2019/2020  Kultúrna politika – politické zásahy zo strany štátu a štátnej moci do kultúrneho diania, činnosti kultúrnych a pamäťových inštitúcií s cieľom vytvárať podmienky pre rozvoj kultúry v prostredí konkrétneho politického režimu  Inštitucionalizácia, spôsoby riadenia, „prispôsobovania“  Uplatňovanie ideologických a estetických kritérií  Osobnosti kultúrnej politiky Kultúrna politika – pozitívna vs. negatívna • Pozitívna – aktívny rozvoj, inštitucionalizácia ... • Negatívna – upraviť, prehodnotiť, zmeniť, prispôsobiť kultúrne hodnoty (napr. tzv. meštianske měšťácke kultúrne hodnoty a ich likvidácia...) • Zoznamy neprijateľných kultúrnych hodnôt – filmy, knihy, periodiká, témy, zameranie a orientácia... Základná a odporúčaná literatúra Práce prehľadové: • KUSÁK, Alexej, Kultura a politika v Československu 1945-1956, Praha 1998. • KNAPÍK, Jiří, Únor a kultura (Sovětizace české kultury 1948-1950), Praha 2004. • JANÁČEK, Pavel, Léta padesátá, kulturní politika a česká literatura, Česká literatura. Časopis pro literární vědu. 54, 2006, s. 119-128. Základná a odporúčaná literatúra Práce kontextové: • KAPLAN, Karel, Československo v letech 1948-1953, Praha 1991. • KAPLAN, Karel, Československo v letech 1953-1966, Praha 1992. • KAPLAN, Karel – TOMÁŠEK, Dušan, O cenzuře v Československu v letech 1945-1956. Sešity Ústavu pro soudobé dějiny ČSAV, sv. 2, Praha 1992. • KLIMEŠ, Ivan - WIENDL, Jan, Kultura a totalita: národ. Praha 2013. Základná a odporúčaná literatúra Práce s tematickým zameraním: • ADAMOVÁ, Karolina, Cenzurní zásahy do české kultury v letech 1948-1989, in: Vývoj práva v Československu v letech 1945-1989 : sborník příspěvků, Praha 2004, s. 281-306. • BAUER, Michal, Ideologie a paměť (Literatura a instituce na přelomu 40. a 50. let 20. století), Jinočany 2003. • ČERNÝ, Jindřich, Osudy českého divadla po druhé světové válce, Divadlo a společnost 1945-1955, Praha 2007. • HRUBÝ, Petr, Osudné iluze. Čeští spisovatelé a komunismus 1917-1987, Rychnov nad Kněžnou 2000. Základná a odporúčaná literatúra Práce s tematickým zameraním: • JANOUŠEK, Pavel a kol., Dějiny české literatury 1945-1989 I. (1945-1948), Praha 2007. • JUST, Vladimír a kol., Česká divadelní kultura 1945-1989 v datech a souvislostech, Praha 1995. • KOUŘIL, Miroslav (ed.), Základy nové práce československého divadla, Praha 1949. • ŠÁMAL, Petr (ed.), Literatura socialistického realismu. Východiska, struktury a kontexty totalitiního umění. Sborník příspěvků ze sympozia pořádaného Ústavem pro českou literaturu AV ČR ve spolupráci s Ústavom slovenskej literatury SAV a Slovenským inštitútom v Praze 11. a 12. října 2006, Praha 2009. Základná a odporúčaná literatúra Práce s tematickým zameraním: • PETIŠKOVÁ, Tereza, Československý socialistický realismus 1948-1958, Praha 2002. • RAZETTO, Francesco Augusto, Socialistický realismus Československo 1948-1989 = Socialist realism Czechoslovak 1948-1989 = Realismo socialista Cecoslovacchia 1948-1989. Praha 2008. Práce o osobnostiach: • PÁVOVÁ, Jana, Demagog ve službách strany. Portrét komunistického politika a ideologa Václava Kopeckého, Praha 2008. • KNAPÍK, Jiří, Od korektury k ideologické normě. Ze zákulisí vzniku "Třiceti let bojů" Ladislava Štolla, Soudobé dějiny 12, 2005, s. 62-84. Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • 25.2.1948 – „Kupředu, zpátky ni krok!“ – Slobodné noviny - Zakladanie akčných výborov Národnej fronty (Ústredný akčný výbor NF – 23.2.1948) – kultúrne komisie • Akčné výbory – médiá (rozhlas, televízia, film, noviny) - Syndikát českých spisovatelů - Syndikát českých skladatelů - Syndikát českých výkonných hudebních umělců - Svazu československých výtvarných - Akčný výbor českých výtvarníků - Akčné výbory jednotlivých výtvarnických spolkov - Ústřední akční výbor divadelníků Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Akčné výbory - vylučovanie (čistky) stoviek odporcov komunizmu z verejného života, mal profesijné dôsledky (vlna emigrácie), AV pôsobili do r. 1950 - Zaistenie kontroly kult. Inštitúcií, syndikátov spolkov..., revízie členských kartoték - Utváranie uznávanej kultúrnej obce (orientovanej komunisticky - Zredukovanie počtu umeleckých spolkov... - Likvidácia kultúrnych periodík (Divadelní zápisník, Kritický měsíčník, Vyšehrad, Akord, Kolo, Kytice, Listy, Kvart, Mladé archy) Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre - Redukcie krajských a okresných novín (zníženie prídelu papiera) - Z. č. 128/1948 Zb. – zákon o znárodnení polygrafických podnikov – vytváranie národných podnikov • Úprava smerovanie kultúrnej politiky: Ministerstvo informácií, školstva, ale aj stranícky aparát ÚV KSČ Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Ministerstvo informácií – Václav Kopecký (1897-1961) - Zásady kultúrnej politiky - Presun celej agendy osvetovej práce a starostlivosti (péče) - Kultúrno-osvetová politika (osvetové zariadenia, podniky ľudovej zábavy, kinematografia, edičná a tlačová politika, rozhlas) Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre Ministerstvo informácií: • Vítězslav Nezval (1900-1958) - Od r. 1945 riadil filmový odbor Ivan Olbracht (1882-1952) - rozhlasový odbor František Halas (1901-1949) - Publikačný odbor Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre Ministerstvo informácií: • Oddelenia – knižné, propagácie umenia, kultúrne styky so zahraničím, tlačový (tiskový)... Ministerstvo školstva a osvety (školství, věd a umění): • ministerm Zdeněk Nejedlý (1878-1962) odbor umění: hudba, divadlo, pamäťové inštitúcie (múzeá, galérie, knižnice, pamiatková starostlivosť – péče) Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Zásahy