STUDIAARCHAEOLOGICA BRUNENSIA 18, 2013, 1–2
RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
Niekoľko postrehov na základe nálezov z Břeclavi-Pohanska
V európskom prostredí sa už od doby sťahovania národov stretávame s uloženiami konských kostier
respektíve s pohrebmi koní aj na regulárnych pohrebiskách, aj na sídliskách. Tento zvyk je archeologicky
doložiteľný ešte v 11.–12. storočí. Pohreby koní boli buď súčasťou magických rituálov spojovaných
s mýtom alebo mal pochovaný kôň funkciu milodaru, ktorý prináležal určitému postaveniu člena
v spoločenstve. V predloženom článku je vyslovená úvaha ako možno interpretovať šesť prípadov
zámerného uloženia koňa v sídliskovom kontexte z areálu hradiska Břeclav-Pohansko, a to na základe
rozboru terénnej situácie v kombinácii s porovnaním podobných publikovaných ranostredovekých
nálezov a taktiež s využitím známych skutočností o slovanskej mytológii a religiozite.
raný stredovek – kôň – pohrebný rítus – pohreby na sídliskách
Intentional disposal of a horse – a sacrifice or a burial? Some reflections based on findings
from Břeclav-Pohansko. In European environment it is already since the Migration Period that we
come upon intentionally deposited horse skeletons or horse burials in both usual graveyards and
settlements. This custom is archaeologically provable still in the 11th–12th centuries. Horse burials
either were part of magic rituals related to mythology or have served as an offering relevant to a
specific social rank of the deceased. The presented paper reflects on how to interpret six examples
of intentionally disposed horses within the settlement context in the area of the Břeclav-Pohansko
stronghold by analysing the excavation findings, comparing them to similar early medieval findings
published, and making use of hitherto knowledge on Slavic mythology and religiosity.
Early Middle Ages – horse – burial rite – settlement burials
1. Úvod
V oblasti strednej Európy sprevádzal kôň v domestikovanej forme človeka
od obdobia eneolitu1
. Na základe počtu zachovaného osteologického materiálu,
1	 Tento článok vznikol za podpory projektu GA ČR „Mezi Velkou a přemyslovskou Moravou.
Archeologie kolapsu a oživení raně středověké společnosti“ (GAP405/12/0111).
14 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
oproti ostatným hospodárskym zvieratám (ovca/koza, tur, prasa), sa usudzuje, že
nešlo o masívne chované zviera, primárne určené na výživu vtedajšej populácie.
Kôň bol veľmi pravdepodobne využívaný predovšetkým na transport osôb a tovaru
a zrejme aj ako odznak spoločenskej prestíže. V priebehu protohistorického
obdobia, a potom naplno s nástupom raného stredoveku si kôň vydobyl trvalé
významné postavenie v rámci ľudskej spoločnosti ako symbol spoločenského postavenia
(záprah, jazda, uplatnenie vo vojenstve; Kmeťová 2011, 33–35). Intencionálne
uloženia konských tiel či ich častí azda indikujú ich relevanciu v kulte.
V mytologických systémoch európskych náboženstiev v sebe kôň kombinoval
dva antagonistické princípy. Na jednej strane predstavoval symbol solárnych
božstiev – a teda neba (transportné zviera bohov a rekov). Na druhej strane bol
spájaný s vodou a s podsvetím. Tu predstavoval vlhký živel, chaos, zem, oznamovateľa
konca, sprievodcu. Bol teda tiež symbolom smrti (čierny kôň, napr.
Cooper 1986, 138; Kmeťová 2011, 42–43; Podborský 2006, 171–177, 228–238).
V slovanskej mytológii boli kone posvätné a predstavovali atribút slovanských
slnečných a vojnových bohov. Používali sa k vešteniu pri príležitosti vojenských
ťažení apod. (Profantová – Profant 2000, 133–116).
Obr. 1. Břeclav-Pohansko. Prehľad preskúmaných polôh na hradisku v rokoch 1959–2009. Legenda:
1 – veľmožský dvorec; 2 – Lesná škôlka; 3 – tzv. Žiarové pohrebisko; 4 – Lesný hrúd; 5 – východná
brána; 6 – sonda pred Zámečkom; 7 – severovýchodné predhradie; 8 – južné predhradie;
9 – pozitívne povrchové zbery; 10 – sonda pri jazierku; 11 – rezy valom.
15INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
Zámerné pochovanie konskej mršiny máme doložené ako v pravekých kultúrach,
tak aj v období raného stredoveku (napr. Kmeťová 2011; Podborský 2006;
Ambros – Müller 1980; Danielisová 2003; Staššíková-Štukovská 2001). Ich interpretácia
sa pohybuje od významu kultového, spájaného s náboženskými praktikami
po výklad, že išlo o pochovanie zvieraťa spolu s jeho zosnulým vlastníkom.
Všetky úvahy závisia od konkrétnej nálezovej situácie a od pozorovaných
obecných javov charakteristických pre konkrétnu epochu, napr. kultový význam
sa pripisuje pohrebu dvoch ľudských jedincov a dvoch koní v sídliskovej jame
v  Großhöflein-Fölik (Dolné Rakúsko) zo staršej doby bronzovej (Podborský
2006, obr. 53). Naopak ako pohreb jazdca s jeho koňom je interpretovaný nález
z alamanského pohrebiska Unterthürheim (Kokkotidis 1999, Abb. 57) či na avarskom
pohrebisku Tiszafüred (Garam 1995, 171–172).
Uloženie koňa v kontexte sídelného areálu bolo objavené aj na veľkomoravskom
hradisku Břeclav-Pohansko (obr. 1), a to na niekoľkých skúmaných polohách
(Přichystalová 2011). Vo vnútri opevnenia boli pohreby koňa odokryté na
polohách Žiarové pohrebisko, Lesná škôlka a Lesný hrúd. Mimo fortifikáciu boli
intencionálne uložené konské kosti zaznamenané na južnom predhradí.
V tomto článku budú akcentované nálezy práve z južného predhradia (obr.
2), na základe podrobnej analýzy nálezových okolností preskúmaných konských
pohrebov. S prihliadnutím k analogickým nálezom v regione, datovaných do konObr.
2. Břeclav-Pohansko, južné predhradie. Objekty so skeletom koňa sú označené čiernou
šípkou.
16 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
textu veľkomoravskej kultúry, a tiež za pomoci zachovaných kusých informácií
o slovanských náboženských predstavách a obyčajoch sa pokúsime dešifrovať
význam intencionálne uložených konských pozostatkov z Pohanska.
2. Nálezové situácie intencionálnych uložení koňa v Břeclavi-Pohansku
2.1. Žiarové pohrebisko, obj. 10, obj. 65
Obj. 10: kostra nepárnokopytníka bola uložená vo východnom výbežku plytkého
nepravidelného objektu 10 (700 × 390 cm). Výklenok tvoril oválnu zahĺbeninu,
v strede ktorej bol v hĺbke 70 cm od skrytého povrchu uložený zvierací
skelet (Danielisová 2003, tab. 12). Kôň z obj. 10 mal hlavu položenú smerom
k juhu a tlama smerovala na východ. Kostra bola v anatomickom poriadku po
panvu, predné nohy boli položené vedľa hrudníka napravo, zadné nohy chýbali.
Obj. 65: kôň sa nachádzal na dne oválnej jamy, orientovanej SZ-JV (240 × 150 cm).
Lebkou bol nasmerovaný k severozápadu a tlama mierila na severovýchod, predné nohy
malskrčenépodhruďoua zadnénatiahnutépodcelýmtelom(Danielisová2003,tab.12).
V  blízkosti oboch koní boli pochovaní ľudskí nedospelí jedinci v  skrčenej
polohe. Asi 30 m juhovýchodne od koňa z obj. 10 bol odokrytý hrob ŽP/003,
orientovaný lebkou na juhovýchod. A zhruba 15 m od konského skeletu z obj. 65
smerom na juhovýchod ležal hrob ŽP/031, skrčený nedospelý jedinec, orientovaný
SZ-JV (Macháček – Pleterski 2000, Abb. 3; Dostál 1982, 138, 145, obr. 1).
