„“ “”

                             Úvod do japanistiky 11. přednáška -TABULE

„“


OUDH

macerát z aloového dřeva je známý pod arabským názvem „OUDH“ (výsl. [ ^cúð ] ) a je nejdražším
parfémem na světě. Používá se jako přísada do mnohých parfémů. Oblíbený je hlavně na Blízkém
východě.


Hrnčiarstvo (angl. ceramics): jakimono.

Porcelán a keramika (angl. china/porcelain and pottery) džiki - tóki.

Mačča-džawan, ojunomi-džawan.


Laky (šikki). Lak – uruši. Makie – obrázky zlatým a strieborným prachom.


Ikebana neboli kadó.

   „hlavný konár“ šuši, dve ďalšie línie do nepravidelného trojuholníka. Konce línií majú vytvárať
priestor – „prázdno“.


Stolovanie.

   paličky „o-HA-ši"

   Japonská kuchyňa – link na môj blog

http://orient.blog.sme.sk/c/275248/Susi-sa-moze-jest-rukou.html


   umeboši – v soli nakladané marhule ume (dozrievajú v júni – foto z „Rastlín“)

https://www.google.cz/search?q=umeboshi&biw=1600&bih=789&tbm=isch&imgil=rxa7u1cg5WCn7M%253A%253BcIs
9s_tT7G9bBM%253Bhttp%25253A%25252F%25252Fwww.tokyoterrace.com%25252F2010%25252F09%25252Fumeboshi-av
ocado-salad%25252F&source=iu&pf=m&fir=rxa7u1cg5WCn7M%253A%252CcIs9s_tT7G9bBM%252C_&ved=0ahUKEwjGoqP
swN3JAhWF2hoKHfj7CbkQyjcIfg&ei=NNdvVsa4LoW1a_j3p8gL&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D#imgrc=rxa7
u1cg5WCn7M%3A&usg=__YSkC9IgIB63fzhcF_ZXwGsxeDwE%3D


   sezam – biely, čierny, sezamový olej

   sója – ako oriešky. sójová múčka na posýpanie. tófu. miso. okara (pomletá masa po vylisovaní
sójového mlieka). sójové mlieko tóňjú.

   dva druhy ryže – bežná a „lepkavá“ močigome na koláčiky omoči.

   pohánka – na cestoviny soba,

   pšeničné cestoviny rámen, udon...

   čaj „Nihonča“ – gjokuro „nefritová rosa“, senča, banča (hrubý zelený čaj, veľké listy)

   alkohol: „sake“ sa povie „Nihonšu“ (osake = alkohol, pijatika všeobecne).  umeový sladký likér
umešu


. Japonská hudba


z prevažnej miery založená na jednej z pentatonických čínskych stupníc. Pentatonika = 5 tónov
v rámci stupnice. Európska hudba – heptatonika, sedem tónov v rámci stupnice (spolu s prvým tónom
susednej vyššej vytvára „oktávu“).

   japonská najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-F-G-A(-C)

   čínska najčastejšia pentatonická stupnica: C-D-E-G-A(-C)


RÚČÚ:

okinawská hudba je iná, založená na pentatonickej stupnici, nezapadajúcej do čínskeho hudobného
systému a blízkej indonézskej hudbe: C-E-F-G-H(-C)


Hudobné nástroje:


najstaršia jp orchestrálna (a tanečná) hudba

GAGAKU – skladba Etenraku

http://www.youtube.com/watch?v=bm8XpWidUac&feature=related

                ústny organík (č. varhánky) šó (používa sa v hudbe gagaku)


nó – hra Acumori

https://www.youtube.com/watch?v=3mXuGC16ix4

                1.23.47 fue priečna flauta (nó)


šakuhači na pláži

http://www.youtube.com/watch?v=8f-N56Sxlgk&feature=related

                šakuhači bambusová flauta (zenová hudba)


koto, šamizen a šakuhači – domáce vystúpenie: ženy v kimone vo wašicu

http://www.youtube.com/watch?v=1A66Ky6M1ys&feature=related

                koto veľký strunový nástroj typu citary

                šamisen strunový nástroj príbuzný bendžu. Pochází z okinawského nástroje sanšin =
čínský sansien („třístruňák“)


