O p e r a č n ý p r o g r a m cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 – 2013 E U R Ó P S K A Ú N I A EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA Schválený Európskou komisiou dňa 21.12.2007 CCI 2007CB163PO030 K(2007)6604 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 OBSAH 1 Úvod ................................................................................................................... 1 1.1 Prehlásenia o spolupráci.............................................................................. 1 1.2 Základné informácie o programe.................................................................. 1 1.3 Zhodnotenie Programu Iniciatívy INTERREG III A SR – ČR 2004-2006...... 1 1.4 Spoločný proces vytvárania programu ......................................................... 3 1.5 Hodnotenie Ex-ante...................................................................................... 3 2 Analýza súčasnej situácie a SWOT analýza.................................................... 5 2.1 Charakteristika územia................................................................................. 5 2.2 Demografický vývoj ...................................................................................... 5 2.3 Osídlenie...................................................................................................... 7 2.4 Ekonomická štruktúra................................................................................... 8 2.5 Trh práce.................................................................................................... 10 2.6 Veda, výskum a vzdelávanie...................................................................... 11 2.7 Turizmus .................................................................................................... 12 2.8 Kultúrny potenciál....................................................................................... 13 2.9 Životné prostredie....................................................................................... 14 2.10 Doprava a technická infraštruktúra............................................................. 15 2.11 Informačné a komunikačné technológie..................................................... 17 2.12 SWOT analýza slovensko-českého prihraničného územia......................... 18 2.13 Popis disparít a faktorov rozvoja slovensko-českého prihraničného územia 24 3 Zoznam oprávnených regiónov na úrovni NUTS III...................................... 25 3.1 Zoznam a mapové znázornenie územia..................................................... 25 4 Súlad programového dokumentu s národnými politikami a politikami Spoločenstva .......................................................................................................... 26 4.1 Súlad s politikami Spoločenstva................................................................. 26 4.2 Súlad s národnými politikami...................................................................... 29 5 Stratégia........................................................................................................... 34 5.1 Spoločná cezhraničná stratégia ................................................................. 34 6 Prioritné osi ..................................................................................................... 37 6.1 Prioritné osi a ich špecifické ciele............................................................... 37 6.1.1 Prioritná os I – Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce................................................................. 37 6.1.2 Prioritná os II – Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia .......................................................................................................... 41 6.1.3 Prioritná os III – Technická pomoc.......................................................... 43 6.2 Prehľad intervencií podľa kategórií EK....................................................... 44 7 Hodnotenie SEA .............................................................................................. 47 8 Finančný plán .................................................................................................. 51 8.1 Rozdelenie finančných prostriedkov programu na jednotlivé roky.............. 51 8.2 Ročné čerpanie finančných prostriedkov z ERDF a spolufinancovanie podľa priorít 52 8.3 Indikatívne rozdelenie finančných prostriedkov z ERDF OP cezhraničná spolupráca Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 podľa kategórii oblasti pomoci (FOI).............................................................................................. 54 9 Implementácia programu................................................................................ 57 9.1 Úroveň riadenia programu.......................................................................... 57 9.1.1 Činnosť jednotlivých subjektov ............................................................... 57 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 9.2 Úroveň riadenia projektov .......................................................................... 61 9.2.1 Predkladanie projektových žiadostí ........................................................ 61 9.2.2 Kontrola projektových žiadostí................................................................ 61 9.2.3 Postup a kritéria výberu projektových žiadostí........................................ 61 9.2.4 Hodnotenie a príprava podkladov pre Spoločný monitorovací výbor...... 63 9.2.5 Rozhodnutie o pridelení nenávratného finančného príspevku................ 64 9.3 Finančné toky............................................................................................. 65 9.4 Finančná kontrola....................................................................................... 67 9.5 Systém pre monitorovanie projektov .......................................................... 68 9.5.1 Monitorovanie a hodnotenie programu ................................................... 68 9.5.2 Systém pre hodnotenie programu........................................................... 69 9.5.3 Výmena dát s EK.................................................................................... 69 9.6 Publicita...................................................................................................... 69 9.7 Fond mikroprojektov................................................................................... 70 10 Príloha č. 1 ....................................................................................................... 85 Hodnotenie ex ante ................................................................................................ 85 ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1: Základné údaje 72 Tabuľka č. 2: Zloženie populácie údaje k 31. 12. 2004 72 Tabuľka č. 3 Vývoj zloženia populácie 2001 - 2004 73 Tabuľka č. 4: Zloženie populácie podľa národnosti 74 Tabuľka č. 5: Štruktúra osídlenia podľa počtu obyvateľov 74 Tabuľka č. 6: HDP 75 Tabuľka č. 7: Priemerná mzda 75 Tabuľka č. 8: Trh práce 76 Tabuľka č. 9: Prehľad stavu vysokého školstva 76 Tabuľka č. 10 Zamestnanci výskumu a vývoja vo fyzických osobách k 31.12.2003 vo vybraných krajoch 76 Tabuľka č. 11 Výdavky na výskum a vývoj vo vybraných krajoch, v tis. Kč/Sk, v bežných cenách 77 Tabuľka č.12 Počet zariadení a počet lôžok podľa turistických oblastí v regióne 78 Tabuľka č. 13 Počet kultúrnych zariadení 78 Tabuľka č. 14 Nehnuteľné kultúrne pamiatky 79 Tabuľka č. 15 Zoznam národných parkov v regióne 79 Tabuľka č. 16 Zoznam CHKO v regióne 80 Tabuľka č.17 Dĺžka ciest a diaľnic v km 81 Tabuľka č. 18 Počet hraničných priechodov v jednotlivých krajoch 81 Tabuľka č. 19 Kontext programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR so strategickými dokumentmi v SR a ČR 81 Tabuľka č. 20 Zoznam všetkých operačných programov spadajúcich do Národného strategického referenčného rámca SR v období 2007 – 2013 82 Tabuľka č. 21 Zoznam všetkých operačných programov spadajúcich do Národného strategického referenčného rámca ČR v období 2007 – 2013 83 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 1 1 Úvod 1.1 Prehlásenia o spolupráci Slovenská republika a Česká republika prehlasujú vôľu spolupracovať na príprave a realizácii „Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika– Česká republika 2007-2013“, ktorý rešpektuje charakter územia slovensko-českej prihraničnej oblasti a potreby jeho obyvateľov. Strany sa pri rešpektovaní zásady dobrého susedstva zaväzujú spoločne rozvíjať cezhraničný región s cieľom naďalej podporovať posilňovanie jeho súdržnosti a rozvoj partnerskej spolupráce jeho obyvateľov. V súlade s jednou z hlavných zásad Európskej únie v oblasti cezhraničnej spolupráce Program prispeje k tomu, aby štátne hranice neboli prekážkou rovnomerného rozvoja a integrácie európskeho územia. 1.2 Základné informácie o programe Program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou vychádza z predchádzajúcej cezhraničnej spolupráce zabezpečovanej v rámci Iniciatívy Spoločenstva pomoci INTERREG III. Cezhraničná spolupráca v rámci INTERREG III je pre roky 2004–2006 organizovaná v súlade so schváleným dokumentom a jeho programovým doplnkom. Tento program v súčasnosti (do roku 2008) kontinuálne prebieha. Pre účely implementácie programu INTERREG III A Slovenská republika – Česká republika boli vybudované príslušné inštitucionálne orgány. Dá sa konštatovať, že práca v jednotlivých orgánoch sa stabilizovala a implementácia programu sa vďaka tomu úspešne rozvíja. Vychádzajúc zo skúseností a fungovania týchto orgánov, navrhovaný dokument predpokladá kontinuálne pokračovanie v ich práci aj v programovacom období 2007–2013 so zohľadnením nových podmienok určených v regulatívoch EK pre Európsku Územnú Spoluprácu (European Territorial Co-operation). V ich ďalšej práci sa využijú skúsenosti z prebiehajúceho plánovacieho obdobia v záujme racionalizácie a zefektívnenia ich činností. 1.3 Zhodnotenie Programu Iniciatívy INTERREG III A SR – ČR 2004- 2006 Program INTERREG III A na obdobie 2004-2006 vytýčil pre spoluprácu dve tematické priority členené na opatrenia a jednu prioritu pre technickú asistenciu. Tematicky boli priority orientované na ľudské zdroje, sociálno-kultúrny rozvoj, rozvoj turizmu a krajiny. V programe Iniciatívy INTERREG III A SR – ČR 2004-2006 realizované projekty riešia problémy, ktoré boli identifikované v SWOT analýze Programového dokumentu: pokles kontaktov vplyvom rozdelenia Česko-slovenska, administratívne bariéry, málo rozvinutý marketing a kvalita manažmentu turizmu, slabý imidž OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 2 niektorých častí regiónu. V rámci programového obdobia 2004-2006 bolo riešenie týchto problémov obsiahnuté v Priorite 1. Hodnota kvantitatívneho ukazovateľa Priority 1 - počet projektov orientovaných na sociálno-kultúrny rozvoj a tvorbu sietí bola v roku 2005 dosiahnutá na 29 %, čo predpokladá naplnenie stanoveného kvalitatívneho ukazovateľa. Ten prispenia k spoločenskému a kultúrnemu rozvoju a zavádzaniu spoločných štandardov, hoci príspevok aktivít projektov na udržanie a zlepšenie prírodných zdrojov a životných podmienok zameraných na rozvoj turizmu bol v roku 2005 nižší o cca 5 %. Priorita 2 rieši nedostatočnú vybavenosť územia rozvinutou turistickou infraštruktúrou, nízku úroveň príjmov z turizmu v medzinárodnom porovnaní a prakticky neexistujúcu regionálnu štruktúru turizmu. Hodnota kvantitatívneho ukazovateľa Priority 2 - počet projektov podporujúcich rozvoj krajiny a cestovného ruchu bola v roku 2005 dosiahnutá na 194%. Prevýšenie očakávaného stavu bolo spôsobené veľkým záujmom žiadateľov o opatrenie 2.1. Budovanie a rozvoj infraštruktúry turizmu, v ktorom boli predkladané projekty zamerané na doplnkovú infraštruktúru. Tento jav poukazuje na problém nedostatočne rozvinutej základnej infraštruktúry v prihraničnom území a veľký záujem o riešenie situácie zo strany žiadateľov. Naopak zo strany RO a NO boli zintenzívnené informačné a propagačné aktivity smerom k opatreniu 2.2 - Rozvoj krajiny s ohľadom na environmentálne aspekty, nakoľko pomer projektov predložených v priorite 2 bol 77,80 : 22,40, v neprospech opatrenia 2.2. Ukazovateľ kvality - Zlepšenie vybavenosti v oblasti cestovného ruchu a v oblastiach špecifickej krajinnej infraštruktúry na oboch stranách hranice bol vo väčšej miere už v roku 2005 naplnený. Všeobecne možno konštatovať, že v programovom období 2004-2006 bolo schválených/podporených 245 projektov v celkovej hodnote 13,7 mil. EURO. Skúsenosti z doterajšej implementácie programu ukazujú v zásade správnu tematickú orientáciu priorít pre rozvoj cezhraničného regiónu. V novom programovacom období sa preto nadviaže na doterajšiu tematickú orientáciu, avšak s určitými spresneniami. Spresnenie tematickej orientácie prioritných osí v novom programovacom období vychádza predovšetkým z nových podmienok partnerstva pre zabezpečenie jednotlivých projektov (princíp lead partner) a očakávaných skutočností vyplývajúcich zo vstupu oboch krajín do Schengenského priestoru. V programovom období 2004-2006 bol v roku 2005 vykonaný vnútorný audit systému implementácie iniciatívy spoločenstva INTERREG III A v SR aj v ČR. Správa o výsledku vnútorného auditu systému implementácie Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA konštatuje, že systém riadenia a kontroly implementácie projektov zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci programu INTERREG III A je na dobrej úrovni s výhradami najmä v zložitosti procedúr, nepresností v internom manuáli a pod. Na základe auditu zameraného na systém finančného riadenia vykonaného v roku 2006 audítori skonštatovali, že systém finančného riadenia a kontroly v rámci Programu Iniciatívy spoločenstva INTERREG IIIA je funkčný a relatívne účinný, nakoľko jednotlivé zistenia majú charakter skôr stredne a menej závažných nedostatkov. Všetky nedostatky popísané v audítorských správach boli priebežne odstraňované a v Operačnom programe ako aj iných súvisiacich dokumentoch pre programové obdobie 2007-2013 zohľadnené. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 3 1.4 Spoločný proces vytvárania programu Príprava Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika– Česká republika sa uskutočnila v rokoch 2005-2006. Pracovná skupina (Task Force) bola založená v druhej polovici roku 2005 a tvorili ju zástupcovia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (Riadiaci orgán), Ministerstva pro místní rozvoj ČR (Národný orgán), Centra pro regionální rozvoj ČR, Spoločného technického sekretariátu, zástupcovia Ministerstva financií SR, Ministerstva financií ČR, zástupcovia dotknutých NUTS III, spracovatelia dokumentu a zástupcovia Euroregiónov prihraničnej Slovensko – českej oblasti. Ďalšie stretnutia pracovnej skupiny sa uskutočnili vo februári 2006 v Dolnom Kubíne (SR), v máji 2006 v Ostrave (ČR), v júli 2006 v Trenčianskych Tepliciach (SR), v septembri 2006 v Luhačoviciach (ČR) a v novembri 2006 v Terchovej (SR). V priebehu prípravy sa na pracovných stretnutiach zúčastnili aj riešitelia hodnotenia ex-ante a SEA. Ich pripomienky boli konzultované a výsledky konzultácií boli priebežne zapracovávané do programu, rovnako ako aj vstupy hospodárskych a sociálnych partnerov. Príprava programu bola zahájená v októbri 2005 prvým zasadnutím pracovnej skupiny v Ledniciach (ČR). Prvý návrh programu bol vypracovaný 6.10.2006. Prvá verejná prezentácia sa uskutočnila prostredníctvom zverejnenia dokumentu na internetovej stránke Radiaceho orgánu dňa 9.10.2006. 1.5 Hodnotenie Ex-ante Na základe verejného obstarávania, podľa zákona č. 523/203 Z.z. o verejnom obstarávaní, bol vybraný jeden spracovateľ na vypracovanie Ex-ante hodnotenia a hodnotenia SEA. Spracovateľom bol Pavol Kárász Economic Consulting so sídlom v Bratislave. Cieľ hodnotenia bol plnený prostredníctvom nasledujúcich hodnotiacich otázok: 1. relevantnosť 1.1 Je možné na základe analýzy adekvátne špecifikovať potreby CH regiónu? 1.2 Je navrhnutá stratégia adekvátna potrebám CH regiónu? 1.3 Sú navrhnuté ciele adekvátne potrebám a stratégii CH regiónu? 2. konzistencia 2.1 Sú analýza, potreby a ciele konzistentné? 2.2 Aké sú politické riziká (kritické faktory) úspechu programu? 3. koherencia 3.1 Je navrhnutá stratégia pre CH región koherentná s regionálnymi a národnými politikami? 3.2 Sú navrhnuté horizontálne témy koherentné so stratégiou? 4. výsledky a dopady OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 4 4.1 Je navrhnutá štruktúra ukazovateľov logická? Sú navrhnuté ukazovatele validné a koherentné? 4.3 Je navrhnutý systém ukazovateľov dobre riaditeľný a užitočný pre všetkých užívateľov? Hlavné závery z ex-ante hodnotenia : Spracovateľ ex-ante konštatuje, že predložená analytická časť dokumentu vo väčšej miere identifikuje správne socio-ekonomické a environmentálne potreby regiónu vzhľadom na možnosti štrukturálnych fondov v programovom období 2007-2013. Nedostatky hodnotiteľ identifikoval hlavne v nevyužití všetkých dostupných informačných zdrojov a nepresnosti niektorých formulácií analytických záverov. Hodnotiteľ ďalej identifikoval niekoľko nedostatkov v SWOT analýze. Globálnym zámerom stratégie je prostredníctvom intervencií vytvárať podmienky, ktoré budú podporovať trvalo udržateľný rozvoj cezhraničného regiónu. Prostriedkom ako tento stav dosiahnuť je navrhnutý rozvoj funkčnej siete spolupracujúcich autorít, ktoré sú nositeľmi hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja cezhraničného regiónu. Intervencie do kooperačných sietí budú doplnené intervenciami do cezhraničnej infraštruktúry dopravy, cestovného ruchu a životného prostredia. Podľa názoru hodnotiteľa uvedený zámer uspokojuje identifikované potreby regiónu. Vo všeobecnosti, na úrovni globálneho cieľa programu, vníma hodnotiteľ dve základné potreby regiónu. Prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce prispievať k plneniu cieľov Götheborgskej a Lisabonskej stratégie a podporovať ich prostredníctvom zvyšovania kohézie a konkurencieschopnosti cezhraničného regiónu. Tieto závery potvrdzujú aj výsledky analýzy a zistenia hodnotiteľa, uvedené v dokumente. Z vecnej stránky sú navrhnuté ciele vo väčšej miere adekvátne k potrebám a stratégii cezhraničného regiónu. Navrhnutá stratégia je konzistentná s výsledkami analýzy. Prostredníctvom SWOT analýzy identifikuje správne hlavné témy, na ktoré sa intervencie programu zameriavajú. Navrhnuté ciele sú z vecného hľadiska koherentné s identifikovanými prioritnými témami a ich plnením budú riešené identifikované potreby cezhraničného regiónu. Z hľadiska konzistencie medzi uvedenou analýzou a navrhnutou stratégiou má hodnotiteľ pripomienky k niektorým formuláciám v SWOT analýze. Za hlavné kritické faktory úspechu programu hodnotiteľ považuje nízku účinnosť a transparentnosť intervencií. Ich eliminácia je podmienená transparentnými a objektívnymi kritériami pre výber projektov, definovaním podporovaných aktivít na základe potrieb regiónu ako aj dopytu príjemcov po projektoch. Za kľúčový moment, ktorý do značnej miery determinuje kvalitu implementácie programu, hodnotiteľ považuje vytvorenie a rozvoj cezhraničných kooperačných štruktúr kľúčových aktérov hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja cezhraničného regiónu. Navrhnuté ukazovatele sú logické, validné a koherentné. Ďalej podľa názoru hodnotiteľa je relatívne veľký počet ukazovateľov málo koherentný s aktivitami, ktoré budú podporované v rámci stratégie programu. čo znamená, že nie všetky typy projektov budú pokryté navrhnutými ukazovateľmi. Zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia ex-ante boli priebežne s expertom konzultované a následne zapracované spracovateľom OP do jeho finálnej verzie. Ucelená verzia hodnotenia ex- ante je uvedená v prílohe č. 1 Operačného programu. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 5 2 Analýza súčasnej situácie a SWOT analýza Pre operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika sú podľa metodiky EK vhodnými územnými celkami – NUTS III regióny prihraničnej oblasti. Uvedené štatistické dáta sú prevzaté z dostupných štatistických údajov oboch krajín. Jedná sa o nasledovné publikácie: Štatistická ročenka ČR 2005, štatistické ročenky Zlínskeho, Juhomoravského a Moravskosliezskeho kraja. Zo strany SR sú to Štatistická ročenka 2004 a Regionálne porovnania SR 2004 s platnosťou dát k 31.12.2004, pokiaľ nie je uvedené inak. 2.1 Charakteristika územia V rámci strednej Európy je poloha regiónu – prihraničnej oblasti pomerne výhodná, čo je dané najmä prechádzajúcim významným prirodzeným spojením Stredozemia so strednou a severnou Európou. Sídelná a hospodárska štruktúra je ovplyvnená rôznorodosťou krajinnej štruktúry. Od údolných nív vodných tokov (Váh, Kysuca, Turiec, Orava, Bečva, Morava) cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po neosídlenú vysokohorskú krajinu hrebeňových pásiem pohorí Vysokých a Nízkych Tatier, Beskýd, Javorníkov a Bielych Karpát na českej strane hranice. Podiel vidieckych sídiel (obce do 500 obyvateľov) tvorí v cieľovom regióne ČR 38% a SR 28%. Celková dĺžka spoločnej hranice medzi Slovenskou a Českou republikou je 251,8 km. Z južnej strany cezhraničný región susedí s Rakúskom a Maďarskom, na severe s Poľskom. V rámci vnútrozemia ČR cezhraničný región susedí s Juhočeským, Pardubickým, Olomouckým krajom a Vysočinou. V rámci SR sú to kraje Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický a Prešovský. Na území cezhraničného regiónu pôsobia 4 euroregióny – Pomoraví, Bílé – Biele Karpaty, Těšínské Slezsko, Beskydy. V cezhraničnom regióne k 31.12.2004 žilo 4 820 180 obyvateľov (viď. Tabuľka č.1: Základné údaje, str. 67) na rozlohe 32 015 km2 . Od 1. 1. 2005 bol Juhomoravský kraj rozšírený o 25 obcí z kraja Vysočina, tzn., že na území žije 4 827 219 obyvateľov na rozlohe 32 145 km2 (k 1.1.2005, viď. Tabuľka č.1: Základné údaje, str. 67). Priemerná hustota obyvateľov na km2 bola v roku 2004 v prihraničnom regióne 151,2 (Tabuľka č.1: Základné údaje, str. 67 ale k 1.1.2005 sa hustota mierne znížila), čo je hodnota významne nadpriemerná vzhľadom k ČR (129,6 obyv./km²) a SR (110 obyv./km²). 2.2 Demografický vývoj Podľa Štatistickej ročenky ČR 2005 mala k 31. 12. 2004 česká strana regiónu 2 971 461 obyvateľov, čo predstavuje 29,07 % na celkovom počte obyvateľov ČR. K 1.1.2005 sa premietnutím územných zmien v Juhomoravskom kraji zvýšil počet OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 6 obyvateľov českej časti o 7 039 obyvateľov. Počet obyvateľov žijúcich v prihraničnom regióne na slovenskej strane k 31.12.2004 bol 1 848 719, čo predstavuje 34,3 % podiel z celkového počtu obyvateľov SR (Tabuľka č.1: Základné údaje, str. 67). Počet obyvateľov českej časti cezhraničného územia trvalo klesá. Porovnaním sčítania obyvateľov z roku 1991 a 2001 nastal úbytok o viac ako 17 tisíc. Opačnú tendenciu vykazuje slovenská časť regiónu, kde oproti sčítaniu z roku 1991 a 2001 vzrástol počet obyvateľov o viac ako 37 tisíc. Veková štruktúra (Tabuľka č. 2: Zloženie populácie, str. 67 a Tabuľka č. 3: Vývoj zloženia populácie, str. 68.) poukazuje na trend starnutia obyvateľstva, najmä pri porovnaní sčítaní z rokov 1991 a 2001. Na základe projekcie vývoja obyvateľstva v krajoch do roku 2050 možno identifikovať výrazný trend starnutia populácie, počas celého projektovaného obdobia v každom NUTS III regióne. V každom kraji cieľového regiónu bude narastať podiel poproduktívnej zložky (65+), klesať podiel predproduktívnej zložky (0-14) a rapídne klesať podiel produktívnej zložky (15-64). Na základe regionálnych porovnaní ŠÚ ČR Mestskej a obecnej štatistiky ŠÚ SR veková štruktúra demografického vývoja možno konštatovať, že od roku 1999, resp. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 7 2001 stúpa podiel poproduktívnej zložky (od 2001 do 2004 o 3,45 % v ČR a 3 % v SR) a klesá podiel predproduktívnej zložky obyvateľov (od 2001 do 2004 o 9% v ČR a 11% v SR). Menej dynamicky rastie podiel produktívnej zložky (od 2001 do 2004 o 0,66 % v ĆR a 2,37 % v SR). Na základe projekcie vývoja obyvateľstva v krajoch do roku 2050 (ČR), resp. 2025 (SR) možno identifikovať výrazný trend prehlbujúceho sa starnutia populácie, počas celého projektovaného obdobia v každom NUTS III regióne. V každom kraji cieľového regiónu bude narastať podiel poproduktívnej zložky (65+), klesať podiel predproduktívnej zložky (0-14) a rapídne klesať podiel produktívnej zložky (15-64). V demografickom vývoji nie sú medzi regiónmi (na úrovni NUTS II a III) výraznejšie rozdiely v štruktúre strednodobého vývoja obyvateľstva. Priemerný vek bol v Moravskosliezskom kraji 39,1, v Zlínskom kraji 39,6 a v Juhomoravskom kraji 40,0 rokov. V slovenskej časti cezhraničného regiónu je priemerný vek nižší, a to v Trnavskom kraji 37,7, v Trenčianskom kraji 38 a v Žilinskom kraji 36,3 rokov. Počet obyvateľov slovenskej národnosti, žijúcich na českej strane hranice, nie je z hľadiska percentuálneho zastúpenia príliš významný. Dosahuje hodnoty okolo 2 % (Tabuľka č. 4: Zloženie populácie podľa národnosti, str. 69, údaj za ČR je k 1. 3. 2001, údaje za SR sú k 26.5. 2001). Významnejšie sa vplyv prejavuje v rámci trhu práce. Zastúpenie obyvateľov českej národnosti žijúcich na slovenskej strane nedosahuje hodnoty ani 1 % (Tabuľka č. 4: Zloženie populácie podľa národnosti, str. 69,). 2.3 Osídlenie Územie je charakteristické rozvinutým polycentrickým systémom osídlenia na oboch stranách hranice, v ktorom sú vytvorené póly ekonomického rastu regionálneho a nadregionálneho významu. V regióne bola priemerná veľkosť obce v roku 2004 v prihraničnom území 2 371 obyvateľov. Táto hodnota je z hľadiska ČR významne nadpriemerná. V oblasti sú najpočetnejšie zastúpené obce s počtom obyvateľov 0 - 999, ktoré predstavujú dve tretiny obcí regiónu - 66,0 % (Tabuľka č. 5: Štruktúra osídlenia podľa počtu obyvateľov, str. 69). Na Slovenskom území je priemerná veľkosť obce 2 194 obyvateľov, čo znamená, že slovenská časť je svojou hodnotou vysoko nad celoslovenským priemerom. V regióne je najviac zastúpených obcí s počtom obyvateľov 1 000 – 4 999. Celkové osídlenie tvoria dve zložky – mestská a vidiecka. Aj keď počet vidieckych obyvateľov v porovnaní s mestskými postupne klesá, zostává aj naďalej dôležitou súčasťou osídlenia, ktorú je potrebné zachovať a zväčšovať. K tomu je potrebné vytvárať vhodné podmienky. V prihraničných krajoch sa, vzhľadom na výrazne rozdielny prírodný a hospodársky charakter krajiny (od nížin až po horské oblasti), vytvorili a zachovali rôzne typy vidieckeho osídlenia. V obciach s dobrou dostupnosťou do veľkých miest sú viditeľné prírastky obyvateľstva. Vysídľovanie vidieckych oblastí je spôsobené nedostatkom pracovných príležitostí, nevhodnou dopravnou dostupnosťou, nedostatočnou občianskou OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 8 vybavenosťou a infraštruktúrou, nepriaznivou vekovou štruktúrou obyvateľstva, nižšou úrovňou vzdelanosti a zmenou životného štýlu. Špecifickým problémom sú obce ležiace tesne pri hraniciach, kde je tento jav najviac viditeľný a ktorý sa prejavuje aj v nižšej zabezpečenosti sociálnou a zdravotnou vybavenosťou tohto územia. Dôvodom je rozdelenie Československa, ktoré malo za následok roztrhnutie existujúcich väzieb (ekonomických, sociálnych…) českých obcí na Slovensko a naopak. Od roku 1991 tieto problémy postupne narastajú a ich neriešenie môže mať za následok stále vyššie zaostávanie prihraničnej oblasti. 2.4 Ekonomická štruktúra Ekonomika regiónu je postavená predovšetkým na reštrukturalizovaných tradičných priemyselných odvetviach, ktorých rozvoj je stimulovaný predovšetkým priamymi zahraničnými investíciami (PZI), dostupnosťou lokálnych materiálových vstupov a relatívne lacnej1 a kvalifikovanej pracovnej sile. Medzi ďalšie faktory rozvoja vo väzbe na prílev priamych investícií patrí strategická poloha regiónu (z geografického hľadiska spája východnú a západnú Európu, cez územie prechádzajú medzinárodné dopravné koridory, ropovody a plynovody), prepojenie na svetový trh (ČR a SR sú členom OECD, WTO, EÚ a NATO), relatívne nízke náklady na prácu predovšetkým v SR (priemerná cena práce je na Slovensku v priemere o 40% nižšia ako v ČR). Región má diverzifikovanú produkčnú štruktúru. Severná časť regiónu (Moravskosliezsky, Zlínsky, Žilinský a Trenčiansky kraj) patrí k tradičným a významným priemyselným regiónom oboch krajín. Ekonomická štruktúra Žilinského regiónu je ovplyvnená blízkosťou priemyselných zón Českej a Poľskej republiky. Ekonomická výkonnosť a efektívnosť severnej časti regiónu bola negatívne ovplyvnená konverziou priemyslu v predchádzajúcom období, predovšetkým v oblasti strojárenstva. Veľká časť priemyselných kapacít bola reštrukturalizovaná. Vplyvom PZI alokovaných v regióne sú v regióne etablované dynamicky sa rozvíjajúce odvetvia automobilového priemyslu, spracovania kovov, presného strojárenstva, elektrotechniky, energetiky, chemickej výroby, stavebníctva, celulózo-papierenskej výroby a textilnej výroby, ktoré v regióne rozvíjajú klastrové iniciatívy. Južná časť regiónu (juh trnavského kraja, juhomoravský kraj) je charakteristická predovšetkým relatívne vysokým podielom primárneho sektora na ekonomickej výkonnosti regiónu, a to najmä na slovenskej strane hranice, kde poľnohospodárska pôda tvorí až ¾ plochy celého trnavského kraja. Význam poľnohospodárstva v ekonomike vykazuje trvalý pokles z hľadiska podielu na HDP ako aj v zamestnanosti. V rastlinnej výrobe dochádza k zmene štruktúry plodín v prospech trvalých trávnatých porastov a na úkor chmelníc, viníc a sadov na oboch stranách hranice. V živočíšnej výrobe pretrvávajú nedostatky v kŕmnej technike a ošetrovaní zvierat, čo spôsobuje nevyužívanie ich úžitkových a reprodukčných schopností. Rentabilita rastlinnej výroby sa zvyšuje (s dotáciami i bez nich), kým v živočíšnej výrobe prevládala na väčšine územia stratovosť. Tendencie vývoja technickej základne poľnohospodárstva sú výrazne poznamenané zastarávaním celkového stavu technického parku v dôsledku veľmi pomalého tempa jeho obnovy. 1 ČR relatívne k priemeru EÚ a SR aj k priemeru ČR OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 9 Po zmenách v deväťdesiatych rokoch si aj v súčasnosti družstevné podniky zachovali dominantné postavenie v poľnohospodárstve, hoci ich podiel na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy klesol. V dôsledku privatizácie štátnych majetkov a poľnohospodárskych družstiev pokračovalo zvyšovanie počtu obchodných spoločností, najmä spoločností s ručením obmedzeným. Tým vzrástla aj výmera pôdy v ich obhospodarovaní. V potravinárskom priemysle a v službách prevažujú obchodné spoločnosti. Stav HDP v rámci regiónu je zachytený v rámci Tabuľky č. 6: HDP, str. 70. Región patrí celkovo medzi územie s podpriemernou podnikateľskou aktivitou, avšak v porovnaní jednotlivých krajov sú značné rozdiely. Zatiaľ čo Juhomoravský, Zlínsky, Trnavský a Žilinský kraj dosahujú skoro priemernú úroveň podnikania v prepočte na 1000 obyvateľov v oboch krajinách, úroveň v Moravskosliezskom a Trenčianskom kraji je značne podpriemerná. Hlavnými smermi činnosti malého a stredného podnikania v regióne sú obchod, opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru, činnosti v oblasti nehnuteľností a služieb pre podniky, stavebníctvo, pohostinstvo a ubytovanie, doprava, skladovanie a ostatné verejné sociálne a osobné služby. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 10 Priemerná mesačná mzda v regiónoch na českej strane je značne vyššia než priemerná mesačná mzda v slovenských regiónoch. Regióny na českej strane dosahovali ku koncu roku 2004 priemernú mesačnú mzdu 90,1 % k priemernej mzde v ČR – priemerná mzda v regióne bola v porovnaní s celorepublikovými priemermi nižšia. Dotknuté slovenské regióny sa podieľajú priemernou mesačnou mzdou na priemerných mesačných mzdách v Slovenskej republike 91,8 % (Tabuľka č. 7: Priemerná mzda, str. 70). 2.5 Trh práce Trh práce je sledovaný z niekoľkých hľadísk, je to najmä pracovná sila regiónu, miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti (Tabuľka č. 8: Trh práce, str. 71), a to z hľadiska vekovej, tak aj vzdelanostnej štruktúry. Najkomplikovanejšia situácia je na severe regiónu, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, zlá vzdelanostná štruktúra obyvateľov a nízky počet voľných a novo vytvorených pracovných miest. Do istej miery je situácia na trhu práce ovplyvnená tiež nezáujmom uchádzačov o ponúkané pracovné miesta, ktoré sú potom obsadzované zahraničnými uchádzačmi. V príležitostiach mužov a žien nájsť si zamestnanie sú veľmi malé rozdiely. Aj tak je potrebné mať na zreteli zabraňovanie vzniku všetkých foriem diskriminácie skupín obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením (exklúziou), kde za najrizikovejšie pokladáme ženy po materskej dovolenke, matky s deťmi a absolventov. Z národnostného hľadiska nepozorujeme v cezhraničnom regióne známky diskriminácie uplatnenia sa na trhu práce. Nezamestnanosť Región charakterizuje pomerne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá v ČR prekračuje celorepublikovú úroveň predovšetkým na severe regiónu (miera registrovanej nezamestnanosti v Moravskosliezskom kraji v roku 2005 bola 15,66%). Česká strana cezhraničného regiónu patrí ku krajom ČR s najvyššou mierou nezamestnanosti. Na slovenskej strane je to naopak, kraje cezhraničného regiónu patria k regiónom s najmenšou nezamestnanosťou v rámci SR. Vo vývoji nezamestnanosti sa potvrdzuje rozdelenie regiónu na sever a juh. Na industrializovanom severe (Moravskosliezsky, Žilinský kraj) je miera nezamestnanosti vyššia (15,66%, 14,74%), ako na juhu (Juhomoravský a Trnavský kraj) kde hodnoty dosiahli 10,69% a 12,99%. Z hľadiska dĺžky evidencie nezamestnaných, prevláda podiel dlhodobo nezamestnaných (nad 6 mesiacov), ktorí tvoria viac ako polovicu všetkých evidovaných nezamestnaných na oboch stranách hranice. Zamestnanosť Od začiatku 90. rokov minulého storočia sa v regióne zmenila odvetvová štruktúra zamestnancov. Aj keď v ČR stále narastá počet zamestnancov v terciárnom sektore, udržujú si niektoré prihraničné územia stále vysokú mieru zamestnanosti v priemysle. Medzi jednotlivými krajmi sa v odvetvovej štruktúre vyskytujú významné diferencie. Slovenská časť hranice patrí ku krajom s najvyššou a rastúcou mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva v rámci SR (Žilinský kraj k 1.1.2006 58,7%). Kraje na českej strane hranice zas patria k regiónom s najnižšou a klesajúcou mierou ekonomickej aktivity v rámci ČR (Moravskosliezsky kraj 57,6% v r.2004). OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 11 Zamestnanosť klesá v oblasti poľnohospodárstva. Dochádza tiež k presunu kvalifikovanej pracovnej sily za lepším zárobkom a k prejavom nezáujmu o ponúkané pracovné miesta v regióne, ktoré sú potom obsadzované zahraničnými uchádzačmi, najčastejšie z Ukrajiny, Slovenska a čiastočne Poľska. Najviditeľnejšie sa táto situácia prejavuje v stavebníctve, zdravotníctve a v spracovateľskom priemysle. Slovensko patrí medzi štáty, kde sa cena pracovnej sily všeobecne považuje za jednu z najvýznamnejších komparatívnych výhod. Ukazuje sa, že z hľadiska udržania a ďalšieho rozvoja tejto výhody, kľúčovú úlohu zohráva efektívnosť a kvalita pracovnej sily. Dominantný vplyv na vývoj zamestnanosti má ekonomické prostredie, ktoré je ovplyvnené predovšetkým dynamikou hospodárskeho rastu. Toto ekonomické prostredie sa v posledných rokoch výrazne zmenilo v slovenskej časti. Počet zamestnaných ľudí v danej časti narastá v oblasti priemyslu, obchodu a služieb. Naopak pokles je evidentný v oblasti poľnohospodárstva. 2.6 Veda, výskum a vzdelávanie Vzdelanosť Vzdelanostná štruktúra obyvateľov regiónu je pomerne priaznivá. Za posledné obdobie (od sčítania v roku 1991) sa výrazne zlepšila a má stúpajúcu tendenciu, tzn. že klesá podiel obyvateľov bez vzdelania a so základným vzdelaním, a naopak rastie podiel vysokoškolsky vzdelaných a podiel stredoškolsky vzdelaných osôb s maturitou aj bez maturity. Na území sa nachádza množstvo významných centier vysokoškolského vzdelávania reprezentovaných univerzitami, vysokými školami a početnými detašovanými pracoviskami iných univerzít (viď. Tabuľka č. 9: Prehľad stavu vysokého školstva, str. 71). Na druhej strane je efektívnosť celého vzdelávacieho systému na oboch stranách hranice na nízkej úrovni. Školy produkujú relatívne veľké množstvo absolventov, ktorí končia na úrade práce (zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR). Systém vzdelávania nedokáže pripraviť dostatočné množstvo absolventov vyššieho a špecializovaného vzdelávania v kvalite a profesiách, ktoré sú požadované na trhu práce. Vedecká a výskumná činnosť V posledných rokoch dochádza k útlmu výskumnej činnosti najmä z dôvodov jej nákladnosti. Veľké množstvo ústavov tak svoju činnosť ukončilo, prípadne boli zlúčené, aj keď výdavky na vedu a výskum sa postupne zvyšujú. Moravskosliezsky a Juhomoravský kraj na českej strane hranice a regióny na slovenskej strane patria tradične k najvýkonnejším regiónom vo výskume a vývoji v rámci krajiny. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výkonnosť Vedy a Výskumu (VaV) (podiel ERDI zdroj: ŠÚ ČR a SR) a efektívnosť (SII zdroj: Eurostat) vedy, výskumu a vývoja je v oboch krajinách v porovnaní s priemerom EÚ stále na veľmi nízkej úrovni. Na základe výsledkov hodnotenia inovatívnosti (zdroj: Eurostat /Cordis, innovation scoreboard) patrí Česká republika ku krajinám, ktoré sa približujú k úrovni EÚ (ČR dosiahla 20. miesto z 25). Na Slovensku je situácia horšia, patrí ku krajinám, ktoré strácajú dynamiku (23.miesto z 25). OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 12 Porovnaním rokov 2001 a 2004 je možné pozorovať klesajúci trend v počte organizácií aj v počte pracovníkov podieľajúcich sa na vede a výskume. Počet organizácií sa znížil o 2 a počet pracovníkov klesol na 3 013. 2.7 Turizmus Cezhraničný región má vytvorené prírodné, kultúrne, ekonomické a sociálne predpoklady pre rozvoj takmer všetkých druhov vnútrozemského turizmu. Cestovný ruch patrí dlhodobo na oboch stranách hranice k službám s prebytkovou bilanciou. Spoločným problémom vývoja cestovného ruchu patrí v oboch krajinách pokles, alebo stagnácia domácich návštevníkov, ktorú možno s menšími rozdielmi pozorovať od roku 2000 (zdroj: štatistika cestovného ruchu v ČR - http://www.czechtourism.cz/, v SR-http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=57). Táto tendencia je výraznejšia hlavne v slovenskej časti regiónu. Pozitívny trend mierneho rastu počtu domácich a zahraničných návštevníkov je od roku 2002 (posledné dáta za 2005) zaznamenaný iba v turisticky najvýkonnejšom regióne ČR, Juhomoravskom kraji (oproti 2002 sa počet zahraničných návštevníkov/rok zvýšil o 85 500, domácich o viac ako 75 tisíc) a v SR v Žilinskom kraji (proti 2001 sa priemerný počet zvýšil o 84 101 návštevníkov/rok). OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 13 Na území je množstvo kultúrnych a historických pamiatok celoštátneho aj medzinárodného významu a koná sa tu množstvo významných tradičných kultúrnych a športových akcií. Spoločnou základňou pre rozvoj turizmu sú stredom územia vedúce paralelné turistické prúdy v smere sever – juh, pričom hraničné pohorie vnútorného karpatského oblúka (Bílé - Biele Karpaty, Javorníky a Beskydy) medzi nimi tvorí predel, ale zároveň aj spoločné turistické a rekreačné ciele. Dôsledkom toho, že sa územím v povodí riek Moravy a Odry tiahne hlavná sídelná a dopravná os regiónu, je toto územie cieľom víkendovej rekreácie obyvateľov z väčších miest a miestom pre rozvoj cestovného ruchu. Najčastejšími zahraničnými návštevníkmi na oboch stranách hraníc regiónu sú hlavne turisti zo susednej krajiny, tzn. že sa zvyšuje podiel slovenských a českých turistov v prihraničnom území. Ročne prechádzajú či navštevujú región desiatky tisícov zahraničných návštevníkov, ale efekt, vyjadrený napríklad tržbami z pobytov, je zatiaľ veľmi malý. Veľký rozvoj zaznamenáva cykloturistika. V porovnaní s ostatnými regiónmi má cezhraničný región určitý náskok v budovaní značenia cyklotrás (najmä množstvo, dĺžka a ich prepojenie so susedným Poľskom a Rakúskom). Spoločným problémom vývoja cestovného ruchu je v oboch krajinách pokles, alebo stagnácia domácich návštevníkov. Tento trend možno s menšími rozdielmi pozorovať od roku 2000. Táto tendencia je výraznejšia hlavne v slovenskej časti regiónu. Pozitívny trend mierneho rastu počtu domácich a zahraničných návštevníkov je od roku 2002 zaznamenaný iba v turisticky najvýkonnejšom regióne ČR, v Juhomoravskom kraji a v SR v Žilinskom kraji. Dlhodobým a nezlepšujúcim sa problémom ani v turisticky najvýkonnejších regiónoch cieľového regiónu je nízka efektívnosť služieb cestovného ruchu, predovšetkým využitie stálych lôžok v regióne. Ani v regiónoch Juhomoravského a Žilinského kraja nedosahuje ani 28%. (MSK-22,3%, ZLK-30,5, JMK-26,0% v roku 2005), (ZAK-28%, TTK-30,3%, TNK-32,0%). Problém nedostatočného využitia potenciálu rozvoja cestovného ruchu v celom cieľovom regióne nespočíva v nedostatočnom počte ubytovacích zariadení, ale predovšetkým v ich kvalite, kvalite základnej a sprievodnej turistickej infraštruktúry, nedostatočná kvalita a marketing služieb cestovného ruchu. Na území regiónu chýbajú hotely päťhviezdičkovej kategórie. Iba jeden je v Moravskosliezskom kraji. Hotely vyššej kategórie sú zastúpené v menšej miere v najväčších mestách regiónu. V regióne sú zastúpené hotely nižších kategórií a penzióny, turistické ubytovne, kempy. Aj keď úroveň ich ponuky aj vybavenia postupne stúpa, je stále pre rozvoj cestovného ruchu v regióne nedostačujúca (tiež vzhľadom na lôžkovú kapacitu). Údaje týkajúce sa vybavenosti územia turistickými zariadeniami vrátane počtu lôžok sú uvedené v tabuľke 12: Počet zariadení a počet lôžok podľa turistických oblastí, str. 73. 2.8 Kultúrny potenciál V regióne je vybudovaná sieť kultúrnych pamiatok, pamiatkovo chránených historických sídiel a kultúrnych inštitúcií. Sú tu zastúpené múzeá a galérie, existuje sieť knižníc, divadiel a kín (Tabuľka č. 13: Počty kultúrnych zariadení, str. 73) V regióne sa koná množstvo folklórnych a ľudových podujatí. Na českej strane medzi najvýznamnejšie patria Medzinárodný folklórny festival v Strážnici, Jazda kráľov vo Vlčnově, a na slovenskej strane Folklórny festival na Myjave, vo Východnej, na Heľpe, Festival ľudovej hudby v Habovke. Medzi ďalšie populárne podujatia patria OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 14 fašiangy, vinobrania, hody, ľudové slávnosti a pod. Za pozitívum treba považovať iniciatívu malých sídel, ktoré si uchovávajú svoje tradície. Kultúrny potenciál je k podpore regionálneho rozvoja využívaný zatiaľ len veľmi sporadicky. Je sústredený prevažne do veľkých miest a v menších destináciách dochádza k jeho stagnácií až k poklesu. V celom regióne na oboch stranách hranice prevláda trend kontinuálneho poklesu výkonnosti verejných kultúrnych zariadení. Na základe štatistických zistení pozorujeme trend poklesu počtu kultúrnych akcií a ich návštevníkov na oboch stranách hranice regiónu. 2.9 Životné prostredie Slovensko-české prihraničné územie leží na styku biogeografickej provincie stredoeurópskych listnatých lesov a panónskej provincie. Táto poloha podmieňuje rôznorodosť pomerne zachovalých ekosystémov, ktoré sa odrážajú v rozsahu chránených území. Veľké plochy, so značnou prírodnou a kultúrnou hodnotou, sú chránené niekoľkými stupňovými systémami (Tabuľka č. 15: Zoznam národných parkov v regióne, str. 74 a Tabuľka č. 16: Zoznam CHKO v regióne, str. 75). Región je zapojený do sústavy NATURA 2000. Za koordináciu v tejto oblasti zodpovedajú príslušné Správy chránených krajinných oblastí. V súčasnosti je dokončené mapovanie a zoznamy vhodných lokalít k zaradeniu do sústavy NATURA 2000. Od začiatku 90. rokov minulého storočia sa v regióne prejavuje klesajúci trend v úrovni znečistenia ovzdušia, vychádzajúceho najmä z veľkých stacionárnych zdrojov. Najväčšia produkcia emisií je v Moravskosliezskom kraji, v oblasti Považia a Hornej Nitry. Významným problémom je aj čistota povrchových tokov, a to aj napriek tomu, že sa kvalita vody v priebehu posledného desaťročia výrazne zlepšila, obzvlášť na hlavných tokoch (Morava, Odra a Váh), kde došlo ku zníženiu z V. stupňa znečistenia (veľmi silne znečistená voda) na stupeň III. (znečistená voda). Takmer vo všetkých ukazovateľoch s výnimkou biologických a mikrobiologických sa kvalita povrchových vôd dostala do II. – III. triedy čistoty. Najmä toky s menším prietokom vody sú aj naďalej silne až veľmi silne znečistené. Úroveň čistenia vôd je stále nepostačujúca, hlavne v prípade bodových zdrojov a je preto nutné zintenzívniť budovanie príslušnej infraštruktúry aj na úrovni sídiel. Problémom je aj neustále zvyšovanie počtu zatopených oblastí súvisiacich s nadmernými zrážkami a nedostatočnou protipovodňovou ochranou na riekach Dyje, Morava a Váh. Povodne sú sprievodným javom extrémnych odtokových pomerov, vyplývajúcich z vývoja a časového rozdelenia mimoriadnych zrážok i teplôt na prevažnej časti povodia. V posledných rokoch sa povodne opakujú každoročne, dokonca aj niekoľkokrát do roka. Pre eliminovanie rizika vzniku škôd spôsobených povodňami je mimoriadne dôležité v týchto ohrozených územiach zlepšiť preventívne povodňové stratégie štátnych a samosprávnych inštitúcií, zabezpečiť šírenie užitočných informácií medzi obyvateľov a podporiť opatrenia umožňujúce realizáciu včasných a efektívnych povodňových zabezpečovacích a záchranných prác. Extrémne veľké vody sú ovplyvniteľné len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Podstatným je navrátenie prirodzenej schopnosti akumulácie vody revitalizáciou povodí. V súlade s trendmi oboch republík sa prejavuje mierny pokles produkcie odpadov v regióne, ale objem komunálneho odpadu mierne rastie. Z výsledkov analýzy využívania komunálneho odpadu je jasné, že väčšina tohto typu odpadu OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 15 je eliminovaná na skládkach v súlade s legislatívou. Veľkým problémom zostáva sanácia starých neriadených skládok a environmentálnych záťaží2 . V nadchádzajúcom období je ďalej nutné harmonizovať postupy s EÚ. Jedná sa najmä o zavádzanie maloodpadových technológií, recyklácie odpadov a spaľovanie odpadov. Pre znižovanie a predchádzanie dôsledkov prírodných ako aj civilizačných rizík a dôsledkom nepredvídaných udalostí je žiaduce podporovať spoločnú spoluprácu kompetentných inštitúcií pri budovaní a rozvoji integrovaného environmentálneho manažmentu, cezhraničnej environmentálnej infraštruktúry, environmentálneho vzdelávania a výchovy a v neposlednom rade i spoluprácu pri budovaní spoločného záchranného systému. Ekonomiky na oboch stranách cezhraničného regiónu sú vysoko energeticky náročné. Tento fakt zdôrazňuje potrebu zvyšovania podielu energetickej dodávky z obnoviteľných zdrojov. Podiel obnoviteľných zdrojov je na slovenskej strane hranice vyšší ako na českej strane, a to predovšetkým v dôsledku vyššieho podielu energie z vody. Vo využívaní ostatných obnoviteľných zdrojoch ako je najmä biomasa, komunálny a priemyselný odpad, vietor a slnečná energia slovenská časť hranice za českou výrazne zaostáva.3 2.10 Doprava a technická infraštruktúra Doprava V prihraničnom regióne sa nachádzajú významné dopravno-gravitačné a sídelné uzly, ktoré majú v oboch krajinách medzinárodný a celoštátny význam. Sú súčasne aj najvýznamnejšími sídelnými aglomeráciami celoštátneho až medzinárodného významu v oboch krajinách. Sú tvorené okolo miest Brno, Ostrava, Trenčín, Žilina a Trnava. Na severojužnom prepojení sú na oboch stranách hranice nosné medzinárodné transeurópske koridory, zaradené do siete TEN. Jedná sa o koridor v smere Brno – Břeclav – Ostrava – Katovice na českej strane. Na slovenskej strane je to koridor Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Katovice. V rámci tohto koridoru sú budované diaľničné ťahy a výkonné železničné trasy. Celý región má dôležitú tranzitnú funkciu. Kostru dopravného systému na českej strane tvoria diaľnice D1, D2, D47 a rýchlostná komunikácia R52. Na slovenskej strane kostru systému tvoria diaľnice D2 (pokračovanie diaľnice D2 z ČR) a D1 (Tabuľka č. 17: Dĺžka ciest a diaľnic v km, str. 76). Na mnohých úsekoch sú v súčasnosti budované a dokončované nové úseky diaľnic a rýchlostných komunikácií. Hlavný smer priečneho prepojenia medzi slovenskou a českou časťou prihraničného regiónu je tvorený súčasnými a navrhovanými výkonnými komunikačnými prepojeniami, ktoré sú súčasne i trasami s medzinárodným významom. 