ACTA GEOLOGICA SLOVACA, 6(2), 2014, I35-I43 135 Tektonické členenie Západných Karpát -prehľad názorov a nový prístup Jozef Hók1, Martin Sujan1 & František Šipka1 department of Geology and Paleontology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University in Bratislava, Mlynská dolina G, 842 15 Bratislava; hok(ô) fns.uniba.sk 2EQUIS Ltd., Račianska 57 831 02 Bratislava; equ is (ô) equis.sk Tectonic division of the Western Carpathians: an overview and a new approach Abstract: A new tectonic division of the Western Carpathians territory is proposed. The Western Carpathians are divided into two main zones according to structural individualization of tectonic units. The External Western Carpathians zone comprises the Outer group of nappes tectonically individualized during the Neogene. The Internal Western Carpathians including three groups of nappes, the Upper, Middle and the Lower group, tectonically separated during the Cretaceous. Keywords: tectonic division, Western Carpathians AGEOS 1. ÚVOD Západné Karpaty sú horským reťazcom vyznačujúcim sa prí-krovovou stavbou s výrazným zonálnym usporiadaním a polaritou alpínskych orogenetických procesov migrujúcich v čase a priestore. Prejavy hercýnskej stavby inkorporované v alpínskych štruktúrach sú rudimentárně zachované a predstavujú len fragmentárny obraz o charaktere hercýnskej tektogenézy. Pochopenie významu, veku a polarity alpínskej tektogenézy pre stavbu Západných Karpát je podnetom pre kategorizáciu jednotlivých tektonických segmentov v ich štruktúre. Takáto kategorizácia geologickej stavby je dôležitá pre zavedenie pojmového aparátu ako základného predpokladu napredovania vednej disciplíny. Jednotlivé prvky - tektonické jednotky štruktúry Západných Karpát boli kategorizované z pohľadu ich aktuálnej geodynamickej pozície, vnútornej náplne a spoločnej tektonickej evolúcie (Obr. l). Navrhované tektonické členenie Západných Karpát odráža stav poznania o lokalizácii, štruktúrnom inventári, litológii a veku tektonickej individualizácie vyčlenených tektonických jednotiek. Tektonickú jednotku považujeme za základnýprvok členenia a chápeme ju ako trojrozmerné horninové teleso s definovanými hranicami, vlastným (jedinečným) vnútorným litostratigrafickým, metamorfným a štruktúrnym obsahom a definovanou paleotektonickou evolúciou. Nepoužívame termín „terrane", ktorého originálna definícia sensu Coney et al., (1980: „fault-b ounded crustal blocks thatpreserved a geological record distinctjrom that ofadjacent terranes") nie je podľa názoru autorov z geodynamického pohľadu dostačujúca. 2. GEOLOGICKÉ VYMEDZENIE ZÁPADNÝCH KARPÁT Príkrovové jednotky Západných Karpát sú na severozápade, severe a severovýchode presunuté na okraj hercýnsky konsolidovanej európskej platformy. Sedimenty čelnej priehlbiny tvoria autochtónny obal Európskej platformy a sú teda jej integrálnou súčasťou. Nepovažujeme ich za súčasť Západných Karpát aj keď boli takto tradične chápané (Tab. l). Hranica Západných Karpát je daná okrajom alpínskych príkrovov vytvárajúc výrazný na sever vyklenutý orogénny oblúk. Juhozápadný okraj karpatského oblúka bezprostredne susedí s megaštruktúrou Východných Alp. Geologická resp. tektonická hranica medzi Východnými Alpami a Západnými Karpatmi je problematicky stanovitelná, pretože značná plocha predpokladaného rozhrania je zakrytá sedimentmi Viedenskej a Dunajskej panvy. Geograficky je rozhranie kladené do zníženiny západne od Hainburských vrchov do tzv. karnuntskej brány. Od tohto rozhrania je stanovená konvenčná hranica smerom na severozápad a juhovýchod. Na severozápade geologickú hranicu tvorí oblasť presunu sedimentov krosnianskej jednotky na miocénne sedimenty bádenského veku priehlbiny (hranica strednej štajerskej fázy sensu Jiříček, 1979), ktorá geograficky korešponduje s tokom rieky Dyje. Na juhovýchode konvenčné rozhranie pokračuje až na zlomové pásmo Raba - Hurbanovo (Obr. 2). Na juhu sa Západné Karpaty tektonicky stýkajú s