do kultúrnej politiky: - Ministerstvo zemědelství (pôdohospodárstva) – kultúrne družstvá - Ministerstvo národnej obrany - Kultúrne, školské a osvetové referáty národných výborov Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Ústredný stranícky aparát (ÚV KSČ) - Kultúrne a propagačné oddelenie – „kultprop“ – fungovali aj v regiónoch strany (odbory: agitačný, propagačný, kultúrny a tlačový (tiskový) - Gustav Bareš (1910-1979) – sovietsky model kultúry - Presadzovanie socialistického realizmu v tvorbe Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Zjazd národnej kultúry (10-11.4.1948) – ideové východiska „poúnorovej“ kultúrnej politiky – isté prvky liberalizmu, umeleckej autonómie v snahe presvedčiť umeleckú inteligenciu o možnej spolupráci • „Kultúrne zákony“ z jari 1948 – sčasti aj legitimizovali dovtedajší stav, utvárali ďalšiu etapu vo vzťahu k premene kultúrnej politiky Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Snahy o špecifickú cestu k socializmu – zastavené príkladom Titovej Juhoslávie (nacionalistické úchylky...), Stalinove zostrovanie triedneho boja v období výstavby socializmu, postupné utužovanie kurzu kultúrnej politiky v ČSR • Andrej A. Ždanov (1896-1948) – sovietsky ideológ Všetko umenie má prinášať úžitok predovšetkým sovietskemu, resp. ľudovodemokratickému režimu... - uplatnenie v ČSR od r. 1949 Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Snaha o presadenie socialistickej kultúry v praxi - Presadenie Ždanovových téz v umeleckej tvorbe - Uskutočniť revíziu kultúrneho dedičstva - Reinterpretovať existujúce kultúrne hodnoty - Izolovať kultúru od západu • opatrenia v divadelnej rade – propagácia decentralizácie (rušenie „nadbytočných“ scén - Velká opera, Činohra, Studio Národního divadla, Divadlo V + W, divadlo Exdisk) a vytváranie nových v menších mestách - Zmeny v dramaturgii (výber, skladba a pod.). Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Snaha o presadenie socialistickej kultúry v praxi • Zmeny v edičnej činnosti a praxi – uplatnenie ideologických kritérií, redigovanie straníckej literatúry, ale aj premeny celoštátnej edičnej činnosti (kontroly kníh – Lektorská rada ÚV KSČ) – dať kultúre a umeniu novú funkciu – „prostriedok urýchlenia cesty k socializmu“ • Uplatňovanie téz o tesnom prieniku umelcov a celej kultúrnej sféry so záujmami robotníkov (dělníků), práca kultúrnych referentov ROH – „demokratizácia kultúry“ Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Snaha o presadenie socialistickej kultúry v praxi - Umelecká práca sa viac prirovnávala k práci robotníka (dělníka), robotnícke poroty, hodnotenia • Ostrý kurz (september/zaří 1948) – snaha o prebudovanie existujúceho systému riadenia kultúry podľa sovietskeho vzoru - Zmeny definovalo zasadanie ÚV KSČ (17.-18.11.1948), vyhlásené na IX. zjazde KSČ v máji/květnu 1949 – ideová radikalizácia, akcent na spoločenské funkcie kultúry, jej výchovný význam Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre Ostrý kurz (september/zaří 1948) - Demokratizácia kultúry triednym aspektom - Socialistický realizmus ako jediná prípustná umelecká tvorivá metóda, ideologická revízia kultúrneho dedičstva - Priame stranícke riadenie (sekretariát ÚV KSČ - kultprop) – mocenský monopol, vyvrcholil v r. 1951 – riadil už aj mimostranícke inštitúcie... (vedúca úloha strany) - Rudolf Slánský (1901-1952)– koncom septembra/září 1948 – Kultúrna rada ÚV KSČ Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Kultúrna rada ÚV KSČ - koordinátor prebudovania kultúrnej politiky - na čele V. Kopecký - kulprop nebol podriadený Kultúrnej rade ! • Umelecké zväzy a sieť kultúrnych zariadení – v podstate novovytvorené po čistkách, členstvá boli podmienené výberom, skúškami a pod., kto neuspel, musel „do výroby“ - Vznikli kľúčové umelecké zväzy: Svaz čs spisovatelů, Svaz čs skladatelů, Svaz čs výtvarních umělců (1950) Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • ROH, Svaz české mládeže (1949 ČS svaz mládeže), Svaz československo.-sovětského přátelství – dopĺňali umelecké zväzy • r. 1950 – dotvorenie hlavných rysov stalinistického modelu kultúrnej politiky – ČSR malo isté omeškanie - Nástup socialistického realizmu - Likvidácia spolkov – zo 60 tis. na 680, z. č. 68/1950 Sb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach - Zefektívnenie filmového priemyslu (Filmová rada) - Kontrola edičnej činnosti – zavedenie tiráže, dohľadávanie „závadnej“ literatúry, zavŕšila sa transformácia polygrafického priemyslu (ČS závody polygrafické) Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Osvetová činnosť - Soběslavský plán kultúrno-osvetovej činnosti (V. Kopecký, 1950): osvetové besedy riadené NV, spolupráca s ľudovými knižnicami, rozhlasom, kult. Súbormi - Ľudové knižnice – úpravy (cenzúra) knižničných fondov, r. 1950 cenzúrny plán • 1. komplexná kultúrno-politická smernica, Ladislav Štoll (1902-1981) „Třicet let bojů za českou socialistickou poesii“ - Ideovosť a aktuálnosť tém Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Kampaň proti tzv. kozmopolitizmu – všetko, líšiace sa od socialistického realizmu • Dotvorenie sovietskeho modelu riadenia kultúry (1950), sovietizácia kultúry – najmä nepriama, sovietsky vzor, kádrovanie a nomenklatúra – zoznamy uchádzačov..., monopol štátu v kultúrnych stykoch so zahraničím – izolovanosť, reciprocita, boj proti prežitkom „buržoáznej ideológie“, postupné obmedzovanie vycestovnia Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • Formovanie dvoch prúdov (názorov) na vedenie kultúrnej politiky - Prax priameho straníckeho riadenia -Barešov