F3390 – Výroba mikro a nanostruktur 2015 Lekcia 2 Mikroobrábanie Príprava tenkých vrstiev Vytváranie vrstiev (opakovanie) • Hrubé vrstvy: 10-25µm, vytvára sa z kvapalnej fázy – Spin coating – Dip coating – Sol-gel – Pokovenie: galvanické (electroplating) a bezprúdové (electroless) – Sieťotlač (sítotisk, screenprinting) • Tenké vrstvy: menej ako 5µm, vytvára sa v plynnej fáze – CVD – chemical vapor deposition – PECVD – plasma enhanced CVD – ALD – atomic layer deposition – Naparovanie – evaporation – Epitaxia – epitaxy, MBE – molecular beam epitaxy – Naprašovanie - sputtering Depozícia chemických pár - CVD • Viď F6540(Dr. Holík) a F4280 (doc. Zajíčková) CVD označuje: a) Chemickú reakciu nanášanej prchavej látky s iným plynom, vedúcu k neprchavému depozitu b) Teplotný rozklad (pyrolýzu) pri ktorom vzniká pevná látka CVD je jednou z najdôležitejších techník pre výrobu keramických vrstiev. Termodynamika CVD Termodynamická analýza určí, pri akej teplote a či je daná reakcia možná (neurčí však jej rýchlosť) Príklad: TiC – karbid titaničitý, extrémne tvrdý materiál: TiCl4 (g) + CH4 (g)  TiC (s) + 4 HCl (g) Od 1870+ je kľúčom k riešeniu je voľná Gibsova energia G, resp. jej zmena. G je stavová funkcia vhodná pre popis dejov za podmienok konštantného tlaku, konštantnej teploty a konštantného objemu – čo je vlastne de facto typická chemická reakcia. Pri chemickej reakcii sa zmena ΔG medzi produktami a reaktantami určí ako: ΔG = Gprodukty – Greaktanty Gibbs ukázal, že za konštantnej teploty a tlaku je reakcia spontánna iba ak ΔG<0. G G Spontánna reakcia Nespontánna reakcia Reaktanty ReaktantyProdukty Produkty ΔG < 0 ΔG > 0 (G sa zmenší) Gibbsova-Helmholtzova rovnica ΔG = ΔH – T ΔS ΔH [J] Zmena entalpie, t.j. energia uvoľnená chemickou reakciou. Ak je záporná, energia sa uvoľnila, reakcia bude exotermická ΔS [J/K] Zmena entropie, ΔS = ΔQ/T , resp. cca zmena počtu mikrostavov daného makrostavu. Ak je kladná systém produktov je neusporiadanejší a teda pravdepodobnejší. T – Teplota v Kelvinoch. ΔH ΔS Spontánna ? Kedy? Záporná Kladná Áno Vždy Záporná Záporná Ak |T ΔS| < |ΔH| Nízké teploty Kladná Kladná Ak |T ΔS| > |ΔH| Vysoké teploty Kladná Záporná Nikdy Nikdy Tk = |ΔH|/ |ΔS| TiCl4 (g) + CH4 (g)  TiC (s) + 4 HCl (g) Pre aktérov reakcie vieme jednoducho nájsť ΔGf , ΔHf a S pre dané teploty (napr. http://kinetics.nist.gov/janaf/ ). Možno využiť termodynamický vzťah: ΔGr= Σ ΔGprodukty – Σ ΔGreakanty Pri 25°C formovanie TiC neprebieha (ΔGr 298K= +215,9 kJ/mol). Z podielu zmeny entalpie a zmeny entropie 285,4/0,231 dostaneme Tk=1236 K1300 K. Skutočne - ΔGr 1300K je potom záporné = -25,7 kJ/mol. S298K [kJ/K.mol] ΔHf 298K [kJ/mol] ΔGf 298K [kJ/mol] ΔGf 1300K [kJ/mol] TiC(s) 0,024 -184.096 -180.438 -168.821 4 HCl (g) 4*(0,187) 4*(-92.312) 4*(-95.300) 4*(-102.644) TiCl4 (g) 0,355 -763.162 -726.779 -606.321 CH4 (g) 0,186 -74.873 -50.768 52.626 Bilancia ΔS = 0,231 ΔHr= +285,4 ΔGr 0= +215,9 ΔGr 0= - 25,7 Postup je možné aplikovať iba ak zapísané reaktanty sú stabilné. Rovnovážny stav Z veľkosti ΔGr je možné určiť aj podiel jednotlivých reaktantov pri ustálení rovnováhy v uzavretom systéme (keďže reakcie zo štatistickej povahy veci musia prebiehať obidvoma smermi). Všeobecne: a A(g) + b B(g) ⇌ c C(g) + d D(g) Pre CVD: a A(g) + b B(g) ⇌ c C(s) + d D(g) Rovnovážna konštanta: K =[C]c x [D]d / ([A]a x [B]b) []-relat. koncentrácia Pre CVD: K =1c x (pd/po)d / (pa/po)a x (pa/po)b V rovnováhe pre K platí : ΔGr= – R T ln K R=8,314 J K-1 mol-1 Pre náš prípad 1300K TiC získame ln K = 25700/(1300*8,314)= 2,378 => => K = 10,78 = 11*[HCl]4 /[TiCl4]1[CH4]1 Malé K – veľká koncentrácia reaktantov, pomalá tvorba epitaktickej vrstvy. Veľké K – rýchla reakcia, tvorba polykryštalickej vrstvy. V prípade veľkého počtu medziproduktov sa využívajú pre určenie rovnováhy v uzavretom systéme programy na princípe minimalizácie G (SOLGASMIX, EKVICALC, EKVIBASE…) Pyrolýza CH4 Guéret Ch et al, Chem Eng. Sci, 52 (5) pp 815-827, 1997 Enhanced CVD Mnohé zaujímavé reakcie potrebujú