megajed-notkou/terránom Pelsonie a jednotkou Bukkika (Kovács et al., 2000; Haas et al., 2001). Styk je sprostredkovaný zlomami Raba - Hurbanovo - Diosjenô - Darnó. Spomenuté jednotky/ terrány nezačleňujeme do stavby Západných Karpát, pretože svojim štruktúrnym inventárom (Hók et al., 1995; Csontos & Vôrôs, 2004) a litostratigrafickým obsahom (Kovács et al., 2000; Haas et al., 2001; Dimitrijevič et al., 2003; Filipovič et al., 2003) nezodpovedajú charakteru západokarpatských tektonických jednotiek. Geograficky sú však do Západných Karpát zaraďované aj pohoriaBakony, Bôrszôny, Cserhát, Pilis, Matra, Biikk, Szendrô a Zempléni-hegység (cf. Minár et al., 2011). Tieto pohoria sú však súčasťou terránov Pelso resp. zemplínie (sensu Kovács et al., 2000; Haas et al., 2001). Na východe je situácia komplikovanejšia. Geografické vymedzenie voči Východným Karpatom je konvenčné kladené do údolia rieky Uh na východe a na severovýchode až do údolia rieky San (Minár et al., 2011). Predkenozoické podložie trebišovskej panvy (sensu Vass et al., 1988) je však tvorené horninami, ktoré neboli geologicky ani tektonicky považované Manuscript received 23 January 2014 Revised version accepted 9 September 2014 m j predpolie Karpát I Carpathian foreland 1 predhlbeň I Foredeep 1 Krosnianska jednotka I Krosno unit I Magurskájednotka I Magura units Oravikutrt Oravicum sedimenty neogénu až kvartéru Neogene to Quaternary sediments alkalické bazalty (panón - kvartér) alkali basalts (Pannonian - Quaternary) andezitové vulkanity (neogén) andesitic volcanic rocks (Neogene) ryolitové vulkanity (neogén) rhyolitic volcanic rocks (Neogene) sedimenty paleogénu budínskej panvy Paleogene sediments of the Buda Basin sedimenty paleogénu vnútornej karpatskej panvy sediments of the Inner Carpathian Paleogene Basin sedimenty kriedy a paleogénu (Brezová a Myjava) Cretaceous to PaEeogene sediments of the Brezová and Myjava váhikum Vahicum tatrikum Tatricum vepoiikum Veporicum zemplinikum Zemplintcum fatrikum Fatricum hrOnikum Hronicum gemerikum Gemericutn meliatikum Meliaticum tiirnaikiim Tumaicum siiicikum Silicicum bukikum a pelsonia Biikkicum and the Pelsonia poklesy a transformné zlomy Normal and transform faults prikrOvy Thrust faults Obr. 1. Zjednodušená štruktúrna schéma Západných Karpát a susediacich území (zjednodušené na základe podkladu: Lexa et al., 2000). Fig. 1. Simplified structural scheme of the Western Carpathians and adjacent areas (simplified according Lexa etal., 2000). za integrálnu súčasť Západných Karpát a boli zaradené do tzv. potiského bloku (Fusán et al., 1987). Podľa Sotáka et al. (1993, 2000) severná časť predkenozoického podložia trebišovskej panvy j e súčasťou tektonickej jednotky váhika t.j. tektonického ekvivalentu južného penninika Východných Alp v stavbe Západných Karpát (sensu Plašienka, 1999). V prípade akceptovania váhika (iňačovsko-kričevská jednotka) by spomenutá časť predkenozoického podložia trebišovskej panvy geologicky a tektonicky prináležala k Západným Karpatom aj keď nemôžeme vylúčiť jej príslušnosť ku Východným Karpatom (Sviridenko, 1976). Južná časť predkenozoického podložia trebišovskej panvy - zemplinikum (sensu Slávik, 1976) bola interpretovaná viacznačne. Grecula & Egyúd (1977) považovali zemplinikum na základe výskytu uhoľných slojov v sedimentoch vrchného karbonu a vzhľadom k ich absencii v iných sedimentoch karbónu Západných Karpát za jednotku neznámej tektonickej príslušnosti. Vozárová & Vozár (1982,1996) ako aj Kovács et al. (2000) korelovali zemplinikum s jednotkami centrálnych Západných Karpát resp. tatro-veporickým terrá-nom (viď. tab. 2). Fúlôp et al. (1987) a Balia (1988) spomenutú jednotkupokladajú za súčasť megajednotkyTisza. Najnovšie sa Haas et al. (2010) prikláňajú k názoru o neznámej tektonickej príslušnosti zemplinika. 