19.3.2018 Pôdorysné tvary a klasifikácia aluviálnych tokov (Aluviálny - naplaveninový) _ ____------ - Priame korytá tokov ^^^^ korytá, ktoré nevytvárajú vlnovku ^ (väčšinou staršie úpravy) rovné len brehy - prúdnica zakrivená * -^^ISB Z pohľadu stability ich môžeme '" — ~" - -~ hodnotiťako nestabilné I - -~ TŽ -;>"'„-• ■ " - (pohyblivé splaveninové lavice) - : .. • St". ~-: Rozvetvené korytá Charakteristika: Široké koryto Nejasne definované brehy Koryto je delené aluviálnymi ostrovmi a plytkými úsekmi Príčiny vzniku: Presýtenie toku splaveninami (neschopnosť transportu) Strmé sklony širokých a plytkých lavíc, v ktorých sa eróznou činnosťou vytvárajú pohyblivé lavice a ostrovy 1 19.3.2018 Meandru j uce korytá Definícia: Meander je zákruta väčšej dĺžky ako je polovica obvodu kružnice opísanej nad jej tetwami Meandrová nie je cyklický proces, ktorý sa v ostatnej riečnej činnosti nevyskytuje. Typické znaky meandrujúceho toku: Tok meandruje vtedy, keď má iba o niečo väčšiu rýchlosť ako je potrebná na transport unášaného materiálu. Strmšie a miestami zvislé konkávne svahy v súdržných - kohéznych zeminách Mierne sklony svahu v konvexných častiach oblúkov V prechodových oblastiach medzi oblúkmi symetrické koryto, často s kamenitým pcdkladcfli-charakter^_ mená v meandrujúcich tokoch Ramená v meandrujúcich tokoch 2 19.3.2018 Ramená v meandrujúcich tokoch Fargueove tézy Fargueove tézy 3 Pre zleppenie plavvebných podmienok na rieke Garonne francúzsky vedec L. FARGUE, skúmal stavbu koryta tejto rieky. ô Zistil, xe medzi jednotlivými faktormi, ktoré formujú koryto je priamy vzuah a pôsobenie vodného prúdu na koryto a naopak je vzájomné. Na základe výsledkov svojich pozorovaní od roku 1868 publikoval niekoľko zaujímavých prác s originálnymi poznatkami, ktoré popisujú vzájomné vzuahy medzi morfologickými charakteristikami vodného toku a vlastnosťami vodného prúdu. ô Porovnávaním prieTnych profilov, krivosti a daľky oblúkov v rôznych úsekoch rieky zistil, xe zmena pôdorysného tvaru trasy toku spôsobuje aj zmenu prieTneho profilu toku. Na základe toho pripiel k záveru, xe htoka je funkciou zakrivenia trasy. Podrobný rozbor tejto závislosti ho viedol k trom zisteniam: Fargueove tézy 1. Hrtoky nadobúdajú minimálne hodnoty v bode zmeny krivosti (inflexný bod) medzi dvoma protisměrnými oblúkmi. 2. Maximálne hĺbky zodpovedajú vrcholu oblúka. Za vrchol povaiuje tu Tasu,oblúka, ktorá má maximálne zakrivenie. Krivosťou sa rozumie prevrátená hodnota veľkosti polomeru oblúka R 3. Maximálna htoka je tým väTpia, Tím je zakrivenie vo vrchole oblúka výraznejpie. :argueove tézy Postupným zhromaTbbvaním nových poznatkov o premenách rieTneho koryta rieky Garonne formuloval ďalpie závery. L. F ARGUE doplKuje poznatky o výskyte maximálnych a minimálnych hĺbok: Tvarové extrémy oblúka (maximálna a minimálna krivosť) neletia na rovnakých poraclniciach s extrémami koryta (maximálna a minimálna hfcka vody), ale najmenpie hfcky (brodový úsek) vznikajú v urTitej vzdialenosti po prúde od miesta najmenpej krivosti (inflexný bod). Pomer dffky, o ktorú sa minimálna hfcka odchyľuje od extrému, ku dffke oblúka, je tzv. súTiniteľ odchýlenia. Z uskutoTnených meraní udáva ako pomernú hodnotu 0,25 a obdobne prehlbuje poznatok o maximálnych hfckach, kde katdému vrcholu oblúka prinálexí maximálna hfcka daného okolia vrcholu oblúka. Táto maximálna hfcka je taktiet odchýlená od vrcholu oblúka smerom po prúde. V súvislosti s odchýlením maximálnych htook poukazuje na to, Te oblúky menia svoju polohu a taktiet sa posúvajú aj konvexné brehy smerom po prúde. 