2 starou environmentálnou záťažou sa chápe taký antropogénny zásah do prostredia, ktorý vznikol v minulosti a pretrváva dodnes, pričom zdroj znečistenia môže byť odstránený, alebo je stále aktívny. Do starých environmentálnych záťaží sa zahrňujú: staré skládky odpadov, staré banské diela, haldy, odkaliská, iné objekty banskej a opravárenskej činnosti, územia znečistené armádnou činnosťou, areály podnikov a priemyselné odpady, biologické odpady, hnojiská a poľnohospodárske dvory, chemické odpady, ťažké kovy, ropné látky a iné zdroje znečistenia podzemnej a povrchovej vody, pôdy, horninového prostredia a ovzdušia. 3 zdroj EUROSTAT, v roku 2004 - veterná energia: ČR 10 GWh, SR 0,6 GWh, biomasa: ČR 55 433, SR 1 449 TOE, bioplyn: ČR 21 033 TOE, SR 247 TOE, geotermálna energia: ČR 0 TOE, SR 195 TOE, drevo a odpad: ĆR 1 101 TOE, SR 0 TOE OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 16 Najvýznamnejšie cestné a železničné prepojenia sú v smere Bratislava – Břeclav – Brno, Žilina – Ostrava. Ďalšie významné cestné prepojenia sú v smere Trenčín – Drietoma – Starý Hrozenkov, Púchov – Lyský priesmyk – Horní Lideč a Bytča – Makov – Rožnov pod Radhoštěm. V regióne nie je príliš rozvinutá lodná doprava v zmysle prepravy nákladov a tovarov. Bolo navrhnuté vybudovanie vnútrozemskej medzinárodnej vodnej cesty na Morave s prepojením na Labe a na Váhu s napojením na Dunaj. Rieka Váh tvorí podľa dohody AGN národnú vodnú cestu E81 medzinárodného významu triedy Va, resp. Vb. Jej využitie je zatiaľ v dolnej časti (I. etapa). Región má však veľký potenciál pre rozvoj turistickej vodnej dopravy. Vodné cesty, ktoré existujú (Baťov kanál na Morave, rieka Dunaj), sú intenzívne využívané pre účely turizmu, rovnako ako už spomínané cyklotrasy. Ich ďalší rozvoj prispeje k posilneniu významu turizmu v regióne. Hraničné priechody V regióne je 30 cestných a 14 železničných colných hraničných priechodov. Najvýznamnejším hraničným uzlom Slovenskej republiky s Českou republikou je diaľničný prechod Břeclav – Kúty, doplnený o prechod Lanžhot – Brodské, ktorý má funkciu uzla cestného a železničný uzol Břeclav – Lanžhot – Brodské – Kúty. Na slovensko-českej hranici existuje 25 štandardných hraničných priechodov, z toho 15 cestných, 7 železničných a 3 riečne. Všetky sú určené pre občanov všetkých štátov sveta a sú otvorené nepretržite. Prechádzanie štátnej hranice občanmi Slovenskej republiky a Českej republiky pešo alebo na bicykli, na bežkách a pod. upravuje Zmluva medzi SR a ČR, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi SR a ČR o úprave režimu a o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach podpísaná 18. augusta 1997 v Prahe, podľa ktorej môžu štátni príslušníci oboch strán prekročiť zelenú hranicu kdekoľvek za predpokladu, že majú pri sebe platný cestovný doklad. Na základe tejto zmluvy bolo uľahčené prekračovanie štátnej hranice mimo hraničných priechodov občanom zmluvných strán za účelom využívania nehnuteľností a obhospodarovania lesných, poľnohospodárskych a iných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice na území druhej zmluvnej strany. (Tabuľka č. 18: Počty hraničných prechodov v jednotlivých krajoch, str. 76). Technická infraštruktúra Územie je dostatočne vybavené technickou infraštruktúrou. Región je plne zásobovaný elektrickou energiou a zvyšuje sa aj miera plynofikácie územia. Rozdiely vo vybavenosti je možno pozorovať hlavne v podiele napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu a verejné vodovody. Podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov a podiel napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu je v českej časti regiónu vyšší než v slovenskej časti. Veľmi nepriaznivá situácia je v Žilinskom kraji, kde úroveň nedosahuje ani celoštátny priemer SR 47,2 % napojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu. Obdobná situácia je aj v oblasti čistenia odpadových vôd v ČOV. V sledovanej oblasti je zásobovanie teplom centrálne zabezpečované iba vo väčších aglomeráciách. V odľahlých horských oblastiach a ďalších oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva sa perspektívne otvára priestor pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a alternatívnych energetických zdrojov. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 17 2.11 Informačné a komunikačné technológie Základná telekomunikačná sieť je na území regiónu vybudovaná a prebieha proces jej skvalitňovania. Telekomunikácie zaznamenali v poslednom desaťročí veľký rozvoj, najmä vďaka plošnému zavádzaniu mobilných telefónnych systémov. Zvyšuje sa tiež podiel prenosu dát a informácií cez pevné telefónne linky aj mobilných operátorov. Najmä v horských oblastiach a oblastiach chránených území pretrváva problém s pokrytím televízneho, dátového a mobilného signálu. Jedným z nevyhnutných predpokladov pre budovanie spoločného záchranného systému v prihraničnej oblasti je zabezpečenie podmienok umožňujúcich rádiové spojenie záchranných zložiek, ktoré v súčasnosti absentuje a tým výrazne sťažuje vykonávanie spoločných záchranných operácií. Vybavenosť územia pevnou telefónnou linkou a káblovou televíziou je mimo Moravskosliezsky kraj nadpriemerná. Vybavenosť osobným počítačom a jeho využitie jednotlivcami a pripojenie na internet je v celej českej časti pod republikovým priemerom, naopak v slovenskej časti je vybavenosť domácností PC a internetom vyrovnane priemerná s výnimkou Trenčianskeho kraja, ktorý je nad priemer. V súčasnosti sa najviac využíva pripojenie na internet prostredníctvom pevnej telefónnej linky. Z hľadiska hodnotenia stavu informatizácie je dôležitá úroveň penetrácie (hustota pripojenia) vysokorýchlostného internetu v domácnostiach. Táto je na oboch stranách hranice veľmi nízka v porovnaní s priemerom EÚ. Výrazne horšia situácia je v SR, kde v roku 2005 bolo inštalovaných 2,5 vysokorýchlostných prípojok na 100 obyvateľov. V ČR bolo v roku 2005 inštalovaných 6,4 prípojok (zdroj: OECD: STAN Db). Všeobecným problémom cieľového regiónu na oboch stranách hranice je chýbajúce pokrytie predovšetkým v sídlach s menšou hustotou obyvateľstva, ktoré sú pre väčšinu komerčných prevádzkovateľov vysokorýchlostného pripojenia stratové. V týchto oblastiach, v ktorých trh zlyháva, je intervenovanie verejných zdrojov nevyhnutné. Z hľadiska efektívnosti informatizácie je dôležité, že ani jedna krajina nedosahuje v úrovni on-line dostupnosti základných služieb e-Governmentu ani priemernú úroveň EÚ-15. Kým v SR bola dostupnosť v roku 2004 15% v ČR to bolo 30% (zdroj: Eurostat, 2006). Z hľadiska výkonnosti Informačno - komunikačných technológií (IKT) v podnikových procesoch možno vo všeobecnosti (na úrovni NUTS I) konštatovať, že kým ČR patrí v oblasti inklúzie IKT do podnikových procesov do skupiny 7 najvýkonnejších krajín EÚ (s podielom obratu cez internet vo výške 3,3 % v roku 2005, zdroj: Eurostat), tak SR patrí medzi najslabšie krajiny EÚ (podiel obratu cez internet v podnikoch s viac ako 10 zamestnancami nedosahuje ani 1 %). Dôvodom nízkej penetrácie a úrovne inklúzie IKT do pracovného a bežného života na oboch stranách hranice predovšetkým na slovenskej strane, je nedostatok dostupného užitočného digitálneho obsahu v slovenskom alebo českom jazyku, za ktorý by boli používatelia ochotní platiť. Menej podstatným dôvodom je relatívne vysoká cena za IKT a ich prevádzku vzhľadom na príjmy domácností, a to predovšetkým v slovenskej časti cieľového regiónu. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 18 2.12 SWOT analýza slovensko-českého prihraničného územia Oblasť Silné stránky Slabé stránky Charakteristika územia • bohatá morfologická rozmanitosť a členitosť krajinnej štruktúry prihraničného regiónu • relatívne vysoký podiel územia so štruktúrou znemožňujúcou rozvoj aktivít generujúcich hospodársky rast regiónu (nízko obývané a neobývané oblasti) Demografia • nadpriemerný podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku v severnej časti slovenského regiónu • celkovo relatívne priaznivá veková štruktúra • postupné starnutie obyvateľstva najmä vo vidieckych oblastiach • záporné migračné saldo ekonomicky slabých subregiónov Osídlenie • polycentrický systém osídlenia na oboch stranách hranice a existencia prirodzených pólov ekonomického rastu nadregionálneho charakteru • rozmanitosť vidieckej krajiny a vidieckej sídelnej štruktúry • relatívne kvalitný bytový fond na vidieku • vysídľovanie a zhoršujúca sa veková štruktúra vidieckych obcí v okrajových častiach regiónu • marginalizácia (rast nezamestnanosti, chudoby, vysídľovanie, …) v niektorých predovšetkým vidieckych územiach (hlavne na úrovni LAU2) • nedostatočná štandardizácia procesov strategického plánovania rozvoja regiónov od úrovne LAU2 po úroveň NUTS II. • oblasti so zhoršenou dostupnosťou sociálnej a zdravotnej vybavenosti Ekonomika • silná tradícia priemyselnej výroby v severnej časti regiónu, a poľnohospodárstva a remesiel v južnej časti regiónu • prílev PZI do cieľového regiónu, do tradičných, ale aj hight-tech odvetví priemyslu a služieb • nepriaznivá ekonomická štruktúra daná historickým vývojom - silná koncentrácia útlmových priemyselných odvetví • nedokončená reštrukturalizácia tradičných odvetví • nízka výkonnosť odvetví s vysokou pridanou hodnotou predovšetkým na Slovenskej strane hranice • málo rozvinuté služby pre podporu malého a stredného podnikania (MSP) • úpadok tradičných remeselných výrob OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 19 Trh práce • územie s technicky kvalifikovanou pracovnou silou • vysoký podiel relatívne kvalifikovanej pracovnej sily (podiel obyvateľstva s vyšším ako stredným vzdelaním), • relatívne vysoká miera zamestnanosti a jej rast na slovenskej strane hranice • relatívne nízka miera nezamestnanosti na slovenskej strane regiónu (nezamestnanosť absolventov) • relatívne vysoká miera nezamestnanosti na českej strane prihraničného regiónu, predovšetkým v MSK (15,7 % k 31.12) • relatívne nízka a klesajúca miera zamestnanosti na českej strane hranice • relatívne vysoký podiel absolventov na evidovanom počte nezamestnaných (od 14 – 17 %,) OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 20 Oblasť Silné stránky Slabé stránky Veda, výskum, vzdelávanie • vysoký objem alokovaných PZI do príbuzných technologických odvetví na oboch stranách hranice • v regióne sa nachádzajú tradičné centrá vzdelávania, výskumu a vývoja • zrušenie značnej časti výskumných ústavov • nedostatočná materiálna a IT vybavenosť vzdelávacích inštitúcií • nedostatočná prepojenosť na sféru podnikov • nízka výkonnosť VaV a efektívnosť VaV v regióne, najmä na slovenskej strane hranice • nízka účinnosť systému vyššieho a špecializovaného vzdelávania pre potreby znalostnej spoločnosti Doprava • významné tranzitné funkcie v medzinárodnej doprave • poloha vo významnom európskom dopravnom koridore sever - juh • nedostatočná dostupnosť cezhraničných sídiel a aktivít nachádzajúcich sa mimo hlavných dopravných koridorov • neexistujúca, alebo nekvalitná cezhraničná dopravná infraštruktúra Technická infraštruktúra • dostatočné pokrytie územia rozvodnými sieťami elektrickej energie a plynu • relatívne značný podiel obcí bez vybudovanej kanalizácie a ČOV, najmä v horských oblastiach a v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva • zaostávajúca technická infraštruktúra a vybavenosť na vidieku Informačná a komunikačná technológia • postupná informatizácia verejnej správy • postupné zvyšovanie rozširovanie širokopásmového internetu • alokované významné PZI v sektore IKT a ich významný podiel na zamestnanosti a pridanej hodnote • nedostupné kvalitné verejné elektronické služby v českom a slovenskom jazyku • nedostupnosť kvalitných e-služieb pre cezhraničný región • nedostatočné využívanie širokopásmového internetu hlavne vo vidieckych sídlach • nerozvinuté IKT služby a siete • nízka kompletnosť vybraných skupín používateľov IKT OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 21 Oblasť Silné stránky Slabé stránky Životné prostredie • relatívne vysoké zastúpenie druhovo bohatších lesných porastov odolnejších voči pôsobeniu negatívnych vplyvov • nadpriemerná kvalita životného prostredia v pohraničnom podhorskom a horskom pásme • vysoký podiel veľkoplošne chráneného územia • prítomnosť veľkých znečisťovateľov ŽP • značný výskyt starých ekologických záťaží • nízka úroveň plánovacej a projektovej pripravenosti • nedostatočná protipovodňová ochrana sídiel • územia prekračujúce limity imisií na severe českej časti regiónu • zvýšená kontaminácia pôdy vplyvom poľnohospodárskej činnosti najmä na juhu regiónu • prítomnosť trvalého znečistenia predovšetkým na severnej českej strane regiónu • kontaminácia pôd a podzemných vôd; nárast znečistenia z mobilných zdrojov znečistenia v oblastiach dopravných koridorov • znečisťovanie ovzdušia v miestach s vysokou intenzitou dopravy (Ostravsko, hraničné priechody) Kultúrne dedičstvo a tradície • región bohatý na historické objekty a zachovalé prvky ľudovej architektúry • veľká rozmanitosť zachovalých a obnovovaných ľudových zvykov a tradícií • dostupnosť infraštruktúry kultúry • klesajúci počet kultúrnych akcií a ich návštevníkov • zanedbávanie obnovy historických objektov a kultúrnych zariadení Turizmus • dostupná a pestrá ponuka turistických atraktivít (kultúrne, prírodné a športové atrakcie) • dobré možnosti vidieckej turistiky vo väzbe na regionálne špecifické atraktivity (vinárstvo, folklór...) • veľké množstvo značených turistických tras a cyklotrás • rozvinuté kúpeľníctvo • nedostatočná ponuka atraktívnych produktov CR • nedostatočná vybavenosť územia rozvinutou turistickou infraštruktúrou a službami • prakticky neexistujúca regionálna štruktúra turizmu • výrazná sezónnosť turizmu • malý podiel zamestnanosti v turizme • nedostatočná priechodnosť ČR - SR hranice v turisticky exponovaných územiach OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 22 Oblasť Príležitosti Ohrozenia Charakteristika územia • atraktívne územie pre zahraničných investorov • prihraničný charakter regiónu umožňuje efektívnu spoluprácu vo výrobnej oblasti, rozvoj infraštruktúry, ochrany životného prostredia, kultúrno-vzdelávacej činnosti a predovšetkým turizmu • prehlbujúca sa marginalizácia niektorých častí územia regiónu Demografia • pozitívna migrácia obyvateľov v produktívnom a predproduktívnom veku do vidieckych sídiel, nachádzajúcich sa v prímestských aglomeráciách • záporná migrácia, starnutie obyvateľstva v ekonomicky slabých regiónoch Osídlenie • rozvinutá sieť stredne veľkých miest • zachované rôzne typy vidieckeho osídlenia • vznik “hnedých území”(brown fields) • vznik neobhospodarovaných plôch a opustených budov Ekonomika • prílev PZI do odvetví s vysokou pridanou hodnotou, náročných na technológie a kvalitnú pracovnú silu • rozvoj regionálnych a cezhraničných klastrov v odvetviach priemyslu a služieb • odchod investorov, ktorí využívali komparatívnu výhodu nižších nákladov na prácu predovšetkým v SR • nedostatočná dostupnosť kvalitnej verejnej infraštruktúry, kvalitnej pracovnej sily podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov využívajúcich komparatívnu výhodu nižších nákladov na inováciu Trh práce • prílev PZI • rozvoj služieb v materiálovej obsluhe a cestovnom ruchu • integrácia cezhraničného trhu práce zníži nezamestnanosť v SR • dostupnosť infraštruktúry všetkých stupňov vzdelávania • integrácia cezhraničného trhu práce zvýši nezamestnanosť v ČR • zvyšovanie, resp. Stagnácia nezamestnanosti vo vidieckych sídlach, nachádzajúcich sa mimo pólov rastu Veda, výskum, vzdelávanie • rozvoj inovatívnych priemyselných klastrov regionálneho a cezhraničného charakteru vytvárajúcich dopyt po VaV • existujúca infraštruktúra VaV • odliv absolventov terciárneho vzdelávania a tým oslabovanie intelektuálnej základne územia • zanedbanie systému celoživotného vzdelávania • pokračujúca stagnácia vývojových a inovačných aktivít v podnikovom výskume a nedostatočná podpora VaV Doprava • dobudovanie a napojenie hlavných dopravných koridorov • dobudovanie cyklotrás, chodníkov a vodných ciest • zaostávanie v budovaní a napájaní regiónu na nadradené siete • rušenie prevádzky na regionálnych železničných tratiach a útlm regionálnej hromadnej dopravy OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 23 Oblasť Príležitosti Ohrozenia Technická infraštruktúra • zásoby minerálnych vôd, ktoré sú minimálne využívané • hustá vzájomne prepojená energetická sieť • starnutie a slabá údržba sietí technickej infraštruktúry • slabý rozvoj odkanalizovania a čistenia odpadových vôd • enormný rast cien energie Informačná a komunikačná technológia • pokračujúca informatizácia v rámci národných politík na oboch stranách hranice • neliberalizovaný telekomunikačný trh (SR) • nedostatočná kompetencia používateľov IKT • nízky stupeň spolupráce nekoordinovane vznikajúcich verejných informačných služieb (IS) Životné prostredie • komplexná cezhraničná revitalizácia krajiny • spoločné riešenie environmentálnych problémov a katastrof • zvýšenie podielu alternatívnych a obnoviteľných zdrojov energie • rozvoj verejnej dopravy • využívanie alternatívnych pohonov v mestskej hromadnej doprave a komunálnej doprave • negatívny vývoj ekologického povedomia obyvateľstva • nedoriešené protipovodňové opatrenia • neriešenie starých ekologických záťaží • zvyšovanie environmentálnej záťaže vplyvom zvyšovania dopravnej dostupnosti územia Kultúrne dedičstvo a tradície • blízkosť a vzájomné dopĺňanie kultúrnych tradícií a hodnôt na oboch stranách prihraničného regiónu • jazyková blízkosť • nedostatočná podpora obnovy kultúrnych hodnôt regiónu • nedostatočná podpora kultúrneho povedomia obyvateľov • pokračujúce poškodzovanie vzhľadu vidieckej zástavby, vrátane stavebných pamiatok Turizmus • rast dopytu po turizme • vytváranie spoločných produktov a marketingu cezhraničného regiónu ako jednej destinácie • nedostatočná koordinácia subjektov cestovného ruchu OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 24 2.13 Popis disparít a faktorov rozvoja slovensko-českého prihraničného územia Kód disparity Popis disparity Faktor rozvoja Kód zasiahnutej disparity 1 Nízka ekonomická výkonnosť (HDP/obyv. v PKS) v severnej časti regiónu (ZA, MS) Integrácia procesov, tvorba a zdieľanie poznatkov prostredníctvom rozvoja cezhraničných kooperačných sietí (2, 4, 6, 7, 8) 2 Nedostupná alebo nekvalitná cezhraničná infraštruktúra v doprave, životnom prostredí, turizme Investície do zvýšenia dostupnosti a zvýšenia kvality cezhraničnej infraštruktúry dopravy, životného prostredia, turizmu a ostatných verejných služieb, IKT (2, 4, 5, 6, 7, 8) 3 Neukončená reštrukturalizácia tradičných priemyselných odvetví a pomalý rozvoj inovatívnych odvetví výroby a služieb s potenciálom cezhraničnej spolupráce Tvorba nových produktov a zlepšovanie marketingu CR (3, 4, 5, 6, 8) 4 Pokles výkonnosti služieb v oblasti turizmu a kultúry Zvyšovanie atraktívnosti územia pre obyvateľov a investorov prostredníctvom podpory vytvárania nových pracovných miest a zvyšovania dostupnosti kvalitnej cezhraničnej verejnej infraštruktúry (1) 5 Záporné migračné saldo v zaostávajúcich regiónoch (na úrovni LAU2- obce) Rozvoj regionálnych a cezhraničných priemyselných klastrov Zvyšovanie atraktívnosti územia pre PZI (1, 4) 6 Relatívne vysoká nezamestnanosť a nízky rast zamestnanosti hlavne v severnej časti regiónu Tvorba a sprístupňovanie cezhraničného digitálneho obsahu v českom a slovenskom jazyku, zavádzanie cezhraničných e-služieb (1,3, 4, 6, 7, 8) 7 Nízka kvalita disponibilnej pracovnej sily (mobilita, vzdelanie, zručnosti, kreativita, ...) 8 Nedostupný kvalitný digitálny cezhraničný obsah v slovenskom, alebo českom jazyku a nedostupné cezhraničné e-služby Poznámka: Kód zasiahnutej disparity popisuje číslo disparity (stĺpec 1), ktorá sa prostredníctvom intervencií do faktora rozvoja (stĺpec 3) bude eliminovať OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 25 3 Zoznam oprávnených regiónov na úrovni NUTS III 3.1 Zoznam a mapové znázornenie územia Pre Cieľ Európska teritoriálna spolupráca v slovensko-českom pohraničí sú za oblasti pre podporu považované oblasti na administratívnej úrovni NUTS III pozdĺž hranice. Oprávnené regióny Slovenskej republiky: • Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj Oprávnené regióny Českej republiky: • Juhomoravský kraj, Moravskosliezsky kraj, Zlínsky kraj Operačný program cezhraničnej spolupráce na roky 2007-2013 nadväzuje na Iniciatívu Spoločenstva Interreg III A pre roky 2004-2006 aj v územnej podpore. Podporované územie je vymedzené takmer zhodnými NUTS III regiónmi ako v predchádzajúcom programe. V roku 2006 boli k územiu Juhomoravského kraja administratívne pričlenené ďalšie obce (19). Obe časti hranice budú podporované plnohodnotne na celých územiach NUTS III, ktorých sa program týka. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 26 4 Súlad programového dokumentu s národnými politikami a politikami Spoločenstva 4.1 Súlad s politikami Spoločenstva V Operačnom programe cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika sú zohľadnené ustanovenia základných strategických a programových dokumentov EÚ, predovšetkým v oblasti definovania cieľov a rozsahu priorít. V súlade s ustanoveniami čl. 9 Všeobecného nariadenia bude v rámci programu zaistená súdržnosť získavanej podpory z ERDF s opatreniami, politikami a prioritami Spoločenstva. Aktivity, ktoré budú podporované v rámci tohto programu, budú v súlade s politikami Spoločenstva a strategickými dokumentmi, vrátane Lisabonskej a Göteborskej stratégie. K realizácii lisabonských cieľov má prispieť politika súdržnosti. V návrhu dokumentu: Politika súdržnosti podporujúca hospodársky rast a zamestnanosť; Strategické smernice Spoločenstva pre obdobie 2007-2013”4 , boli definované nasledovné priority spoločenstva: • z Európy a jej regiónov vytvorenie miesta atraktívnejšieho pre investície a prácu, • rozvoj vedomostí a inovácií pre hospodársky rast, • väčší počet kvalitnejších pracovných miest. Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 prispieva k dosiahnutiu priorít aktualizovanej Lisabonskej stratégie a Strategických smerníc Spoločenstva. V programe sú zohľadnené príslušné ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecnom nariadení. Bude zabezpečený súlad s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ďalších dokumentov, ktoré sú s nimi spojené (čl. 9 bod 5 Všeobecného nariadenia ). OP je súdržný s Európskou sociálnou agendou. K realizácii Lisabonskej stratégie totiž prispieva Európska sociálna agenda5 , ktorá formuluje hlavný smer aktivít implementovaných v rámci sociálnej politiky – boj s chudobou a všetky formy vylúčenia a diskriminácie s cieľom propagovať sociálnu integráciu. Ciele z Nice sú definované ako: 4 Správa Komisie, Politika súdržnosti podporujúca hospodársky rast a zamestnanosť:: Strategické smernice spoločenstva , 2007-2013, Komisia Európskych spoločenstiev, KOM (2005)0299, Brusel, dňa 05. července 2005. 