3. PREHĽAD NÁZOROV NA TEKTONICKÉ ČLENENIE ZÁPADNÝCH KARPÁT So vzrastajúcou úrovňou poznania geologickej stavby Západných Karpát v minulom storočí existovali aj pokusy o tektonické zaradenie jednotlivých podobných alebo rozdielnych horninových súborov (napr. Uhlig, 1903), ktoré však narážali hlavne na chýbajúce údaje o veku tektonickej individualizácie a opierali sa hlavne o často neúplné litostratigrafické údaje vymedzených horninových komplexov (napr. Matějka & Andrusov, 1931; Andrusov, 1939). Pravdepodobne prvé akceptované tektonické rozčlenenie geologickej stavby „Severných Karpát" publikoval Andrusov (1968). Pôvodný návrh bol bezo zmeny akceptovaný na X. kongrese Karpato-Balkánskej spoločnosti (Andrusov et al., 1973). Neskôr (Andrusov et al., 1983 str. 41-48) doplnili toto delenie o podnes akceptované pomenovania fatrikum a hronikum pre systém príkrovových jednotiek krížňanského a chočského príkrovu s.l. (vid tab. l). V spomenutých prácach sa, aj keď nie explicitne, autori prikláňajú k deleniu na dve základné pásma, ktorých deliacim elementom by mala byť zóna bradlového pásma. Maheľ (1983,1986) pomenovanie fatrikum a hronikum široko diskutoval a neakceptoval. Vo svojej „Tektonickej nomenklatúre základných tektonických elementov Západných 138 ACTA GEOLOGICA SLOVACA, 6(2), 2OI4, I35-I43 Andrusov et id., 1973 Andrusov etal., 1983 Maheľ, 1983 Maheľ, 1986 Misík et al, 1985 Karpatská čelná priehlbina Polonidy palavikum Externidy Vonkajšie Karpaty Čelná priehlbina Flyšové pásmo beskydikum flyšové pásmo Bradlové pieninské pásmo oravikum bradlové pásmo Pásmo vnútorných Západných Karpát tatrikum vahikum manínska zóna faíľikum Slovakiíly tatrilcum veporikum gemerikum Inter nidy Centrálne Západné Karpaty pásmo jadrových pokorí veporikum veporské pásmo hrunikurn Panonidy sJanikum bukikum Vnútorné Karpaty gemerské pásmo gemerikum Biikk Tab. 1. Prehľadná tabuľka vývoja názorov na tektonické členenie Západných Karpát (spracované a zjednodušené podľa citovaných zdrojov). Tab. 1. An overview of the tectonic divisions of the Western Carpathians (compiled and simplified according cited sources). Vozárová & Vozár, 1996 vonkajšie Západné Karpaty pieninský terrán flyšové pásmo bradlové pásmo centrálne Západné Karpaty tatro-veporický terrán jednotka tatrika jednotka severného veporika a fatrika jednotka južného veporika zemplínska jednotka jednotka hronika vnútorné Západné Karpaty terrán severného gemerika jednotka severného gemerika terrán južného gemerika jednotka južného gemerika meliatsky terrán príkrov Borky meliatska jednotka silický terrán jednotka tumaika silická jednotka Tab. 2. Členenie Západných Karpát na základe koncepcie terránov (podľa Vozárová & Vozár, 1996, upravené). Tab. 2. The tectonic division of the Western Carpathians according to the Terrane concept (Vozárová & Vozár, 1996, modified). Plašienka, 1999 základné regionálne geologické jednotky pásma superjednotky predhlbina Externé Západné Karpaty sliezsko-krosnenské pásmo krosnenská skupina príkrovov magurské pásmo magurská skupina príkrovov považsko-pieninské pásmo oravikum (iňačovsko-kriOevskč pásmo) / váhíkum Centrálne Západné Karpaty tatransko-fatranské pásmo e =t tatrikum o JE fatrikum veporské pásmo veporikum gemerské pásmo E gemerikum meliatske pásmo meliatikum turnaikum Interné Západné Karpaty btikkskc pásmo biikkikuni bakonské pásmo transdanubikum zemplínske pásmo zemplinikum Tab. 3. Tektonické členenie Západných Karpát (zjednodušené podľa Plašienku, 1999). Tab. 3. The tectonic division of the Western Carpathians (simplified according to Plašienka, 1999). Karpát" (Maheľ, 1983; tab. l), však nadviazal na zistenia Močka (1978), ktorý preferoval trojdielne členenie tektonickej stavby, čo z dnešného pohľadu predstavovalo významnú zmenu v jej chápaní. Mišík et al. (1985) zvolili prijateľný kompromis, keď trojdielne delenie tektonickej stavby hierarchicky podriadili dvom vyšším kategóriám (Tab. l). Zaviedol pojem „pásiem" resp. „zón", ktoré obsahujú viaceré, predtým akceptované názvy pre tektonické jednotky napr. gemerské pásmo (gemerikum + meliatska jednotka, silický