206
207
„command" [prikázať, veliť] - kde označuje nejaký stav - napríklad odpykanie -, alebo výtvor. Čo teda „Onement" znamená? Ja mám pocit, že to znamená stav byť jediný, ako vo formule „Boh je jediný". Mohlo by sa povedať, že odkazuje na jedinosť [one-ness] Boha. A to nám snáď pomôže lepšie pochopiť rozdiel medzi obrazom a malbou. Uvažujme opäť o strope Sixtínskej kaplnky, kde Michelangelo vytvára mnoho obrazov Boha. Hoci sú skvelé, sú obmedzené tým, že obrazy môžu ukazovať len to, čo je viditeľné, a preto sú výsledkom rozhodnutia ohľadne toho, ako Boh vyzerá. Ako zobraziť fakt, že Boh je jediný? Keďže Onement I nie je obraz, nevzťahujú sa naň obmedzenia, ktoré sú vlastné zobrazovaniu. Abstraktná malba nie je bez obsahu. Skôr umožňuje prezentovať obsah bez obrazových obmedzení. Práve preto objavitelia abstrakcie od samého začiatku verili, že je obdarená spiri-tuálnou realitou. Je to, akoby Newman dosiahol spôsob, ako byť maliarom bez toho, aby porušil druhé prikázanie, ktoré zakazuje obrazy. Mimochodom, Lyotard sa snaží zabudovať neprezento-vateľnosť jej obsahu do svojej analýzy vznešeného - ja si však myslím, že tým mienil to, že vznešené je nezobrazitelné. Výrazne postmoderna, ako Lyotard chápal svoju estetiku, bola zvláštne obmedzená na malbu.
Sám Newman dal jednej zo svojich malieb názov Vir Heroicus Sublimis, ktorý, podľa toho, ako to vysvetlil Davidovi Sylvestro-vi, znamená, že „človek môže byť alebo je vznešený vo svojom vzťahu k vlastnému zmyslu pre uvedomovanie si". A podľa jeho názoru, aspoň ako ho chápem ja, používal mieru, aby prebudil tento zmysel pre sebauvedomovanie vo vzťahu k svojim malbám; dalo by sa povedať, že jeho malby implikujú mieru diváka:
Jedna vec, ktorá ma v malbe zamestnáva, je, že malba by mala poskytovať človeku zmysel pre priestor: to, že vie, že tam je, že si uvedomuje sám seba. V takomto zmysle má vzťah voči mne, keď som vytvoril malbu, pretože v takomto zmysle som tam bol... Stojac pred mojimi malbami, máte zmysel pre svoju vlastnú mie-
22. Zmyselpre vašu vlastnú mieru (Barnett Newman, Vis Heroicus Sublimis, 1950-1951)
ru. Divák pred mojou malbou vie, že tam je. Podľa mňa zmysel pre priestor nielenže obsahuje tajomno, ale má aj zmysel pre metafyzický fakt.
Keď hovoríme o vznešenom, evokuje to práve „tajomno", „metafyzický fakt", mieru a údiv. Vedci hovoria o objavení človeka v renesancii. Myslím si, že podobne môžeme hovoriť o znovu-objavení človeka v abstraktnom expresionizme. Dôležité však je, že spoznávame, že my, ktorých existenciu tieto malby predpokladajú, nie sme menší, ako sme menší pod hviezdnym nebom nad nami. Zámerom miery malby je vzbudiť isté sebauvedome-nie a práve to so sebou prináša status vznešenosti. Implikuje telo diváka bez toho, aby nás robila menším len preto, že malba je velká. Newman sa takými malbami ako je Vir Heroicus Sublimis snažil do nás vštepiť údiv a úctu, že tu vôbec sme. Neviem si pomôcť, no myslím si, že pojmom, na ktorý Newman ašpiroval, je Heideggerov ústredný pojem Dasein - pobyt a vedomie pobytu.
Existuje však aj iný spôsob, ako o tomto premýšľať, ktorý podľa mňa nádherne vyjadril ruský prozaik Vladimír Nabokov, keď sa ho v interview spýtali, či ho niečo v živote prekvapilo. Nabokov odpovedal: