs-varadské opátstvo  1019, 1024 – listiny pre Zalávárske opátstvo  1037 – falzum pre Bakoňvelské opátstvo  za hodnoverné sa považujú:  listina pre Vesprémske biskupstvo (1009)  listina pre Pécske biskupstvo (asi 1009)  je dosť porušená  do formulárovej aj kontextovej časti sa zasahovalo – výrazná interpolácia  z neskoršej vlády Štefana I. nepoznáme ďalšie listiny -> zrejme neexistovala stála diplomatická činnosť  vo všetkých prípadoch mohlo ísť o prijímateľskévyhotovenia  Listina pre Tyháňsky kláštor – najstarší dochovaný originál v Uhorsku; z roku 1055  Listina kráľa Ondreja I.  pri porovnaní s cisárskou kanceláriou nepreukazuje jednoznačné spoločné znaky  skôr pripomína niektoré súkromné listiny vo Francúzsku  dlho bola považovaná za odpis  je na hrubom pergamene a zošitá z 2 kusov  napísaná knižným písmom  Listina pre Hronský Beňadik (1075)  najstaršia z územia Slovenska  ide o falzum, zachovala sa v dvojnásobnej konfirmácii – tiež falzá  pôvodný text z roku 1075 vykazuje výrazné znaky interpolácie, hlavne v metácii  za pôvodné časti sa považujú – úvod, záver a stručná formulácia o darovaní  odpisy sú od Štefana II. (1124) – úplne vymyslení falzum (ohľadom sporu opáta a tekovského župana)  a od Ondreja II. (1217) – asi vymyslené falzum  v majetkovo-právnych sporoch bol zneužitý text originálnej listiny  originál bol asi zničený, k sfalšovaniu došlo niekedy medzi rokmi 1270 a 1328 Zoborská listina z roku 1111  do konca 11. storočia – len niekoľko listov pre zahraničných prijímateľov  1091 – list svätého Ladislava pre opáta Monte Casine  1096 – Koloman píše lotrinskému vojvodovi  1097 – Koloman píše benátskemu dóžovi  narastá počet vydaných listín vôbec v Európe, aj v Uhorsku  čoraz viac sa začína používať v praxi listina s pečaťou  začína vzrastať dôvera k listine  do spoločenského vedomia čoraz viac preniká kanonické právo  toto obdobie je rozčlenené na 3 časti:  1077-1131 – počiatky listinnej praxe  1131-1185 – náznaky upevňovania listinnej praxe  1185-1205 – počiatky Uhorskej kráľovskej kancelárie Zoborská listina z roku 1113  obdobie 1077-1131 (počiatky listinnej praxe)  málo zachovaných listín  neexistuje kancelária, ale na kráľovskom dvore boli ľudia, ktorí v prípade potreby dokázali listinu vyhotoviť  panovník mal aj pečať (existuje aj predvolávacia pečať pre kráľovského posla)  Ladislav I. (1077-1095)  vieme o 13 textoch, z ktorých 9 je neskorších fálz  väčšina z nich pre cirkevné inštitúcie  každá listina je vyhotovená ináč, na inom pergamene  štylisticky boli veľmi jednoduché  bežné písmo, málo skratiek  Koloman I. (1095-1116)  poznáme 16 listín, z ktorých 6 je falošných a 2 sú deperditá  jedna listina mu bola pripisovaná nesprávne  je aj vydavateľom zoborských listín (1111, 1113)  Zoborská listina 1111  rozsudková listina, rozhodnutie v spore  informuje o veciach, ktoré sa udiali za vlády Štefana I.  písaná je pekným listinným písmom klasickej formy  zachovala sa bez pôvodnej pečate, ale mala ju  pergamen je dobre zachovaný, ale bolo do nej zasahované  Zoborská listina 1113  súpis majetkov Zoborského opátstva (obsahuje asi 170 názvov lokalít)  vyhotovená ako charta transversa  veľmi poškodená  interpolovaná  pečať sa nezachovala; jej prítomnosť však naznačujú zárezy v tele listiny  zrejme šlo o prijímateľské vyhotovenia  prekvapujú skladbou a zrejme obsahujú aj iné prvky západoeurópskych vplyvov  objavuje sa aj zmienka o človeku, ktorý ich spečatil – sigillator (záhrebský biskup Manazes)  niektorí ich zaraďujú medzi súkromné listiny, avšak