príkrov). Vozárová & Vozár (1996) prijali koncepciu terránov, pričom zohľadnili aj hercýnske tektonické udalosti. Navrhli trojdielne členenie Západných Karpát. Západokarpatský priestor členia na terrány, ktorým sú hierarchicky podriadené tektonické jednotky resp. pásma. Ako problematické v tomto členení sa javí synonymné označenie terránovajednotiekvrámci vnútorných Západných Karpát napr. terrán severného gemerika - jednotka severného gemerika (Tab. 2). V ich tektonickom členení sa však prvýkrát vyskytujú definované tektonické jednotky ako základné elementy geologickej stavby, budujúce hierarchicky vyššie celky (terrány). Zároveň je tu po prvý raz samostatne vyčlenená jednotka južného veporika Plašienka (1999) použil princíp kombinácie geomorfologického (morfotektonického) a tektonického členenia, do ktorého zakomponoval termín tektonické systémy. Použil trojité členenie (základné regionálne geologické jednotky resp. orogénne provincie). Regionálnym geologickým jednotkám hierarchicky podriadil morfotektonické pásma, ktoré obsahujú tektonické superjednotky a tie základné - definované tektonické jednotky (Tab. 3). 4. DISKUSIA Je zrejmé, že vyčlenenie externých (vonkajších) Západných Karpát nenaráža na protirečenia, keďže ich tektonická individualizácia sa odohrala na konci kenozoika. Čelnú priehlbinu nepovažujeme za súčasť tektonickej štruktúry Západných Karpát z dôvodov jej samostatného geotektonického vývoja. TEKTONICKÉ ČLENENIE ZÁPADNÝCH KARPÁT - PREHĽAD NÁZOROV A NOVÝ PRÍSTUP 139 Zložitejšia situácia je interne od priebehu bradlového pásma (oravika sensu Maheľ, 1983; 1986; Plašienka, 1999). V tomto priestore boli tektonické jednotky individualizované (strukturalizované) v rozmedzí kriedového obdobia. Bolo preto do veľkej miery nevyhnutné rozdeliť daný región (internidy sensu Mi-šík et al., 1985) na oblasti s rovnakou (alebo aspoň podobnou) tektonickou evolúciou t.j. na centrálne Západné Karpaty a interné (vnútorné) Západné Karpaty (Vozárová & Vozár, 1996; Plašienka, 1999). S rozdelením však vyvstáva otázka, kadiaľ viesť hranicu medzi jednotlivými terránmi resp. pásmami tak, aby neseparovala rovnaké tektonické jednotky. Doposiaľbola takýmto akceptovaným deliacim elementom margeciansko-lubenícka línia, ktorá oddeľuje veporikum a gemerikum (Mock, 1978; Mišík et al., 1985). Tradične bol do tohto rozhrania situovaný bivergentný vej ár hronika asilicika (Andrusov, 1975; Mišík et al., 1985). Predst ava o zakorenení hronika v priestore margeciansko-lubeníckej línie ako aj juhovergentnom presune silicika j e však prekonaná (napr. Plašienka, 1999). Zároveň takéto členenie nezohľadňuje výskyt tektonických jednotiek silicika, turnaika a meliatika v tektonickom nadloží gemerika aj veporika (Vojtko et al., 2000). Maheľ (1986) a Plašienka (1999) považujú za možný deliaci element medzi centrálnymi a internými Západnými Karpatmi rožňavskú líniu/sutúru. Jej identifikácia je však možná len v obmedzenom úseku. V súčasnom tektonickom obraze nelimituje rozšírenie tektonických jednotiek a jej význam je chápaný skôr paleogeograficky resp. paleotektonicky, pričom aj z tohto pohľadu je diskutabilný. Na podobný problém narážame aj v prípade tektonickej jednotky hronika, ktorá prekrýva jednotky veporika, fatrika a tatrika (Tab. 3). Návrh tektonického členenia Západných Karpát Doposiaľ publikované tektonické členenia Západných Karpát (Andrusov, 1968; Andrusov et al., 1973; Andrusov et al., 1983; Maheľ 1983,1986; Mišík et al., 1985; Plašienka, 1999; Hók et al., 2001) vychádzali z rozhraní jednotlivých tektonických jednotí ek/príkrovov usporiadaných v pruhoch, pásmach alebo zónach. Jediným výrazným rozhraním temer v celom svojom priebehu je rozhranie externíd a interníd Západných Karpát (sensu Mišík et al., 1985) resp. vonkajších a centrálnych Západných Karpát (sensu Vozárová & Vozár, 1996; Plašienka, 1999). Navrhujeme odlišné tektonické členenie Západných Karpát založené na tektonickej superpozícii hlavných elementov