Bádanie – tézy Mgr. Peter Tóth, PhD. Prehľad bádania koncom 19. až polovice 20. storočia · Rozvoj výskumu, angažovanosť amatérskych archeológov · Uznanie neolitu ako samostatného obdobia, eneolit ako „doba prechodná“ · Napr. L. Niederle, K. Buchtela, A. Stocký, J. L. Píč, J. Böhm, J. Filip, J. Palliardi, I. L. Červinka, J. Neustupný, F. Vildomec, J. Eisner, Š. Janšák Bádanie v povojnovom období · Historická analýza prameňov a ich interpretácia · Rozvoj terénnych aktivít · Napr. M. Buchvaldek, J. Filip, J. Böhm, E. Neustupný, B. Soudský, I. Pavlů, E. Šimek, F. Kalousek, J. Neustupný, V. Podborský, E. Kazdová, P. Koštuřík, V. Budinský-Krička, J. Pavúk, A. Točík, V. Němejcová-Pavúková, S. Šiška Bádanie koncom 20. storočia až do súčasnosti · Spracovanie a vyhodnotenie nálezového fondu · Tematicky zamerané výskumy, interdisciplinarita, nové technológie · Napr. J. Turek, P. Krištuf, M. Gojda, M. Dobeš, M. Zápotocký, P. Květina, I. Pavlů, E. Neustupný, J. Pavúk, J. Mellnerová, E. Wiedermann Časopriestorový model vývoja · Popisuje rozšírenie archeologických pamiatok v priestore a čase · do kultúrno-geografickej osi patria pojmy: civilizácia, kultúrny okruh, skupina, podskupina, typ · do vertikálno chronologickej osi patria pojmy horizont, subfáza, fáza, stupeň Kultúra s lineárnou keramikou (5500-4900 BC) · najstaršia keramika zdobená širokými žliabkami (v podobe oblúkov, obežných vlníc, meandrov) · v mladšom období sa výzdoba regionálne diferencuje · na JZ Slovensku sú jednolineárne ryté vzory sprevádzané jamkami v tvare notovej hlavičky (neskôr vrypom) · na územiach ležiacich na západ prevláda pásikový ornament a páska vypĺňaná vpichmi (neskôr sa vpichy zhusťujú) Skupina Méhtelek (5800-5500 BC) · keramika je vypálená pri nízkej teplote · keramická hmota je zložená z organickej i anorganickej časti (kamienky, drvené črepy, sušená hlina) Kultúra s východnou lineárnou keramikou (5500-5200 BC) · skupiny rozšírené na Východoslovenskej nížine sú zdobené maľovaním (čierny ornament na svetlom povrchu) · skupiny rozšírené v Košickej kotline sú zdobené rytým lineárnym ornamentom (vlnovky, meander) Bukovohorská kultúra (5200-4800 BC) · keramika je kvalitne vypálená · povrch nádob je zdobený jemne rytými líniami, ktoré bývajú vyplnené bielou, žltou alebo červenou inkrustáciou · v post-bukovohorskom období prebiehal v severnom Potisí pomerne komplikovaný etnokultúrny vývoj Lengyelská kultúra (na Morave sa nazýva „moravská maľovaná keramika“, MMK; 4900-4000 BC; v Čechách 4600-3800 BC) · tenkostenná keramika je maľovaná červenou, žltou a neskôr i bielou farbou · v najstaršom období rytý ornament chýba · v stupni Lengyel IB sa začína objavovať jemne rytá výzdoba v tvare špirál a meandrov · v najmladšom období sa stráca maľovaná a rytá výzdoba · na samom konci neolitu sa v Čechách prejavuje silná prítomnosť lengyelských komunít (fáza Horní Cetno a Praha-Střešovice) · v staršom eneolite dochádza k regionalizácii vývoja Kultúra s vypíchanou keramikou (4900-4500 BC) · keramika nadobúda hruškovité tvary, v najmladšom období preberá keramické tvary z lengyelskej kultúry · výzdoba je tvorená viacnásobnými vpichmi usporiadanými do krokvíc Polgárska kultúra (4700-3600 BC) · na samotnom začiatku vývoja je keramika ešte maľovaná (skupiny Čičarovce-Csőszhalom a Oborín) · v ďalšom období maľovanie absentuje. · Charakteristické sú zahrotené výčnelky, ktoré sú umiestnené na okraji alebo na vydutí nádoby. · V bodrogkeresztúrskej skupine sa objavuje výzdoba brázdeným vpichom · v záverečnom období (skupina Lažňany-Hunyadihalom) sa rytie už neobjavuje, časté je maľovanie nádob čiernou farbou Michelsberská kultúra (rozšírená v Čechách, 4200-3800 BC) · charakteristické sú tulipánové poháre · hrnce a zásobnice majú pod okrajom románsku lizénu Keramika s brázdeným vpichom (4000-3600/3500 BC) · typické sú šálky a džbány s bohatým ornamentom vyhotoveným rytím, brázdeným vpichom a vruborezom v kombinácii s bielou inkrustáciou Kultúra lievikovitých pohárov (3800-3300 BC) · charakteristickým tvarom sú lievikovité poháre · tieto sú na začiatku nezdobené, neskôr sa pripája kolkovaná výzdoba Badenská kultúra (cca 3600-3100, na Morave a v Čechách cca 3400-3050 BC) · keramika je zdobená žliabkovanou výzdobou (kanelovanie), ktoré neskôr prechádza do ryhovania · široká škála keramických nádob, charakteristickým je kvalitný výpal, keramika tmavých tónov, hladená až leštená Postbadenský vývoj (3100-2800 BC) · regionalizácia vývoja Kultúra guľovitých amfor (3200-2800 BC) · charakteristickým tvarom sú amfory, misy s oblým dnom aa šálky · výzdoba aplikovaná na hrdle a pleciach v podobe kolkov, vpichov a odtlačkov šnúry Kultúra Makó-Kosihy-Čaka (2800-2300 BC) · tenkostenná a úžitková keramika mala obvykle matný alebo hladený povrch, niektoré typy nádob boli vyleštené · v prípade hrubostennej keramiky býva telo nádoby zdrsnené slamovaním · veľké množstvo typov keramiky, typické sú misky na nôžke s vnútornou výzdobou Kultúra Nyírség-Zatín (2800-2300 BC) · v staršom období sa objavuje vruborezová výzdoba s bielou inkrustáciou a slamovanie · v mladšom období miesto vruborezu nastupujú malé vpichované trojuholníky Kultúra východoslovenských mohýl (2800-2300 BC) · výzdoba na keramike sa objavuje najčastejšie na hornej časti amfor (odtlačky šnúry, ryhy, zárezy, jamky) Kultúra so šnúrovou keramikou (2800-2500 BC) · vedúcimi typmi keramiky sú poháre, amfory, hrnčeky, misky a džbány · výzdoba sa sústreďuje na hrdle a podhrdlí v podobe odtlačkov šnúr, rytia, ťahaného vpichu, trojuholníkov Kultúra Somogyvár-Vinkovci (2500-2300 BC) · keramika má podobný charakter ako kultúra Makó-Kosihy-Čaka · objavujú sa iné typy šálok a džbánkov Kultúra zvoncovitých pohárov (2500-2300 BC) · v staršom období sa objavujú zdobené zvoncovité poháre · v mladšom období zvoncovité poháre miznú, objavuje sa sprievodná keramika (misy, hrnce, amfory, zásobnice, džbány) · poháre majú väčšinou červeno leštený povrch, ktorý je zdobený kolkami a bielou inkrustáciou