Povrchový zber, jeho metódy a využitie v archeológii Peter Tóth Ústav archeologie a muzeologie Filozofická fakulta Masarykova univerzita Arna Nováka 1, 602 00 Brno peter.toth@phil.muni.cz Osnova prednášky ̶ povrchový zber ̶ povrchový prieskum antropogénnych útvarov ̶ počiatky, princípy, metódy I. Povrchový zber ̶ artefakty rozptýlené na povrchu terénu ̶ objavenie a vymedzenie sídelných komponentov ̶ komponent vs. nálezisko ̶ viazaný na poľnohospodársky využívanú krajinu ̶ kritika prameňov Povrchový zber po 2. svetovej vojne ̶ Gordon Willey (1946) - prieskumy v Peru (údolie rieky Virú) ̶ sídlisková štruktúra so zameraním na prírodné prostredie ̶ Univerzita v Minessote (1960) - prieskumy v Grécku (Messénia) ̶ skúmanie štruktúry osídlenia na ploche 3800 km2 ̶ British School (1950-1970) - prieskumy v Taliansku (južná Etrúria) ̶ 2000 km2, 1000 nových lokalít, základy povrchového prieskumu ako metódy Povrchový zber po 2. svetovej vojne ̶ procesualizmus (60. roky 20. storočia) ̶ veľký vplyv na povrchový prieskum ako metódu ̶ kvantitatívne vyhodnotenie dát, geoštatistika, prírodné vedy, vzťah krajiny a štruktúry osídlenia ̶ kritika extenzívnych povrchových prieskumov, ktoré sa sústredili len na oblasti vhodné na osídlenie ̶ zavedenie povrchového prieskumu do americkej legislatívy ̶ 70.-80. roky 20. storočia ̶ počet extenzívnych povrchových prieskumov v Stredomorí skokovito narástol ̶ postprocesualizmus ̶ jedinečnosť materiálnej kultúry a spoločnosti, úloha ideológie ̶ kritika surových dát a ich interpretácie, ktorá je obvykle subjektívna Povrchový zber po 2. svetovej vojne ̶ 80.-90. roky ̶ kritika spoľahlivosti povrchových prieskumov ̶ v Európe sa zvýšila intenzita povrchového zber - nové problémy (zvýšila sa neistota) ̶ strata regionálneho charakteru prieskumov ̶ Súčasnosť ̶ sústredenie sa na krajinu ako dynamický systém ̶ intenzívne interdisciplinárne intra-site prieskumy ̶ širšie technické vybavenie Povrchové dáta ̶ všetky artefakty ležiace na povrchu terénu obsahujúce informáciu o minulých sídelných aktivitách ̶ väzba na poľnohospodársku krajinu ̶ deštruktívne činitele v ornici Archeologické transformácie Kuna et al. 2004 Transformácie povrchových súborov Kuna et al. 2004 Raný eneolit HD/LTA Praha-východ 20x 50x Kritika prameňov ̶ Výhrady ̶ nevyvážený obraz o pravekom osídlení ̶ množstvo artefaktov v ornici závisí od vlastností krajiny a manipulácii s ňou ̶ priestorovo nespoľahlivé ̶ obraz je funkčne (obytné komponenty) a chronologicky neúplný ̶ Avšak: rýchle a lacné získanie informácií Metódy povrchového zberu ̶ syntetická (“vyhľadávanie nálezísk”) Metóda vyhľadávania nálezísk (Kuna et al. 2004) Metódy povrchového zberu ̶ analytické Metóda vkladaných polygónov Zber v líniách Zber v úsekových líniách Kuna et al. 2004 Metódy povrchového zberu Kuna et al. 2004 Zber v okolí vybraných bodov Zber v štvorcovej sieti Metódy povrchového zberu