prí-krovovej stavby separovaných (individualizovaných) v rôznom čase na subhorizontálnych rozhraniach. V geologickej stavbe Západných Karpát je týmto spôsobom možno vyčleniť štyri hlavné skupiny príkrovov odlišných vzájomnou štruktúrnou superpozíciou, vekom tektonickej individualizácie ako aj súčasnou pozíciou (Obr. 3). V rámci predkladaného tektonického členenia Západných Karpát navrhujeme používať termíny externé Západné Karpaty a interné Západné Karpaty. Do externých Západných Karpát (EZK) SILICICUM TURNAICUM EXTERNAL WESTERN CARPATHIANS OUTER GROUP OF NAPPES VAHICUM INTERNAL WESTERN CARPATHIANS MIDDLE GROUP OF NAPPES UPPER GROUP OF NAPPES Miocene Late Cretaceous Late Jurassic - Early Cretaceous NEOALPINE PALEOALPINE Obr. 3. Profil naprieč hlavnými tektonickými jednotkami Západných Karpát a s vyznačením umiestnenia jednotlivých skupín príkrovov. Fig. 3. Structural profile across principal tectonic units of the Western Carpathians with position of the groups of the nappes. 140 ACTA GEOLOGICA SLOVACA, 6(2), 2OI4, I35-I43 Pásmo Zone skupina príkrovov Group of nappes tektonické jednotky Tectonic units tektonická individualizácia Tectonic individualization Externé Západné Karpaty External Western Carpathians vonkajšia skupina príkrovov Outer group of nappes krosnianska jednotka Krosno unit magurská jednotka Magura unit oravikum Oravicum neogén Neogene spodná skupina príkrovov Lower group of nappes váhikum Vahicum tatrikum Tatricum vrchná krieda - ?pa!eogén Late Cretaceous - ?Paleogene Interné dné Karpaty Internal i Carpathians stredná skupina príkrovov Middle group of nappes hronikum Hronicum fatrikum Fatricum veporikum Veporicum vrchná krieda (cenomán - turón) Late Cretaceous (Cenomanian - Turanian) Zápa Westen vrchná skupina príkrovov Upper group of nappes gemerikum Gemericum príkrov Borky Borka nappe meliatikum Meliaticum turnaikum Turnaicum silicikum Silicicum spodná krieda Early Cretaceous Tab. 4. Navrhované tektonické členenie Západných Karpát. Tab. 4. Proposed tectonic division of the Western Carpathians. patrí pásmo tektonických jednotiek strukturalizovaných počas neoalpínskej etapy alpínskeho orogénu v období neogénu. Interné Západné Karpaty (IZK) boli v hlavnom rozsahu strukturalizované počas paleoalpínskej etapy alpínskeho orogénu v období kriedy. V rámci EZK sú základnými tektonickými j ednotkami štruktúrne vnútorne členené krosnianska tektonická jednotka (kros-niansko-menilitová skupina sensu Biely et al., 1996), magurská jednotka (magurská skupina príkrovov sensu Biely et al. lc.) a tektonická jednotka oravika reprezentujúca jednotky bradlového pásma (Mahel1,1983; Plašienka, 1999). Uvedené jednotky tvoria vonkajšiu skupinu príkrovov. Za základné tektonické jednotky IZKpovažujeme váhikum (sensu Plašienka, 1999), tatrikum, fatrikum, veporikum, hronikum a gemerikum definované v práci Andrusovet al., 1983 str. 41-48). Ďalej sem patria tektonické jednotky príkrovu Borky (Mello et al., 1998), meliatika (Kozur & Mock, 1973a; Mello et al., 1997; Mock et al., 1998), turnaika (cf. Mello et al., 1997) a silicika (Kozur & Mock, 1973a'b; Mello et al., 1997). Najjužnejšiu resp. najinternejšiu a zároveň superpozične/ tektonicky najvyššiu skupinu príkrovov IZK predstavuje vrchná skupina príkrovov, ktorá zahŕňa tektonické jednotky gemerika, meliatika, turnaika a silicika (Tab. 4). Na jej stavbe sa podieľajú horninové sekvencie paleozoika gemerika a prevažne mezozo-ické horninové komplexy meliatika, príkrovu Borky, turnaika a silicika strukturalizované do príkrovovej stavby na rozhraní jury a spodnej kriedy. Strednú skupinu príkrovov IZK zastupuje tektonická jednotka veporika (severné a južné veporikum) reprezentované kryštalinickým fundamentom a obalovými sekvenciami severného a južného veporika (Andrusov& Samuel, 1983; Vozárová & Vozár, 1988; Biely et al., 1996; Bezák et al., 2004). Ďalej sem patria tektonické jednotky fatrika a hronika. Stredná skupina príkrovov bola strukturalizovaná