sú kráľovské  Štefan II. (1131-1185)  7 hodnoverných textov, 3 originály  zvýšenie intenzity diplomatickej aktivity  objavuje sa pravidelnejšia štylizácia  dodržujú sa pravidlá  zmienka o notárovi a kancelárovi  koncipuje ich jeden človek  Belo II. (1131-1141)  spomína sa text 6 listín, pričom 3 sú považované za falzá  3 listiny signoval notár/kancelár Johann  Gejza II. (1141-)  poznáme 34 textov, 12 originály, 5 sa považuje za falzá  nárast diplomatickej produkcie  v roku 1146 sa spomína notár Barnabáš, ktorý vyhotovil 2/3 listín  spomína sa ako notár, kancelár a sigillator  opakujú sa mená, ktoré sa zúčastňovali na spísomňovaní (scriptor...)  Štefan III.  zachovaných 24 textov, z toho 8 (alebo 12?) originálov  pokračovanie dobrého trendu  skoro všetky jeho listiny signuje a koncipuje notár Bicen  vydávanie v kompetencii dvorského kňazstva  smerovanie k uniformite  štylizácia je objektívna  čoraz viac sa presadzuje listinné písmo  takmer všetky listiny sú pre cirkevných predstaviteľov; zopár pre dalmátske mestá  tendencia zinštitucionalizovania na kráľovskom dvore Gejza II. Štefan III.  vznik Uhorskej kráľovskej kancelárie – existencia inštitucionalizovaného spísomňovania  od Bela III. nenastáva žiadna výrazná zmena v diplomatickej aktivite  1181 – vydaná listina, ktorá obsahuje arengu, v ktorej sa hovorí, že všetky kráľovské nariadenia majú byť spísomnené; pričom táto arenga asi neodráža realitu, je to zrejme len formulárový zvrat  1185 – dochádza k zmene vo vývoji diplomatickej produkcie  z čias Bela III. je 44 textov – 5 originálov, 26 textov sa považuje za pravé  do roku 1181 – osoba, ktorá zodpovedá za listinné vyhotovenie – notár  1181-1183 – dochádza k zmene označenia – kancelár (prvý známy sa volal Calan)  1185 – nastupuje nový kancelár Hadrián  s jeho nástupom dochádza k zafixovaniu termínu kancelár natrvalo  s pôsobnosťou Hadriána a potom aj Katapana je spojený zrod Uhorskej kráľovskej kancelárie  za ich pôsobenia dochádza k vzniku pravidelného uniformného vydávania listín -> vytvára sa formulár uhorskej kráľovskej listiny  Hadrián – bol budínskym prepoštom; jeho činnosť sa zavŕšila v rokoch 1188-1189  potom je krátko kancelárom Saul  od roku 1190 sa objavuje ako kancelár stoličnobelehradský prepošt Katapan Belo III. Ondrej II.  verbálna invokácia, intitulácia s devočnou formulkou, perpetuačná formulka, ktorú postupne nahrádza salutácia, inskripcia, arenga, promulgácia, narácia, dispozícia, koroborácia, sankcia (postupne sa vytráca), datum per manus, rok kresťanskej éry, zoznam hodnostárov  táto forma bez výraznejších zmien pretrvala až do konca stredoveku  spečaťuje sa privesenou pečaťou, ktorá ešte nie je upevňovaná na pliku, ale cez dva zárezy v listine  pečať  koniec 12. – začiatok 13. storočia – veľká kráľovská pečať – jednostranná, priemer 12cm, hmotnosť cca 450 g -> koláčovitá pečať  panovník zobrazená ako majestát  tvar pečate – sploštená polguľa  od roku 1207, za pôsobenia Ondreja II. a kancelára Loberta, sa do listín uvádza aj rok panovania (annus regni)  existujú aj zmienky o mandátoch a písaní listov  zachovala sa zlatá bula, na ktorú existovali 2 typária (averz a reverz)  na konci tohto obdobia sa objavujú listiny písané v mene mladších kráľov (vojvodov) – napr. Ondrej II. Dovidenia o týždeň Mgr. Ján Valo, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave Filozofická fakulta Katedra archívnictva a pomocných vied historických Gondova ul. č. 2, P.O.BOX 32, SK – 814 99 Bratislava jan.valo@uniba.sk http://fphil.uniba.sk/valo/