kultprop = Kopeckého Min. informácií (umiernenejší) - Jar 1949 - tzv. pamfletová aféra na Nezvala – zbierka „Veliký“, radikalizácia mladšej komunistickej inteligencie, redaktori významnejších novín - Hľadanie nepriateľov vnútri strany, nebezpečenstvo trockizmu- prvá revízia kultúrnej politiky Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • „Výsledek šetření ve věci protistranického pamfletu a návrhy řešení“ – (jún/červen 1949) – L. Štoll – útok cez Nezvala na stranu... • L. Štoll – referát Třicet let bojů... (1950) – prejav silného stalinizmu – tzv. nová poézia • Výsledkom vyšetrovania – „meštiactvo“ (měšťáctví), protistranícky radikalizmus je výsledkom triedneho pôvodu = spolitizovanie literatúry a jej kritiky – zostrovanie triedneho boja, prehodnocovanie kultúrnych tradícií, kampaň proti kozmopolitizmu, Február (Únor) 1948 a zmeny v kultúre • r. 1951 obdobie krízy režimu – hospodárske problémy, - hľadanie agentov triedneho nepriateľa - Prvé odhalenia a procesy (Otto Šling, Marie Švermová... Rudolf Slánský) • Pokračovala rivalita medzi sekretariátom ÚV KSČ a min. informácií – zdanie jednotného vedenia kult. politiky – boj o kontrolu pozícií - „Císařův pekař“ – Jan Werich (1905-1980) - „Psohlavci“ – Martin Frič (1902-1968) - Politické procesy a ich dopad na kultúru a politiku - Zmeny vo vedení kultúrnej politiky - Nastavenie Nového kurzu v kultúrnej politike Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Krízové prvky v spoločnosti – hospodárske a politické prejavy (napr. lístkový prídelový systém, kolektivizácia, politické procesy → prejavy nesúhlasu) • Hľadanie vnútorných triednych nepriateľov (zostrovanie triedneho boja) – 6.9.1951 – zasadnutie ÚV KSČ – K. Gottwald nespokojný s prácou R. Slánskeho (generálny tajomník KSČ) → 6 nových tajomníkov • Kritika Slánského J. Stalin → vykonštruovaný politický proces (11 trestov smrti...) • Objavil sa antisemitizmus... Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Mocenské presuny vo vedení ÚV KSČ, Karol Bacílek (národná bezpečnosť), Alexej Čepička (obrana), Václav Kopecký (informácie, osveta) • Gottwaldová myšlienka dvojitého mocenského centra v Československu, vytváraná pomocou nepriateľov – agentov (Prašná brána – Pražský hrad) – stranícky aparát sa dostal do defenzívy • Prejavy v kultúrnej politike – impulz k personálnym zmenám smerujúci k zmenám v kultúrnej politike • Kopecký vs Bareš Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Kto škodí českej (československej) kultúre? • Kopecký sa stotožnil s Gottwaldovou kritikou straníckeho aparátu – obvinil G. Bareša, J. Hendrycha a P. Reimana z vytvárania druhého centra v kultúre - sebakritika, nesprávne chápanie vedúcej úlohy strany..., kritika straníckeho aparátu → reorganizácia - Zvýrazňovaná kádrová politika – výber kandidátov, previerky, kontroly, väčšie uplatňovanie štátnych (nie straníckych) orgánov • Ústup Kultúrneho a propagačného oddelenia Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Časť agend kultprop-u prešla na ministerstva informácií a školstva (obe viedol Kopecký), prestala zasadať Kultúrna rada ÚV KSČ • Kultprop bol rozdelený na odd. propagandy a agitácie a odd. škôl, vedy a umenia, zaniklo Kádrové odd. ÚV KSČ • Gottwald žiadal odstraňovanie dvojkoľajnosti medzi straníckymi a štátnymi orgánmi → Kopecký v kultúre vlny čistiek (kinematografia, dramaturgia) – Filmová rada J. Hendrych • G. Bareš spočiatku vyčkával, neskôr protestoval u Gottwalda: „činnosť protistraníckych živlov“ Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Zmeny v Národní ediční radě české (NERČ) – vzdal sa predsedníctva P. Reiman, zanikli jej viaceré komisie, min. informácii odvolávalo ľudi nominovaných ÚV KSČ do nakladateľstiev • Puč v Zväze československých spisovateľov (28.9.1951) - Otvorený konflikt V. Nezval, L. Štoll a J. Taufer Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Ostrá kritika smerovaná na vedúcich predstaviteľov zväzu. Obvinili ich, že: - nezabránili tomu, aby P. Reiman získal rozhodujúce slovo v edičnej činnosti - neprijali Štollovú prácu 30. let bojů české socialistické poesie – vytvorili tak druhú „antigottwaldovskú líniu...“, čím sa stotožnili s G. Barešom - viedli nesprávnu personálnu politiku zväzu zameranú proti „popredným“ českým spisovateľom (obviňovali najmä predsedu Jana Drdu) • Výsledkom bola zmena vedenia zväzu spisovateľov, doplnená o staršiu generáciu... Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Vznikol takto otvorený konflikt Kopeckého skupiny (Štoll, Taufer, Nezval) a Barešovej (Remain, Hendrych), rozsúdiť mal Gottwald • Barešové postoje: ideovosť umeleckého diela, pozostatky modernistických smerov v súčasnej tvorbe, pomer k mladým umelcom – naznačil, že Kopeckého zásahy do kultúrnej politiky môžu mať charakter politickej úchylky a frakcionárstva • Kopeckého iniciatíva o koncepciu úpravujúcu kompetencie ministerstva a straníckych orgánov (10.1951) – Čestmír Císař • Jaroslav Seifert (1901-1986) a jeho rehabilitácia (1951) Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Reorganizácia ÚV KSČ – zmeny agend, nové agendy, kultúrna politika v pôsobnosti – A. Novotný (odd. ROH a ČSM); G. Bareš (odd. propagandy a agitácie, odd. škôl, vedy a umenia, Rudé právo); J. Hendrych (odd. masových organizácií) – zmeny boli dočasné, v novembri (listopadu) 1951 bol zatknutý R. Slánsky – definitívny počiatok konca bývalého kultprop-u • 6.12.1951 zasadnutie ÚV KSČ – referát V. kopeckého o probléme sionizmu a kozmopolitizmu... Bareš priznal porážku • V bývalom kultprop-u vlna kritiky, udávania, alibizmus, konflikty (Bareš-Reiman) Rivalita dvoch krídel kultúrnej