Obidvaja jedinci sú zaradení do vekovej kategórie infans II.
Zároveň sa na odokrytej ploche nachádzal objekt kolovej konštrukcie – obj.
28, ktorý je interpretovaný ako pohanské slovanské kultisko (viď nižšie). Zviera
z obj. 10 bolo vzdialené od kruhového „kultiska“ 10,3 m smerom na severozápad.
Konská kostra z obj. 65 sa nachádzala od obj. 28 cca 50 m smerom na juhozápad.
2.2. Lesná škôlka, obj. 109, nález medzi obj. 109 a 110, obj. 270
Obj. 109: pomerne veľký nepravidelný oválny objekt s nepravidelným konkávnym
dnom, orientovaný na SSZ-JJV (360 × 180 × 35 cm). Kosti koňa sa nachádzali
v dvoch výrazných zhlukoch pri severnej strane objektu. Kontext taktiež
obsahoval pomerne značné množstvo uhlíkov (obr. 3).
Medzi objektmi 109 a 110 (nepravidelná oválna jama, orientovaná SZZ-JVV,
350 × 220 × 75 cm) bolo na úrovni podložia uložené žriebä na pravom boku,
s hlavou na východ a tlamou na sever. Nohy malo pokrčené pod telom (obr. 4).
Na rozdiel od Žiarového pohrebiska, v Lesnej škôlke pri objektoch 109 a 110
nemáme istotu, že išlo o intencionálne pohreby koní. Osteologický materiál zo
zásypu obj. 109 ešte nebol podrobne vyhodnotený, takže nie sú zatiaľ k dispozícii
podrobné informácie o prípadných zásahoch na kostiach spôsobených spracovávaním
mäsa. Podľa celkovej nálezovej situácie – neanatomické uloženie kostí
17INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
v zásype objektu 109, prítomnosť (pohodenej?) kostry mláďaťa na úrovni začisteného
podložia medzi dvoma objektmi – je celkom pravdepodobné, že sa
jednalo skôr o deponáciu kuchynského odpadu či zdochliny.
Avšak aj v tomto prípade sa v blízkom okolí vyskytli ľudské hroby, ba dokonca
i pohreb skrčenca2
. Je však nutné podotknúť, že hroby v tomto mieste porušujú
2	 Jedná sa o hrob LŠ/031 – dieťa (inf. II) orientované S-J, s tvárou namierenou k západu. Je tu
ale opäť rozdiel od predchádzajúcich hrobov zo Žiarového pohrebiska, ktoré boli bez inventára.
Jedinec z LŠ/031 bol vybavený tromi bronzovými náušnicami s uzlíčkami na spodnom oblúku
a s plechovým trubičkovitým, vývalkovito členeným záveskom. Hrob sa nachádzal asi 6 m juhozápadne
od konských kostier (Dostál 1982, obr. 7: 12–14; Dostál – Vignatiová 1981, obr. 16).
Obr. 3. Břeclav-Pohansko, Lesná škôlka, obj. 109.
18 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
sídliskové objekty. Existuje teda oprávnený predpoklad, že objekty a konské kosti
s hrobmi spolu chronologicky nesúvisia.
Obj. 270: celkom iná situácia je v prípade objektu 270 z Lesnej škôlky. Nachádzal
sa pri južnom okraji skúmanej plochy (Dostál – Vignatiová 1993, tab. 13).
Objekt mal obdĺžnikový pôdorys (200 × 140 × 40 cm), orientovaný bol v smere
S-J. Celý výkop vyplňovala kostra koňa, ktorá ležala na ľavom boku, hlava bola
situovaná na sever (pysk na východ). Nohy koňa boli vystreté a opierali sa o východný
okraj jamy. Pohreb koňa veľmi pravdepodobne súvisel so sústavou 16
stĺpových jám označovaných ako objekt 269. Stĺpové jamy vytvárali obdĺžnikový
obrys o rozmeroch cca 10 × 4,5 m (s predsunutou jamkou na severe dokonca 13 ×
4,5 m). Pozdĺžna os objektu je orientovaná severo-južným smerom. Pohreb koňa
sa nachádzal „vo východnej stene“, zhruba medzi tretím a piatym metrom od
pravého dolného rohu (juhovýchodný roh) predpokladanej nadzemnej stĺpovej
stavby. Či je nadzemná stavba preskúmaná v úplnosti, nie sme dnes schopní povedať,
pretože hranica preskúmanej plochy končí v tesnej blízkosti zachyteného
pôdorysu. Na západnej strane od obj. 269 a 270 vypĺňal priestor objemný objekt
241. Na severe je plocha prázdna a z východnej strany vo vzdialenosti 25 až 30
sa nachádzalo malé pohrebisko s piatimi hrobmi (Přichystalová 2011, obr. 4).
