Karel IV. a historiografia - Hlboké hospodárske a sociálne premeny, ku ktorým prišlo behom 13. a začiatkom 14. storočia, i nasledujúci ekonomický a politický vývoj pripravili českému štátu za vlády Karola IV. obdobie hospodárskeho, politického a kultúrneho rozkvetu. To sa samozrejme odrazilo aj na historiografií. - Karol IV. predovšetkým od historiografie požadoval, aby podala ideologické zdôvodnenie jeho politiky, vysvetlila a obhájila jeho zámery a postupy, a aby predstavovala určitú oporu pri posilňovaní jeho centrálnej panovníckej moci. - Pod jeho vplyvom sa v Čechách vôbec prvý krát objavuje oficiálne dvorné dejepisectvo/historiografia = Historiografia úzko spojená s politickou mocou, vznikajúca na priamu požiadavku/objednávku kráľa. - Treba teda kroniky doby Karla IV. vnímať ako dokumenty svojej doby, odrážajúce určitú mieru súčasnej situácie, vyjadrujúce vtedajšie myslenie a názory ako tak aj ideológiu doby vlády Karola IV. Kronika Františka Pražského - František Pražský = Správca školy na Vyšehrade, spovedník a kaplán pražského biskupa (Jana IV. z Dražic.), kazateľ v kostole Sv. Víta. - V roku 1341 začína písať druhý diel kroniky pražskej, kt. mal nadviazať na prvý diel – t.j. kroniku Kosmovu a jeho pokračovateľov. - Dielo bolo písané na príkaz Biskupa Jana IV. z Dražic a malo vylíčiť život, stav, činy a mravy českých kráľov a biskupov, aj iných českých kniežat a tiež činnosť biskupa samotného. - Zložená z predhovoru a 3. kníh, z ktorých každá je delená do kapitol. - Dochovala sa v dvoch recenziách, pričom prvá je venovaná Janovi IV. z Dražic (zahŕňa obdobie českých dejín od vlády Václava I. do roku 1342). Druhá je venovaná Karolovi IV. (zahŕňa obdobie od vlády Václava I. do roku 1353 = rozšírenie 3. knihy a odstránenie informácií o Janovi IV. z Dražic) - Čerpá zo Zbraslavskej kroniky a jeho vlastný text začína tam, kde Zbraslavská kronika končí = najcennejšia časť. - Dochovali sa len 2 rukopisy druhej recenzie a jeden rukopis prvej recenzie = stavala sa negatívne k Jánovi Luxemburskému a nezachycovala budovateľský obraz celej dynastie. Beneš Krabice z Weitmile, Kronika kostela Pražského (Cronica ecclesie Pragensis) - Beneš Krabice z Weitmile = pražský kanonik, rektor kostola sv. Jakuba v Brne, riaditeľ stavby chrámu sv. Víta, pochádzal z českého vladyckého rodu, ktorý mal pomerne blízke vzťahy s panujúcim rodom Luxemburgovcov. - Poverený spísaním kroniky Karolom IV. (údajne nebol spokojný s formou, akou písal František Pražský o jeho otcovi Jánovi Luxemburskom a s nepochopením pre jeho politiku) - Kronika kostela Pražského nadväzuje na druhé pokračovanie Kosmovo - Začína návratom Václava II. do Čiech a pokračuje až do dôb Karola IV. (r.1283 – r. 1374) - Rozdelená do štyroch kníh: 1. I. Kniha (r. 1283-1310) 2. II. Kniha (Vyslanie českého posolstva k Jindřichovi VII. – 1335) 3. III. Kniha (r.1336 – 1345) 4. IV. Kniha (najcennejšia) = v nej líči súdobé udalosti - vlastný život a vládu Karla IV., vnútorné kultúrne a politické udalosti v Čechách. - Hlavným prameňom je druhá recenzia Kroniky Františka Pražského, Zbraslavská kronika autobiografia Karola IV.. - Kompilovanie diela z rôznych prameňov sa prejavuje nielen odlišnou štylistickou úrovňou zápisov, ale aj opakovaním istých správ, či príliš prostými vyjadrovacími prostriedkami. - Je považovaná za oficiálnu dvorskú kroniku. - Je dochovaná iba v jednom rukopise. Přibík Pulkava z Radenína, Kronika Česká - Přibík Pulkava = farár v Chudenicích, majster slobodných umení. - Spísaná na povel Karola IV. podľa ním opatrených kroník, rukopisov a prameňov. - Ide o dielo predovšetkým vyjadrujúce panovníkovo pojatie českých dejín a jeho názory. - Začína odchodom Slovanov od nedokončenej stavby Babylonskej veže a ich príchodom do Čiech. - Siaha do roku 1330, kedy zomiera Eliška Přemyslovna. - Autor vyzdvihuje Přemyslovskú tradíciu, je tu zdôraznený význam cyrilo-metodskej misie, veľkomoravskej tradície. - Mala odôvodniť cisárovu snahu vytvoriť silné České kráľovstvo ovládané jednotnou panovníckou mocou, overenou dejinami a Bohom posvätenou. - Čerpá z Kosmových pokračovateľov, Zbraslavskej kroniky, Jarlochova a Vincenciova rukopisu, kroniky Františka Pražského, legiend, listín. - Najviac využívaná, v 15. storočí preložená do nemčiny. - Dochovaná v 4/6 recenziách, ktoré sa navzájom líšia, informácie sa upravovali. Česká kronika Jana Marignoly (Cronica Boemorum) - Ján Marignoly = právnik, cestovateľ, pochádzal z prednej florentskej patricijskej rodiny, prednášal na univerzite v Bologni. - Po návrate z Ázijských ciest prichádza do Prahy, kde pobýva predovšetkým na kráľovskom dvore. - Bol poverený Karolom IV., aby spísal stručnú českú kroniku, odstránil nejasné dvojzmysly, vynechal, čo je nadbytočné a vložil niektoré prospešné správy. - České dejiny mali byť integrované do dejín svetových. - Podľa vzoru najsvätejšej trojice je kronika rozdelená do 3 častí: 1. I. Kniha – thearchická (theos = boh): začína stvorením sveta, končí potopou. 2. II. Kniha – monarchická: obsahuje dejiny od založenia prvých štátov, po vládu Václava II. 3. III. Kniha – hierarchická: obsahovala dejiny kňazstva od Melchisedecha ako prvého kňaza, a postupne prešiel k českým biskupom. - Čerpá predovšetkým z Kosmovej kroniky, z diel jeho pokračovateľov, z legiend (Kristiánova, Vojtešské legendy), kronika Dalimilova, z Biblie, pokiaľ ide o Karola IV., väčšinou odkazuje na jeho autobiografiu. - Do popisu historických udalostí vkladá predovšetkým rozpravu o svojich cestách a cestovných zážitkoch = to z diela robí dielo skôr cestopisné, než historické. - Je dochovaná v jedinom známom rukopise. Neplachovo stručné sepsání kroniky římské a české (Brevis compilatio chronicae tam Romanae quam Bohemicae) - Neplach = opát kláštora v Opatovicích nad Labem, študoval na univerzite v Bologni. - Po Janovi Marignoly druhý, ktorý sa pokúša zaradiť dejiny české do svetového kontextu. - Jeho kronika nie je oficiálnym dielom dvorského dejepisectva. - Jedná sa zároveň o jeho jediné známe dielo, pričom bolo písané na popud predstavených z kláštora. - Nie je vylúčená ani iniciatíva Karla IV. - Neveľké dielo, väčšinou ho tvoria stručné analytické zápisky, údaje o svätcoch, o rímskych pápežoch, rímskych cisároch. - Informácie o starších českých dejinách čerpá predovšetkým z Kosmovej kroniky, z diel Kosmových pokračovateľov, z kroniky Dalimila a z niektorých legiend, svetové dejiny z Kroniky Martina Opavského. - Dostal sa približne po rok 1360. - Kronika je zachovaná len v jednom rukopise a v literárnej histórii je kronika sama a jej význam hodnotený veľmi nízko. Edície Kronika Františka Pražského. Ed. Josef Emler. FRB IV, Praha 1884, s. 347-456. Kronika Beneše Krabice z Weitmile. Ed. Josef Emler. FRB IV, Praha 1884, s. 457-548. Kronika Pulkavova. Ed. Josef Emler, Jan Gebauer. FRB V, Praha 1893, s.1-326. Kronika Jana z Maringoly. Ed. Josef Emler, Jan Gebauer. FRB III, Praha 1882, s. 485-604. Neplacha – Krátká kronika římská a česká. Ed. Josef Emler, FRB III, Praha 1882, s. 445-484. Literatúra Bláhová, Marie: Kroniky doby Karla IV. Praha 1987. Nechutová, Jana: Latinská literatura českého středověku do roku 1400. Praha 2000, S. 136-140.