V originále
In her project on Enlarging Translation, Empowering Translators, Tymoczko has proposed a holistic approach to translating culture, pointing out the shortcomings of what she calls linear approaches (2007, 232-249). This paper explores how Tymoczko's more comprehensive and strategic approach, whose advantages are easy to see, interacts with current literary translation from English into Czech, both theoretically and at the level of specific texts. The paper divides the theoretical exploration into two areas. The first comprises translations of contemporary literary fiction originating from English-speaking countries which have influenced significantly the current globalized world and consequently represent cultures whose distance to Czech culture is rather small. The second area is translation of English texts mediating more distant cultures and sensibilities to Czech readership. The first area raises questions such as: Given the relative proximity of the two cultures, is there anything left to translate holistically? Is there a general pattern? How often is this potential for strategic translation decision-making recognized by translators in practice? In the second area an intuitive use of the holistic approach to translating culture/s seems much more likely – but is this really the case? Are there lessons to learn for students of translation? And how do translators’ choices reflecting their holistic approach to culture interact with current translation norms? An empirical analysis of two examples of the second type of texts is used to test the concept and to produce convincing examples to be employed for didactic purposes.
Česky
Mária Tymoczková vo svojom projekte Enlarging Translation, Empowering Translators, zastáva holistický prístup k prenosu kultúrnych prvkov v preklade a zdôrazňuje nedostatky tzv. lineárnych prístupov (2007, p. 232-249). Prínos Tymoczkovej komplexného a strategického prístupu je zjavný. Tento článok bližšie špecifikuje spôsob, akým sa tento prístup zaraďuje do súčasnej koncepcie umeleckého prekladu nielen v teoretickej rovine, ale aj na úrovni špecifických textov. Teoretické pohľady na danú problematiku sú v predkladanom článku rozdelené do dvoch častí. Prvá časť je zameraná na preklady súčasnej beletrie anglicky hovoriacich krajín, ktorá sa výraznou mierou podieľa na súčasnom procese globalizácie a súčasne v sebe nesie kultúrne aspekty, ktoré sa len v málom líšia od tých, ktoré sú zastúpené v českej kultúre. V druhej časti sa pozornosť venuje prekladom textov z anglického jazyka s výrazným podielom cudzích kultúrnych prvkov, ktoré predpokladajú vyššiu snahu prispôsobiť text českému čitateľovi. V prvej časti príspevku teda vznikajú tieto otázky: S odkazom na holistický prístup, čo vlastne môžeme prekladať, ak berieme do úvahy relatívnu príbuznosť daných dvoch kultúr? Existuje akýsi všeobecný vzorec? Do akej miery si prekladatelia v praxi uvedomujú potenciál tohto prístupu pri výbere prekladateľských postupov a riešení? Druhá časť príspevku naznačuje, že holistický prístup k preklade kultúr(y) sa v translačnom procese uplatňuje skôr intuitívne – do akej miery to však platí v skutočnosti? Aké sú možnosti výučby tohto prístupu v prípade študentov translatológie? Aký je vzťah medzi postupmi, ktoré si prekladateľ zvolí na základe holistického prístupu, a súčasnými prekladateľskými normami? Na overenie tohto konceptu a s cieľom nájsť jednoznačné príklady pre didaktické účely je v článku použitá empirická analýza dvoch príkladov, ktoré patria do vyššie spomenutej druhej skupiny textov.