5 prijatá v roku 2000 v Nice. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 27 • zabezpečenie prístupu k práci, zdrojom, právam, tovaru a službám pre všetkých, • predchádzanie rizikám sociálneho vylúčenia, • pomoc najviac ohrozeným, mobilizácia všetkých aktérov/organizácií z oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Programový dokument vychádza z princípov stanovených vo Všeobecných smerniciach Hospodárskej politiky a smerniciach Európskej stratégie zamestnanosti6 zahrňujúce mikroekonomickú, makroekonomickú politiku a zamestnanosť pre tvorbu nových pracovných miest a hospodársky rast. Predpokladá sa tiež prínos Programu k tvorbe informačnej spoločnosti v súlade s vytýčenými strategickými rámcami obsiahnutými v prijatej iniciatíve „i2010 – Európska informačná spoločnosť v roku 2010” 7 . Predovšetkým sa to bude týkať aktivít pre dosiahnutie určitých cieľov v tejto iniciatíve – hlavne zvyšovania prístupu k informačným technológiám umožňujúcim ochranu životného prostredia, monitoring a postupovanie v prípade katastrof, zvýšenie dostupnosti produktov a služieb CIT pre malé a stredné podniky. Projekty realizované v rámci programu slovensko-českej cezhraničnej spolupráce 2007-2013 budú prispievať k budovaniu informačnej spoločnosti, na čo sú orientované vybrané aktivity v oboch prioritných osiach. V súlade s článkom 6 Nariadenia ES č.1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (ďalej len Nariadenie o ERDF) budú aktivity týkajúce sa malých a stredných podnikov, ktoré boli zohľadnené v prvej prioritnej osi operačného programu cezhraničnej spolupráce, prispievať k realizácii Európskej charty malých podnikov, prijaté Európskou radou v Santa Maria de Feira v júni 2000. V OP bude rešpektované rovnocenné postavenie žien a mužov a osoby nebudú diskriminované vzhľadom na pohlavie, rasu, pôvod, v súlade s čl. 16 všeobecného nariadenia a tiež nariadenia o ERDF (bod 8). Dodržovanie princípu rovnakého prístupu k pohlaviam bude zabezpečené v rôznych etapách implementácie programu a implementácie podpory z fondov. Bude tiež dodržiavaný vo fáze definovania kritérií výberu projektov k finančnej podpore. S ohľadom na to, že sa v subregiónoch podporených programom vyskytujú problémy na trhu práce, bude sa predovšetkým usilovať o propagovanie rovnosti šancí v prístupe na trh práce, tj. podporovaním zamestnanosti žien a vytváraním nových pracovných miest a rovnocenným prístupom v oblasti odborného vzdelávania. Bude tiež zaistená komplementarita medzi finančnými intervenciami ES v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a aktivitami spolufinancovanými z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja vzťahujúcimi sa k územnej spolupráci. Bude zabezpečená koordinácia medzi podporou pochádzajúcou z rôznych fondov. 6 Integrované smernice: všeobecné smernice hospodárskej politiky, Brusel, dňa 28. júna 2005, 10667/05; Rozhodnutie Rady vo veci smerníc pre politiky zamestnanosti členských štátov Brusel, dňa 5. júla 2005. 7 aj-Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť. Správa Komisie pre Radu, Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov. Brusel, 1.6.2005, COM (2005) 229 záverečná. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 28 Štátna pomoc bude poskytovaná v zmysle čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a jeho ustanovení. Budú tiež dodržované ustanovenia nasledovných Nariadení: č. 68/2001/ES, č. 69/2001/ES, č. 70/2001/ES, č. 2204/2002/ES. Bude zabezpečený princíp stability operácie (udržateľnosti projektu)8 uplatňovaný vzhľadom ku každému typu projektov pre zabezpečenie udržateľnosti dopadov a výsledkov projektu. Tento princíp bude preverovaný vo fáze programovania, výberu projektov, monitoringu a hodnotenia. Projekt musí mať inštitucionálne a finančné zabezpečenie udržateľnosti aktivít po ukončení podpory. Dodržiavaný bude princíp doplnkovosti, zapísaný vo Všeobecnom nariadení (čl. 15). V súlade s týmto princípom nebudú prostriedky zo štrukturálnych fondov nahrádzať verejné výdavky alebo rovnocenné výdavky vynakladané členskými štátmi. V OP budú tiež rešpektované zásady politiky Spoločenstva v oblasti ochrany a zlepšenia stavu životného prostredia a tiež príslušné úpravy, vrátane smernice EÚ. Týka sa to predovšetkým naplnenia záväzku smernice 92/43/EHS (smernice o stanovištiach), smernice o vtákoch 79/409/EHS a smerníc týkajúcich sa ekologickej sústavy NATURA 2000. Finančne podporené budú projekty, ktorých cieľom je zachovanie druhovej pestrosti (rozmanitosti) a zlepšenie stavu životného prostredia. Budú rešpektované oblasti ekologickej sústavy NATURA 2000, ktoré sa nachádzajú na programom podporovanom území. V OP budú podporované projekty, ktoré by mali prispieť k realizácii priorít zapísaných v Stratégii udržateľného rozvoja EÚ9 , pretože sa požaduje sústrediť úsilie členských štátov a ich spoločností na podporu kľúčových otázok v oblasti klimatických zmien a čistej energie, verejného zdravia, sociálneho vylúčenia, demografie a migrácie, manažmentu prírodného bohatstva, vyváženej dopravy. Ako sa totiž ukazuje, agenda udržateľného rozvoja bude realizovaná tiež na regionálnej úrovni. Starostlivosť o trvalo udržateľný rozvoj musia tiež vykazovať pôsobiace subjekty prostredníctvom poskytovania podpory pre príslušné iniciatívy. V súlade s čl. 3 Všeobecného nariadenia by mali aktivity financované z fondu rešpektovať priority Spoločenstva vzhľadom k trvalo udržateľnému rozvoju, a to prostredníctvom aktivít pre posilnenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, sociálnej inklúzie a ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality. Rovnako ERDF podporuje trvalo udržateľný rozvoj (čl. 2 Nariadenia o ERDF). Vykoná sa posúdenie vplyvu programu cezhraničnej spolupráce na životné prostredie . Riadiaci orgán je zodpovedný za dohľad nad riadnym dodržiavaním politík Spoločenstva. 8 V súlade s čl. 56 Nariadenia rady o všeobecných zásadách pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond zo dňa 21. decembra 2005. 9 Správa Komisa pre Radu a Európsky parlament vo veci zhrnutia stratégie trvalo udržateľného rozvoja: akčná platforma. Brusel, dňa 13. decembra 2005, COM (2005)658 záverečná. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 29 Súlad s Európskou poľnohospodárskou politikou Je zaistená komplementarita medzi OP spolufinancovanými prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej EAFRD) a aktivitami spolufinancovanými z prostriedkov ERDF vzťahujúcich sa k územnej spolupráci. Je taktiež zaistená koordinácia medzi podporami pochádzajúcimi z rôznych fondov. Na území ČR bude v období 2007-20013 realizovaný Program rozvoja vidieka. Podporované aktivity sú zamerané na rozvoj vidieka, finančne je program podporovaný z prostriedkov EAFRD. Na území SR bude v období 2007-20013 prostredníctvom aktivít pre rozvoj vidieka realizovaný Program rozvoja vidieka, bude finančné podporovaný z prostriedkov EAFRD. Niektoré oblasti podpory sa môžu prekrývať v oboch dotknutých programoch. Preto je v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR možné podporovať len spoločné projekty s významným cezhraničným dopadom, ktoré budú realizované s partnerom z druhej strany hranice. V rámci prioritných osí Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR sa nepredpokladá podpora aktivít zameraných na podporu rozvoja vidieka alebo podporu väzieb medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. V SR a ČR sa využíva aj Európsky rybársky fond (EFF) v oblasti aquakultúry a ďalších opatrení spojených s chovom rýb. Vzhľadom k rozdielnemu účelu OP financovaného z EFF a OP cezhraničnej spolupráce SR-ČR nedochádza k prekryvu pri poskytovaní finančnej podpory. 4.2 Súlad s národnými politikami Projekty operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika-Česká republika na obdobie 2007-2013 budú dopĺňať aktivity implementované v rámci jednotlivých národných programov, ktoré sú súčasťou NSRR príslušného štátu. V Slovenskej republike bol vypracovaný a EK schválený Národný strategický referenčný rámec (NSRR SR), ktorého strategická časť vychádza z vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska, ktorá je formulovaná ako „Celková konvergencia ekonomiky SR priemeru EÚ 15 cestou trvalo udržateľného rozvoja“. Bližšia charakteristika vízie s použitím sociálno-ekonomických kategórií je uvedená v texte NSRR, pričom na jej základe sa predpokladá, že rozvoj znalostnej ekonomiky a zvyšovanie jej prínosu pre spoločnosť zabezpečí pre obyvateľov Slovenska vyššiu kvalitu života a životný štandard na úrovni porovnateľnej s najvyspelejšími krajinami Európy, ich životných potrieb a zároveň zachová kvalitu životného prostredia pre budúce generácie. Východiskom stratégie NSRR SR je na jednej strane vízia dlhodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska a na strane druhej riešiť kľúčové OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 30 disparity a hlavné faktory rozvoja identifikované v rámci analýzy súčasného stavu SR. Zámerom stratégie je prispieť k naplneniu uvedenej vízie v programovacom období 2007-2013 prostredníctvom riešenia kľúčových disparít pre využitie kľúčových faktorov rozvoja SR. Realizácia tohto zámeru vychádza z potreby výrazného zvýšenia konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a slovenskej ekonomiky do konca programovacieho obdobia pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja, čo je strategickým cieľom NSRR. V Českej republike bol vypracovaný a EK schválený Národný strategický referenčný rámec (NSRR ČR) podporujúci hospodársky rast a zamestnanosť. Jeho strategická časť vychádza zo zásady konkurencieschopnosti českej ekonomiky a vyváženého rozvoja územia s rešpektom k životnému prostrediu. Bližšia špecifikácia je uvedená v NSRR ČR. Globálnym cieľom Národného strategického referenčného rámca ČR pre obdobie 2007-2013 je premena socio-ekonomického prostredia ČR v súlade s princípmi udržateľného rozvoja tak, aby ČR bola atraktívnym miestom pre investície, prácu a život obyvateľov. Prostredníctvom trvalého posilňovania konkurencieschopnosti bude dosahovaný udržateľný rast. ČR sa bude usilovať o rast zamestnanosti a o vyvážený a harmonický rozvoj regiónov, ktorý povedie k zvyšovaniu úrovne kvality života obyvateľstva. Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika na obdobie 2007-2013 nadväzuje na obidva strategické rámce a svojou stratégiou prispieva k zabezpečeniu ich cieľov v cezhraničnom kontexte. Projekty podporované v rámci OP cezhraničnej spolupráce budú dopĺňať projekty realizované operačnými programami riadenými príslušnými ministerstvami (viď. tab. č. 19: Zoznam operačných programov NSRR SR st. 69 a tab. č. 20: Zoznam operačných programov NSRR ČR na st. 70). Súlad programu je zabezpečený aj na regionálnej úrovni. Stratégia OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika je v súlade s cieľmi regionálnych rozvojových programov. V období 2007-2013 budú v rámci programu rozvoja slovensko-českého prihraničného územia podporované iba spoločné projekty, zahrňujúce prijímateľov, ktorí spolupracujú a pochádzajú z oboch krajín. To znamená, že projekt bude pripravovaný spoločne s partnerom na druhej strane hranice, ktorý sa bude tiež podieľať na jeho realizácii. Každý projekt bude mať Vedúceho partnera (Lead partnera) v súlade s čl. 20 Nariadenia o ERDF. Súlad s operačnými programami v podporovanom území financovanými zo ŠF Programy cezhraničnej spolupráce Program je na podporovanom území komplementárny s ostatnými cezhraničnými programami a národnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráce v rokoch 2007-2013. Toto sa týka 5 programov cezhraničnej spolupráce: OP cezhraničnej spolupráce Rakúsko – Slovensko (zahŕňa Trnavský kraj), OP cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovensko (zahŕňa Žilinský kraj) a OP OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 31 cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovensko (zahŕňa Trnavský kraj) na slovenskej strane programu a OP cezhraničnej spolupráce Rakúsko – Česká republika (zahŕňa Juhomoravský kraj) a OP cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľská republika (zahŕňa Moravskosliezsky kraj) na českej strane programu. Aktivity v rámci OP cezhraničnej spolupráce SR-ČR sú v súlade s prioritami týchto 5 programov. Sú pripravené tak, aby zaistili rovnovážny rozvoj Spoločenstva. V programe cezhraničnej spolupráce Rakúsko-Slovensko sú podporované 2 prioritné osi. Prioritná os 1: Učiaci sa/znalostný región a ekonomická konkurencieschopnosť, ktorej cieľom je vybudovať cezhraničnú inovatívnu a vzdelanostnú ekonomiku založenú na kultúrnom dedičstve a sociálnej inklúzii. Prioritná os 2: Dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj, ktorá podporuje rozvoj prirodzenej atraktivity regiónu, jeho prístupnosti a infraštruktúry založený na princípe environmentálnej udržateľnosti. V programe cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovensko sú podporované 3 prioritné osi: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry, ktorá posilňuje územnú integráciu a zlepšuje dostupnosť územia. Prioritná os Sociálny a ekonomický rozvoj podporuje rozvoj cezhraničných partnerstiev pre trvalo udržateľný socioekonomický, environmentálny a kultúrny rozvoj. Prioritná os Podpora lokálnych investícií vytvára priestor pre nadviazanie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom realizácie malých projektov na báze people to people akcií. V programe cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovensko sú podporované 2 prioritné osi: Hospodárstvo a spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa posilňuje cezhraničná spolupráca v oblasti hospodárstva, vedy a výskumu, vzdelávania a turizmu. Prioritná os Spoločné aktivity ochrany prírody rozvíja spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia, výstavby dopravnej infraštruktúry a komunikačnoinformačnej infraštruktúry. V programe cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľská republika sú podporované 3 prioritné osi: Posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia a prevencia rizík posilňuje dostupnosť, ochranu životného prostredia a prevenciu rizík. Prioritná os Podpora rozvoja podnikateľského prostredia a cestovného ruchu podporuje rozvoj podnikateľského prostredia, rozvoj cestovného ruchu a spolupráce v oblasti vzdelávania. Tretia os Podpora spolupráce miestnych spoločenstiev je zameraná na územnú spoluprácu verejných inštitúcií a podporu spoločenských, kultúrnych a voľnočasových aktivít. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 32 V programe cezhraničnej spolupráce Rakúsko – Česká republika sú podporované dve prioritné osi: Socio-ekonomický rozvoj, cestovný ruch a transfer know-how je zameraná na infraštruktúru a služby súvisiace s podnikaním a inováciami, na cestovný ruch, kultúru a hospodárske aktivity v oblasti voľného času, na rozvoj ľudských zdrojov, trhu práce, vzdelávania a kvalifikácie, na prevenciu zdravotných a sociálnych rizík a sociálnu inklúziu. Druhá os Regionálna dostupnosť a udržateľný rozvoj podporuje dopravu a regionálnu dostupnosť, životné prostredie a prevencie rizík a udržateľnej siete, inštitucionálnu spoluprácu a územné plánovanie. V rámci cieľa Európska územná spolupráca je realizovaný taktiež národný program Oblasť stredovýchodnej Európy zahrňujúci celé územie Slovenskej a Českej republiky. Jeho hlavným cieľom je podpora územných väzieb a vnútornej integrácie vrátane posilnenia spoločnej identity strednej Európy. Vyššie uvedené programy sú komplementárne s OP cezhraničnej spolupráce SR– ČR. Toto otvára možnosti pre dosiahnutie žiaducich efektov na spoločnom území. Realizácia aktivít v podporovanom území v rámci vymenovaných programov dopĺňa a prispieva k realizácii stratégie Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR– ČR. Regionálne operačné programy Na slovenskom území prihraničného regiónu je podpora do regiónov poskytovaná aj prostredníctvom Regionálneho operačného programu, ktorý sa sústredí na aktivity zvyšujúce kvalitu a kvantitu lokálnej infraštruktúry, miestnej a regionálnej cestnej infraštruktúry ako aj na infraštruktúru miest a obcí. Na českom území prihraničného regiónu je poskytovaná podpora aj prostredníctvom 3 regionálnych operačných programov (ROP) Regionálny operačný program NUTS II Moravskosliezsko, Regionálny operačný program NUTS II Stredná Morava Regionálny operačný program NUTS II Juhovýchod Všetky ROP (slovenská aj české) sa zameriavajú na oblasť rozvoja dopravnej dostupnosti, cestovného ruchu, prosperity regiónov na rozvoj miest a obcí. OP cezhraničnej spolupráce SR-ČR je z hľadiska poskytovanej podpory komplementárny s týmito dokumentmi, a to vďaka svojmu zameraniu na riešenie problémov, ktoré majú cezhraničný dopad – na aktivity, ktoré ROP nepodporujú. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 33 Ďalšie operačné programy Operačný program cezhraničnej spolupráce SR-ČR prostredníctvom niektorých svojich čiastkových aktivít prispeje k napĺňaniu cieľov operačných programov financovaných z Európskeho sociálneho fondu, t.j. Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia a Operačného programu vzdelávanie na slovenskej strane a Operačného programu vzdelávanie pre konkurencieschopnosť a Operačného programu ľudské zdroje a zamestnanosť na českej strane. Tieto aktivity sa týkajú predovšetkým rozvoja systému celoživotného vzdelávania, adaptácie vzdelávacích systémov, získavanie jazykových znalostí, vzdelávanie v oblasti ICT a spolupráce medzi inštitúciami na trhu práce. Deliacou líniou pri podpore projektov sú kritériá definované v Nariadení o ERDF týkajúce sa cezhraničnej spolupráce. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 34 5 Stratégia 5.1 Spoločná cezhraničná stratégia Hlavným zámerom spoločného rozvojového procesu v programovacom období 2007 – 2013 je podporovať spoločný rozvoj regiónu v rámci spoločného Schengenského priestoru. Súčasťou tohto cieľa je zabezpečovanie takých podmienok, ktoré budú podporovať rozvoj spoločného regiónu. Východiskom pri definovaní globálnej stratégie sú výsledky analýz súčasného stavu v cezhraničnom regióne vo všeobecnej rovine, vyjadrené vo forme kľúčových disparít a hlavných faktorov rozvoja. Kľúčové disparity definujú problémové okruhy cezhraničného regiónu, na elimináciu ktorých bude v koincidencii s národnými programami a ich operačnými programami prispievať svojimi aktivitami aj realizácia programu cezhraničnej spolupráce. Faktory rozvoja ukazujú, ktoré impulzy v oblasti sociálneho a ekonomického rozvoja pomôžu zmierniť či eliminovať naznačené základné disparity v cezhraničnom regióne (viď. kapitolu 2.13). Globálny cieľ na roky 2007 - 2013 predstavuje pokračovanie trendu približovania sa oboch častí cezhraničného regiónu k spoločnej kohézii, ale aj k potvrdeniu jedinečnosti a konkurencieschopnosti regiónu v medzinárodných súvislostiach tak, ako to bolo začaté v predchádzajúcom programovom období. Otázky kvality a ekonomického a sociálneho rastu cezhraničného regiónu budú zohrávať dominantnú úlohu v napĺňaní cieľov v programovom období 2007 – 2013 v cezhraničnom regióne a preto je globálny cieľ formulovaný ako cieľ rastu kohézie a konvergencie cezhraničného regiónu. Globálny cieľ – rast kohézie a konvergencie cezhraničného regiónu, bude napĺňaný utváraním funkčnej siete spolupracujúcich orgánov s cieľom podporovať udržateľný, integrovaný ekonomický, environmentálny, sociálny a kultúrny rozvoj cezhraničného regiónu prostredníctvom zlepšenia dostupnosti, rozvoja informatizácie, turizmu, zachovaním a rozvojom kultúrnych tradícií. Celkový strategický zámer sleduje zabezpečenie plnenia základných strategických cieľov európskych a národných strategických dokumentov prostredníctvom spoločných projektov a aktivít v prihraničnom regióne. Tým sa zabezpečuje aj jedna zo základných tendencií EÚ a to integrácia a kohézia v medzinárodných súvislostiach. Priority tohto spoločného programového dokumentu smerujú aj k vytvoreniu spoločných vízií rozvoja vo vybraných oblastiach, ktoré budú využívať potenciál a možnosti cezhraničného regiónu pri spoločnom riešení hlavných problémov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť nepretržitú koordináciu rozvoja a výmenu pohľadov na spoločné aktivity v rámci cezhraničného regiónu. V záujme zabezpečenia celkového strategického zámeru navrhuje programový dokument podporovať dosiahnutie nasledujúcich špecifických cieľov rozvoja cezhraničného regiónu: OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 35 1. Podpora rozvoja hospodárskych a sociálnych cezhraničných štruktúr zvyšujúcich konkurencieschopnosť a zamestnanosť v regióne. 2. Zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry, ktorá podporuje kohéziu cezhraničného regiónu. Špecifické ciele sú orientované na podporu zabezpečovania realizácie Lisabonskej stratégie ako doplnkových aktivít podporujúcich rozvoj cezhraničného regiónu k aktivitám realizovaných na základe národných strategických cieľov. Dôraz sa kladie predovšetkým na poznatkovo orientovanú ekonomiku, zvýšenie podielu vedy a výskumu na ekonomikách a tvorbe nových pracovných miest. Špecifický cieľ zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry zahrňuje v sebe aj cieľ zachovania špecifičnosti a zvyšovania kvality životného a prírodného prostredia cezhraničného regiónu, čím sa bude zabezpečovať aj napĺňanie cieľov Göteborskej stratégie. Princípy zabezpečenia environmentálnej politiky budú zohľadňované pri realizácii jednotlivých projektov napĺňajúcich cieľ zvyšovania dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry. Prostredníctvom špecifických cieľov sa dokument zameriava na selektívnu podporu lepšieho využívania existujúcich, tradičných faktorov rozvoja cezhraničného regiónu a na vytváranie nových podporných faktorov rastu, založených na využívaní spoločných produktov a poznatkov v oblastiach • modernizácie a vytvárania verejnej infraštruktúry • podpory rozvoja ľudského kapitálu a • rozvoja moderných technológií. Modernizácia a rozvoj verejnej infraštruktúry sa v tomto dokumente chápe ako podpora aktivít zabezpečujúcich cezhraničnú dostupnosť a podpora rozvoja environmentálnych infraštruktúr zabezpečujúcich zachovanie a ochranu kvality životného a prírodného prostredia. Podporou takýchto aktivít sa sleduje nie len zlepšenie dostupnosti cezhraničného územia, ale aby tieto opatrenia viedli tiež k rastu kvality služieb a návštevnosti turisticky atraktívnych území cezhraničného regiónu naviazaných na túto infraštruktúru. Cieľom podpory rozvoja ľudského kapitálu je rast kvality pracovnej sily a ľudského kapitálu pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín. Rozvojom moderných technológií sa v dokumente sleduje podpora vytvorenia podmienok stimulujúcich rast konkurencieschopnosti, vychádzajúcich z lepšieho využívania daností a špecifík regiónu a tvorbe nových poznatkov, vzájomnej informovanosti, zvyšovania IT gramotnosti obyvateľov a pod. Realizáciou aktivít tohto cieľa sa vytvoria predpoklady pre zvyšovanie zamestnanosti a kvality služieb. Všetky tieto oblasti sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú. Podpora verejnej infraštruktúry vytvára predpoklad pre lepšie využitie existujúcich potenciálov regiónu a predpoklad pre rozvoj aktivít ovplyvňujúcich rozvoj zamestnanosti, čo si vyžaduje OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 36 kvalifikovaný a zručný ľudský potenciál využívajúci moderné informačné technológie, čím sa bude zvyšovať aj úroveň a kvalita ľudských vzťahov a služieb. Na základe východísk a v nadväznosti na vytýčený globálny cieľ je stratégia pre cezhraničný región postavená na dvoch tematicky orientovaných prioritných osiach, ktorých naplnenie je predmetom realizácie spoločných projektov financovaných s podporou z ERDF v programovom období 2007 – 2013. Pomocou týchto prioritných osí, ktoré sú definované v kapitole 6, sa bude program snažiť prostredníctvom financovaných projektov naplniť globálny a špecifické ciele rozvoja cezhraničného regiónu. Program bude pri realizácii rešpektovať strategický prístup k štrukturálnym fondom a jeho riadenie prispeje k realizácii kľúčových projektov. Pri zabezpečovaní špecifických cieľov rozvoja cezhraničného regiónu je potrebné mať taktiež na zreteli: • tvorbu spoločných vízií integrovanej regionálnej ekonomiky • sociálnu kohéziu a dobré susedské vzťahy • udržateľný ekonomický rast na oboch stranách regiónu • ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva • potreby miestnych sociálnych skupín • vytváranie podmienok pre bezpečnosť cezhraničného regiónu. Tabuľka č. 1. Kontextové ukazovatele * východisková hodnota HDP za rok 2003 bola posledná dostupná hodnota počas prípravy dokumentu východisková hodnota cieľová hodnota zdrojnázov ukazovateľa merná jednotka rok hodnota rok hodnota HDP na obyvateľa v cieľovom regióne v PPS (EU25=100%)* % 2003 53 2013 62 SU SR/ČR Miera zamestnanosti v cieľovom regióne (31.12.) % 2005 56,3 2013 60 SU SR/ČR OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 37 6 Prioritné osi 6.1 Prioritné osi a ich špecifické ciele Vzhľadom na rozmanitosť a špecifickosť slovensko-českého prihraničného územia, ktoré má veľký potenciál pre rozvoj sociokultúrnej a hospodárskej spolupráce a dobré podmienky pre rozvoj turizmu, životného prostredia a dopravnej infraštruktúry, boli vzhľadom na objem alokovaných finančných prostriedkov pre podporu z programu cezhraničnej spolupráce určené dve rozvojové prioritné osi regiónu a samostatná prioritná os pre zabezpečenie riadenia, kontroly a monitoringu programu. Podpora je poskytovaná formou nenávratnej finančnej pomoci. Treba pritom zdôrazniť, že hlavným a základným aspektom pri poskytovaní podpory bude preukázanie jasného cezhraničného dopadu. Projekty realizované v rámci programu cezhraničnej spolupráce budú prispievať k napĺňaniu cieľov definovaných v operačnom programe. Základnou požiadavkou pri schvaľovaní projektových žiadostí bude zabezpečenie inovatívnosti projektu a zdôvodnenie odlišností implementácie aktivít od regionálnych, resp. sektorálnych operačných programov pri zohľadnení obmedzených finančných možností programu. V tejto súvislosti sa bude pri hodnotení projektov klásť veľký dôraz na realizáciu strategických projektov s výraznou mierou inovatívnosti definovanými kľúčovými aktérmi prihraničného regiónu. Podporované prioritné osi sú nasledovné: Prioritná os I: Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce Prioritná os II: Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia Prioritná os III: Technická pomoc 6.1.1 Prioritná os I – Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce Východisková situácia Na česko-slovenskej hranici existujú veľmi silné spoločenské a hospodárske väzby, ktoré majú dlhú tradíciu, a to aj napriek tomu, že tieto väzby utrpeli rozdelením republík v 90.-tych rokoch. Jedným z dôvodov je fakt, že táto hranica nie je limitovaná jazykovou bariérou a tiež to, že tradičné aktivity Čechov a Slovákov sú si prirodzene blízke. Od éry samostatnosti oboch republík, a predovšetkým od ich vstupu do EÚ sa tieto väzby obnovujú a upevňujú a získavajú novú kvalitu. V regióne existuje množstvo spoločenských, umeleckých a kultúrnych aktivít a akcií, ale ich želanému rozšíreniu bránia nedostatočné kapacitné a finančné prostriedky a tiež nevyhovujúca technická vybavenosť infraštruktúry. Cezhraničné územie poskytuje možnosti rozvoja predovšetkým na báze spolupráce a sieťovania. To je nevyhnutnou podmienkou k dosiahnutiu cieleného a efektívneho sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja. V nadväznosti na vyššie popísané si OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 38 program kladie za cieľ odstraňovať prekážky v komunikácii, budovať a rozvíjať spoločný informačný a komunikačný priestor predovšetkým medzi verejnými inštitúciami, podnikateľmi, záujmovými združeniami a v neposlednom rade obyvateľmi na oboch stranách hranice. Súčasťou tohto cieľového zamerania je preto tiež vytvorenie podmienok pre vzdelávanie v záujme naplnenia obsahu a vyškolenie ľudí vo využívaní informačných technológií. Okrem hospodárskych, kultúrnych, spoločenských a ekonomických otázok spoločného rozvoja cezhraničného regiónu sú rovnako dôležité otázky kvality životného prostredia a jeho väzby na trvalo udržateľný rozvoj spoločného regiónu. V tomto kontexte programu je podstatné predovšetkým vzdelávanie a výchova v oblastiach možností a foriem rozvoja aktivít malého a stredného podnikania, podmienok rozvoja turizmu, kultúrneho povedomia v regionálnych podmienkach pohraničia, multifunkčného poľnohospodárstva vo vidieckych oblastiach a kooperácie medzi jednotlivými subjektmi v záujme dosahovania spoločných cezhraničných cieľov. Rozvoj turizmu je významným prvkom udržania obyvateľstva najmä v horských a podhorských oblastiach a zvýšenia jeho ekonomickej situácie. Špecifikom cezhraničného regiónu sú horské a podhorské oblasti vyžadujúce si okrem podpory spoločných turistických aktivít aj podporu kooperácií a spolupráce záchranných systémov. V súvislosti s tým je dôležitý aj aspekt podpory spoločných systémov sociálnych a zdravotníckych služieb najmä pre obyvateľov žijúcich v prihraničných oblastiach, kde v krízových situáciách zohráva dôležitú úlohu dostupnosť a rýchlosť poskytovanej služby. Spoločným menovateľom všetkých aktivít tejto prioritnej osi je nepriamo podporiť rozvoj podnikateľského a inovačného prostredia a to hlavne orientáciou na využitie vysokého potenciálu cezhraničného regiónu pre vytváranie cezhraničných regionálnych klastrov predovšetkým v oblasti rozvoja služieb s vysokou pridanou hodnotou (najmä turizmu) a inovatívnych odvetví priemyselnej výroby v súlade so zásadami udržateľného rozvoja. Významnou časťou tejto prioritnej osi je podpora predpokladov pre bezprostredné vytváranie kontaktov a spoločných aktivít obyvateľov v rôznych oblastiach formou malých projektov. Tieto projekty budú orientované najmä na špecifické podmienky života obyvateľov cezhraničného regiónu a na konkrétne aktivity podporujúce vzájomné poznanie, porozumenie a upevňovanie ľudských vzťahov. Ciele: • posilnenie vzájomnej spolupráce a sieťovania; • obnova a zachovanie regionálnych kultúrnych tradícií, • spoločné prístupy k rozvoju ľudských zdrojov a vzdelanosti; • zlepšenie cezhraničných rozvojových aktivít v oblasti hospodárstva; • využitie potenciálu turizmu pre nárast jeho ekonomického významu v cezhraničnom regióne; • podpora tvorby spoločných produktov cestovného ruchu. Stručný popis prioritnej osi Dobré kontakty v súčasnej dobe medzi slovenskou a českou stranou existujú, nie sú však vytvorené stabilné kooperačné siete. V tejto oblasti je potrebné podporiť upevnenie existujúcich väzieb a ich rozvoj na základe spolupráce medzi subjektmi politického, ekonomického a občianskeho sektora. Očakávaným dopadom bude OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 39 vytvorenie regionálnych rozvojových štruktúr vedúcich k dlhodobo udržateľnej integrácii a vyváženému ekonomickému rastu cezhraničného regiónu. Predmetom podpory kooperačných štruktúr bude budovanie a rozvoj spolupráce v takých oblastiach ako sú verejné služby, turizmus, hospodárska spolupráca, informatizácia, výchova a vzdelávanie, kultúra a občianske aktivity zo zreteľom na zapojenie rómskej komunity do projektov. Súčasný stav kultúrnych aktivít a tradícií v regióne si vyžaduje podporu zo strany štátu, ako aj regionálnych a miestnych aktérov verejnej správy. Podporou týchto aktivít sa upevnia nielen existujúce tradície, ale umožní sa vznik nových a zvýši sa aj atraktivita regiónu v oblasti cestovného ruchu, čo prispeje tiež k udržaniu, respektíve rozvoju pracovných príležitostí s tým spojených. V regióne je pomerne vysoké zastúpenie ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré má významný potenciál v kvalifikácii a technickej odbornosti. Vyššia miera nezamestnanosti sa prejavuje hlavne v cezhraničných oblastiach. Kvalifikačná štruktúra nezamestnaného obyvateľstva je nevyhovujúca hlavne s ohľadom na súčasné potreby trhu práce. Veľký potenciál regiónu je možné hľadať v zlepšení podmienok pre celoživotné vzdelávanie obyvateľov na základe spoločných princípov a výmeny skúseností. V regióne existujú významné univerzity a vysoké školy, je vybudovaná rozsiahla sieť stredných škôl. Potenciál zefektívňovania a udržania vedy a výskumu v regióne je v spolupráci medzi vybudovanou školskou sieťou na každej strane hranice a rozvíjajúcimi sa priemyselnými klastrami na oboch stranách hranice. V regióne je dlhodobá tradícia priemyselnej výroby a remesiel. Niektoré odvetvia výroby majú vybudovanú dobrú technickú infraštruktúru spolu s ľudským potenciálom a dlhú tradíciu výroby. Tiež sa tu ale nachádza pomerne vysoká koncentrácia priemyselných odvetví, ktoré sú v útlme a to predovšetkým tradičné remeselné výroby. U malého a stredného podnikania sú pomerne málo rozvinuté služby pre podporu tohto typu podnikania v cezhraničnom regióne. Vplyvom PZI sú v regióne etablované dynamicky sa rozvíjajúce inovatívne odvetvia, ktoré na každej strane hranice rozvíjajú klastrové iniciatívy. Prostredníctvom podpory cezhraničnej spolupráce je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre rozvoj intenzívnejšej kooperácie medzi podnikmi, univerzitami, výskumnými a vývojovými pracoviskami, verejným a občianskym sektorom, a tým docieliť výraznú synergiu vyplývajúcej z možností, ktoré poskytujú výhody cezhraničnej spolupráce. Rozvoj cezhraničných klastrov predstavuje výrazný zdroj trvalo udržateľného a dynamického rastu a v konečnom dôsledku aj kvality života v cieľovom regióne. Z hľadiska turizmu je región charakteristický množstvom zaujímavých oblastí, ktoré však nie sú dostatočne využívané a nepodieľajú sa na tvorbe imidžu regiónu a trvalej udržateľnosti jeho rozvoja. Nedostatky, ktoré bránia rozvoju turizmu v tejto oblasti, sú nízka kvalita infraštruktúry, nevyhovujúca dostupnosť k turisticky atraktívnym oblastiam, nízka kvalita a kvantita poskytovaných služieb, nedostatočná inštitucionálna podpora a propagácia regiónu. Významný disponibilný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu na oboch stranách hranice je agroturistika, ktorá môže byť významným zdrojom rastu vo vidieckych oblastiach, v ktorých bude podporovaná multifunkčnosť poľnohospodárstva aj pre účely rozvoja turizmu. Je potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky atraktívnych oblastí, zlepšiť kvalitu turistickej infraštruktúry a podporovať ju účinnou propagáciu. V tejto oblasti sa dá využiť potenciál turizmu pre podporu a rozvoj malého a stredného podnikania. V mikroregionálnych územných celkoch je potrebné podporovať zlepšenie dostupnosti turistických atraktivít. Súčasne je potrebné podporovať cielené školenie OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 40 a rekvalifikáciu obyvateľov orientované na zvyšovanie kvality služieb v turizme. Pri podpore rozvoja turizmu je potrebné pri všetkých projektoch eliminovať, resp. zmierniť konflikt medzi rozvojom cestovného ruchu a ochranou životného prostredia Indikatívny zoznam aktivít: • podpora rozvoja kooperačných sietí verejnoprávnych, hospodárskych a občianskych aktérov, ktoré sa budú zaoberať individuálnymi tematickými aktivitami v podporovaných oblastiach; • rozvoj spoločných systémov vzdelávania • rozvoj spoločných systémov trhu práce a sociálnych a zdravotných služieb • rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi podnikmi, výskumnými a vývojovými inštitúciami • podpora rozvoja cezhraničných priemyselných klastrov; • investície do cezhraničnej infraštruktúry turizmu, zvyšovanie kvality turistických služieb a rozvoj ich spoločného marketingu ; • organizovanie spoločných cezhraničných podujatí v oblasti turizmu a kultúry, výmeny poznatkov; • podpora vytvárania spoločných produktov kultúry, turizmu a tradičných remesiel; • podpora spoločného záchranného systému; • podpora malých projektov s cezhraničným charakterom v rámci Fondu mikroprojektov Hlavné cieľové skupiny10 : • verejná správa • subjekty neziskového charakteru • vzdelávacie inštitúcie • odborné komory Merateľné ukazovatele prioritnej osi11 : 10 Podrobný popis cieľových skupín a konečných prijímateľov pomoci bude uvedený v programovom manuály 11 všetci prijímatelia musia mať právnu subjektivitu podľa miestne príslušných zákonov východisková hodnota cieľová hodnotanázov ukazovateľa merná jednotka rok hodnota rok hodnota zdroj výstup Počet podporených projektov Počet 2007 0 2013 180 ITMS/Monit výstup Dĺžka postavených alebo zrekonštruovaných turistických ciest, chodníkov, cyklotrás km 2007 0 2013 150 ITMS/Monit výstup Počet vypracovaných analýz alebo štúdií Počet 2007 0 2013 50 ITMS/Monit výstup Počet partnerov zúčastnených na cezhraničných aktivitách Počet 2007 0 2013 360 ITMS/Monit výstup Počet realizovaných školení a seminárov Počet 2007 0 2013 70 ITMS/Monit výsledok Spoločná príprava Počet 2007 0 2013 180 ITMS/Monit výsledok Spoločná realizácia Počet 2007 0 2013 80 ITMS/Monit výsledok Spoločné financovanie Počet 2007 0 2013 80 ITMS/Monit výsledok Spoločný personál Počet 2007 0 2013 80 ITMS/Monit výsledok Spoločné užívanie výsledkov projektu Počet 2007 0 2013 180 ITMS/Monit dopad Počet vytvorených a udržaných cezhraničných partnerstiev Počet 2007 0 2013 80 ITMS/Monit OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 41 Poskytovanie podpory v rámci prioritnej osi I bude v prípade možného prelínania štátnej pomoci riešené v súlade s príslušnou národnou legislatívou. 6.1.2 Prioritná os II – Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia Východisková situácia: V záujme zlepšenia dostupnosti všetkých územných častí cezhraničného regiónu a pre celoplošný rozvoj regiónu je potrebné budovať, rekonštruovať a udržiavať dopravnú infraštruktúru. Podporovanie vytvárania podmienok pre regeneráciu a zachovanie kvalitného životného prostredia je jednou zo základných podmienok pre zvýšenie atraktivity cezhraničného regiónu pre rozvoj turizmu, ako jedného z významných prvkov napomáhajúcich zlepšovaniu mikroregionálnych ekonomických podmienok a tým podporujúcich rastu celého cezhraničného regiónu. V nadväznosti na technologický vývoj, na ciele Lisabonskej stratégie je pre zlepšenie transferu informácii a know-how nevyhnutné podporovať rozvoj digitálneho obsahu v záujme zlepšenia informačnej a komunikačnej dostupnosti pohraničia. Ciele: • zvýšenie dostupnosti cezhraničného územia; • zachovanie regionálnych a lokálnych špecifík a rázu krajiny cezhraničného regiónu; • vytváranie podmienok pre regeneráciu a zachovanie kvalitného životného prostredia; • zvýšenie využívania informačných a komunikačných technológií. Stručný popis prioritnej osi V prioritnej osi sa podporuje vytváranie podmienok pre regeneráciu a zachovanie kvalitného životného prostredia ako jednu zo základných podmienok pre zvýšenie atraktivity cezhraničného regiónu pre investorov, občanov a turistov, ako jedného z významných prvkov napomáhajúcich zlepšovaniu mikroregionálnych ekonomických podmienok a podpore trvalo udržateľného rastu celého cezhraničného regiónu. Regiónom prechádzajú hlavné medzinárodné a celoštátne dopravné siete. Pre využitie tejto výhody pre celoplošný rozvoj regiónu je potrebné naďalej budovať, rekonštruovať a udržiavať dopravnú infraštruktúru v záujme zlepšenia dostupnosti všetkých územných častí regiónu k nadradenej sieti. Veľmi dôležitým cieľom pre všeobecný rozvoj regiónu je zvýšenie úrovne dostupnosti územia regiónu ležiaceho mimo hlavnej rozvojovej osi. Predovšetkým ide o rozvoj dopravnej infraštruktúry zabezpečujúcej prístup k spoločným hraničným priestorom, vhodných pre rozvoj turizmu a iných lokálne viazaných podnikateľských aktivít. Tiež je žiaduce zlepšiť dostupnosť existujúcich turistických stredísk a zariadení na nadradenej regionálnej a vyššej dopravnej sieti. Podporovať by sa mali aj netradičné dopravné systémy, lokálne a regionálne vodné cesty a ostatné doplnkové dopravné zariadenia. V neposlednej rade pre zvýšenie atraktivity prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu je podpora systémov verejnej dopravy – celoročných a sezónnych. Pre manažment a efektívne riadenie verejnej dopravy je potrebná orientácia na nové inteligentné dopravné systémy podporujúce integrované systémy verejnej dopravy na lokálnej aj mikroregionálnej úrovni a systémy šetrné OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 42 k životnému prostrediu. V rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry a priemyselnej činnosti je potrebné znižovať a eliminovať záťaže obyvateľov spôsobených hlukom a emisiami škodlivých látok z týchto odvetví. V cezhraničnom regióne v sledovanom období bolo zaznamenané znižovanie úrovne znečistenia ovzdušia predovšetkým v dôsledku poklesu priemyselnej výroby, ako aj reštrukturalizácie výroby. Región sa vyznačuje značným prírodným dedičstvom a na jeho území sa nachádzajú prvky NATURA 2000. Dosť výraznou nevýhodou regiónu je nedostatočné zabezpečenie zásobovania obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov a predovšetkým vybavenosť časti územia verejnou kanalizáciou v prihraničných oblastiach. Tento nedostatok sa najviac prejavuje v územiach mimo hlavných urbanizačných osí a centra, v cezhraničnom území horských a podhorských častí regiónu. Tento handicap ovplyvňuje aj možnosti využitia vidieckeho podhorského územia vhodného pre rozvoj turizmu. Ďalším problémom sú v niektorých častiach územia nedoriešené protipovodňové opatrenia. Súčasne táto časť regiónu má dobrú perspektívu v intenzívnejšom využívaní obnoviteľných alternatívnych zdrojov energie. Projekty podporené v rámci tohto operačného programu budú rešpektovať územnú ochranu, integritu európsky významných lokalít, vtáčích území NATURA 2000 a nepovedú k poškodzovaniu alebo zhoršeniu stavu predmetu ochrany týchto území. Napriek neustálemu socioekonomickému rozvoju regiónu a vysokej penetrácii prostriedkov mobilnej komunikácie v regióne je dlhodobým problémom v regióne nízka úroveň informatizácie cezhraničného regiónu. Príčinami zaostávania je nízka penetrácia širokopásmových technológií v domácnostiach a podnikoch, ich pomerne vysoké náklady v porovnaní s kúpnou silou, nedostatočná počítačová gramotnosť a v neposlednom rade nedostupný užitočný digitálny obsah, za ktorý by boli ochotní užívatelia platiť. Zvyšovanie penetrácie širokopásmového internetu a zavádzanie spoločných e-služieb v takých oblastiach ako napr. e-Government, e-Health, eLearning, e-Business, e-Inclusion, e-Environment a pod. sa budú rozvíjať spoločný informačný priestor medzi užívateľmi na oboch stranách hranice. Jeho rozvoj a využívanie zásadne ovplyvní úroveň kvality služieb, konkurencieschopnosti a inovatívnosti v priemysle, zamestnanosti, vzdelávania a v konečnom dôsledku kvality života obyvateľov. Rozšírením využívania informačných a komunikačných technológií v spoločnosti sa zvýši vzdelanosť a konkurencieschopnosť obyvateľstva, skvalitnia sa služby, uľahčí sa prístup k informáciám, verejnej správe a trhu. Strategické ciele prioritnej osi budú implementované prostredníctvom projektov so zreteľom na rómsku komunitu žijúcu v prihraničnom regióne. Indikatívny zoznam aktivít: • budovanie dopravnej infraštruktúry regionálneho a miestneho významu s cezhraničným efektom • rozvoj systémov na zlepšovanie kvality a efektívnosti verejnej dopravy • budovanie cezhraničnej infraštruktúry životného prostredia, prírodných zdrojov, obnoviteľných energetických zdrojov a systémov na zvyšovanie ich kvality • podpora rozvoja digitálneho obsahu; • rozvoj spoločných systémov ochrany obyvateľstva pred živelnými pohromami OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 43 • tvorba užitočného digitálneho obsahu v českom a slovenskom jazyku a zavádzanie cezhraničných e-služieb Hlavné cieľové skupiny12 : • verejná správa • subjekty neziskového charakteru • odborné komory Merateľné ukazovatele prioritnej osi 6.1.3 Prioritná os III – Technická pomoc Východisková situácia: Technická pomoc slúži, podľa Nariadenia (ES) č. 1083/2006 o všeobecných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (ďalej len Všeobecné nariadenie) na prípravu, monitorovanie, hodnotenie a kontrolu programu. Ciele: • podpora riadenia; • implementácia; • kontrola programu; • monitoring, • publicita a informovanie. Zameranie prioritnej osi: 12 Podrobnejšie budú cieľové skupiny a zoznam konečných prijímateľov rozpísaný v programovom manuály východisková hodnota cieľová hodnotanázov ukazovateľa merná jednotka rok hodnota rok hodnota zdroj výstup Počet podporených projektov Počet 2007 0 2013 150 ITMS/Monit výstup Dĺžka vystavaných alebo zrekonštruovaných ciest Km 2007 0 2013 50 ITMS/Monit výstup Počet vypracovaných analýz a štúdií Počet 2007 0 2013 40 ITMS/Monit výstup Počet vytvorených alebo aktualizovaných internetovských stránok Počet 2007 0 2013 60 ITMS/Monit výstup Počet postavených alebo zrekonštruovaných zariadení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie Počet 2007 0 2013 6 ITMS/Monit výsledok Spoločná príprava Počet 2007 0 2013 150 ITMS/Monit výsledok Spoločná realizácia Počet 2007 0 2013 40 ITMS/Monit výsledok Spoločné financovanie Počet 2007 0 2013 40 ITMS/Monit výsledok Spoločný personál Počet 2007 0 2013 40 ITMS/Monit výsledok Spoločné užívanie výsledkov projektu Počet 2007 0 2013 150 ITMS/Monit dopad Počet vytvorených a udržaných cezhraničných partnerstiev Počet 2007 0 2013 20 ITMS/Monit OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 44 • príprava a zabezpečenie funkčnosti Monitorovacieho výboru • zabezpečenie administratívneho, technického, priestorového a prevádzkového vybavenia RO, STS, OA, zapojených subjektov a útvarov správneho konania • vybavenie RO a STS informačnými technológiami • softvérové produkty a ich údržba • prevádzka informačného monitorovacieho systému • zabezpečenie štúdií, analýz, kontroly, auditu a outsourcingu • vzdelávacie aktivity pre RO, STS, OA • zabezpečenie publicistiky a informačnej kampane • aktivity súvisiace s prípravou na nové programové obdobie • zabezpečenie administrácie Programu • činnosti vykonávané Orgánom auditu v zmysle čl. 62 Všeobecného nariadenia v spolupráce so zapojenými subjektmi, ktoré vykonávajú kontrolu/audit pod vedením Orgánu auditu vrátane útvarov správneho konania • finančná kontrola vykonávaná v zmysle čl. 60b) Všeobecného nariadenia pozostávajúca z administratívnej kontroly a z kontroly na mieste u prijímateľa • konzultácie pri príprave projektov; • ďalšie aktivity v súlade s legislatívou SR, ČR a EÚ Hlavné cieľové skupiny: • Riadiaci orgán • Spoločný technický sekretariát • Orgán Auditu • ďalšie organizácie zapojené do implementácie programu13 Merateľné ukazovatele prioritnej osi Názov ukazovateľa Merná jednotka Východiskový rok Východisková hodnota Cieľový rok Cieľová hodnota Zdroj overenia Výstup Počet administratívne a technicky vybavených subjektov zabezpečujúcich riadenie a implementáciu programu počet 2007 0 2013 2 ITMS/MONIT Výsledok Počet implementovaných prioritných osí počet 2007 0 2013 2 ITMS/MONIT 6.2 Prehľad intervencií podľa kategórií prioritných tém Priorit ná os Priorit ná os Priorit ná os Kategórie oblasti pomoci zo Štrukturálnych fondov na roky 2007- 2013 I. II. III. Tabuľ ka 1: Kódy podľa prioritnej témy. 13 Všetci prijímatelia musia mať právnu subjektivitu podľa miestne