v období najspodnejšej vrchnej kriedy (cenoman-turón). Spodnú skupinu príkrovov IZK reprezentujú tektonická jednotka tatrika vrátane infratatrika (sensu Plašienka, 1999) budovaná kryštalinickým fundamentom a mezozoickými obalovými sekvenciami ako aj tektonická jednotka váhika. Spodná skupina príkrovov bola strukturalizovaná na rozhraní vrchnej kriedy a ľpaleogénu 5. ZÁVER Navrhované tektonické členenie Západných Karpát je založené na tektonostratigrafickom princípe. Zohľadňuje vek tektonickej TEKTONICKÉ ČLENENIE ZÁPADNÝCH KARPÁT - PREHĽAD NÁZOROV A NOVÝ PRÍSTUP 141 individualizácie a súčasnú priestorovú superpozíciu vyčlenených tektonických j ednotiek. Tektonické j ednotky sú považované za základný prvok tektonického členenia a chápeme ich ako trojrozmerné horninové telesá s definovanými hranicami, vlastným (jedinečným) vnútorným litostratigrafickým, meta-morfným a štruktúrnym obsahom a definovanou tektonickou evolúciou. Geologické vymedzenie Západných Karpát je dané štruktúrnymi a litostratigrafickými špecifikami základných tektonických jednotiek. V rámci geologicky vymedzeného teritória Západných Karpát (Obr. 2) vyčleňujeme externé Západné Karpaty (EZK) a interné Západné Karpaty (IZK). Do EZK patrí vonkajšia skupina príkrovov zahŕňajúca tektonické jednotky oravika, magurskej a krosnianskej j ednotky tektonicky individualizovaných v období neogénu. Do IZK zaraďujeme vrchnú skupinu príkrovov obsahujúcu tektonické jednotky gemerika, meliatika, turnaika a silicika, ktoré boli tektonicky individualizované v období spodnej kriedy. Stredná skupina príkrovov zahrňuje tektonické jednotky veporika, fatrika a hro-nika, tektonicky individualizované vo vrchnej kriede. Spodná skupina príkrovov p ozostáva z tektonických j ednotiek váhika a tatrika, ktoré boli tektonicky osamostatnené na rozhraní mezozoika a kenozoika (Obr. 4). Navrhované tektonické členenie zohľadňuje geodynamické procesy vedúce k súčasnému postaveniu vyčlenených jednotiek. Reflektovanie súčasnej pozície tektonických jednotiek umožňuje pochopiť niektoré komplexné geodynamické procesy prebiehajúce v súčasnosti, akým je napríklad seizmická aktivita. Zároveň je vhodným podkladom pre najširšie praktické geologické aplikácie, vrátane komplexnej interpretácie geofyzikálneho obrazu Západných Karpát a priľahlých území. Návrh je podkladom pre širšiu odbornú diskusiu o princípoch tektonického členenia podobných území so zložitou vrásovo-príkrovovou stavbou. Poďakovanie: Táto práca bola finančne podporená projektami VEGA-1/0587/1, APVV-0315-12,APVV-0212-12aAPPV-0099-ll. Literatúra AndrusovD., 1939: Die neuen Auffassungen des Baues der Karpaten. Mitt. Geol. Gesell. (Wien), Bd. XXX (1937), 157-185. Andrusov D., 1968: Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten. Slovenská Akadémia Vied, Bratislava, 188 p. Andrusov D., Bystrický!. & FusánO., 1973: Outline of the Structure of the West Carpathians. X. Congres of Carpathian-Balkan Association. Geologický Ustav D. Štúra, Bratislava, 44 p. Andrusov D., 1975: Aperu bref du báty des Carpathes occidentales. 10th Congress Carpath. Balkan Geol. Assoc., Bratislava, General proceedings (edit. O. Fusán - O. Samue 1), Geol. úst. D. Štúra, Bratislava, 95-108. 142 ACTA GEOLOGICA SLOVACA, 6(2), 2014, 135-143 AndrusovD., Samuel 0. (Eds.), Began A., Biely A., BorzaK., Buday T., Bystrický J., Bystrická H., Cicha L, Eliáš M., Eliášová H., Fusán O., Gašpariková V., Gross P., Hanzlíková E., Köhler E., Houša V., Lehotayová R., Leško B., LožekV., MenčíkE., MichalíkJ., Mock R., PeslV., Pícha F., Roth Z., Sálaj J., Samuel O., SenešJ., Straník Z., Špička V., Vašíček Z., Vaškovskýl. & Vozár J., 1983: Stratigrafický slovník Západných Karpát 1. Geologický Ustav D. Štúra, Bratislava, 440 p. Balia Z., 1988: Late Eocene tectonic pattern of the Carpatho-Pannonian region and its bearing on the Mesozoic reconstruction of the Tethys. Földtany Közlony,118, 1,11-26. BezákV., (Ed.), Broska L, IvaničkaJ., Reichwalder P., Vozár J., PolákM., Havrila M., Mello J., BielyA., Plašienka D., Potfaj M., Konečný V, LexaJ., Kaličiak M., Žec B., Vass D., Elečko M.JanočkoJ., PereszlényiM., Marko F., Maglay J. & Pristaš J., 2004: Tektonická mapa Slovenskej republiky 1:500 000. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava. BielyA. (Ed.), BezákV, Elečko M., Gross P., KaličiakM., Konečný V, LexaJ., Mello J., NemčokJ., Potfaj M., RakúsM., Vass D., Vozár J. & VozárováA., 1996: Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska 1:500 000. Vydavateľstvo D. Štúra, Bratislava, 77 p. Coney P.J., Jones D.L. & Monger J.W.H., 1980: Cordilleran suspect terranes. Nature, 288, 329-333. Csontos L. & Vörös A., 2004: Mesozoic plate tectonic reconstruction of the Carpathian region. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 210, 1,1-56. Dimitrijevič M.N., Dimitrijevič M.D., Karamata S., Sudar M. Gerzina N. Kovács S., tDosztályL., GulácsiZ., Less G. & Pelikán P., 2003: Olistrostome melange - an overview of the problems and preliminary comparison of such formations in Yugoslavia and NE Hungary. Slovak Geological Magazine, 9,1, 3-21. FilipovičL, Jovanovič D., Sudar M., Pelikán P., Kovács S., Less G. & Hips K., 2003: Comparison of the Variscan - Early Alpine evolution of the Jadar Block (NW Serbia) and"Bükkium" (NE Hungary) terranes; somepaleogeographic implications. Slovak Geological Magazine, 9,1,23-40. Fülöp J., Brezsnyánszky K. & Haas J., 1987: The new map of basin basement of Hungary. Acta GeologicaHungarica, 30,1, 3-20. Fusán O., BielyA., IbrmajerJ., PlančárJ. & RozložníkL., 1987: Podložie terciéru vnútorných Západných Karpát. Geol.úst. Dionýza Štúra, Bratislava, 7-103. Grecula P. & Együd K., 1977: Pozícia zemplínskeho ostrova v tektonickom pláne Karpát. Mineralia Slovaca, 9, 6, 449-462. Haas J., Budai T., Csontos L., Fodor L. & Konrád Gy., 2010: Magyarország pre-kainozoos földtani térképe 1:500 000. MAFI, Budapest. Haas J., Hámor G., Jámbor A., Kovács S., Nagymarosy A. & Szederkényi T., 2001: Geology of Hungary. Eötvös University Press, Budapest, 9-317. HókJ., Kahan Š. & Aubrecht R., 2001: Geológia Slovenska. -1. vyd. Univerzita Komenského, Bratislava,. 47 p. HókJ., Kováč P. & RakúsM., 1995: Výsledky štruktúrneho výskumu vnútorných Karpát a ich interpretácia. Mineralia Slovaca, 27,4,231-235. Jiříček R. 1979: Tektogenetický vývoj karpatského oblouku během oligocénu a neogénu. In: Mahel'M. (Ed.) Tektonické profily Západných Karpát. Ge-ologickýústav Dionýza Štúra, Bratislava, 203-212. Kovács S., Haas J., Czászár G., Szederkényi T., Buda T. & Nagymarosy A., 2000: Tectonostratigraphic terranes in the pre-Neogene basement of the Hungarian part of the Pannonian area. Acta Geologica Hungarica, 43,3, 225-328. Kozur H. & Mock R., 1973a: Zum Alter und zur tektonischen Stellung der Meliata-Serie des Slowakischen Karstes. Geologický Zborník Geologica Car-pathica, 24, 365-374. Kozur H. & MockR., 1973b: Die Bedeutung der Trias-Conodonten für die Stratigraphie und Tektonik der Trias in den Westkarpaten. Geol. Paläont. Mitt. Innsbruck, 3, 2,1-14. LexaJ., BezákV, Elečko M., Mello J., PolákM., Potfaj M. & Vozár J., (Eds.) 2000: Geological map of Western Carpathians and adjacent areas 1:500 000. Ministry of the Environment of Slovak Republic. Geological Survey of Slovak Republic, Bratislava. Mahel'M., 1983: Návrh na novú tektonickú nomenklatúru základných tektonických elementov Západných Karpát. Mineralia Slovaca, 15, 6, 559-565. Mahel'M., 1986: Geologická stavba Československých Karpát - Paleoalpínske jednotky. Veda, Bratislava, 503 p. Matějka A. & AndrusovD., 1931: Aperu de la geologie des Carpathes occidenta-les de la Slovaquie centrale et des regions avoisinantes. Guide des excursion dans la Carpathes Occidentales. Knihovna Stát. Geol. Úst. Sv. 13 A, 163 p. Mello J., Elečko M., Pristaš J., Reichwalder P, Snopko L., Vass D., Vozárová A., Gaál Ľ., HanzelV, HókJ., Kováč P, SlavkayM. & Steiner A., 