politiky (1951) • Odísť z ÚV KSČ museli skompromitovaní v r. 1952: G. Bareš – jeho agendy prevzal Václav David; J. Hendrych – nahradil ho Bedřich Voda-Pexa; P. Reiman; Č. Císař – vytvorila sa nová stranícka elita – bývalí odporcovia Slánského... osobitne A. Novotný • Zastavenie kultúrno-politického týždenníka Tvorba zač. februára (února) r. 1952 (šéfredaktor G. Bareš, s redaktormi M. Galuškom a J. Šternom) – Tvorba bola Barešova slabina (aféra posledného čísla) Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Prehralo radikálnejšie krídlo strany (akcent na ideológiu, mobilizačnú úlohu umenia a tvorby, radikálnejšie zmeny kultúrnych tradícií, zaznávanie medzivojnovej literatúry...), zvíťazila teda „umiernenejšia línia“ • očakávania miernejších ideologických kritérií, väčší manévrovací priestor, do popredia išla staršia generácia umelcov • Kampaň proti tzv. slánštine (1952-1953) • Formovanie kultúrnej politiky (V. Kopecký, L. Štoll, J. Taufer) Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Ďalšia vlna čistiek po kultúrnych zväzoch v mene „slánštiny“, hľadanie sektárov, vulgarizátorov, kozmopolitov, sionistov, buržoáznych nacionalistov, talmudistov, titoistov... • 11.1952 – tlačová (tisková) komisia pre proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým (spikleneckým) centrom - V. Kopecký, B. Kóhler, J. Taufer, priame zapojenie oblasti kultúry v procesoch nefigurovalo – nevedomí nástroj Slánskeho záškodníckej politiky? • Gottwald vraj zabránil procesu s kultúrnymi pracovníkmi (?) Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Zakladali sa stranícke organizácie KSČ (tzv. ZO KSČ) priamo v umeleckých zväzoch (30.10.1951) • Profesionalizácia byrokracie – nová kádrová politika: tzv. nová inteligencia, koniec vyzdvihovania robotníkov (dělníků) do funkcií, priorita schopností a skúseností – A. Novotný • J. Taufer - v novej línii mal postupne ustupovať pri socialistickom realizme extrémny výklad ždanovovských princípov Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Taufer deklaroval boj proti „suchopáru slánštiny, proti ideologickým zkřivěninám, proti estétství a rappismu (sektársky radikalizmus), proti projevům kosmopolitismu a nacionalismu, proti dekadenci a vulgarizátorskému schematismu, proti levičáckému poměru ke kulturnímu dědictví i proti nedoceňování vývoje naší socialistické literatury... boj proti estétství není boj proti estetice. A zvláště ne proti estetice socialistické, která se nedá vymyslet, ale která vzniká v dlouhodobé a hromadné tvorbě děl socialistické literatury“ Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Stalinove state o marxizme v jazykovede – odstup slovesného umenia od spoločensko-politických podmienok, pôsobiť na estetické aspekty socialistického realizmu • L. Štoll a J. Taufer – Proti sektářství a liberalizmu – za rozkvět našeho umění (14.6.1952) – druhá revízia kultúrnej politiky – odmietli väčšiu voľnosť pri voľbe umeleckých výrazových prostriedkov, liberalizmus ako smer k sektárstvu a pod. Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Dôraz sa mal klásť na novú tématiku mala nahradiť pestrosť, vychádzajúcu z ideovosti: portréty straníkov, hrdinov práce, epické témy z dejín revolučných bojov a budovania „ ať jde o krajinářství, které budí lásku k naší krásné vlasti, nebo o obrazy našich dětí či květin, které zdobí sjezdy naší strany, zákoutí a okna nových obydlí našeho pracujícího lidu, nebo o malířská zátiší, plná krásných předmětů, které jsou plodem lidské práce.„ – „revise správné cesty socialistické kultury…“ • Spontánna kritika mala byť utlmená, kontrolovaná – smerovanie naspäť k prorežimnej kontrole Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Napriek istým mantinelom došlo k určitému uvoľneniu – do popredia zaznávaná staršia generácia umelcov, kritika schematizmu → väčšia tematická pestrosť, dôraz na talent namiesto ideovosti • Vzor znova sovietsky, ale prispôsobený vlastným potrebám • Literární noviny (1952) – nový orgán zväzu spisovateľov – profil týždenníka ostal v dobovom zaujatí, ale písali uvolnenejšie • Zmeny v edičnej politike – čiastočné uznanie diela K. Čapka (P. Reiman v r. 1951 označil ako nebezpečné) Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Deklarované úpravy kultúrnej politiky dokonca dovoľovali diskutovať o neprípustných témach v oblasti kultúrneho dedičstva • Kauza Jan Zahradníček (SČSS), V. Nezval list, proces s katolíckou inteligenciou (apríl/duben 1952), J. Zahradníček skončil s 13 ročným väzením... • Vykonštruované politické procesy voči umelcom: Václav Renč, Josef Kostohryz, Václav Prokůpek, Bedřich Fučík, Zdeněk Kalista, Josef Knap, František Křelina – poukazujú na hranice liberalizmu... • Prípady samovrážd: Jiří Frejka (režisér) – obvinil z nátlaku Šmerala, Ornesta a Feldsteina... Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Nová forma práce? - politické nátlaky a zneužité prípady, upravené fakty, podvrhy, diskreditácie... Konstantin Biebl (1891-1951) - spáchal údajne samovraždu - Priama súvislosť s týždenníkom Tvorba a antigottwaldovského druhého centra (kritika M. Sedloňa) - Legenda o trpiacom básnikovi (Taufer) – list M. Tomašovej V. Kopeckému Snahy o revíziu kultúrnej politiky v roku 1952 • Zadržovanie vydávania Slezských písní Petra Bezruča (1867-1958) • J. Taufer obvinil P. Reimana zo zadržovania vydávania Berzučových diel, založené na polopravdách, nesprávnej faktografii... So snahou diskreditovať kultprop Rozvinutie „novej“ kultúrnej politiky v roku 1953 • Proces s protištátnym sprisahaneckým centrom – očista spoločnosti smerujúca k budovaniu socializmu • Kultúrna politika v r. 1953 bez výraznejší personálnych zmien • Nehospodárnosť v kultúre, „prebytok“ umelcov • Úmrtie Stalina a Gottwalda → A. Zápotocký, A. Novotný novým tajomníkom ÚV KSČ, problém kultu osobnosti • Menová (peňažná) reforma 1953 – nespokojnosť - 49,1 miliardy starých korún za 1,4 miliardy nových - v pomere 35:1, zručenie lístkového prídelu, voľný trh Rozvinutie „novej“ kultúrnej politiky v roku 1953 • Zápotockého administratíva počas nepokojov z reformy zachovala „ostrý kurz“ – po vzore Moskvy uvoľnenie pomerov – ukončenie niektorých pripravovaných procesov – zmeny v hospodárstve (odklon od jednostranného ťažkého priemyslu), zvyšovanie životnej úrovne vyústili do „Nového kurzu“ – Srpnové teze – obsahovali nové smerovanie hospodárskej politiky s uvedením chýb a pomenovaním problémov v Československu – netýkalo sa to vôbec kultúry Rozvinutie „novej“ kultúrnej politiky v roku 1953 • V kultúrnej oblasti sa malo zlepšiť hmotné zabezpečenie umelcov, uplatňovať viaceré formy k masovej výchove • 3.-5.12.1953 zasadanie ÚV KSČ – V. Kopecký navrhoval nový autorský zákon, fond na materiálne zaistenie, zlepšenie bytovej situácie, zlepšiť kultúrno-osvetové zariadenia, rozširovanie kín, zoologických záhrad, hvezdární, oznámil novozriadené ministerstvo kultúry, podporu umeleckej inteligencie a umeleckej práce bez hlbšieho dogmatizmu • Mzdová oblasť – vyhl. min. kultúry 362/1953 Úř. N. v divadelníctve a neskôr aj v iných oblastiach Rozvinutie „novej“ kultúrnej politiky v roku 1953 • Snaha o oživenie ľudovej kultúry, účinnejšiu demokratizáciu kultúry, zvýšenie návštevnosti, zlepšenie a spresnenie živelného riadenia kultúry, financovanie kultúry • Základom zmien však bola stále kritika tzv. slánštiny a protištátneho centra - Nový kurz v politike - Kritika kultu osobnosti a jej prejavy - Kultúrna politika na Slovensku - České a Moravsko-sliezske múzejníctvo na prelome 40./50. rokov  Nastolený nový kurz, viazaný najmä na hospodársku a sociálnu politiku – obhajoba gottwaldovskej línie vedenia, presadil sa napokon konzervativizmus  Napätie medzi Zápotockým a Novotným (1954) – oblasť kolektivizácie, rozdielne chápanie metód vládnutia – moskovský zásah  Základom politiky v ČSR – zvyšovanie životnej úrovne, postupné zvyšovanie miezd, znižovanie maloobchodných cien...  Hospodárska politika 1954/55 zmiernila izoláciu vládnúcích štruktúr  Životná úroveň sa postupne začala zvyšovať, narastala spotreba – stabilizácia komunistického režimu  Politický pragmatizmus – slánština zodpovedná za všetko negatívne, chýbala osobnosť po smrti Gottwalda  Uvoľnenie atmosféry vo východnom bloku: Maďarsko (výmena predsedu vlády, straníckeho vedenia, Nagyova vláda obmedzila aj svojvôľu štátnej bezpečnosti... 1955 na zásad Moskvy, museli ďalšie uvoľňovanie obmedziť), Poľsko – kritika socialistického realizmu  V ČSR nebol natoľko uvoľnený stav, v kultúrnej politike potvrdenie interpretácie V. Kopeckého (len úpravami existujúceho stavu), čs umelci ďalej budovali základy kultúrny na sovietskej koncepcii socialistického realizmu  Pokračovalo aj naďalej protiprávne väznenie umelcov, hoci sa niektorým tresty zmiernili  Uvoľňovanie v umeleckej tvorbe: rozmach satirickej tvorby (V. Jelínek – Skandál v obrazárně), film Dvaasedmdesátka, od r. 1948 v trezore sa dostal do kín  Zmena scenárov divadiel (budovateľské hry, sovietske tituly, no najmä klasické hry)  Vznik nových literárnych periodík: Host do domu, Květen, Světová literatura)  Niektorí autori boli vyzvaní k ďalšej tvorbe (V. Talich, A. Nor, J. Deml  Snaha o ziskovosť kultúrnej sféry – poukazovalo sa na investície, ktorým nezodpovedali príjmy  X. zjazd KSČ, jún (červen) 1954 – boj proti schématizmu, liberalizmu – A. Novotný („směrnice IX. Sjezdu KSČ o zvyšování hmotné a kulturní úrovně pracujících byly vcelku plněny...“  V. Kopecký na zjazde podporil Novotného, kritika kinematografie a filmu (Oldřich Macháček dostal stranícku kontrolu a bol odstránený) – nový kurz sa tak kľúčových osôb kultúrnej politiky nedotkol, iba ich podriadených...  J. Hendrych opäť vo vysokej politike, po X. zjazde (A. Novotný)  Volby do NV a parlamentu, nová organizácia vlády. Ministrom kultúry L. Štoll, V. Kopecký námestník predsedu vlády  MK: odd. kultúry a umenia a odd. propagandy a agitácie stále pokračovali v ideologickej kampani proti sociál-demokratizmu, Masarykovi, anarchotrockistickým tendenciám... Do značnej miery sa míňala účinkom  Kampaň proti Masarykovi – falzifikát edícia dokumentov s protiľudovým charakterom (jar 1953), ideologický pojem „masarykizmus“ (ďalšia vlna cenzúrneho charakteru v knižniciach)  Máj (květen) 1955 – odhalenie nového Stalinovho pomníku v Prahe  Vznik tzv. Barákovej komisie pre revíziu politických procesov (potvrdiť oprávnenosť...)  Potvrdenie ČSR ako strojárenskej veľmoci, nová vlna kolektivizácie...  V novom kurze kultúrnej politiky, oživenie kultúrnych stykov 1953-1956 (aj možnosť vycestovať), 1955 členstvo v UNESCO, Výbor pro kulturní styky se zahraničím (Josef Urban) pod MK ešte v r. 1953, 1956 pod ministerstvo zahraničia  Ministerstvo kultury 1953 – 1956, Ministerstvo školstva a kultury  Stranícky aparát kontrolná funkcia voči štátnym orgánom a spolupráca s ministerstvami pri výbere kádrov  Gottwald – snaha likvidovať dvojkoľajnosť - previazať personálne stranícke orgány a ministerstvá  Rekonštrukcia január (leden) 1953: zrušili Ministerstvo informácií a osvety a z ministerstva školstva vyňali vysoké školstvo, z ktorého vznikol osobitné ministerstvo na čele s L. Štollom, samostatne fungovalo Ministerstvo školstva a osvety (Státní výbor pro věci umění – J. Taufer)  Z. Nejedlý a V. Kopecký – námestníci predsedu vlády, Kopecký – min. školstva, vysokých škôl, pracovných síl ... Nejedlý – Státní výbor pro věci umění a ČSAV  Vytvorili sa „dvojice“ kombináciou sekretariátu ÚV KSČ s členmi vlády, napr. Nečásek-Kopecký, KóhlerZápotocký a pod.  