Masarykova Univerzita Přírodovědecká fakulta Ústav botaniky a zoologie Mikrosvet Slovenského raja (sinice a riasy) Poloha NP Slovenský raj Vymedzenie územia • 18. 1. 1988 • Rozloha 32 744 ha • 19 763 ha vlastné územie • 13 011 ha ochranné pásmo - 14 katastrov obcí (Dedinky, Mlynky, Hnilec, Hnilčík, Spišská Nová Ves, Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice, Betlanovce, Vydrník, Spišský Štiavnik, Hranovnica a Spišské Bystré) • 11 Národných prírodných rezervácií • 9 Prírodných rezervácií • 2 Národné prírodné pamiatky • 3 Prírodné pamiatky • 1 Chránený areál Geologická stavba a geomorfologické pomery • Severogemeroidné synklinózium - najmä druhohorné (triasové) karbonátové horniny • Krasový reliéf - planiny Glac, Geravy, Skala a Pelc • Riečnokrasový reliéf - široké chrbty, hrebene Javorina, Tri kopce, Jabloň...(podložím je dolomit alebo vápenec) • Riečny reliéf - kaňony, tiesňavy, hlboké doliny (viaže sa na nepriepustné werfénske horniny), potoky Hnilec, Klauza, Lesnica,... rieka Hornád • Nekarbonátové horniny (spodný trias) - pieskovce, slienité vápence, kriedové sedimenty • Najnižší bod 473 m n.m. - Smižianska Maša • Najvyšší bod 1545 m n.m. - vrch Predná hoľa Klimatické pomery • Dve klimatické oblasti (Hornádska kotlina a vrcholové partie) • Zrážkový tieň (Vysoké Tatry) • Teplotné inverzie (členitosť územia) • Tiesňava vs. Vrcholový hrebeň (až 10°C teplotný rozdiel a až 60% vlhkostný rozdiel) • Vegetačný zvrat pásiem • Priemerný ročný úhrn zrážok je od 620-900 mm • Najviac zrážok v júni a júli • Najmenej zrážok vo februári • Najchladnejší mesiac je január (-5 až -6°C) • Najteplejší mesiac je júl (16 až 17°C) Hydrologické pomery • Severnú časť odvodňuje Hornád a južnú časť jeho pravostranný prítok Hnilec • Hlavný zdroj vodnatosti tokov - zrážky, podzemné vody v podobe sutinových prameňov • Najväčšie prietoky v jarných mesiacoch • Najmenšie prietoky v zimných mesiacoch • Od roku 1977 horný tok Hornádu - zdroj pitnej vody Vegetačné pomery • Západokarpatská flóra • Stratenská hornatina • Hornádska kotlina • 900 druhov vyšších rastlín • 300 druhov machorastov • 120 druhov lišajníkov • 90% celkovej plochy - les,tj. dealpínske bučiny, bukové jedliny, reliktné borovicové lesy, sutinové lesy - jaseňové javoriny • Na dne roklín - horské druhy rastlín, smrečiny Skúmané lokality • Prielom Hornádu (riečno-krasový, 140 stupačiek) • Kláštorská roklina (7 vodopádov) • Kyseľ (podzemný kras) • Suchá Belá (jedna z najkrajších) • Piecky (25 m vysoký vodopád) • Sokol (300 m hlboká tiesňava) • Zelená Dolina (SZ Čertovej Sihote) • Stratenský kaňon (horný tok Hnilca) Rajský mikrosvet • Čiastočne známy • 1865 K. Kalchbrenner • 1925 S. Prát • 1952 J. Bílý, L. Hanuška a O. Winkler • 1967 G. Uherkovich • 1986 F. Hindák • 1988 Ľ. Kováčik • 1998 B. Uher • Zmáčané vápencové steny • Hlavne nižšie mikrorganizmy • Unikátny mikroekosystém (baktérie, sinice, riasy, huby, prvoky, bezstavovce...) Sinice a riasy • Primárne producenty • Rôzne životné formy, stratégie • Vysoká morfologická a genetická variabilita • Esteticky krásne a zaujímavé organizmy • Tajnosnubné organizmy (majú utajený „sex“) • Tzv. kryptogamy Materiál a Metodika • Odber vzoriek • Laboratórna kultivácia • Mikroskopické štúdium • Mikrofotodokumentácia Odber vzoriek V laboratóriu Výsledky doterajšieho výskumu • Na zmáčaných vápencových stenách • Dominantné postavenie siníc • Rôznobičíkaté riasy (najmä rozsievky) • Červené riasy • Zelené riasy • Charofyty (spájavky) Sinice/Cyanobaktérie Batrachospermum Ďakujem za pozornosť