Najbližší hrob LŠ/072 uchovával ostatky silne skrčenej ženy ležiacej na ľavom
boku (vek 20–30 rokov). Hlavou bola orientovaná na SZZ. Jedinci v ostatných
Obr. 4. Břeclav-Pohansko, Lesná škôlka, obj. 109 a 110.
19INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
Obr. 5. Břeclav-Pohansko, Lesná škôlka, obj. 270.
20 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
hroboch ležali v štandardnej polohe naznak s natiahnutými končatinami, s výskytom
ohnutej paže smerom do lona.
2.3. Lesný hrúd, H7 – LH/007
LH/007: jama obdĺžnikového pôdorysu (189 × 117 × 28 cm; Danielisová 2003,
tab. 11). Orientovaná bola na SZ-JV. Kôň ležal na pravom boku s hlavou na severozápad
a tlamou na juh. Rovnako ako kôň z obj. 65 zo Žiaroveho pohrebiska
mal aj tento predné nohy skrčené pod hruď a zadné natiahnuté pod celým telom.
Pochovaný kôň mal okolo 5 rokov, robustnú stavbu kostry a neboli na nej badateľné
žiadne patologické zmeny. Výška v kohútiku bola stanovená na základe
dĺžky dlhých kostí. Kôň z Lesného hrúdu mohol merať medzi 136,2 až 149,2 cm
(Chrzanowska – Krupska 2003, 209–210).
Asi 9 m smerom na SSV od LH/007 sa nachádzal hrob skrčenca – LH/005.
Ide o malé dieťa vo veku inf. I, čo je práve možnou príčinou skrčenia kostry.
U malých dojčiat je pokrčenie končatín prirodzené (Přichystalová 2011, Abb.
7). Asi 13 m na SZ od pohrebu koňa bolo do výplne objektu 19 uložené v silne
skrčenej polohe dieťa vo veku inf. II, orientované hlavou na SZ (Přichystalová
2010, 141–144, obr. 4).
2.4. Južné predhradie, obj. 61, obj. 230
Obj. 61: nález časti konskej kostry v oválnej jame označenej ako objekt 61
(200 × 140 × 65 cm) bol zachytený pri sondovaní odbuldozerovaného podložia
a nachádzal sa v západnej časti veľkej plochy preskúmanej v 70tych rokoch 20.
Obr. 6. Břeclav-Pohansko,
južné predhradie, obj. 61.
21INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
storočia (obr. 2, 6). Objekt, interpretovaný ako hrob koňa, bol situovaný medzi
zemnicami 23 a 26. Oválna jama orientovaná V-Z smerom nebola podľa plánov
dokopaná úplne. Fragment skeletu koňa ležal v misovitej zahĺbenine (95 × 85
cm) pri východnej stene objektu. Lebka bola nasmerovaná k juhu. Okrem crania
sa zachovalo v anatomickej polohe niekoľko stavcov a jedna predná noha. Podľa
fotografií je možné vysloviť názor, že zvyšok kostry v jame uložený nebol.