príslušných zákonov OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 45 Kód Prioritné témy Vedecko-technický rozvoj (VTR), inovácie a podnikanie 3 Transfer technológií a zlepšovanie sietí spolupráce medzi malými podnikmi (MSP), medzi malými podnikmi a inými podnikmi a univerzitami, zariadeniami vyššieho vzdelávania každého druhu, regionálnymi orgánmi, výskumnými strediskami a vedeckými a technickými strediskami (vedeckými a technickými parkmi, technostrediskami atď.) x Informačná spoločnosť 11 Informačné a komunikačné technológie (prístup, bezpečnosť, interoperabilita, predchádzanie rizikám, výskum, inovácia, eobsah atď.) x 13 Služby a aplikácie pre občana (elektronické zdravotníctvo, štátna správa, učenie, začlenenie atď.) x 14 Služby a aplikácie pre MSP (elektronický obchod, vzdelávanie a odborná príprava, vytváranie sietí atď.) x 15 Iné opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k IKT a ich účinné využívanie x Doprava 23 Regionálne /miestne cesty x 24 Cyklotrasy x 25 Verejná doprava x 28 Inteligentné dopravné systémy x 31 Vnútrozemské vodné cesty (regionálne a lokálne) x Energetika 39 Obnoviteľné zdroje energie - veterná x 40 Obnoviteľné zdroje energie - slnečná x 41 Obnoviteľné zdroje energie - biomasa x 42 Obnoviteľné zdroje energie -hydroelektrické, geotermálna a iné x Ochrana životného prostredia a predchádzanie rizikám 46 Spracovanie vody (odpadová voda) x 51 Podporovanie zachovania biodiverzity a ochrany prírody (vrátane Natura 2000) x 53 Predchádzanie rizikám (vrátane návrhu a relizácie plánov a opatrení na predchádzanie prírodným a technologickým rizikám a ich riadenie) x 54 Iné opatrenia na ochranu životného prostredia a predchádzanie rizikám x Turizmus 55 Propagácia prírodného bohatstva x 56 Ochrana a rozvoj prírodného dedičstva x 57 Iná pomoc na zlepšenie služieb cestovného ruchu x Kultúra 58 Ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva x 59 Rozvoj kultúrnej infraštruktúry x 60 Iná pomoc na zlepšenie služieb v oblasti kultúry x Rehabilitácia mestských/vidieckych oblastí 61 Integrované projekty na obnovu miest a vidieka x Zvyšovanie prispôsobivosti pracovníkov a firiem, podnikov a podnikateľov 62 Rozvoj systémov a stratégií celoživotného vzdelávania vo firmách , odborná príprava a služby pre zamestnancov na zlepšenie ich prispôsobivosti zmene, podpora podnikania a inovácie x 63 Navrhovanie a šírenie inovačných a produktívnejších spôsobov organizácie práce x OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 46 64 Rozvoj osobitných služieb v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a podpory v súvislosti s reštrukturalizáciou odvetví a firiem a rozvoj systémov predvídania hospodárskych zmien a budúcich požiadaviek z hľadiska pracovných miest a zručnosti x Zlepšovanie prístupu k zamestnanosti a trvalá udržateľnosť 65 Modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce x 66 Vykonávanie aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce x 67 Podpora samo zamestnávania a podnikania x 68 Podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov x 69 Opatrenia na zlepšenie prístupu k zamestnaniu a zvýšenie udržateľnej účasti a pokroku žien v oblasti zamestnanosti na zníženie segregácie na základe pohlavia na trhu práce a zosúladenie pracovného a súkromného života, ako napr. opatrenia uľahčujúce prístup k starostlivosti o dieťa a starostlivosti o závislé osoby x Zlepšenie sociálnej inklúzie znevýhodnených osôb 71 Spôsoby integrácie a opätovného zamestnania pre znevýhodnené osoby, boj proti diskriminácii pri prístupe a postupe na trhu práce a podpora uznania rozmanitosti na pracovisku x Zlepšenie ľudského kapitálu 72 Návrh, zavádzanie a vykonávanie reforiem v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom rozvíjať zamestnateľnosť pri súčasnom zvyšovaní dôležitosti základného a odborného vzdelávania a prípravy na trh práce a pri priebežnom aktualizovaní kvalifikácie školiaceho personálu smerom k inovácii a znalostnej ekonomike x 73 Opatrenia na zvýšenie účasti na celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave okrem iného prostredníctvom opatrení na dosiahnutie poklesu počtu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zníženia počtu predmetov, pri ktorých sa žiaci delia podľa pohlavia, a zlepšeného prístupu k základnému, odbornému a terciárnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a ich zvýšenie zvýšenej kvality x 74 Rozvoj ľudského potenciálu vo výskume a inovácii najmä prostredníctvom postgraduálneho štúdia a odbornej prípravy výskumných pracovníkov a prepájanie činností univerzít, výskumných stredísk a podnikov do sietí x Uvoľnenia reforiem v oblasti zamestnanosti a inklúzie 80 Podpora partnerstiev, dohôd a iniciatív prostredníctvom vytvárania sietí príslušných zainteresovaných strán x Posilňovanie národných, regionálnych a miestnych inštitucionálnych kapacít 81 Mechanizmy na zlepšenie tvorby politiky a programov, monitorovanie a hodnotenie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, budovanie kapacít pri predkladaní stratégií a programov x Technická pomoc 85 Príprava, implementácia, monitorovanie a kontrola X 86 Hodnotenie a štúdie, informácie a komunikácia X Tab.2 : Kódy podľa formy financovania OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 47 Kód Forma financovania 1 Nenávratná pomoc x x X Tab 3: Kódy podľa územnej dimenzie Kód Územie 8 Cezhraničné spolupracujúce územie x x X Tab 4: Kódy podľa dimenzie ekonomickej činnosti Kód Ekonomická činnosť 1 Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo x 2 Rybárstvo a chov rýb x 5 Výroba dopravných zariadení x x 6 Nešpecifikovaná priemyselná výroba x x 7 Ťažba a dobývanie surovín na výrobu energie x 8 Dodávka el. energie, plynu, pary a teplej vody x 9 Zhromažďovanie, čistenie a distribúcia vody x 10 Pošty a telekomunikácie x 11 Doprava x x 12 Stavebníctvo x 14 Hotely a reštaurácie x 17 Verejná administratíva x X 18 Vzdelávanie x 19 Zdravotníctvo x 20 Sociálna práca x 21 Činnosti zamerané na životné prostredie x 22 Iné nešpecifikované služby x x 00 Neaplikovateľné * V prípade Fondu mikroprojektov platí kategorizácia Prioritnej osi I ako aj Prioritnej osi II. 7 Hodnotenie SEA Hodnotenie SEA bolo spracované k návrhu operačného programu. Zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia SEA boli následne zapracované spracovateľom OP do jeho finálnej verzie. SEA hodnotiteľ následne konštatoval mieru zapracovania odporúčaní. V zmysle smernice 2001/42/EC bolo SEA hodnotenie zamerané na vyhodnotenie relevantnosti, koherencie, výsledkov a dopadov programu na oblasť životného prostredia. Ciele, ktoré sledovalo SEA hodnotenie boli: 1. Vyhodnotenie socio-ekonomickej analýzy a relevantnosti navrhnutej stratégie vzhľadom k identifikovaným potrebám cezhraničného regiónu, vrátane: - Vyhodnotenia socio-ekonomickej analýzy a vyhodnotenia z nej vyplývajúcich potrieb rozvoja cezhraničného regiónu - Vyhodnotenia relevantnosti stratégie vzhľadom k identifikovaným potrebám rozvoja cezhraničného regiónu. 2. Vyhodnotenie zámeru stratégie a jej konzistencie, vrátane: - Analýzy cieľov a priorít programu - Vyhodnotenia konzistencie stratégie, vrátane primeranosti finančných zdrojov alokovaných na plnenie stanovených cieľov - Vyhodnotenia politických rizík, vrátane kritických faktorov úspechu navrhnutej stratégie. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 48 3. Vyhodnotenie koherencie stratégie s regionálnymi, národnými, medzinárodnými politikami a usmerneniami Spoločenstva, vrátane: - Vyhodnotenia súladu navrhnutej stratégie národnými a nadnárodnými stratégiami, usmerneniami Spoločenstva, vrátane cieľov Lisabonskej a Götheborgskej stratégie pre budúci rozvoj cezhraničného regiónu 4. Vyhodnotenie očakávaných výsledkov a dopadov, vrátane: - Vyhodnotenia štruktúry a hierarchie cieľov a identifikovaných ukazovateľov - Kvantifikácie očakávaných dopadov implementácie stratégie na základe empirických skúseností z predchádzajúceho obdobia a dostupných benchmarkov - Vyhodnotenia systému riadenia ukazovateľov ako aj jeho užitočnosti pre užívateľov 5. Vyhodnotenie navrhnutého implementačného systému, vrátane: - Vyhodnotenia úzkych miest a návrhov na optimalizáciu procesov programovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia. Pri vyhodnotení bude hodnotiteľ vychádzať zo zistení a odporúčaní predchádzajúceho/ich hodnotenia/í programu. - Vyhodnotenia kvality partnerstva v systéme riadenia programu Na báze uvedených cieľov hodnotenia bude detailne hodnotená pridaná hodnota programu vo vyššie uvedených komponentoch vzhľadom k disponibilným zdrojom programu a objektívnym potrebám cezhraničného regiónu. V súlade so smernicou 2001/42/EC budú podporované projekty, ktorých realizáciou sa budú podporovať opatrenia na zníženie, odstránenie alebo kompenzáciu významných nepriaznivých vplyvov. Monitorovanie vplyvu na životné prostredie bude prebiehať už vo fáze výberu projektu. Vo fáze hodnotenia projektu bude posúdený aj vplyv projektu na ŽP v súlade s národnou legislatívou (v SR zákon č. 24/2006 Z.z. o vplyvoch na životné prostredie, v ČR zákon č. 100/2001 Sb., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zhrnutie záverov správy o vplyve programu cezhraničnej spolupráce na životné prostredie Dokument SEA hodnotí kvalitu programu cezhraničnej spolupráce medzi SR a ČR v programovom období 2007-2013 z pohľadu vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj s dôrazom na oblasť životného prostredia. Program stanovuje oblasti intervencií vzhľadom na územie, typy podporovaných aktivít, odvetví ekonomických činností, finančné zdroje a štruktúru príjemcov pomoci iba na globálnej úrovni, vymedzenej v regulačnom rámci EÚ a SR pre programy cezhraničnej spolupráce v programovom období 2007-2013. Celková alokácia na programy cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca14 neprekračuje podiel 1% na celkovej alokácií fondov EÚ v programovom období 2007-2013 v celom cieľovom regióne. Priamy vplyv projektov, kofinancovaných v rámci programu spolupráce medzi ČR a SR je preto vzhľadom na objem alokovaných zdrojov z pohľadu dopadov, merateľných na úrovni NUTS 3 (ale aj nižšej (LAU1 a LAU2) na environmentálny rozvoj územia iba veľmi 14 Rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2006, ktorým sa stanovuje predbežné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa členských štátov v rámci cieľa Európska územná spolupráca na obdobie rokov 2007 až 2013 (oznámené pod číslom K(2006) 3473, zverejnené v Úradnom vestníku EÚ pod číslom 2006/609/ES) OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 49 slabý. Hlavný prínos programu spočíva predovšetkým v nepriamych a sekundárnych (synergických) efektoch vyplývajúcich z vytvárania a implementácie spoločných cezhraničných stratégií, ktorých hlavným finančným zdrojom môžu byť významné verejné a súkromné zdroje pochádzajúce mimo zdrojov alokovaných v programe. Oba zainteresované regióny sú podobné z pohľadu ich socio-ekonomickej situácie, čo podmieňuje aj podobné rozvojové stratégie. Taktiež môžeme konštatovať, že potreby oboch regiónov z pohľadu TUR (rozvojových dokumentov15 pre TUR) a potrieb zachovania a zvyšovania kvality životného prostredia sú pomerne synergické. Z pohľadu princípov TUR a ochrany životného prostredia je prvoradým cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu životného prostredia, ktorá je dlhodobo udržateľná pomocou napĺňania princípov trvalo udržateľného rozvoja. Navrhnutá stratégia zahŕňa niektoré dôležité oblasti týkajúce sa TUR a životného prostredia. Implementácia stratégie podporujúca TUR predpokladá adresovanie relevantných komponentov životného prostredia teda vodné zdroje (zahŕňajúce aj protipovodňovú ochranu), ovzdušie a jeho znečistenie (zahŕňajúce aj potrebu revitalizácie lesných porastov, rozvoj energetických zdrojov a dopravnej infraštruktúry), ochrana biodiverzity a chránené územia (táto oblasť je zahrnutá v analýze), stav a ochrana pôdneho fondu, klimatické pomery a potreby adaptácie k jej zmenám. Aby však tieto komponenty životného prostredia boli adresované formou, že zabránia negatívnym vplyvom rozvojových programov a projektov, životné prostredie musí byť adresované ako prierezová téma. Na druhej strane je tiež dôležité si uvedomiť, že priority, ktoré si stanovíme pre stav životného prostredia ovplyvnia ekonomické a ostatné sektorové stratégie. Všeobecne môžeme konštatovať, že priority a ciele sú v súlade s národnými stratégiami a aj potrebami regiónu. Považuje však za dôležité zdôrazniť, že identifikované ciele sú často príliš všeobecné, čo môže viesť k zníženiu efektívnosti programu v dôsledku veľkého množstva rozličných drobných projektov bez výrazných prepojení medzi nimi. Navrhnutá stratégia je konzistentná s výsledkami analýzy. Prostredníctvom SWOT analýzy identifikuje správne hlavné témy, na ktoré sa intervencie programu zameriavajú. Navrhnuté ciele sú z vecného hľadiska koherentné s identifikovanými prioritnými témami a ich plnením budú riešené identifikované potreby cezhraničného regiónu. Za hlavné kritické faktory úspechu programu hodnotiteľ považuje nízku účinnosť a transparentnosť intervencií. Ich eliminácia je podmienená transparentnými a objektívnymi kritériami pre výber projektov, definovaním podporovaných aktivít na základe potrieb regiónu ako aj dopytu príjemcov po projektoch. Kritickými faktormi úspechu programu sú predovšetkým: Nízka účinnosť intervencií programu, ak: budú podporované aktivity vymedzené výlučne dopytom príjemcov po nich a nebudú primerane zohľadnené potreby rozvoja cezhraničného regiónu (ktoré sa koncentrujú predovšetkým do sofistikovanejších, znalostne orientovaných projektov) sa nepodarí vytvoriť dostatočne funkčnú kooperačnú štruktúru kľúčových aktérov hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja cezhraničného regiónu, 15 Na základe: Obnovenej Stratégie Trvalo udržateľného Rozvoja EÚ, Prijatá Európskou Radou, Dňa 15.-16. Júna 2006, Uverejnená Pod Č. 10917.06 - Rada EÚ OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 50 a potom bude veľmi komplikované dosiahnuť (a predovšetkým riadiť) synergiu medzi podporenými projektmi ak kľúčovým kritériom pre výber projektov nebude ich udržateľnosť (added value) sa nepodarí dosiahnuť primeraný súlad medzi sektorovými prioritami s potrebami ochrany životného prostredia Nízka transparentnosť intervencií programu, ak: Kritériá pre výber projektov budú subjektívne, teda nie presne kvantifikovateľné – objektívne (výsledok hodnotenia projektov bude nezávislý od hodnotiteľa). Dňa 12.10.2006 bola „Správa o hodnotení strategického dokumentu pre Operačný program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v programovom období 2007-2013“ určenú podľa smernice 2001/42/EC a § 9 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnená na verejné pripomienkovanie na spoločnej stránke http://www.sk-cz.biz/ ako aj na stránkach RO www.build.gov.sk a NO www.mmr.cz. Predmetná správa bola prerokovaná na zasadnutiach programovej skupiny Task–force. Riadiaci a Národný orgán konzultoval správu s príslušnými ministerstvami životného prostredia SR a ČR. Verejné prerokovanie správy o hodnotení strategického dokumentu pre Operačný program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa uskutočnilo dňa 15.12. 2006 na pôde Riadiaceho orgánu (MVRR SR). Závery z hodnotenie SEA boli zapracované do konečnej verzie Operačného programu a počas implementačnej fázy programu budú monitorované ukazovatele na základe odporúčaní z hodnotenia SEA. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 51 8 Finančný plán Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) sa na jednotlivých opatreniach podieľa až 85 % z celkových oprávnených a spôsobilých výdavkov. 8.1 Rozdelenie finančných prostriedkov programu na jednotlivé roky Program cezhraničnej spolupráce SR – ČR Finančné alokácie podľa jednotlivých rokov (v EUR) Rok Financovanie z SF (ERDF) Fond súdržnosti Celkom (1) (2) (3)=(1)+(2) 2007 V regiónoch bez prechodnej podpory 12 417 530 0 12 417 530 Celkom za rok 2007 12 417 530 0 12 417 530 2008 V regiónoch bez prechodnej podpory 12 611 026 0 12 611 026 Celkom za rok 2008 12 611 026 0 12 611 026 2009 V regiónoch bez prechodnej podpory 12 892 636 0 12 892 636 Celkom za rok 2009 12 892 636 0 12 892 636 2010 V regiónoch bez prechodnej podpory 13 216 552 0 13 216 552 Celkom za rok 2010 13 216 552 0 13 216 552 2011 V regiónoch bez prechodnej podpory 13 548 264 0 13 548 264 Celkom za rok 2011 13 548 264 0 13 548 264 2012 V regiónoch bez prechodnej podpory 13 865 048 0 13 865 048 Celkom za rok 2012 13 865 048 0 13 865 048 2013 V regiónoch bez prechodnej podpory 14 189 085 0 14 189 085 Celkom za rok 2013 14 189 085 0 14 189 085 Celkom v regiónoch bez prechodnej podpory (2007-13) 92 740 141 0 92 740 141 Celkový súčet za 2007-13 92 740 141 0 92 740 141 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 52 8.2 Ročné čerpanie finančných prostriedkov z ERDF a spolufinancovanie podľa priorít Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007-2013 Prioritné osi podľa zdrojov financovania (v EUR) Indikatívne rozdelenie národného financovania Pre informáciu Príspevok Spoločenstva Národné financovanie Národné verejné zdroje Národné súkromné zdroje Celkom finančné prostriedky Miera spolufinancovania Príspevok EIB Príspevok z ďalších fondov Prioritná os (a) (b)=(c)+(d) (c). (d) (e)=(a)+(b) (f)=(a)/(e). 1. Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce 50 079 676 8 837 590 8 837 590 0 58 917 266 85% 0 353 503 2. Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia 37 096 057 6 546 363 6 546 363 0 43 642 420 85% 0 91 649 3. Technická pomoc 5 564 408 981 955 981 955 0 6 546 363 85% 0 0 Celkom 92 740 141 16 365 908 16 365 908 0 109 106 049 85% 0 445 152 Pravidlá financovania projektov v rámci Slovenskej republiky vychádzajú zo Stratégie financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 schválenej vládou SR. Pravidlá pre financovanie týchto projektov v Českej republike vychádzajú z Metodiky finančných tokov a kontroly programov spolufinancovaných zo Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a Európskeho rybárskeho fondu na programové obdobie 2007-2013 s platnosťou od 1.1.2007. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 53 Akákoľvek verejná podpora v rámci tohto programu musí byť v súlade s procedurálnymi a verejnými pravidlami Štátnej pomoci, uplatňovanej v časovom okamihu, kedy je podpora poskytnutá. Podpora, poskytnutá v rámci tohto programu, musí odpovedať aktuálne platným predpisom o štátnej podpore. Uvedené percentuálne vyjadrenie vychádza z potrieb uvedených vo SWOT analýze a takisto aj so skúseností a dosiahnutých cieľov z implementácie Programu v programovom období 2004-2006. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 54 8.3 Indikatívne rozdelenie finančných prostriedkov z ERDF na OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 podľa kategórií prioritných tém v EUR Prioritná os Prioritná os Prioritná os Kategórie oblasti pomoci zo Štrukturálnych fondov na roky 2007- 2013 I. II. III. Tabuľ ka 1: Kódy podľa prioritnej témy. Kód Prioritné témy Vedecko-technický rozvoj (VTR), inovácie a podnikanie 3 Transfer technológií a zlepšovanie sietí spolupráce medzi malými podnikmi (MSP), medzi malými podnikmi a inými podnikmi a univerzitami, zariadeniami vyššieho vzdelávania každého druhu, regionálnymi orgánmi, výskumnými strediskami a vedeckými a technickými strediskami (vedeckými a technickými parkmi, technostrediskami atď.) 8 137 007 Informačná spoločnosť 11 Informačné a komunikačné technológie (prístup, bezpečnosť, interoperabilita, predchádzanie rizikám, výskum, inovácia, eobsah atď.) 3 245 905 13 Služby a aplikácie pre občana (elektronické zdravotníctvo, štátna správa, učenie, začlenenie atď.) 1 854 803 14 Služby a aplikácie pre MSP (elektronický obchod, vzdelávanie a odborná príprava, vytváranie sietí atď.) 2 318 503 15 Iné opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k IKT a ich účinné využívanie 1 854 803 Doprava 23 Regionálne/miestne cesty 12 685 258 24 Cyklotrasy 2 991 810 25 Verejná doprava 1 503 984 28 Inteligentné dopravné systémy 1 669 322 31 Vnútrozemské vodné cesty (regionálne a miestne) 834 661 Energetika 39 Obnoviteľné zdroje energie - veterná 1 112 882 40 Obnoviteľné zdroje energie - slnečná 556 441 41 Obnoviteľné zdroje energie - biomasa 1 669 322 42 Obnoviteľné zdroje energie -hydroelektrické, geotermálna a iné 556 441 Ochrana životného prostredia a predchádzanie rizikám 46 Spracovanie vody (odpadová voda) 3 338 645 51 Podporovanie biodiverzity a ochrany prírody (vrátane Natura 2000) 1 112 882 53 Predchádzanie rizikám (vrátane návrhu a realizácie plánov a opatrení na predchádzanie prírodným a technologickým rizikám a ich riadenie) 1 112 882 54 Iné opatrenia na ochranu životného prostredia a predchádzanie rizikám 1 112 882 Turizmus 55 Podpora prírodného bohatstva 2 225 763 56 Ochrana a rozvoj prírodného dedičstva 2 411 244 57 Iná pomoc na zlepšenie služieb cestovného ruchu 4 782 204 Kultúra OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 55 58 Ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva 2 800 000 59 Rozvoj kultúrnej infraštruktúry 1 298 362 60 Iná pomoc na zlepšovanie služieb v oblasti kultúry 741 921 Rehabilitácia mestských/vidieckych oblastí 61 Integrované projekty na obnovu miest a vidieka 556 441 Zvyšovanie prispôsobivosti pracovníkov a firiem, podnikov a podnikateľov 62 Rozvoj systémov a stratégií celoživotného vzdelávania vo firmách; odborná príprava a služby pre zamestnancov na zlepšenie ich prispôsobivosti zmene; podpora podnikania a inovácie 1 298 362 63 Navrhovanie a šírenie inovačných a produktívnejších spôsobov organizácie práce 324 590 64 Rozvoj osobitných služieb v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a podpory v súvislosti s reštrukturalizáciou odvetví a firiem a rozvoj systémov predvídania hospodárskych zmien a budúcich požiadaviek z hľadiska pracovných miest a zručností 584 263 Zlepšovanie prístupu k zamestnanosti a trvalá udržateľnosť 65 Modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce 1 273 771 66 Vykonávanie aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce 819 345 67 Opatrenia na podporu aktívneho starnutia a dlhšieho pracovného života 370 961 68 Podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov 454 427 69 Opatrenia na zlepšenie prístupu k zamestnaniu a zvýšenie udržateľnej účasti a pokroku žien v oblasti zamestnanosti na zníženie segregácie na základe pohlavia na trhu práce a zosúladenie pracovného a súkromného života, ako napr. opatrenia uľahčujúce prístup k starostlivosti o dieťa a starostlivosti o závislé osoby 324 590 Zlepšenie sociálnej inklúzie znevýhodnených osôb 71 Spôsoby integrácie a opätovného zamestnania pre znevýhodnené osoby, boj proti diskriminácii pri prístupe a postupe na trhu práce a podpora uznania rozmanitosti na pracovisku 324 590 Zlepšenie ľudského kapitálu 72 Návrh, zavádzanie a vykonávanie reforiem v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom rozvíjať zamestnateľnosť pri súčasnom zvyšovaní dôležitosti základného a odborného vzdelávania a prípravy na trh práce a pri priebežnom aktualizovaní kvalifikácie školiaceho personálu smerom k inovácii a znalostnej ekonomike 519 345 73 Opatrenia na zvýšenie účasti na celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave okrem iného prostredníctvom opatrení na dosiahnutie poklesu počtu žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zníženia počtu predmetov, pri ktorých sa žiaci delia podľa pohlavia, a zlepšeného prístupu k základnému, odbornému a terciárnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a ich zvýšenej kvality 519 345 74 Rozvoj ľudského potenciálu vo výskume a inovácii najmä prostredníctvom postgraduálneho štúdia a odbornej prípravy výskumných pracovníkov a prepájanie činností univerzít, výskumných stredísk a podnikov 1 184 551 Uvoľnenia reforiem v oblasti zamestnanosti a inklúzie OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 56 80 Podpora partnerstiev, dohôd a iniciatív prostredníctvom vytvárania sietí príslušných zainteresovaných strán 12 870 738 Posilňovanie národných, regionálnych a miestnych inštitucionálnych kapacít 81 Mechanizmy na zlepšenie tvorby politiky a programov, monitorovanie a hodnotenie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, budovanie kapacít pri predkladaní stratégií a programov 3 822 487 Technická pomoc 85 Príprava, implementácia, monitorovanie a kontrola 3 895 086 86 Hodnotenie a štúdie, informácie a komunikácia 1 669 322 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 57 9 Implementácia programu 9.1 Úroveň riadenia programu V súlade s čl. 14 Nariadenia o ERDF, bola pre riadenie a uskutočňovanie programu vytvorená spoločná organizačná štruktúra. Jej nosnými článkami sú: • Riadiaci orgán programu (RO), • Spoločný certifikačný orgán programu, • Spoločný technický sekretariát, • Orgán auditu, orgán zodpovedný za kontrolu/audit na II. úrovni Ďalšie články organizačnej štruktúry zapojené v implementačnej štruktúre programu sú: • Orgány vykonávajúce finančnú kontrolu v zmysle čl. 60b Všeobecného nariadenia a čl. 16 ods. 1 Nariadenia o ERDF, t.j. kontrolu oprávnenosti výdavkov a kontrolu dodania tovarov, vykonania prác a poskytnutia služieb na mieste u prijímateľa (MVRR SR a CRR ČR) • Národný orgán programu Na základe ustanovenia podľa čl. 63 Všeobecného nariadenia bude zriadený spoločný Monitorovací výbor programu (ďalej len MV). Vymedzenie úloh jednotlivých subjektov je popísané v nasledujúcich kapitolách, kontaktné údaje na jednotlivé orgány programu sú uvedené v Programovom manuáli. Vzťah medzi oboma členskými štátmi, na ktoré sa operačný program vzťahuje, bude definovaný v Memorande o porozumení, ktoré bude prijaté príslušnými národnými ministerstvami (Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR) po schválení Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika–Česká republika 2007 – 2013. 