Gottwald – Novotný, snaha o utlmenie jeho činnosti, po gottwaldovej smrti 1. tajomník UV KSČ  Ministerstvo školstva a osvety – správa a ochrana kultúrnych pamiatok, múzeí, knižníc, archívov, tzv. ľudových vedeckých spoločností a pod.  Státní výbor pro věci umění – agenda popularizácie umenia, správa kultúrnych a zábavných podnikov, podnikov ľudovej tvorivosti (pod ním bol aj Slovenský výbor pre veci umenia)  Predsedníctvo vlády – Kopecký – Hlavná správa kinematografie, polygrafický a gramofónový priemysel, nakladateľstvá a knižný obchod, rozhlas a Československá tisková kancelář  Už na jeseň 1953 – zlúčenie min. vysokého školstva a min. školstva, zrušili Státní výbor pro umění, celá osveta a i. a vytvorilo sa nové Ministerstvo kultúry znova pod vedením V. Kopeckého (v r. 1954 ho vymenil L. Štoll)  V pol. 1956 bolo Ministerstvo kultúry zrušené – prešlo ku školstvu ako Ministerstvo školstva a kultúry (František Kahuda)  Vznikla tak v r. 1954 tretia garnitúra kultúrnej politiky  Hlavní správa tiskového dohledu – kontrolný systém, cenzúra, 1953  Cenzúra do roku 1953 bola zložitá – stranícky aparát, autocenzura, redakčná, na jeseň 1951 zanikla Lektorská rada UV KSČ, vznikla lektorská skupina pri odb. propagandy Odd. propagandy a agitácie ÚV KSČ  Snaha o efektívny systém kontroly – spoluúčasť sovietského poradcu, experta  HSTD – pod ministerstvo vnútra – všetky informácie tlačené, slovom a obrazom, cenzori kontrolovali noviny, časopisy, knihy, vysielanie, divadlá, verejné prednášky...  Opatrenia k zábrane negatívneho pôsobenia západnej kultúry a emigrácie pri výjazdoch do zahraničia (zoznamy dôveryhodných kultúrnych pracovníkov, reprezentujúcich kultúru v zahraničí...)  Obnova korektných vzťahov s Juhosláviou (politika Moskvy) – KSČ videlo vo vedení Juhoslávie revizionistov – presah na čs politické procesy  Kritika kultu osobnosti na XX. Zjazde KSSS v Moskve (1956) – „pravda o Stalinovi“, kritika? Aj kultúrnej politiky  Snaha umelcov o zmenu podoby systému a socialistického realizmu  Snahy A. Novotného – kritika sa nemala vôbec dotknúť správnosti gottwaldovskej generálnej línie, oprávnenosť politických procesov...  Vnútrostranícka kritika – aj proti V. Kopeckému a L. Štollovi, žiadali zrušiť Hlavnú správu tiskového dohľadu...  V. Kopecký sebakritika... A. Čepička bol odvolaný, hrozilo aj Kopeckému-využil k obhajobe vzťah k medzivojnovým umelcom, nespoľahlivá umelecká inteligencia...  II. Zjazd zväzu spisovateľov (22.4.1956) – mal schváliť úspechy správnej kultúrnej politiky od r. 1945 (liberalizačné tendencie?), predzjazdové diskusie smerovali ku kritike pofebruárovej (poúnorovej) kritiky kultúrnej politiky  František Hrubín a Jaroslav Seifert – kritizovali kultúrnu politiku – zväz mal vyzvať neprávom vylúčených spisovateľov k spolupráci, upozornili na väznených spisovateľov – liberalizačné snahy, spomenula sa aj problematickosť tzv. slánštiny..., nový ústredný výbor zväzu  Odsúdená a odmietnutá bola na zjazde spisovateľov Štollova koncepcia medzivojnovej poézie z roku 1950, naopak obhajované dielo F. Halasa  1956 obnova týždenníka Tvorba...  Medzník v liberalizácii a umiernenej kultúrnej politike – jeseň 1956, keď vedenie ČSR využilo situáciu v Poľsku a maďarskú revolúciu (revizionizmus)  Postupne sa začalo odcudzenie umelcov od režimu, ktoré sa prejavovalo častejšou pasivitou v ďalších rokoch  Centralizmus vo verejnej politike – prejav stalinizmu, snaha o uvoľnenie – decentralizácia: zníženie počtu úradníkov správy, zefektívnenie vlády, zjednodušenie administratívy, posilnenie národných výborov a pod.  V oblasti kultúry: zlúčenie ministerstiev kultúry a školstva-normatívna a kontrolná činnosť, presun výkonných kompetencií na národné výbory (KNV, ONV, MNV – aj kultúrna výstavba, inštrukcia ministra č. 5/1957)  Decentralizácia bola označovaná ako dôkaz demokratizácie – išlo však len o prerozdelenie právomocí, nerozhodovala verejnosť...  Presuny kompetencií ale sprevádzali ďalšie opatrenia najmä kontrolné funkcie straníckeho aparátu, už v roku 1957 sa znova začalo hovoriť o demokratickom centralizme  Demokratizácia kultúry – starostlivosť o kultúrne zariadenia (kultúrne domy, závodné kluby, osvetové zariadenia – ich prístupnosť verejnosti) – ďalšia revízia kultúrnej politiky... Snaha vyrovnať sa s nastupujúcou konzumnou spoločnosťou, rastom životnej úrovne a potrieb – výchovné poslanie kultúry, masová kultúrna práca  Rozmach konzumnej zábavnej kultúry = ventilácia spoločenských problémov...  Predstavy o kultúrnom vyžití, záujem prejavujúci sa do roku 1957 postupným zvyšovaním návštevnosti kultúrnych podujatí a inštitúcií, postupné rozširovanie televízie od r. 1957...  Skúšobné vysielanie už 1.5.1953, pravidelné vysielanie v Česku od r. 1954, na Slovensku od r. 1956.  Populárna hudba – rehabilitácia jazzu (hudba čierneho proletariátu), postupné odmietanie rock-u  Budovanie kultúrnych zariadení, najmä na vidieku – kultúrno-osvetové zariadenia – investície, riešil sa vzťah profesionálnej kultúry a vidieka (iniciatíva ľudu)  O dalším rozvoji a prohloubení ideové účinnosti osvětové práce (duben 1958) – snaha o hustú sieť kultúrnych a osvetových zariadení (spomínané aj múzeá) – osveta najmä pre upúvňovanie družstiev na vidieku, šírenie vedeckého svetonázoru, boj proti nepriateľským ideológiám, výchova umením  Existovali výraznejšie paralely, ale zväčša oneskorenie uplatňovania opatrení  Na Slovensku pôsobili povereníctva a zbor povereníkov, analogické jednotlivým ministerstvám  Fungovali tu rovnako: Národná edičná rada slovenská, Slovenský výbor pre veci umenia, celý aparát ÚV KSS, umelecké zväzy, slovenské umelecké súbory  Závislosť na jednotlivých celoštátnych orgánoch, na Slovensku sa až na výnimky v kultúrnej politike nerozhodovalo  Televízia od r. 1956...  