V priamej blízkosti objektu sa nenachádzal ani jeden regulárny hrob. Najbližšie
hrobové celky sa nachádzali v medzikruží 14 až 35 m od objektu 61. Na juhozápade
ležal hrob JP/052, na juhu JP/050, na juhovýchode JP/049 a smerom na
severozápad sa nachádzal hrob JP/045 (obr. 2). Najbližšie bol k objektu položený
dvojhrob JP/050, kde bola pochovaná dospelá osoba (zrejme žena) v skrčenej
polohe na ľavom boku a z pravej strany sa k nej primkýnalo dieťa (inf. II). Podľa
DNA-analýzy by sa malo jednať o dievča (Boberová – Drozdová 2011). Bohužiaľ,
hrob cez hrudnú oblasť zasiahla zisťovacia sonda, takže upresnenie polohy dieťaťa
a hornej polovice tela dospelého jedinca je dnes nemožné. Obe kostry smerovali
hlavou na SV. V hrobe JP/052, 20 m na juhozápad od obj. 61, bol uložený fragment
kostry skrčenca. Dospelá žena ležala na pravom boku, hlava smerovala k SV.
Dvadsaťdeväť metrov severozápadne sa nachádzal sondovaním porušený detský
hrob JP/045, azda v skrčenej polohe (asi 9–10 ročný chlapec – inf. III; Boberová
Obr. 7. Břeclav-Pohansko, južné predhradie, obj. 230.
22 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
– Drozdová 2011), orientovaný na JV-SZ. O skrčenej polohe dieťaťa píše J. Vignatiová
v terénnom denníku, podľa plánov je však presná poloha kostry neurčiteľná.
Kosti dolných končatín sú zakreslené natiahnuté; fotografická dokumentácia chýba.
Najďalej z vymenovaných hrobov (35 m) bol situovaný hrob JP/049, orientovaný
Z-V. Bol v ňom pochovaný dospelý muž s výbavou jazdca.
Obj. 230: o rok neskôr než bol odokrytý obj. 61, teda v roku 1977, bol v strednej
časti skúmanej veľkej plochy odokrytý objekt 230 (obr. 7; Vignatiová 1992,
tab. 89). Nachádzal sa cca 190 m JVV od objektu 61. Mal pôdorys nepravidelného
obdĺžnika orientovaného v ose SZ-JV (391 × 250 × 21 cm). V severozápadnej
časti jamy sa nachádzala zahĺbenina nepravidelného tvaru o rozmeroch asi 160 ×
140 cm, zapustená bola 23 cm od dna objektu. Výplň komplexu obsahovala črepy
a zvieracie kosti. Kostra koňa nebola súčasťou objektu. K severovýchodnému
rohu obj. 230 sa primkýnala oválna jama (160 × 110 × 25 cm), orientovaná na
SV-JZ. Konský skelet ležal v nej. Objekt samotný nebol očíslovaný či samostatne
evidovaný. Zmienka o ňom je súčasťou dokumentácie o obj. 230. Tvar jamy
a poloha kostry je zachytená na náčrte v písomnej dokumentácii a na dvoch fotografiách,
plán sa nepodarilo nájsť.
Podľa fotografií je možné popísať polohu kostry. Kôň ležal na ľavom boku,
lebkou k severovýchodu (pyskom na juhovýchod). Predné nohy mal pokrčené
pod hrudník a zadné nohy boli natiahnuté pod brucho. V takejto polohe boli uložené
aj kone z LH/007 z polohy Lesný hrúd a z obj. 65 zo Žiarového pohrebiska
(viď vyššie).