9.1.1 Činnosť jednotlivých subjektov Riadiaci orgán Oba členské štáty sa dohodli, že úlohy Riadiaceho orgánu programu bude vykonávať Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. V súlade s popisom funkcií podľa čl. 60 Všeobecného nariadenia je Riadiaci orgán zodpovedný najmä za: • zabezpečenie výberu projektov v súlade so schválenými procedúrami a pravidlami pre tento výber popísanými v dokumentácií programu, • vykonáva funkcie v zmysle čl. 15 Nariadenia o ERDF, t.j. vykonáva finančnú kontrolu v zmysle čl. 60 b) Všeobecného nariadenia ktorá zahŕňa overovanie súladu výdavkov s legislatívou ES a všeobecne záväznými právnymi predpismi SR, overovanie dodania tovarov, vykonania prác a poskytnutia OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 58 služieb na mieste u prijímateľa na slovenskej strane, pričom na českej strane za výkon týchto činností zodpovedá Centrum pre regionálny rozvoj. • vytvorenie/zriadenie a prevádzkovanie systému pre zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov týkajúcich sa každej operácie OP v elektronickej forme spôsobom zhromažďovania údajov nevyhnutných pre finančné riadenie, monitoring, kontrolu, audity a hodnotenie • zabezpečenie vykonávania hodnotenia programu v súlade s čl. 47 Všeobecného nariadenia, • nastavenie postupov pre zabezpečenie uchovávania dokumentov, najmä pre potreby auditov, v súlade s čl. 90 Všeobecného nariadenia, • vedenie evidencie opatrení prijatých na základe zistených chýb a nezrovnalostí a oznamovanie zistených nezrovnalostí; • riešenie a vyšetrovanie nezrovnalostí • zistenie podmienok pre fungovanie a činnosť Monitorovacieho výboru • vypracovanie a po schválení Monitorovacím výborom zaslanie EK ročné a záverečné správy o implementácii, • zabezpečenie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa informovania verejnosti o OP a publicity ustanovených v čl. 69 Všeobecného nariadenia; Ak sú regióny v oblasti, ktorú daný program pokrýva, zapojené do iniciatívy Regióny pre ekonomickú zmenu, riadiaci orgán sa zaväzuje: • prijať potrebné opatrenia na podporu inovatívnych projektov s cezhraničným/nadnárodným dopadom, ktoré súvisia s výsledkami práce sietí, • zaradiť aspoň raz za rok do programu rokovania monitorovacieho výboru bod spojený s iniciatívou Regióny pre ekonomickú zmenu s cieľom prediskutovať návrhy spojené s programom a vyzvať zástupcov vybraných sietí (ako pozorovateľov), aby zreferovali o pokroku prác týchto sietí, • popísať vo výročnej správe aktivity programu, ktoré boli inšpirované iniciatívou Regióny pre ekonomickú zmenu. Národný orgán Národný orgán (Ministerstvo pro místní rozvoj) podporuje riadiaci orgán pri koordinácii relevantných aktivít programu v Českej republike. Pre tieto aktivity je Národný orgán oprávnený využívať prostriedky Technickej pomoci (nie však na platy zamestnancov). Národný orgán zabezpečuje, okrem iného, preplácanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu českým partnerom. Spoločný certifikačný orgán Obidva členské štáty sa dohodli, že úlohu Spoločného certifikačného orgánu programu bude vykonávať Ministerstvo financií SR (MF SR). V súlade s čl. 61 Všeobecného nariadenia Spoločný certifikačný orgán je zodpovedný najmä za: • zostavenie a zaslanie žiadostí o priebežné platby a záverečnú platbu na Európsku komisiu, • príjem prostriedkov EÚ na osobitný mimorozpočtový účet MF SR, • prevod prostriedkov ERDF jednotlivým vedúcim partnerom • certifikáciu výkazu výdavkov na Európsku komisiu; OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 59 • certifikačné overenie na všetkých úrovniach finančného riadenia s cieľom ubezpečenia sa o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami zahrnutými do výkazu výdavkov • overenie úplnosti a správnosti informácií zo strany riadiaceho orgánu vo vzťahu k výdavkom zahrnutým do výkazu výdavkov pre účely certifikácie, • zohľadnenie výsledkov všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo pod jeho vedením na účely certifikácie, • vedenie účtovných záznamov o výdavkoch vykázaných EK v elektronickej podobe, Funkcie platobnej jednotky zabezpečuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a jej hlavnou úlohou je prevod prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu slovenským vedúcim partnerom, prípadne slovenským partnerom; Spoločný orgán auditu Spoločný orgán auditu sa nachádza v členskom štáte Riadiaceho orgánu, t.j. v Slovenskej republike a zastrešuje ho Ministerstvo financií SR. Spoločný orgán auditu je zodpovedný za vykonávanie činností v zmysle čl. 62 Všeobecného nariadenia. Spoločný orgán auditu vykonáva overovanie účinnosti fungovania systému riadenia, kontroly a auditu vzorky operácií podľa medzinárodne uznávaných audítorských štandardov, príslušnej legislatívy ES a národnej legislatívy. Spoločný orgán auditu vypracováva správu a stanovisko k systémom riadenia a kontroly v súlade s článkom 71 Nariadenia Rady ES č. 1083/2006. Spoločnému orgánu auditu môže napomáhať skupina audítorov, v ktorej sú zástupcovia Slovenskej republiky a Českej republiky. Skupina audítorov sa vytvorí najneskôr tri mesiace od rozhodnutia, ktorým sa schváli Operačný program. Skupine audítorov, ktorá má vypracovaný svoj rokovací poriadok (štatút), predsedá Spoločný orgán auditu. Spoločný technický sekretariát (STS) Spoločný technický sekretariát bude zriadený na výkon prevádzkových činností na podporu najmä Riadiaceho orgánu a Certifikačného orgánu. Spoločný technický sekretariát bude zriadený v Bratislave v rámci Riadiaceho orgánu pri Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zamestnanci Spoločného technického sekretariátu budú zo Slovenskej republiky a Českej republiky. Financovanie sekretariátu sa uskutoční z technickej pomoci a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Spoločný technický sekretariát bude zodpovedať predovšetkým za nasledovné každodenné prevádzkové činnosti: • administratívna podpora pre Spoločný monitorovací výbor vrátane prípravy a odosielania dokumentácie pred uskutočnením schôdzí a zápisov zo schôdzí po ich uskutočnení, • vypracovanie správ o implementácii programu, • konzultácie s projektovými žiadateľmi, • prijímanie projektových žiadostí a ich oficiálna registrácia do informačného systému, OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 60 • kontrola formálnych náležitostí žiadosti, • kontrola oprávnenosti žiadateľa, • hodnotenie projektov, pričom v rámci hodnotiaceho procesu, v súvislosti s dosiahnutím vyššej kvality projektu, STS požiada o odborné stanovisko regionálnych koordinátorov (príslušné samosprávne kraje na slovenskej strane a kraje na českej strane v oprávnenom území), • poskytovanie štandardných formulárov pre projektové žiadosti a pre hodnotenie projektov v spolupráci s Riadiacim orgánom, • administratívne riadenie externých úloh a služieb, t.j. tlmočníckych a prekladateľských služieb, operatívnej pomoci pri hodnotení a pod., • asistencia Riadiacemu orgánu pri vytváraní, pravidelnej údržbe a aktualizácii Monitorovacieho systému a spoločnej databázy projektov pre celý program, • zabezpečenie Public relations, informácií o programe, vytvorenie, správa a aktualizácia www stránok v súlade s požiadavkami Riadiaceho orgánu, • registrácia žiadostí a výsledkov hodnotenia vrátane výsledkov Monitorovacieho výboru do Monitorovacieho systému, • komentár a stanovisko k projektovým žiadostiam pre MV, • generovanie infolistov ako podklad pre zasadanie MV, • príprava zmlúv o poskytnutí finančného príspevku s vedúcim partnerom, t.j. zmlúv medzi RO a vedúcim partnerom, Info bod Info bod bude zriadený v Brne za účelom poskytovania služieb pre projektových žiadateľov. Info bod bude plniť nasledovné úlohy: • poskytovanie konzultácií projektovým žiadateľom, • príjem projektových žiadostí a ich evidencia, • kontrola formálnych náležitostí evidovaných projektov pred ich oficiálnou registráciou na STS. Info bod bude fungovať v priamej súčinnosti s STS. Činnosť Info bodu bude zabezpečená Centrom pre regionálny rozvoj ČR a bude hradená z technickej pomoci programu. Spoločný monitorovací výbor je vrcholným grémiom programu. Bude tvorený na princípe partnerstva zástupcov z oboch strán programu, najmä zástupcami z regiónov, hospodárskymi a sociálnymi partnermi, Ministerstva financií SR, ako certifikačného orgánu, prípadne inými dotknutými rezortmi. Spoločný monitorovací výbor zasadá na základe schváleného rokovacieho poriadku a okrem iných úloh definovaných vo Všeobecnom nariadení je zodpovedný za výber projektov pre financovanie z prostriedkov určených pre Program cezhraničnej spolupráce SR - ČR. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 61 9.2 Úroveň riadenia projektov 9.2.1 Predkladanie projektových žiadostí Žiadosti o nenávratný finančný príspevok budú predkladané na báze priebežnej výzvy Spoločnému technickému sekretariátu, kde budú zaregistrované. Projektoví žiadatelia môžu na predkladanie projektov využívať aj Info bod v Brne. V prípade malých projektov – v rámci Fondu mikroprojektov sa žiadosti predložia príslušnému administrátorovi fondu. Všetky predložené projekty budú rešpektovať princíp vedúceho partnera, ako základný princíp programu (netýka sa jednotlivých akcií v rámci Fondu mikroprojektov). 9.2.2 Kontrola projektových žiadostí Prvotná kontrola pozostáva z formálnej kontroly. Po prijatí žiadosti na STS resp. na Info bode v Brne je táto evidovaná a formálne skontrolovaná príslušným pracovníkom. V prípade jej nekompletnosti príslušný pracovník dožiada žiadateľa o doplnenie žiadosti. Po splnení formálnych kritérií sú projekty predložené na Info bode zapečatené a doručené na STS. Činnosť info bodu nemôže viesť v žiadnom prípade k zamietnutiu akéhokoľvek projektu. STS následne zabezpečí kontrolu oprávnenosti projektu. Pre kontrolu formálnych náležitostí a oprávnenosti sú vypracované spoločné checklisty. Kontrola sa bude uskutočňovať hodnotením ÁNO-NIE (kritérium splnené/nesplnené). Projekt bude ďalej administrovaný, tj. bude sa pokračovať v jeho hodnotení iba v prípade, že splní náležitosti kontroly. Pokiaľ neboli splnené všetky formálne kritériá a kritériá oprávnenosti, žiadateľ bude vyzvaný na doplnenie chýbajúcich náležitostí. 9.2.3 Postup a kritéria výberu projektových žiadostí Bezprostredne po kontrole splnenia formálnych kritérií a kritérií oprávnenosti sa pristúpi k posúdeniu projektových žiadostí podľa obsahových kritérií. Toto posúdenie bude vykonávať STS, ktorý nesie za hodnotenie celkovú zodpovednosť. Na hodnotiacom procese sa budú podieľať regionálni koordinátori, ktorí budú na hodnotenie prizývaní Spoločným technickým sekretariátom. Odporúčania regionálnych koordinátorov budú slúžiť ako podklad pre celkové hodnotenie, ktoré dostanú členovia Monitorovacieho výboru. Táto expertná činnosť bude na základe zmluvy s STS hradená z technickej pomoci. Obsahové posúdenie bude prebiehať v hlavných oblastiach, podľa vopred stanových kritérií, ktoré budú rozpracované v programovom manuáli. 1. Posúdenie kvality spracovania projektu, finančnej a riadiacej kapacity, udržateľnosti projektu s ohľadom na národnú legislatívu a špecifiká OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 62 V tejto fáze sa posudzovanie zameria na ciele a prínos projektu, spôsob spracovania, oprávnenosť a efektivitu nákladov a udržateľnosť projektu. 2. Posúdenie cezhraničného dopadu a cezhraničnej spolupráce V tejto fáze sa posudzovanie zameria na to, do akej miery prispieva predložený projekt k plneniu cieľov programu, resp. priority pre ktorú je predkladaný. Posúdený bude prínos projektu ku globálnemu cieľu programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR. Podľa Nariadenia o ERDF (čl. 19) je nevyhnutným predpokladom realizácie každého Spoločného projektu v rámci programu naplnenie aspoň dvoch kritérií z nasledovných štyroch: • spoločná príprava, • spoločná realizácia, • spoločný personál, • spoločné financovanie. Projekty, ktoré splnia menej než dve takto definované kritériá, nebudú vybrané k spolufinancovaniu z programu. U projektov, ktoré splnia dve a viac kritérií, bude hodnotená kvalita a rozsah realizovanej spolupráce. Postup prijímania projektovej žiadosti je uvedený v priloženej schéme. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 63 9.2.4 Hodnotenie a príprava podkladov pre Spoločný monitorovací výbor Spoločný technický sekretariát bude zodpovedný za zhrnutie hodnotenia a prípravu projektových listov. STS na záver doplní hodnotený projekt sprievodným komentárom týkajúcim sa predovšetkým hodnotenia cezhraničného dopadu a spolupráce. STS vypracuje projektový list, ktorý bude obsahovať hlavné výstupy procesu hodnotenia. Ako podklad pre MV vypracuje STS poradový list projektov. STS - podklady pre Monitorovací výbor STS/Info bod kontrola oprávnenosti STS -sumarizácia hodnotenia hodnotenie projektu formálna kontrola vedúci partner projektová žiadosť STS + Regionálni koordinátori OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 64 9.2.5 Rozhodnutie o pridelení finančného príspevku Monitorovací výbor (MV) ako reprezentatívne grémium programu je, okrem iného, zodpovedný za výber projektov v rámci programu. Zloženie výboru a jeho jednanie sa riadi spoločne dohodnutým a schváleným Rokovacím poriadkom. Na základe rozhodnutia Monitorovacieho výboru informuje Spoločný technický sekretariát žiadateľov o spolufinancovaní projektu. V súlade s rozhodnutím MV budú vypracované zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z ERDF, ktoré budú podpísané vedúcim partnerom a Riadiacim orgánom. Tieto zmluvy podpisuje za Riadiaci orgán minister VRR SR alebo ním poverená osoba. Na základe rozhodnutia MV bude zaistené národné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 65 9.3 Finančné toky Obr.1 znázorňuje finančné toky prostriedkov. Obr. 1: Finančné toky prostriedkov Vedúci partner (VP) Partner projektu (PP) Kontrolor Prvej úrovne VP •Kontrola platieb za časť projektu VP Kontrolór Prvej úrovne PP •Kontrola platieb za časť projektu PP Certifikačný orgán Doklady o platbách za časť projektu VP Distribúcia prostriedkov EÚ za časť projektu PP Súhrnná žiadosť o platbu Doklady o platbách za časť projektu PP Výstup kontroly (kontrolná správa) Výstup kontroly (kontrolná správa) Európska komisia Prevod prostriedkov EÚŽiadosť o platbu Finančné toky Platobná jednotka v SR a MMR v ČR •prevod podielov národného spolufinancovania Riadiaci orgán •Žiadosť o platbu za projekt •Zaslanie osvedčenia z kontroly prvej úrovne VP a PP Výstup kontroly (kontrolná správa) Pre prijímateľov (vedúcich partnerov) v rámci programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika platia nasledovné zásady: Jeden z prijímateľov projektu je určený za vedúceho partnera projektu, ktorý vystupuje v mene celého projektového partnerstva. Zmluvy o ERDF s vedúcimi partnermi uzatvára riadiaci orgán s finančným plnením v EUR. Každá zmluva obsahuje finančný plán projektu v EUR vrátane čiastkových finančných plánov na úrovni jednotlivých partnerov. Prevod finančných prostriedkov ERDF z mimorozpočtového účtu pre operačný program vedeného v Štátnej pokladnici v mene EUR zabezpečuje certifikačný orgán OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 66 priamo vedúcim partnerom v EUR. Prostriedky ERDF poskytuje vedúcim partnerom zo SR alebo ČR certifikačný orgán v pomere stanovenom na projekt na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany partnerstva, tzn. že jednotliví partneri sú povinní realizovať výdavky najskôr z vlastných zdrojov a tie budú vedúcemu partnerovi pri jednotlivých platbách refundované certifikačným orgánom v pomernej výške. Pre účely preplácania výdavkov z prostriedkov ERDF: Overenie výdavkov deklarovaných vedúcimi partnermi, resp. partnermi projektu podľa čl. 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 zabezpečuje každý štát (MVRR SR za SR, CRR za ČR) jednotlivo za tie aktivity, ktoré sa vykonávajú na jeho území. Tzn., že: pre účely prvostupňovej kontroly je vedúci partner resp. partner z ČR povinný predložiť zoznam deklarovaných výdavkov na prvostupňovú kontrolu, ktorú v ČR vykonáva Centrum pre regionálny rozvoj pre účely prvostupňovej kontroly je vedúci partner resp. partner zo SR povinný predložiť zoznam deklarovaných výdavkov na prvostupňovú kontrolu, ktorú v SR vykonáva riadiaci orgán. po kontrole na I. úrovni podľa článku 60 b) Všeobecného nariadenia, každý projektový partner postúpi overené podklady vedúcemu partnerovi, ktorý zhromaždí a potvrdí správnosť podkladov voči dohodnutému vecnému a kvalitatívnemu plneniu od všetkých partnerov. Po vykonaní prvostupňovej kontroly výdavkov je vedúci partner oprávnený predložiť na riadiaci orgán žiadosť o platbu na úhradu výdavkov, ku ktorým bola vykonaná prvostupňová kontrola a ktoré boli uznané oprávnenými. vedúci partner predloží žiadosť o platbu riadiacemu orgánu na overenie a schválenie. Riadiaci orgán po schválení žiadosti o platbu vedúceho partnera zo SR alebo ČR postúpi túto žiadosť spolu s prehlásením o overení certifikačnému orgánu. Certifikačný orgán po schválení žiadosti o platbu prevedie prostriedky EÚ na účet vedúceho partnera. Vedúci partner následne po prijatí prostriedkov EÚ prevedie príslušné finančné čiastky na účty projektových partnerov. Prevod prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie vedúcemu partnerovi zo SR zabezpečuje Platobná jednotka na MVRR SR v EUR z výdavkového účtu. Vedúci partner je zodpovedný za ich ďalší prevod svojim projektovým partnerom (zo SR) v prípade ich existencie. Platobná jednotka na MVRR SR rovnako zabezpečuje prevod prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie hlavným projektovým partnerom zo SR (v prípade, že ich je viac ako jeden), ktorí sú súčasťou partnerstiev s vedúcim partnerom z ČR. Prevod prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie vedúcemu partnerovi z ČR zabezpečuje MMR v EUR z výdavkového účtu. Vedúci partner je zodpovedný za ich ďalší prevod svojim projektovým partnerom z ČR (v prípade ich existencie). MMR rovnako zabezpečuje prevod prostriedkov štátneho rozpočtu OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 67 na spolufinancovanie hlavným projektovým partnerom z ČR (v prípade, že ich je viac ako jeden), ktorí sú súčasťou partnerstiev s vedúcim partnerom zo SR. 9.4 Kontrola Členské štáty sú povinné vykonávať finančnú kontrolu podľa nasledujúcich ustanovení Všeobecného nariadenia: − podľa čl. 60 b) ako overovanie spolufinancovaných dodaných tovarov, vykonaných prác a poskytnutých služieb na mieste u prijímateľa a overovanie súladu výdavkov deklarovaných prijímateľom s národnou legislatívou a legislatívou ES; takáto kontrola ako kontrola na I. úrovni sa vykonáva podľa čl. 13 Vykonávacieho nariadenia. V súlade s nariadeniami ES má MVRR SR ako Riadiaci orgán celkovú zodpovednosť za zodpovedajúce využite prostriedkov ERDF poskytovaných Európskou komisiou. Finančnú kontrolu prostriedkov pre OP cezhraničnej spolupráce SR – ČR vykonávajú nasledovné inštitúcie: Kontrola na I. úrovni podľa čl. 60 b) Všeobecného nariadenia Slovenská republika Česká republika Riadiaci orgán Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Centrum pre regionálny rozvoj ČR Kontrola na II. úrovni podľa čl. 62 Všeobecného nariadenia Ministerstvo financií SR v spolupráci so skupinou audítorov z Ministerstva financií ČR Vedúci partner a každý projektový partner odovzdá podklady pre preplatenie finančnej podpory útvarom/osobám vykonávajúcim kontrolu na I. úrovni podľa národnej príslušnosti. Predmetom kontroly na I. úrovni je: • overenie, či deklarované výdavky sú oprávnené vo vzťahu k zmluve o poskytnutí finančného príspevku (vrátane odsúhlasených zmien v priebehu realizácie), ktorá musí byť uzatvorená v súlade s legislatívou ES, s národnou legislatívou a inými stanovenými predpismi; • overenie skutočného dodania spolufinancovaných tovarov, vykonaných prác a poskytnutých služieb; • overenie deklarovaných výdavkov v účtovníctve prijímateľa; • overenie súladu s národnou legislatívou a legislatívou ES týkajúcou sa najmä verejného obstarávania, ochrany životného prostredia, štátnej pomoci, rovnosti príležitostí, publicity. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 68 9.5 Systém pre monitorovanie projektov Monitorovací systém pre štrukturálne fondy je elektronický systém podporujúci procesy programovania, monitorovania, finančného riadenia a kontroly procesov riadenia čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Je určený pre Riadiaci orgán, STS, Certifikačný orgán a Platobné jednotky. Monitorovací systém zodpovedá Všeobecnému nariadeniu čl. 66 bod.3. O uvedený právny stav sa opiera poskytovanie procesnej podpory ITMS. Systém ITMS II bude prepojený s monitorovacím systémom ČR Monit7+ prostredníctvom interface, ktorý zabezpečí prepojenie centrálnych modulov MS Monit7+ ITMS II. Tým bude zabezpečený obojstranný prenos dát vo všetkých stavoch projektového riadenia, finančného riadenia a kontroly. Projekty sú zaznamenávané do Monitorovacieho systému od podania projektovej žiadosti na STS. V priebehu celého procesu projektu sú všetky relevantné informácie v Monitorovacom systéme aktualizované a nové vkladané. Pre prístupy do systémov bude využitý prístup cez definíciu tzv. práv, úloh a kompetencií, kde každý z pristupujúcich subjektov bude mať dopredu nadefinované oblasti pre nasledujúce možné spracovávanie požiadaviek činností. 