Vedecké metódy Čo je vedecká metóda? � Slovo „metóda“ z gr. – „meta hodos“ – znamená „cesta niekam“ � je to spôsob, ako dosiahnuť definovaný teoretický, alebo praktický cieľ � Metodika – pracovný postup, alebo náuka o metóde vedeckej práce � Metodológia – náuka o vedeckých metódach, výklad metód určitého vedeckého odboru � Technika – konkrétny nástroj vychádzajúci z princípu a zásad metódy, umožňujúci získanie konkrétnych údajov o skúmaných javoch. Čo je vedecká metóda? � Pojem vedecká metóda je všeobecný a relatívne obsažný: � Chápe sa najčastejšie ako „súhrn pravidiel, ktorými sa treba riadiť v procese poznania alebo ako súbor pravidiel, vyjadrujúci účelný a objektívne zvolený spôsob ako skúmať jav a dosiahnuť vedecké poznanie“ � „spôsob, ktorým sa získavajú, klasifikujú a vysvetľujú nové vedecké poznatky“ � „zámerný a cieľavedomý, uvedomený postup pri práci alebo v konaní“ � Podľa inej definície je vedecká metóda pojem, ktorý označuje súhrn postupov, na základe ktorých je veda vybudovaná Stratégia výskumu � Všeobecne sa chápe ako stanovovanie cieľov a spôsobov ich dosahovania Poznávací cyklus � V každej vedeckej oblasti sa riešenie problému skladá z určitých krokov, ktoré sa vo všeobecnosti nazývajú poznávací cyklus. Tento cyklus sa skladá zo: � 1. zhromažďovania empirických údajov, � 2. ich triedenia a spracúvania, � 3. pokračuje formuláciou nového poznania � 4. jeho objasňovaním � 5. zatrieďovaním do vedeckého systému Kruhová štruktúra výskumu Stanovenie témy a voľba problému � Stanovenie témy, voľba a vymedzenie problému je krok, ktorý je charakterizovaný položením si otázky a stanovením cieľa skúmania. � príprava skúmania musí vždy nevyhnutne začínať dôkladným štúdiom literatúry, ktorá sa dotýka skúmaného problému. � napomáha nám získať prehľad o probléme, ktorý nás zaujíma, o súčasnom stave jeho riešenia, vybrať a stanoviť vlastný skúmaný problém, jeho teoretické východiská, spresniť alebo preformulovať vlastný cieľ skúmania. � Formulácia hlavného cieľa a pracovných hypotéz skúmania je výpoveď o jave, ktorej platnosť nie je definitívne overená. Hypotéza � Hypotéza je v podstate neverifikované tvrdenie, spočívajúce na verifikovateľných predpokladoch a musí byť vedecky zdôvodniteľná. � Je to tvrdenie o stave vecí, ktoré nie je možné priamo pozorovať alebo experimentálne potvrdiť, napr. o spôsobe existencie objektov, súvislostí, zákonitostí, vlastností, príčin, následkov, atď. � Hypotézy vytvárame na to, aby nám pomáhali najmä objasňovať súvislosti a vysvetľovali pravidelnosti. Takáto hypotéza by mala byť stanovená „vedecky“, čo znamená, že má sa dotýkať konkrétnej vedeckej úlohy a nie nedokázateľných vecí. � Zber materiálov, spracovanie faktov znamená, že od počiatku riešenia vedeckého problému pracujeme s rôznymi informácia či údajmi, ktoré je potrebné určitým spôsobom spracovať a následne ich využiť v poslednom kroku, a to v interpretácií a prezentácií výsledkov skúmania. � Niektoré experimenty ukážu novú otázku - problém, ktorý sa musí riešiť. � Na základe takto popísanej štruktúry skúmania môžeme povedať, že pri riešení rôznych problémov, nie je možné využiť iba jedinú konkrétnu metódu, vo väčšine prípadov je to súbor prepojených vedeckých metód s matematickými metódami. Základné vedecké metódy � metóda pozorovania � experiment � analýza � syntéza � metóda porovnávania a zovšeobecňovania, atď. � využitie týchto metód v rámci poznávacieho cyklu nie je obmedzené na jednotlivé kroky, jednotlivé metódy je možné využiť súčasne vo viacerých krokoch. Pozorovanie � Metóda pozorovania ako jedna zo základných vedeckých metód spočíva v systematickom a účelnom vnímaní predmetu a javu riešeného problému. � Pozorovanie má široké uplatnenie hlavne pri vnímaní vonkajších stránok riešeného problému napríklad porovnávanie konkrétnych procesov, a taktiež pri zhromažďovaní faktických údajov o kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke skúmaného problému. � Metóda pozorovania je súčasťou viacerých iných metód používaných pri výskume napríklad pri experimente, modelovaní, skúšaní, atď. � je potrebné stanoviť cieľ pozorovania, zostavenie plánu pozorovania, voľbu najvhodnejšej situácie, času a miesta. Dôkladná príprava na pozorovanie zabezpečuje jeho úplnosť a hĺbku, čo sa následne odráža pri riešení daného problému. Štruktúra DDP – 1. Úvod � 1) mal by obsahovať podrobnejšie zdôvodnenie tématu DDP zejména odpovědi na otázky: � Jaký problém je v DDP řešen? � Proč je tento problém řešen resp. proč je důležité ho řešit? � V jakém kontextu (prostředí) je problém řešen? � Pro koho je řešení tohoto problému určeno? � Teoretická východiska resp. současný stav poznání, kde se v plné míře využijí zásady práce s informačními zdroji, které vyústí v kritickou rešerši � Cíl práce a pracovní hypotézy, které vyplynou z poznání „bílých míst“ v současném stavu poznání při řešení dané problematiky resp. z poznaného rozporu mezi teorií a praxí. 4. Použité vědecké metody zkoumání � Použité vědecké metody zkoumání, kde by měla být provedena charakteristika a zejména zdůvodnění použitých metod. Neměla by zde chybět úvaha o možných problémů, které se mohou vyskytnout v průběhu výzkumu při použití té které metody řešení. 5. Vlastní výsledky DDP. � Tato část DDP spolu s částí 2) by měla představovat podstatnou obsahovou i rozsahovou část DDP. Zde by měl disertant podrobně popsat všechny své modelové a experimentální práce, průběh a výsledky průzkumů, a dalších výzkumných prací. Výsledky práce by měly být � konfrontovány s teoretickými východisky uvedenými v části 2) � ověřeny na reálném systému 6. Přínosy DDP � které by měly být explicitně disertantem formulovány a to v členění na � přínosy pro další rozvoj vědního oboru � přínosy pro ekonomickou či technickou praxi 7. Doporučení pro případný další postup � Doporučení pro případný další postup výzkumu, pokud se v průběhu řešení DDP objevily další problémy související s problémem řešeným v DDP, jejich řešení by dále posunulo vědní obor. 8. Záver � Závěr shrnující podstatné výsledky výzkumu a zejména pak osobní přínosy disertanta se zdůvodněním původnosti řešení 9. Použitá literatúra � Použitá literatura, která by měla být uvedena v souladu s normou a řádně v textu DDP citována (viz samostatná Příloha č. 1)