Politické procesy – davisti (voči medzivojnovej tvorbe), buržoázny nacionalizmus – väčšia nechuť komunistického vedenia k rehabilitáciám  Hustá sieť najmä spolkových múzeí vlastivedného charakteru, menší dosah štátu  1919 vznik Svazu českých (československých) muzeí – odborné inšpekcie múzeí, rozdeľovanie štátnych subvencií  1937 funkcia štátnych múzejných inšpektorov  Po vojne v r. 1945: vyše 400 múzeí v Česku a iba 296 stálych pracovníkov (dobrovoľná báza), utlmená aktivita múzeí, múzejná sieť nebola organizovaná  Múzejná rada na ministerstve školstva – svoju činnosť však ani nezahájila...  Kultúrna komisia Zemského národního výboru v Prahe (sekcie archívnictva, múzeí, knižníc a pamiatok) – snaha vytvoriť Sdružení muzejních pracovníků, múzejná sekcia prakticky plnila funkciu múzejnej rady ministerstva školstva  Svaz českých muzeí – predseda Fridolín Macháček - Spolupráca na príprave múzejného zákona - Spolupráca na príprave múzejnej siete  Hlavné prvky zmien po roku 1948:  Poštátnenie ústredných a vlastivedných múzeí  Nové krajské múzeá  Nové tzv. politické múzeá  „Rámcový program výstavních sbírek vlastivědného muzea“ – ČSM  Zmeny expozičnej činnosti (od r. 1951) ideologizáciou  1952/1953 „Vzorná budovatelská výstava“  SČM – 1952 nový predseda Vladimír Denkstein  AVNF v r. 1948 F. Macháček v SČM odmietol  Poštátnenie múzeí – Sjezd národní kultury (duben 1948), odsunutý návrh zákona o múzejníctve...  Zákon o krajskom zriadení č. 280/1948 Sb. – predpoklad pre prevod múzeí do správy štátu – zemské múzeá v roku 1949, 1950 a 1951 boli poštátnené a prešli pod Ministerstvo školstva vied a umení (Z. Nejedlý)  1949 – poštátnenie NM, Uměleckoprůmyslové muzeum v Prahe a Brne, zákon o Národní galerii  1951 poštátnené Národní technické muzeum  Poštátňovanie vlastivedných múzeí zväčša až od r. 1951, spolkový zákon, poštátňovací proces 1951 – 1954  Budovanie novej múzejnej siete (ústredné, krajské, okresné, miestne, odborné-špecializované)  Krajské múzeá: 1949 – Liberec, 1951 Olomouc, České Budějovice, 1953 Jihlava, Plzeň, Hradec Králové, Pardubice, Gottwaldov (Zlín), v Ústecku Teplické muzeum, Karlove Vary (Cheb), muzem v Poděbradech, funkciu krajských múzeí zastávali Moravské múzeum v Brne, Slezské v Opave  Odbor kultury KNV  Krajské múzeá – funkcia metodická a vedecká, okresné s osvetovou funkciou  Krajské galérie – smernica ministerstva školstva z r. 1952 okrajských galériách, galériám chýbalo organizačné aj metodické usmernenie, nepatrili k SČM ani pod Kabinet muzejní a vlastivědné práce  Model 1 krajské a 1 okresné múzeum, zvyšok pobočky, príp. zanikli  1951 – 1953 vznik ideologických (politických) múzeí: okrem múzea A. Jiráska (1951) a Památniku národního písemnictvý – Muzeum V.I. Lenina (1952) – Ústav dějin KSČ  1953 Muzeum počátku čs dělnického hnutí; Muzeum K. Gottwalda (1966 zlúčené s Leninovým m.), Muzeum Karla Marxe v Karlových Varoch (1960)  Od r. 1949 postupne spadala aj múzeá a ich činnosť pod direktívne riadenie (ročné plány (1955) a plánovanú činnosť), od r. 1953 múzea pod ministerstvom kultúry  Zmeny v expozičnej činnosti – rámcový program výstavy zbierok vlastivedných múzeí – vznik ideologickej komisie – návrh jednotnej expozície múzea podľa marxistických zásad  Zásady dialektického a historického materializmu, jednotne, podľa šablóny  Obežník SČM o prípravu Vzorné budovatelské výstavy – „úsilie ľudu o výstavbu socializmu“ – súbor odporúčaných tém na výstavy... Na výzvu reagovali len menšie múzeá  Putovné výstavy – ako nástroj výchovy ľudu...  1951 – útok Tvorby a slovenského Nového slova na múzejnú prezentačnú činnosť , jazykovedec V. Husa – diskusia o podobe expozícií – prvá snaha o spolitizovanie múzeí - Správa československých múzeí (1945-1960) - Múzeá v Česku 1953-1959 - Múzeá na Slovensku, postavenie, múzejná činnosť, poštátňovanie a ideologizácia - Múzejná legislatíva v Československu (1959-1961)  Oddelenia múzeí a galérií – v r. 1945 – 1948 na ministerstvu školstva a osvety IV. odbor – Věci národní osvěty a kulturní styky s cizinou – 1. odd. ochrana pamiatok, múzejníctvo a archeológia; 1948 – 1953 na ministerstvu školstva, vied a umení kontinuita oddelenia  1953 – ministerstvo školstva a osvety – vedeckoosvetový odbor (K. Tuček), ktorému podliehalo odd. vedecko-osvetových zariadení  September (září) 1953 vytvorenie Ministerstva kultúry ČSR (V. Kopecký) – správa múzeí  MK ČSR – Odbor státní propagace – Správa múzeí, osobitne odd. výstavnícke – riadilo oblastné galérie  Odbor múzeí (správa Múzeí) – viedol v r. 1953 - 1956 Karel Tuček (1906 – 1990). Pracovali tu inšpektori vlastivedných a ústredných múzeí MK ČSR – dohľad nad prácou najmä ústredných múzeí (priamo riadilo 13 múzeí), ľudovo-výchovné využitie, politicko-osvetové riadenie  Ministerstvo riadilo aj výstavníctvo v celej ČSR, najmä výstavnú činnosť národných výborov, putovné výstavy, tiež školilo múzejných pracovníkov...  