3 19.3.2018 Fargueove tézy ô Vo svojej monografii z r. 1908 zrnul výsledky svojich poznatkov na základe, ktorých sa následne formulovalo 6 téz, ktoré majú nasledovné znenie (MACURA, 1966): ô 1 .Téza o odľahlosti: ô NajväTpie h&ky sa vyskytujú za miestom najväTpieho zakrivenia, najmenpie hájky za zaTiatkom oblúka vo vzdialenosti priblixne 2B resp. 1/4 dsky oblúka. ô 2.Téza o htokach: ô H4>ky v zakrivenej trati sú tým väTpie, Tím je väTpia krivosi4oblúka t.j. menpí polomer zakrivenia. Fargueove tézy ô 3. Téza o dffke zakrivenej trati: ô Aby sa priebeine udrrala najvýhodnejšia hrtoka, nesmie byť priama ani zakrivená trať prílip dlhá. alebo krátka. Vhodné dsky treba odpozorovať priamo v toku pred úpravou na jeho stabilných úsekoch. ô 4. Téza o uhle dotyTníc: ô Pri rovnakej dnke oblúkov s odlipnou krivosupu je priemerná hrtoka medzi dvoma brodmi (v oblúku) tým väTpia, Tím je väTpí vonkajpí uhol, ktorý zvierajú dotyTnice vedene koncovými bodmi oblúka. Fargueove tézy ô 5.Téza o plynulosti sklonu dna: ô Pozdnny sklon dna v prúdnici je len vtedy pravidelný, keď sa polomer zakrivenia trasy toku meni postupne a znenáhla. Kaidá náhla zmena krivosti vyvoláva náhlu zmenu sklonu dna. ô 6.Téza o sklone dna: ô Ak sa krivosu,mení plynulo, zväTpuje sa pozdíiny sklon dna s rastúcou krivosupu. 4 19.3.2018 3 Okrem týchto základných 6 téz definovali Fargue ajeho súTasníci 7. a 8. tézu: ô by bola zachovaná stabilita koryta v brodoch, má byu, pirka koryta v týchto miestach menpia ako voblúkoch. Vnútorne oblúky (konvexy) majú byu,dlhpie ako oblúky vonkajpie (konkávy). 3 Farguove názory a zistenia predstavovali prvý pokus o formuláciu zákonitostí vývoja prirodzených rieTnych tokov. 3 Jeho doporuTenia k úprave tokov boli aj prvými smernicami pre reguláciu riek a jeho názory a uplatKujú v technické praxi ai dodnes. Zistilo sa vpak, xe nemajú úplne obecnú platnosu, 3 napriek tomu sa dnes Farguove tézy pokladajú za východiskové poznatky o zákonitostiach vývoja prirodzených korýt'lodných tokov v urTitých podmienkach (koryto vytvorené na vlastných náplavách z jemnozrnnýcht)lavenín). ô Experimenty niektorých autorov vpak nepotvrdzujú FARGUE-ov predpoklad, xe oblúk toku má vudy tvar príbuzný krivkám s premenlivou krivosťou. Zásady pri návrhu úpravy toku • Nenarušiť odtokové pomery v údolnej nive (vinutie toku v najnižšom mieste údolia) (riešiť zmenu odtokových pomerov aj nad a pod úpravou) " vodný tok - jeden harmonický a dynamický celok •Plynulo nadviazať začiatok a koniec úpravy na starý tok (poloha, sklon dna) •Zachovať pozdĺžny sklon nivelety dna (pomocou stupňov a iných objektov na toku) (vplyv na splaveninový režim a stabilitu koryta) •Správne zaúsťovať prítoky (uhol sútoku a nadm. výška) • Nenarušiť ráz okolitej krajiny • Minimalizovať náklady na zemné práce (napr. „obchádzať strmé svahy" a pod.) •Zachovať priľahlé objekty (budovy, komunikácie, mosty, inž. siete,....) •Snažiť sa zachovať prirodzenú biologickú rovnováhu a biodiverzitu v údolnej nive • Navrhnúť optimálny tvar prúdnice vychádzajúc z Far téz: •Trasu vinúť z navzájom protisměrných oblúkov prekladaných priamymi časťami • Dodržovať parametre novej trasy vychádzajúce zo šírky hladiny starého koryta (krivosť a dĺžka oblúkov a dĺžka priamych) 5