www.kalligram.com
V edícii Anthropos vyšlo:
Jean Leduc: Historici a čas
Gérard Genette:
Metalepsa
si
Georges Didi-Huberman: Pred časom
Antoine Compagnon:
Démon teorie
Francoise Susini-Anastopoulosová:
Fragmentárne písanie
lan Hacking:
Sociálna konštrukcia - ale čoho?
Norbert Elias: Spoločnosť individuí
Anna A. Hlaváčová
Horno ludens africanus
Pripravujeme:
Jan Assmann: Kultúrna pamäť
Edward Said: Orientalizmus
Michel Certeaux:
Písanie historie
1
KALLIGRAM
208
Zázrak vedomia - keď sa náhle okno rozmachom otvorí do slnečnej krajiny uprostred noci nebytia.
Táto pasáž mi pripadá vznešená a pre mňa je sklamaním, že až do celkom nedávnych čias žiadny filozof nerozprával o vedomí s takýmto údivom a úctou. Kant určite nie. Hviezdnaté nebo nad ním a morálny zákon v ňom ho napĺňajú údivom a úctou bez toho, aby si všimol, že blednú v porovnaní s faktom, že si ich uvedomuje, že vesmír, vnútorný i vonkajší, je otvorený pre niečo také, čo je samé nezobrazitelné a snáď aj nezrozumiteľné, kladúc vnútorné obmedzenia ľudského chápania. Niet divu, že filozofi vedomie dostatočne neoceňovali - nikdy sa nestalo objektom, s ktorým by sa počítalo pri zostavovaní zoznamu divov.
Všimol som si, že Nabokov si neodpustí hovoriť o niečom krásnom ako o objekte uvedomenia - krajine, slnečnej a videnej cez okenný rám. Ak by vedomie objavovalo iba nezmiernenú odpornosť, divili by sme sa, prečo máme takýto dar. To nás však vracia späť k dvom svetom G. E. Moora, o ktorých sme uvažovali na začiatku nášho skúmania. Svet samej odpornosti by sme si neželali uvedomovať príliš dlho, a neželali by sme si ani žiť život bez slnečného svetla, lebo by stratil svoj význam. Ak ukážem na nejakú malbu slnečnej krajiny a vyhlásim ju za vznešenú, niekto ma môže opraviť a povedať, že si pletiem krásne a vznešené. Citoval by som Nabokova a odpovedal, že krásne je vznešené „uprostred noci nebytia". Kant uvádza takéto úvahy vo formulácii, ktorú sme spomínali vyššie: „Vznešené je to, pri čom už púha možnosť si to myslieť dokazuje schopnosť mysle, presahujúcu akékoľvek meradlo zmyslov." Ja by som dokonca, ak mám byť zlomyseľný, dodal: Je to vznešené, pretože je to v mysli diváka. Krása je pre umenie volbou a nie nutnou podmienkou. Nie je však volbou pre život. Je nutnou podmienkou pre život, ak ho chceme žiť. Práve preto je krása, na rozdiel od iných estetických vlastností, vrátane vznešeného, hodnota.
/
9788081010255