Poradné zbory pri odbore: poradní sbor pro státní muzea; poradní sbor pro vlastivědné muzea; osobitne v r. 1954 zriadená na pokyn ÚV KSČ Ideová rada pro péči o památníky, pomníky a pamětní desky  1956 zlúčenie ministerstiev školstva a kultúry – odbor pre múzeá transformovaný na referát, Tučka vystriedal K. Picmaus  Na Slovensku systém povereníctiev (školstva, kultúry)  Vládní múzejní komise (1953 – 1955) poradný orgán vlády pre múzejné otázky a využitie pamiatok. Mala dve sekcie, múzejnú a pamiatkovú – pamiatková a múzejná legislatíva, vzorové štatúty múzeí, stanovy Kabinetu múzejní a vlastivědné práce, školenia pracovníkov...  Ústredná múzejná rada (1956) na ministerstve školstva a kultúry – nahradila vládnu komisiu, 25 členov, K. Tuček (pravidelne sa však schádzala až od r. 1959)  Od r. 1955 výraznejšie prejavy sovietskeho vzoru na prácu múzeí (čs. delegácia na stáži v SSSR)  Múzeá mali viac propagovať osvetovú činnosť Směrnice pro práci vědeckých a odborných pracovníků v ústředně spravovaných muzeích  Už od r. 1945 snaha napodobniť sovietsky vzor múzejníctva aj v správe (Ústav pre múzejnú a vlastivednú prácu v Moskve, od r. 1955 Vedeckovýskumný muzeologický ústav v Moskve), sovietski poradcovia pri vzniku Múzea V. I. Lenina v Prahe v pol. 50. rokov vydávanie sovietskych príručiek  Zriadený v r. 1955 na návrh vládnej komisie ako súčasť Národního muzea v Prahe, uvažovalo sa o jeho osamostatnení  Agenda kabinetu: otázky teórie a praxe múzejnej práce, podklady pre smernice, metodické pomôcky a pokyny, vzorov návrhy pre zostavovanie tematických expozícií, politická a odborná kvalifikácia zamestnancov, spolupráca so školami, ale tiež kontrolná a inšpekčná činnosť...  Činnosť kabinetu: politicko-organizačná, vzdelávacia a vydavateľská (Muzejní a vlastivědná práce)  Od r. 1960, po zrušení Svazu českých muzeí – organizoval semináre kabinet  Na čele kabinetu – riaditeľ Václav Pubal, zároveň bol predseda Ústřední muzejní rady pri kabinete  Svaz českých muzeí – od r. 1956 živoril ; teplická konferencia (1956) vytvorenie 4 komisií – pre vlastivedné múzeá, ústredné múzeá, pre vlastivednú prácu a pre muzeológiu  1x sa dostala muzeológia ako disciplína do popredia (metodické návody pre budovanie expozícií, muzeologická terminológia) – predsedom komisie Jiří Neústupný  Svaz českých muzeí bol zrušený 24.6.1960 – dobrovolne sa rozpustil – úlohy prešli najmä na Ústřední muzejní radu a jej komisie na min. školstva a kultúry a na múzejný kabinet  Zväz slovenských múzeí rovnako ukončil činnosť v r. 1960  MZM Brno, Slezské muzeum v Opave, Státní židovské múzeum v Prahe pod kraje  Politické múzeá (V. I. Lenina a K. Gottwalda) pod ÚV KSČ  K Památníku národního písemnictví – Muzea A. Jiráska, B. Smetanu a A. Dvořáka  1958 – pripojenie Uměleckoprůmyslového muzea k Národní galerii (neskôr 1961 aj umelec.-priem. Múzeum v Brne pod Moravskú galériu)  Na nižšom stupni bola budovaná sieť vlastivedných múzeí (kraje, okresy) + špecializované  Od r. 1953 bolo zahájené na Osvetovej škole v Prahe systematické vzdelávanie v oblasti múzejníctva  (vedecko-osvetový odbor štúdia) – lektor, správca depozitára, sprievodca na hradoch, správa menších múzeí – išlo o strednú školu s maturitou...  Postupný presun záujmu na vysoké školy (prednášky)  Zbierkotvorná činnosť – od r. 1953 zákaz nákupu zbierok od súkromných osôb (menová reforma), povolený a upravený vyhláškou z roku 1954  1955 dokumentácia súčasnosti – budovanie expozícií socializmu  Myšlienka komplexnej dokumentácie výstavby socializmu tzv. nultej séria – výrobky z výroby do múzea – ešte nerealizované  1953 – príprava smerníc pre správu a evidenciu zbierok – chýbajúci múzejný zákon – evidencia zaostávala – prvoradou úlohou sa z hľadiska kultúrnej politiky múzeí stávala výstavná činnosť  Expozičná činnosť – ideologizácia so stúpajúcou tendenciou, hodnotenie výstavby socializmu  Zákon č. 54/1959 o muzeích a galeriích – z hľadiska organizácie múzejníctva zachoval status quo  Vydaný len pre Česko (na Slovensku osobitný zákon SNR č. 109/1961 Zb.)  Zadefinoval úlohy, postavenie, organizáciu, územnú pôsobnosť, ciele múzejníctva, právnu ochranu zbierok, spôsoby nadobúdania a pod.  Po vzniku ČSR – 23 (24) múzeí, myšlienka poštátnenia múzeí - Spolkové múzeá – dobrovoľníctvo, nedostatok financií, bez odborného personálu - Mestské múzeá - Štátne múzeá (Župné múzeum v Nitre, Štátne šarišské múzeum v Bardejove, Štátne východoslovenské múzeum v Košiciach), Banské múzeum Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici (1927); Vojenské múzeum v Bratislave (1941)  1. povojnový zjazd Zväzu slovenských múzeí (20. decembra 1945) – smerovanie slovenského múzejníctva, múzejná legislatíva, poštátnenie Slovenského národného múzea v Martine a Slovenského múzea v Bratislave  zákon SNR č. 12 z roku 1948 o poštátnení Slovenského národného múzea v Martine a Slovenského múzea v Bratislave (od 1. januára 1949)  zákon SNR č. 24 z 1948 zriadená Slovenská národná galéria v Bratislave  „Rezolúcia prvého pracovného zjazdu Zväzu slovenských múzeí dňa 20. decembra 1945 v Žiline“  v zime 1946 sa uskutočnila podrobnejšia dotazníková akcia zväzu múzeí  Prechod spolkových múzeí pod okresné národné výbory mal na Slovensku individuálny charakter  v rokoch 1950-1952 – najväčší nárast prechodu múzeí do správy ONV  1. etapa – poštátnenie najvýznamnejších spolkových múzeí (1944-1948)  2. etapa – individuálny prechod regionálnych múzeí do štátnej správy (1944/45-1952/54)  3. etapa – vznik nových regionálnych (krajských, okresných) múzeí, dobudovanie siete múzeí (1949- 1960)  4. etapa – zákon SNR č. 109/1961 Zb. z. SNR o múzeách a galériách  6 krajských múzeí (1950/1951)  Dotvorenie okresnej siete vznikom nových okresných múzeí (do r. 1959/60) - celoslovenské, krajské, okresné, mestské  Perspektívny plán vybudovania múzejnej siete na roky 1954 - 1960  Zákon SNR č. 109/1961 Zb. z. SNR – obdoba českého zákona