Žánre klasickej hudby:


Gagaku z raného heianu, korene má v dobe nara

   tanečné vystúpenia gagaku sa nazývajú bugaku, čisto inštrumentálne skladby sú kangen

Nó: flauta fue a tri druhy bubnov (obdobie muromači)

zenová meditatívna hudba - šakuhači

skladby na koto: Rokudan. (slávnostné vystúpenia – v kombinácii so šamisenom a šakuhači)

min-jó (ľudové piesne)

bon-odori tance ľudového pôvodu, veľmi obľúbené aj v súčasnosti a novo komponované. Tancujú sa za
horúcich letných nocí okolo sviatku mŕtvych Obon.


Tance: hlavné dva štýly: odori a mai

   odori = obsahuje aj skákanie, tj. zvislý rozmer (ľudovejší charakter, napr. bon-odori)

   mai = vznešený dôstojný tanec, prevažne len vodorovný rozmer pohybu (kráčanie, posúvanie sa,
gestika – tance v nó, kjótske tance Kjó-no mai.)


súčasní autori nadväzujúci na tradíciu:

Kitaró, Sódžiró


okinawská hudba – trojstruniak sanšin (z neho sa v Japonsku vyvinul šamisen)

(Rinken-bando: Čúra-ja čúra. Čimu-džurasa )

   Hana: prevedenie japonské, tchajwanské.


The Boom: Tinsagu-nu hana

https://www.youtube.com/watch?v=BnO1IPxb-rk

                11.07 SANŠIN


TANCE


Kjó-no mai (tanec kjótskych maiko)

http://www.youtube.com/watch?v=PrIES_h05aY&feature=related


JAPONSKÉ PIESNE tradičné:

Taki Rentaró: Kódžó-no cuki (Mesiac nad zrúcaninou hradu)

http://www.youtube.com/watch?v=77Nbtemm2qQ&feature=related

Sakura, sakura

(koto, zábery sakúr)

http://www.youtube.com/watch?v=keF-KYKKYeI


Moderná pieseň v sinizujúcom (quasi-čínskom) štýle „Sakura-sakura“

http://www.youtube.com/watch?v=xPH_HTVwOoQ



ĎALŠIE UKÁŽKY


KLASICKÁ JAPONSKÁ HUDBA


koto - skladba Rokudan

http://www.youtube.com/watch?v=TE3whfNEvik&feature=related


šakuhači – mnich na ulici

http://www.youtube.com/watch?v=-4DV2wMXxKs&feature=fvst


OKINAWSKÉ PIESNE:


Rinken Band: Čura-džura („Krása!Krása!“)

z orig.CD:

https://www.youtube.com/watch?v=ZWWifXwPLWg&list=OLAK5uy_mXuYUlqA0ATTq2wDyPf_UQ3Blec8VMOb0&index=12

z představení:

https://www.youtube.com/watch?v=Mlc1GNmKYfg

celé album na YT:

https://www.youtube.com/watch?v=w9t2MAsFQF4&list=OLAK5uy_mXuYUlqA0ATTq2wDyPf_UQ3Blec8VMOb0&index=1



okinawská pieseň Hana – veľmi obľúbená aj v okolitých krajinách (napr. Tchajwan)

http://www.youtube.com/watch?v=kpjVJ0eV2Ws


The Boom: Šimauta original soundtrack

https://www.youtube.com/watch?v=mlH96AUyjXc&list=RDmlH96AUyjXc&start_radio=1&rv=mlH96AUyjXc&t=11


https://www.youtube.com/watch?v=5ytmo86RNaE&list=RD5ytmo86RNaE&start_radio=1&t=175



Nacukawa Rimi 21spieva Šimautu po okinawsky

http://www.youtube.com/watch?v=xsUKiMfNG4c&NR=1


Šimauta spievaná len za sprievodu sanšinu:

https://www.youtube.com/watch?v=MfgVfU_0m4w




s

s