1997: Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo D. Štúra, Bratislava, 244 p. Mello J., Reichwalder P. & Vozárová A., 1998: Borka Nappe: high-pressure relic from subduction-accretion prism of the Meliataocean (inner Western Carpathians, Slovakia). Slovak Geological Magazine, 4,4,261-273. MinárJ., BielikM., Kováč M., Plašienka D., Barka L, StankovianskyM. & Zeven H., 2011: New morpho structural subdivision of the Western Carpathians: An approach integrating geodynamics into targeted morphometric analysis. Tectonophysics, 502,1-2,158-174. MišíkM., Chlupáč I. & Cicha I., 1985: Stratigrafická a historická geológia. SPN Bratislava, 304-344 p. Mock R., 1978: Nové poznatky o južných častiach Západných Karpát, in Vozár, J (edit): Paleogeografický vývoj Západných Karpát. Geol. úst. D. Štúra, Bratislava, 321-343 p. Mock R., Sýkora M., Aubrecht R., OžvoldováL., Kronome B., Reichwalder P. ŕkjablonskýj., 1998: Petrology and stratigraphy of the Meliaticum near the Meliata and Jaklovce Villages, Slovakia. Slovak Geological Magazine, 4,4,223-260. Plašienka D., 1999: Tektonochronológia a paleotektonický model jursko -kriedového vývoja centrálnych Západných Karpát. Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 125 p. SlávikJ., 1976: Zemplinikum - možná nová tektonická jednotka centrálnych Karpát. Geologické práce, Správy, 65,7-19. SotákJ., Biroň A., Prokešová R. &SpišiakJ., 2000: Detachment control of core complex exhumation and back-arc extension in the East Slovakian Basin. Slovak Geological Magazine, 6,2-3,130-132. SotákJ., SpišiakJ. & Biroň A., 1993: Postavenie pozdišovsko-iňačovskej jednotky v štruktúrnom pláne Západných Karpát. Zemní plyn a nafta, 38,1, 3-8. Sviridenko V.G., 1976: Geologická stavba predneogénneho podložia zakarpatskej prehlbeniny. Mineralia Slovaca, 8, 5, 395-406. Uhlig V, 1903: Bau und Bild der Karpaten, in Bau und Bild Österreichs. Wien -Leipzig, 651-911. Vass D., Began A., Gross P, Kahan Š., Krystek L, Köhler E., LexaJ., Nemčok J., Růžička M. & Vaškovskýl., 1988: Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Mapa 1:500 000. Geol. Úst. D. Štúra, Bratislava. Vojtko R., HókJ., Kováč P, Madarás J. & Filová L, 2000: Geological structure and tectonic evolution of the Southern Veporicum. Slovak Geological Magazine, 6,2-3,287-292. VozárováA. & Vozár J., 1988: Late Paleozoic in the West Carpathians. Geol. úst. D. Štúra, Bratislava, 314 p. TEKTONICKÉ ČLENENIE ZÁPADNÝCH KARPÁT - PREHĽAD NÁZOROV A NOVÝ PRÍSTUP 143 Vozarova A. & VozarJ., 1996: Terranes ofWest Carpathians - North Pannonian domain. Slovak Geological Magazine, 1,65-85. Summary: Proposed tectonic division of the Western Carpathians is based on the tectonostratigraphic principle. It takes into account age of tectonic individualization and mutual superposition of different, nevertheless well defined tectonic units. In the geologically defined boundaries of the Western Carpathians (Fig. 2) are designated External Western Carpathians (EWC) and Internal Western Carpathians (IWC). The EWC comprises tectonic units which were tectonically individualized during the Neoalpine phase (Neogene) of the Alpine orogeny. To the EWC belongs the Outer group of nappes including the Krosno, Magura and the Oravic tectonic units. Tectonic units of the IWC underwent tectonic processes in frame of the Paleoalpine phase of the Alpine orogeny during Cretaceous (Fig. 3). The IWC includes three groups of nappes (Fig. 4). The Upper group of nappes contains the Gemericum, Borka nappe, Meli-aticum, Turnaicum and Silicicum tectonic units. The Upper group of nappes was tectonically separated during the Early Cretaceous. The Middle group of nappes comprises tectonic units of the Veporicum, Fatricum and the Hronicum. This group of nappes was structuralized during lowermost Late Cretaceous (Cenomanian - Turanian). The Lower group of nappes contains the Vahicum and Tatricum tectonic units formed into the present position during the Latest Cretaceous (Tab. 4).