príliš vysokú teplotu, aby mohli začať. Čo však, keď táto vysoká teplota však znemožní ukončiť reakciu pri požadovanom finálnom produkte ? V termodynamike je teplota T mierou transferu energie sprostredkovanej kinetickými zrážkami reagujúcich molekúl. Túto energiu je však možné podať aj inak: • Nepružnými zrážkami s veľmi rýchlymi elektrónami – PECVD (plasma enhanced CVD). Vďaka malej hmotnosti dokážu elektróny získať veľmi vysokú energiu bez toho, aby zásadne ohriali okolitý plyn. • Fotónmi z laserového lúča - LECVD (laser enhaced CVD). Tento spôsob je zaujímaný preto, lebo umožňuje doslova „písať“ na povrchy substrátov Bezpečnostné riziká CVD Depozícia atomárnej vrstvy – ALD (Atomic layer deposition) Vytvára uniformné 0,1-100nm vrstvy, ktoré ideálne vypĺňajú asperity. Pri CVD sa reaktanty púšťajú do reaktora súčasne. Pri ALD jednotlivo a oddelene. • Prvá atomárna vrstva A sa vytvorí na povrchu chemisorpciou (v ideálnom prípade kvôli adhézii) • Druhá vrstva chemicky B reaguje s nanesenou prvou vrstvou. • Proces sa môže následne cyklicky opakovať Je nutné aby A-B navzájom silne reagovali, ale A-A a B-B nie (inak by sa nevytvárala atomárna monovrstva). To zásadne limituje výber prekurzorov. Al2O3 – najrozšírenejší ALD systém Prekurzory: TMA (trimetyl aluminium) Al(CH3)3 a voda Na začiatku je aktivovaný povrch s OH skupinami -OH + Al(CH3)3 → -OAl(CH3)2 + CH4 -OAl(CH3)2 + H2O → -OAlO-OH + CH4 0. 1. 2. 3. N. Teplota reakcie Rýchlosť depozície Kondenzovanie prekurzorov Slabá reakcia s podkladom Tepelný rozklad reaktantov a nadmerná depozícia (CVD) Desorpcia prekurzorov ALD okno Procesné parametre ALD Sebalimitujúca reakcia Množstvo prekurzora Rýchlosť depozície saturácia CVD V ALD okne depozíca nezávislá od množstva prekurzora ALD v praxi A. B. F. Martinson, et al, Appl. Phys. Lett., 94, 123107, 2008 Kontinuálny proces pri atm tlaku: Naparovanie (evaporation) • Materiál vo vákuu roztavíme a molekuly pár tejto kvapaliny vďaka veľkej voľnej dráhe balisticky dopadajú na studený povrch, kde kondenzujú. • Ak pri ohreve materiály disociujú, kondenzovaná vrstva bude mať inú stochiometriu. Napr. ZrO2(s) → ZrO(g) + 1/2 O2 (g) Vtedy naparovania robíme z reaktívnom plyne (v tomto prípade O2) – reactive evaporation RE. • Pre ohrev nevodivých materiálov, prípadne materiálov s vysokou teplotou tavenia sa využíva elektrónový lúč (e-beam evaporation). Pulzná laserová depozícia - PLD Výkonný excimerový laser je fokusovaný na terč. Nevýhodou je komplexnosť interakcie (napr. vznik lokálnej plazmy), výhodu je cena a rýchlosť depozície. Epitaxia z molekulárnych zväzkov (MBE – molecular beam epitaxy) Knudsenova cela Knudsenova efúzna cela bola pôvodne vyvinutá na gravimetrické meranie tlaku nasýtených pár nízko-prchavých látok. Efúzia - výtok plynu pod tlakom malým otvorom (resp. kapilárou) Izotermický obal s malým otvorom plochy Ao Vo vnútri cely sa udržiava konštantný tlak nasýtených pár p Ak je otvor dostatočne malý, potom p=konšt, čo uľahčí jeho výpočet z úbytku hmotnosti. Pre MBE je výhodné, že efúzny tok je usmernený a ovládateľný pomocou T. Naprašovanie Atómy sú z povrchu pevného terča vyrážané (rozprašované) dopadom rýchlych iónov. Nedochádza teda k taveniu, ako pri naparovaní. Dva principiálne odlišné prístupy k vytvoreniu dostatočného toku iónov: Katódové rozprašovanieRozprašovanie iónovým zväzkom/ami Planárny magnetrón Naprašovanie 1902 fonograf VÁKUOVÁ KOMORA ZLATÁ FÓLIA ALEBO DRÔT (terč) VOSKOVÝ VALČEK FONOGRAFU (na pozlátenie) VÁKUOVÁ PUMPA OTÁČNÝ MAGNET ŽELEZNÁ TYČ PODPORNÝ HROT NAPÁJACÍ ZDROJ Literatúra Carter C. Barry, Norton M. Grant: Ceramic materials/Science and Engineering, Springer 2007 Masterton WL, Slowinski EJ, Stanitski CL: Chemical principles, 6th Edition, CBS College Publishing, 1985 Atkins P, De Paula J: Atkins’Physical Chemistry, 8th Edition, Oxford University Press, 2006 David Cameron, Atomic layer deposition - INNOLEC Lecture, Brno December 2013 Roth JR: Industrial Plasma Engineering Vol. 2., IOP Publishing 2001