9.5.1 Monitorovanie a hodnotenie programu Za monitorovanie a hodnotenie programu je zodpovedný Spoločný monitorovací výbor. Riadiaci orgán a Spoločný monitorovací výbor budú realizovať monitorovanie Programu. Pre plnenie svojich úloh budú využívať finančné a vecné ukazovatele špecifikované v Programe. Navrhované ukazovatele berú do úvahy indikatívnu metodológiu a zoznam príkladov ukazovateľov publikovaných Komisiou (pracovný dokument 3 a pracovný dokument 7). Podľa Všeobecného nariadenia bude Riadiaci orgán odovzdávať ročné správy o implementácii Komisii (v dobe šesť mesiacov od ukončenia každého kalendárneho roka implementácie) a konečnú správu. Tieto správy budú pripravované na základe informácií zhromaždených Spoločným technickým sekretariátom následne po ich kontrole a schválení MV budú odoslané Komisii. Proces monitorovania bude realizovaný prostredníctvom informačných systémov, ktoré zaistia zber, ukladanie, prenosy a dostupnosť všetkých relevantných údajov medzi vyššie uvedenými systémami. Program bude centrálne monitorovaný prostredníctvom slovenského centrálneho Monitorovacieho systému, kde budú sústredené všetky vecné a finančné ukazovatele Programu. Účtová evidencia finančných prostriedkov z ERDF bude vedená prostredníctvom účtovných systémov na úrovni Platobného orgánu. Riadiaci orgán v súlade s rozhodnutím Monitorovacieho výboru zabezpečí podľa potreby priebežné hodnotenie programu v súlade s článkom 48 Všeobecného nariadenia, ktoré vykonajú experti alebo vnútorné alebo vonkajšie útvary, ktoré funkčne nezávisia od orgánov uvedených v článku 59 písm. b) a c) Všeobecného OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 69 nariadenia. Výsledky hodnotenia budú uverejnené podľa platných predpisov o prístupe k dokumentom. 9.5.2 Systém pre hodnotenie programu V priebehu prípravy operačného programu bolo uskutočnené jeho predbežné hodnotenie (ex-ante hodnotenie). Následné hodnotenie bude uskutočnené nezávislým hodnotiteľom a bude obsahovať využitie prostriedkov, efektivitu, účinnosť pomoci a jej dopad. V súlade s nariadeniami ES je následné hodnotenie povinnosťou Komisie, a to v spolupráci s členskými štátmi a Riadiacim orgánom. 9.5.3 Výmena dát s EK Výmena dát medzi Európskou komisiou a Riadiacim orgánom programu bude prebiehať prostredníctvom informačného systému pre výmenu dát v súlade s čl. 66 Všeobecného nariadenia. Riadiaci orgán je povinný zabezpečiť vloženie dát do systému a pravidelnú aktualizáciu všetkých dokumentov vzťahujúcich sa k operačnému programu, za ktoré je zodpovedný. V podmienkach SR bude fungovať integrácia ITMS II so systémom SFC2007. ITMS II bude zabezpečovať zber dát a komunikáciu s SFC2007. Použitie webového rozhrania SFC2007 je možné pre jednotlivé RO, ale využitím rozhrania ITMS II sa zabezpečí integrita dát v obidvoch systémoch a ušetrí sa čas zadávania údajov. V prípade nefunkčnosti ITMS, alebo rozhrania, po súhlase CKO je možné využívať webové rozhranie na zadávanie údajov do SFC2007, zadávateľ však zodpovedá za zosúladenie dát v obidvoch systémoch. Zabezpečenie komunikácie ITMS II a SFC2007 je na úrovni systémov ošetrené pomocou zaručeného elektronického podpisu, ktorý bude vydaný pre ITMS II. 9.6 Publicita Na základe čl. 69 Všeobecného nariadenia bude členský štát a Riadiaci orgán Operačného programu poskytovať informácie o operáciách a spolufinancovaných programoch a zaisťovať ich propagáciu. Cieľom je informovať občanov Európskej únie a prijímateľov pomoci transparentným spôsobom o programe cezhraničnej spolupráce a o význame Spoločenstva pri rozvoji slovensko-českého pohraničia. Riadiaci orgán zodpovedá za informovanie potenciálnych prijímateľov o možnostiach získania podpory a za propagáciu celého programu a jeho výsledkov za pomoci Spoločného technického sekretariátu, regionálnych koordinátorov (ČR, SR), informačných miest. Spoločný technický sekretariát, ktorý ponesie celkovú zodpovednosť za poskytovanie informácií a propagáciu programu, musí zaistiť najmä: • zverejňovanie úplných informácií o Programe na webovej stránke, • zverejňovanie stručných informácií o Programe v brožúrach a letákoch, • spracovanie ročnej a záverečnej správy pre Európsku komisiu, OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 70 • uskutočňovanie informačných činností týkajúcich sa riadenia, monitorovania a hodnotenia Programu. Riadiaci orgán bude v spolupráci so Spoločným technickým sekretariátom organizovať informačne schôdzky a školenia, ktorých úlohou bude informovať rôzne kategórie potenciálnych užívateľov na miestnej a regionálnej úrovni. Na týchto schôdzkach si budú môcť potenciálni partneri vymeniť skúsenosti s projektmi a ich implementáciou. Potenciálni užívatelia budú informovaní o problematike ochrany životného prostredia a o možných väzbách predkladaných projektov na životné prostredie. Ďalej sa budú usporadúvať školenia cieľových skupín vo všetkých oprávnených oblastiach a informačné schôdzky zamerané na zhodnotenie úspechov programu. Príslušné informácie o Programe (informácie o hlavných dokumentoch programu, kontaktné údaje organizácií zapojených do implementácie Programu, aktuálne informácie o Programe - stav realizácie projektov, zoznam schválených projektov vrátane výšky poskytnutej podpory, harmonogram plánovaných akcií vrátane termínov zasadania Monitorovacieho výboru, odkazy na ďalšie webové stránky týkajúce sa Európskej únie a jej fungovania, odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa programu atd.), budú poskytované na webových stránkach inštitúcií podieľajúcich sa na implementácii programu. Program bude ďalej podporovaný miestnou tlačou, informačnými letákmi, brožúrami, plagátmi, vlajkami a inými produktmi propagujúcich EÚ. Realizáciu informačných a propagačných činností je potrebné bližšie špecifikovať vo výročnej správe o implementácii Programu. Po ukončení implementácie Programu je potrebné spracovať záverečnú monitorovaciu správu. Prijímatelia sú informovaní o nariadeniach týkajúcich sa šírenia informácií. Pri procese monitorovania realizácie projektov sa pozornosť venuje dodržiavaniu nariadení pre označovanie projektov. V súlade s ustanovením v čl. 69 Všeobecného nariadenia a oddielu 1-2 Nariadenia ES č. 1828/2006 bude vypracovaný komunikačný plán, ktorého cieľom je poskytovať všetkým záujemcom informácie o Operačnom programe a o Európskych štrukturálnych fondoch. Ďalej je jeho účelom zvýšenie povedomia verejnosti o Európskej únii v presadzovaní cezhraničnej spolupráce a o zaistenie transparentnosti spoločných intervencií. Riadiaci orgán bude informovať Monitorovací výbor o implementácii Komunikačného plánu, o informačných opatreniach a opatreniach na zabezpečenie publicity. 9.7 Fond mikroprojektov V súlade s cieľmi Prioritnej osi I bude v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR zriadený Fond mikroprojektov, ako strešný projekt (umbrella project), ktorý OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 71 bude flexibilným nástrojom, ktorého cieľom bude poskytnúť priamu podporu cezhraničnej spolupráce v regiónoch na oboch stranách hranice. V rámci Fondu budú podporované aktivity malého rozsahu, neinvestičného charakteru, prípadne menšieho investičného charakteru. Charakter projektov je prierezový a tematicky zahŕňa všetky oblasti pomoci v rámci programu, popísané v Programovom manuáli. Finančné vymedzenie Fondu mikroprojektov bude 10 % z celkovej alokácie finančných prostriedkov pre Operačný program cezhraničnej spolupráce SR - ČR. Fond mikroprojektov bude realizovaný ako spoločný projekt. Tento bude schválený Spoločným monitorovacím výborom. Podporované územie je zhodné s vymedzeným územím pre INTERREG IIIA Slovenská republika – Česká republika. Pre účely hodnotenia a schvaľovania projektov v rámci Fondu bude vytvorený regionálny výbor pre Fond mikroprojektov, ktorý pri výbere projektov postupuje v súlade so svojim rokovacím poriadkom, schváleným Spoločným monitorovacím výborom. OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 72 TABUĽKOVÁ ČASŤ Tabuľka č. 1: Základné údaje Kraj Rozloha (km2 ) Počet obcí Počet obyvateľov Hustota zaľudnenia (obyv./km2 ) Moravskosliezsky 5 535 302 1 257 554 227 Zlínsky 3 964 304 590 706 149 Juhomoravský 7 066/ 7 196* 647/ 672* 1 123 201/ 1 130 240* 159/ 157* Celkom 16 565/ 16 695* 1 253/ 1 278* 2 971 461/ 2 978 500* 179, 4/ 178,4* Česká republika 78 866 6 249 10 220 577 129, 6 Trnavský 4 147 251 553 198 133 Trenčiansky 4 502 276 601 392 134 Žilinský 6 801 315 694 129 102 Celkom 15 450 842 1 848 719 123 Slovenská republika 49 034 2891 5 384 822 110 Región celkom 32 015/ 32 145* 2 095/ 2 120* 4 820 180/ 4 827 219* 151,2/ 150,2* Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Štatistický bulletin Jihomoravského kraje 2005, Regionálne porovnania SR 2004 Pozn.: * - údaje k 1. 1. 2005 Tabuľka č. 2: Zloženie populácie údaje k 31. 12. 2004 Zložka populácia predproduktívny (0- 14) produktívny (15 – 64) poproduktívny (65 +) Územia, kraj absolútne % populácie absolútne % populácie absolútne % populácie Moravskosliezsky 194 921 15,5 900 409 71,6 162 224 12,9 Zlínsky 88 576 15,0 417 433 70,7 84 697 14,3 Juhomoravský 165 110 14,7 794 104 70,7 163 987 14,6 Celkom 451 607 15,2 2 111 946 71, 1 410 908 13,8 Česká republika 1 526 946 14,9 7 259 001 71,0 1 434 630 14,1 Trnavský 87 378 15,8 359 208 64,9 106 612 19,2 Trenčiansky 94 186 15,6 386 614 64,2 120 592 20,0 Žilinský 127 641 18,3 442 140 63,7 124 348 17,9 Celkom 309 205 16,7 1 187 962 64,2 351 552 19,0 Slovenská republika 918 915 17,06 3 443 735 63,9 1 022 172 18,9 Región celkom 760 812 15,7 3 299 908 68,4 762 460 15,8 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Regionálne porovnania 2004 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 73 Tabuľka č. 3 Vývoj zloženia populácie 2001 - 2004 Zložka populácia Predproduktívny (0-14) Územia 2001 2004 % zmena Česká časť regiónu 496 335 451 607 - 9,01 Slovenská časť regiónu 347 348 309 205 - 10,98 Zložka populácia Produktívny (15-64) Územia 2001 2004 % zmena Česká časť regiónu 2 098 134 2 111 946 + 0,66 Slovenská časť regiónu 1 160 419 1 187 962 + 2,37 Zložka populácia Poproduktívny (65+) Územia 2001 2004 % zmena Česká časť regiónu 397 216 410 908 + 3,45 Slovenská časť regiónu 341 150 351 552 + 3,05 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Štatistická ročenka Zlínského kraje 2002, Štatistická ročenka Moravskosliezskeho kraje 2002, Štatistická ročenka Jihomoravského kraje 2003, Regionálne porovnania 2004 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 74 Tabuľka č. 4: Zloženie populácie podľa národnosti Národnosť Česká Slovenská Maďarská Poľska Rómska Územia, kraj Celk. % Celk. % Celk. % Celk. % Celk. % Moravskosliezsky 1 106 616 87,2 43 637 3,4 2 514 0,2 38 908 3,1 1 797 0,1 Zlínsky 508 037 85,4 7 713 1,3 270 0,0 436 0,1 439 0,1 Juhomoravský 881 046 78,1 16 029 1,4 966 0,1 757 0,1 631 0,1 Celkom 2 495 699 83,4 67 379 2,2 3 750 0,1 40 101 1,3 2 867 0,1 Česká republika 9 249 777 90,4 193 190 1,9 14 672 0,1 51 968 0,5 11 746 0,1 Žilinský 6 123 0,8 674 766 97,4 660 0,1 466 0,07 2 795 0,40 Trenčiansky 6 319 1,0 589 344 97,3 1 058 0,1 228 0,04 1 547 0,26 Trnavský 4 778 0,87 407 246 73,9 130 740 23,7 145 0,03 3 163 0,57 Celkom 17 220 0,9 1 671 356 90,4 132 458 7,1 839 0,05 7 505 0,41 Slovenská republika 44 620 0,8 4 614 854 85,7 520 528 9,6 2 602 0,05 89 920 1,67 Región celkom 2 512 919 51,9 1 738 735 35,9 136 208 2,8 40 940 0,8 10 372 0,21 Zdroj: SLDB 2001, SODB 2001 Tabuľka č. 5: Štruktúra osídlenia podľa počtu obyvateľov NUTS III NUTS V do 500 obyvateľov NUTS V s 500- 999 obyvateľovi NUTS V s 1000 – 4 999 obyvateľovi NUTS V s viac než 5 000 obyvateľoviÚzemia počet obcí počet obyvateľov počet obcí Podiel obyv. na územia počet obcí Podiel obyv. na územia počet obcí Podiel obyv. na územia počet obcí Podiel obyv. na územia Moravskosliezsky 302 1 257 554 76 1,8 79 4,5 114 18,6 33 75,0 Zlínsky 304 590 706 105 5,5 99 12,1 80 27,2 20 55,1 Juhomoravský 647 1 123 201 300 7,1 178 11,4 146 25,6 23 55,9 Celkom 1 253 2 971 461 481 4,8 346 9,3 340 23,8 76 62,0 ČR 6 249 10 220 577 3 646 8,4 1 293 8,8 1 042 20,1 268 62,7 Trnavský 251 552 014 50 3,1 79 10,2 106 36,9 16 49,8 Trenčiansky 276 602 166 83 4,2 85 9,9 92 29,8 16 56,1 Žilinský 315 693 499 101 3,8 77 8,2 117 35,2 20 52,7 Celkom 842 1 847 679 234 3,7 241 9,4 315 34,0 52 52,9 Slovenská republika 2891 5 380 083 Región celkom 2 095 4 819 140 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, ŠÚ SR OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 75 Tabuľka č. 6: HDP Hrubý domáci produkt (HDP) HDP na 1 obyvateľov Územia, kraj Počet obyvateľov (v tis.) v mil. PPS v mil. EUR Podiel kraja na HDP ČR (%) v EUR v PPS V PPS (EU25 = 100) Moravskosliezsky 1 260,3 14 614 7 811 9,7 6 193 11 587 54,2 Zlínsky 591,9 7 223 3 860 4,8 6 518 12 194 57,1 Juhomoravský 1 122,6 15 490 8 279 10,3 7 381 13 810 64,6 Celkom 2 974,8 37 327 19 950 24,8 x x x Česká republika 10 221 100,0 7 851 14 719 Trnavský 551,3 6 550 3 150 10,8 6 199 11 881 Trenčiansky 602,6 6 229 2 996 10,3 5 394 10 337 Žilinský 693,2 6 298 3 028 10,4 4 753 9 085 Celkom 1 847,2 19 077 9 174 31,5 X X X Slovenská republika 5 380 59 759 29 229 100 5 969 11 107 Región celkom 4 822 56 404 29 124 28,5 X X X Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Štatistická ročenka SR 2005, ŠÚ SR Tabuľka č. 7: Priemerná mzda Kraje Priemerná mzda (Kč/Sk) Priemerná mzda (EUR) Juhomoravský 16 226 566 Zlínsky 15 629 545 Moravskosliezsky 16 909 590 Celkom 16 255 567 ČR 18 035 629 Trnavský 16 198 430 Trenčiansky 15 381 408 Žilinský 15 039 399 Celkom 15 539 412 SR 16 923 449 Región celkom 14 049 ČK 18 432 SK X Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, ŠÚ SR, výsledky prepočítané podľa kurzu ČNB a NBS ku dňu 22.3.2006 (28,675 CZK/EUR a 37,659 SKK/EUR) OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 76 Tabuľka č. 8: Trh práce Územia Pracovná sila (tis. osôb) Priemerný evidenčný počet zamestnan- cov Miera zamestnanosti v % Neumiestnení uchádzači o zamestnanie Počet voľných pracovných miest Počet uchádzačov na 1 voľne pracovné miesto Miera registro- vanej nezamest- nanosti Miera nezamestna- nosti k 31.12.2005 v % Moravskosliezsky 611,7 314 512 49,2 105 486 2 674 39,4 15,66 Zlínsky 588,8 151 132 53,3 31 606 1 762 24,0 9,53 Juhomoravský 555,4 311 037 53,2 66 207 3 448 19,2 10,69 Celkom 1 755,9 776 681 51,9 203 299 7 884 27,5 11,96 ČR 5 132,5 54,3 541 675 51 203 10, 6 9,47 Trnavský 191,4 121 878 61,9 27 537 1 938 19,0 12,99 10,4 Trenčiansky 218,9 147 513 62,6 27 596 2 676 12,5 10,91 8,1 Žilinský 232,8 146 513 57,7 40 153 1 905 26,9 14,74 15,2 Celkom 643,1 416 191 60,7 95 286 6 519 19,4 12,88 11,2 SR 1 903,3 1 224 357 57,6 383 155 17 238 27,3 17,45 16,2 Región celkom 2 399 1 192 872 56,3 298 585 14 403 23,5 12,42 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Štatistická ročenka SR 2005, ŠÚ SR Tabuľka č. 9: Prehľad stavu vysokého školstva Územia, kraj Počet VŠ a univerzít Fakulty Študenti celkom, všetky typy štúdia Študenti zahraniční Moravskosliezsky 4 13 31 472 1 223 Zlínsky 2 4 7 527 465 Juhomoravský 9 28 60 150 3 665 Celkom 15 45 99 419 5 353 Česká republika 62 120 279 800 18 396 Trnavský 3 11 11 227 x Trenčiansky 2 5 4 948 x Žilinský 2 10 16 274 x Celkom 7 26 32 449 x SR 24 107 160 040 x Región celkom 22 71 131 868 x Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Regionálne porovnania 2005 Tabuľka č. 10 Zamestnanci výskumu a vývoja vo fyzických osobách k 31.12.2003 vo vybraných krajoch OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 77 Kraj Rok 2003 Moravskosliezsky 3 667 Zlínsky 1 644 Juhomoravský 9 517 Trnavský 1 126 Trenčiansky 1 113 Žilinský 1 474 Región celkom 18 541 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Ročenka výskumu a vývoja 2004, Štatistický úrad Slovenskej republiky Tabuľka č. 11 Výdavky na výskum a vývoj vo vybraných krajoch, v tis. Kč/Sk, v bežných cenách Kraj Rok 2003 Moravskosliezsky 2 416 000 Zlínsky 905 000 Juhomoravský 3 473 000 Trnavský 791 392 Trenčiansky 849 457 Žilinský 519 839 Región celkom 8 954 688 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Ročenka výskumu a vývoja 2004, Štatistický úrad Slovenskej republiky OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 78 Tabuľka č.12 Počet zariadení a počet lôžok podľa turistických oblastí v regióne Turistická oblasť Počet návštevníkov spolu Počet zariadení Počet lôžok Počet prenocovaní spolu Moravskosliezsky 597 136 490 26 353 2 118 693 Zlínsky 522 355 370 21 415 1 964 446 Juhomoravský 1 014 414 490 30 168 2 213 052 Celkom 1 350 77 936 ČR 12 219 689 7 640 433 214 40 780 708 Trnavský 236 403 155 12 422 1 171 840 Trenčiansky 251 179 217 12 951 986 509 Žilinský 577 808 688 30 452 1 987 306 Celkom 1 060 55 825 SR 3 244 485 2 519 177 883 10 748 537 Región celkom 2 410 133 761 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Regionálne porovnania ŠÚ SR Tabuľka č. 13 Počet kultúrnych zariadení Územia Kiná Verejné knižnice Múzeá Galérie Divadla Prírodné amfiteátre Moravskosliezsky 62 413 78 129 23 31 Zlínsky 35 405 52 51 9 44 Juhomoravský 56 732 80 92 16 53 Celkom 153 1 550 210 272 48 128 ČR 626 6 523 841 955 271 359 Trnavský 17 247 7 2 2 4 Trenčiansky 16 276 7 1 X 6 Žilinský 18 313 11 6 5 5 Celkom 51 836 25 9 7 15 SR Región celkom 204 2 386 235 281 55 143 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Regionálne porovnania ŠÚ SR 2004 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 79 Tabuľka č. 14 Nehnuteľné kultúrne pamiatky Územia NKP sprístupnené návštevníkom Moravskosliezsky 7 Zlínsky 10 Juhomoravský 25 Celkom 42 ČR 257 Trnavský 1 433 (10*) Trenčiansky 1 755 (7*) Žilinský 2 408 (7*) Celkom 5 596 (24*) SR 9 501 (72*) Región celkom 9 543 (66**) Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Zoznam NKP www.pamiatky.sk Poznámka: počty NKP v SR a ČR sú neporovnateľné z dôvodov rozličných národných legislatív * z toho vybrané NKP ** spolu za ČR a SR jen vybrané NKP Tabuľka č. 15 Zoznam národných parkov v regióne Národní park Poloha oblasti v podporovanom území Poloha oblasti mimo podporované územia Podyjí Jihomoravský kraj Malá Fatra Žilinský samosprávny kraj Veľká Fatra Žilinský samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj Nízke Tatry Žilinský samosprávny kraj Vysoké Tatry Žilinský samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj Zdroj: Mapové podklady ČR a SR, ČSÚ OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 80 Tabuľka č. 16 Zoznam CHKO v regióne CHKO Poloha oblasti v podporovanom území Poloha oblasti mimo podporované územia Beskydy Moravskosliezsky kraj, Zlínsky kraj Poodří Moravskosliezsky kraj Jeseníky Moravskosliezsky kraj Olomoucký kraj Bílé Karpaty Zlínský kraj, Jihomoravský kraj Pálava Jihomoravský kraj Moravský kras Jihomoravský kraj Horná Orava Žilinský samosprávny kraj Kysuce Žilinský samosprávny kraj Biele Karpaty Trenčiansky samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kra Strážovské Vrchy Žilinský samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj Malé Karpaty Trnavský samosprávny kraj Bratislavský samosprávny kraj Záhorie Trnavský samosprávny kraj Bratislavský samosprávny kraj Zdroj: Mapové podklady ČR a SR, ČSÚ OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 81 Tabuľka č.17 Dĺžka ciest a diaľnic v km Kraj Diaľnice Rýchlostné komunikácie I. trieda II. trieda III. trieda Moravskosliezsky 0 17 713 744 1 886 Zlínsky 0 0 337 574 1 210 Juhomoravský 124 45 449 1 479 2 241 Trnavský 67,4 22,8 268,2 531,4 1058 Trenčiansky 69,5 0 301,5 349,5 1137,7 Žilinský 46,5 0 508 308,8 1116,8 Región celkom 307,4 84,8 2 576,7 3 986,7 8 649,5 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Regionálne porovnania 2004 Tabuľka č. 18 Počet hraničných priechodov v jednotlivých krajoch Kraj železničný cestný letiskový Moravskosliezsky 1 4 1 Zlínsky 2 6 0 Juhomoravský 4 5 1 Trnavský 3 4 1 (Piešťany) Trenčiansky 3 6 0 Žilinský 1 5 0 Región celkom 14 30 3 Zdroj: Štatistická ročenka ČR 2005, Regionálne porovnania 2005 Tabuľka č. 19 Kontext programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR so strategickými dokumentmi v SR a ČR Názov koherentného strategického dokumentu Slovenská republika Česká republika Národná úroveň Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky Národní rozvojový plán Českej republiky 2007- 2013 Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Národní strategický referenční rámec 2007- 2013 podporujúce hospodársky rast a zamestnanosť (predbežný návrh) Koncepcia územného rozvoja Slovenska Stratégia hospodárskeho restu Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 Konvergenčný program a dokumenty sektorovej Stratégie regionálneho rozvoja Národný program reforiem Stratégie rozvoja ľudských OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 82 2006-2008 zdroju Konvergenčný program Slovenska 2005-2010 Národní akční plán zamestnanosti Národný akčný plán sociálneho začleňovania Národný program rozvoja a výskumu Regionálna úroveň Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja Regionálne operačné programy tých krajov v ktorých sa nachádzajú subregióny podporované v rámci Programu cezhraničnej spolupráce 2007-2013 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja Programy rozvoja územných obvodov krajov Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja Spoločné rozvojové programy euroregiónu Spoločné rozvojové programy euroregiónov Rozvojové plány mikroregiónu, mikrocelku a významnejších miest Rozvojové plány mikroregiónov, mikrocelkov a významnejších miest Tabuľka č. 20 Zoznam všetkých operačných programov spadajúcich do Národného strategického referenčného rámca SR v období 2007 – 2013 Operačné programy SR 1. OP Doprava 2. OP Životné prostredie 3. Regionálny operačný program 4. OP Informačná spoločnosť 5. OP Veda a výskum 6. OP Zdravotníctvo 7. OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 8. OP Vzdelávanie 9. OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 10. OP Bratislavský kraj 11. OP Technická asistencia Zdroj: NSRR SR OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 83 Tabuľka č. 21 Zoznam všetkých operačných programov spadajúcich do Národného strategického referenčného rámca ČR v období 2007 – 2013 Operačné programy ČR 1. OP Podnikania a inovácií 2. OP Výskum a vývoj pre inovácie 3. OP Ľudské zdroje a zamestnanosť 4. OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť 5. OP Životné prostredie 6. OP Doprava 7. Integrovaný operační program 8. Regionálne operačné programy 9. OP Technická pomoc 10. OP Regiónu súdržnosti Praha 11. OP Cezhraničnej spolupráce pre Cieľ 3 12. OP Nadnárodní spolupráce pre Cieľ 3 13. OP Medziregionálnej spolupráce pre Cieľ 3 Zdroj: NSRR ČR OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 84 Zoznam použitých skratiek TASK - FORCE Medzinárodná pracovná skupina pre každú hranicu zo zástupcami príslušných ministerstiev, cezhraničných krajov CRR ČR Centrum pre regionálny rozvoj Českej republiky ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund) VaV Veda a výskum MSP Malé a stredné podnikanie PZI Priame zahraničné investície FM Fond mikroprojektov IP Informačné miesta (Info Points) STS Spoločný technický sekretariát (Joint Technical Secretariat) MA Riadiaci orgán (Managing Authority) MC, MV Monitorovací výbor (Monitoring Committee) MSSF Monitorovací systém štrukturálnych fondov NA Národný orgán (National Authority) NGO Nevládne neziskové organizácie (Non-governmental non-profit organisations) NUTS Územné štatistické jednotky (Nomenclature of Territorial Statistics Units) PA Certifikačný orgán Phare CBC Cezhraničná spolupráce Phare SC Riadiaci výbor (Steering Committee) SF Štrukturálne fondy MSP Malé a stredné podniky TA Technická asistencia IKT Informačno - komunikačné technológie ZAK Žilinský samosprávny kraj TTK Trnavský samosprávny kraj TNK Trenčiansky samosprávny kraj MSK Moravskosliezsky kraj JMK Juhomoravský kraj ZLK Zlínsky kraj ŽP Životné prostredie OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007-2013 85 10 Prílohy Príloha č. 1 - Ex ante hodnotenie Príloha č. 2 - Zhrnutie zapracovanosti pripomienok z ex-ante hodnotenia