Vzorkovanie komponentu (Kuna et al. 2004) Praktické otázky ̶ zohľadniť agrotechnické termíny ̶ počasie ̶ výbava ̶ smartfón s vhodnými aplikáciami, powerbanka ̶ iná meracia technika a vybavenie ̶ mapa (1:5000-1:25000) ̶ kompas ̶ počasiu primerané oblečenie ̶ igelitové sáčky + liehová fixka Prospekcia ̶ 36 km2 ̶ štruktúra pravekého osídlenia Metóda Metóda Guba et al. 2016 Neolit Doba bronzová Metóda Metóda ̶ Každý nález je zaznamenaný v podobe bodu ̶ Prejdená trasa sa zaznamenáva ̶ Pri prechode do inej línie sa zaznamenávanie preruší a následne sa znovu spustí Metóda ̶ Umývanie ̶ Datovanie ̶ Váženie ̶ Počítanie ̶ Databáza Výsledky Výsledky - neolit 260 g 42 ks 106 g 18 ks 76 g 20 ks Výsledky - eneolit 30 g 2 ks 25 g 2 ks 17 g 3 ks Pracovný postup ̶ analýza = rozklad dát ̶ voľba vhodnej metódy ̶ chronologická a funkčná klasifikácia nálezov ̶ syntéza = spojenie dát za účelom hľadania štruktúr ̶ súvislosti medzi nálezmi ̶ priestorové a časové vymedzenie komponent II. Povrchový prieskum reliéfnych tvarov ̶ vyhľadávanie, zameranie, triedenie a interpretácia antropogénnych tvarov reliéfu ̶ viazaný na krajinu dlhodobo zalesnenú alebo zatrávnenú Prehľad bádania ̶ 17. a 18. storočie ̶ prvé pokusy o klasifikáciu a súpisy (Veľká Británia, Holandsko) ̶ formovanie metodických postupov (kresby, plány, mapy) ̶ 19. storočie ̶ rozvoj metód (dokumentovanie mohýl, megalitov, opevnení) ̶ “field archaeology” (J. P. W. Freeman) = výskum antropogénnych reliéfnych pozostatkov v krajine ̶ 20. storočia ̶ štúdium historických máp a dokumentov ̶ komplexný prístup (krajinná archeológia) Prehľad bádania - u nás ̶ rozoznanie pamiatok viedlo k ich urýchlenému zániku než dokumentácii ̶ do 2. svetovej vojny sa opevnenia vyhľadávali skôr z hľadiska možných výkopov ̶ nedeštruktívny výskum až v povojnovom období (Z. Smetánka, E. Černý, J. Kudrnáč) ̶ súčasnosť - mapovanie a nedeštruktívny prieskum pravekých a stredovekých pamiatok Základné princípy ̶ skúsenosti a schopnosti archeológa ̶ tvar, kontext, vzhľad reliéfu i nálezy ̶ klasifikácia reliéfnych útvarov ̶ funkčná interpretácia Kuna et al. 2004 Ohradenia Kuna et al. 2004 Mohylníky Kuna et al. 2004 Stredoveké sídla Kuna et al. 2004 Stredoveké plužiny | Ťazba a spracovanie surovín Kuna et al. 2004 Vojenské tábory | Komunikácie Kuna et al. 2004 Zhrnutie ̶ pomerne lacné a rýchle získanie informácií ̶ povrchový zber - výber metódy závisí od riešených otázok ̶ zohľadniť transformácie povrchových súborov a limity metódy ̶ povrchový zber vs. prieskum reliéfnych tvarov Literatúra ̶ Gojda, M. 2000: Archeologie krajiny. Vývoj archetypů kulturní krajiny. Praha. ̶ Kuna, M. 1998: Keramika, povrchový sběr a kontinuita pravěké krajiny. Archeologické rozhledy 50, 192-223. ̶ Kuna, M. a kol. 2004: Nedestruktivní archeologie. Teorie, metody a cíle. Praha. ̶ Neustupný, E. 1986: Sídelní areály pravěkých zemědělců. Památky archeologické 77, 226-234.