Objekt 230 sa spolu s konským skeletom nachádzal v priestore s riedkou sídelnou
zástavbou (obr. 2). Asi 12,5 m severozápadne ležal obj. 227 a cca 11 m
východným smerom od obj. 230 bol preskúmaný obj. 193. Obidvom komplexom
J. Vignatiová (1992, Přehled 1) pridelila hospodársku funkciu. Cca 13 m juhozápadne
od obj. 230 sa vyskytol obj. 171, ktorý bol J. Vignatiovou označený ako
„objekt/hrobová jama?“ Mal zhodnú orientáciu s obj. 230 a jeho zásyp obsahoval
značné množstvo zvieracích kostí. Najbližší obytný objekt sa nachádzal zhruba
26 m severovýchodne (zemnica 233). V bezprostrednom okolí objektu neboli
rozmiestnené žiadne hroby. Najbližší hrob JP/162 ležal 8,6 m severne. V osamotene
situovanej a pomerne hlbokej jame (33 cm od skrytého podložia) bolo pochované
asi 3-ročné dieťa, bez inventára, v polohe naznak, hlavou orientované na
juhozápad. Ďalšie hroby sa nachádzali 21,5 a 25,6 m na juhovýchod. Bližšie bol
situovaný JP/151 – buldozerom poničená kostra asi 20–24 ročnej ženy (pohlavie
určené pomocou DNA, Boberová – Drozdová 2011). Pôvodne zrejme ležela na
chrbte, hlavou na juhozápad. O 4 m ďalej ležal hrob JP/150. V ňom bol pochovaný
35–40 ročný muž v skrčenej polohe na ľavom boku. Orientovaný bol opačne
než jedinec z hrobu JP/151 – teda v smere SV-JZ. Zhruba 22 m juhozápadne od
obj. 230 bol zdokumentovaný hrob JP/112. Išlo o detský hrob. Polohu kostry
žiaľ nie je možné stanoviť. Väčšina skeletu asi sedemročného dieťaťa podľahla
dekompozícii. Podľa záznamov hrob neobsahoval žiaden inventár. Zvyšky crania
a dlhých kostí ležali v juhovýchodnej časti hrobovej jamy, je teda možné, že dieťa
bolo hlavičkou uložené smerom na juhovýchod.
23INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
3. Interpretácie jednotlivých nálezov na Pohansku
Nález konských kostier v sídliskovej štruktúre skúmanej na polohe Žiarové
pohrebisko (obj. 10 a 65) je doposiaľ najpodrobnejšou analyzovanou a publikovanou
situáciou z Pohanska, ktorá sa týka nálezov pohrebov koní (Macháček
– Pleterski 2000, Abb. 3). Na základe rysovania spojníc a priesečníc medzi
kruhovým kultovým objektom (obj. 28), hrobmi zvláštneho charakteru (ŽP/003
a ŽP/031; Dostál 1982, 138, 145, obr. 1, 2) a dvoma pohrebmi konských skeletov
zo zmieňovanej polohy vymodelovali J. Macháček s A. Pleterskim slovanské pohanské
kalendárium orientované na smery vychádzajúceho slnka v čase zimného,
letného slnovratu a jarnej, jesennej rovnodennosti (Macháček – Pleterski 2000,
Abb. 3).
Stred kalendária podľa týchto autorov tvorí kruhový kolový objekt 28. Objekt
sa skladal so stredového kôlu, okolo neho bolo osem kolových jám a celá
kompozícia deviatich kôlov bola obklopená podkovou drobných kolových jamiek
s otvorením na východnú stranu (Dostál 1968; 1992). Zviera z obj. 10 bolo
vzdialené od kruhového „kultiska“ 10,3 m smerom na SZ. Konská kostra z obj.
65 sa nachádzala od obj. 28 cca 50 m smerom na JZ.
Spojením konskej kostry uloženej v obj. 10, centrálneho kôla obj. 28 a hrobu
skrčenca ŽP/003 vytvorili priamku nasmerovanú na východ slnka v dobe zimného
slnovratu. Spojením koňa pochovaného v objekte 65 a stredového kôla kultového
objektu vznikla čiara orientovaná na východ slnka počas letného slnovratu.
Celému priestoru tak prisúdili zvláštny význam. Nie je však úplne doriešená
chronologická zviazanosť zmieňovaných objektov, preto je celá konštrukcia postavená
iba na možno náhodnom usporiadaní archeologických kontextov a smerovaní
priamok k významným dátumom slnovratov a rovnodenností.
Pokiaľ navrhovaný model pohanského slnečného kalendária na Žiarovom pohrebisku
nezavrhneme (Macháček – Pleterski 2000, Abb. 3), tak po predĺžení priesečnice
[kôň/obj. 10 → kultový objekt 28 → skrčenec-ŽP/003] smerom na JV,
po 120 m narazíme na vyššie popisovaný konský hrob LH/007 z Lesného hrúdu.
Skrčenec z obj. 19 je taktiež umiestnený na tejto línii. Je to náhoda či zámer?
Vychádzajúc z premisy, že pre vysvetlenie významu intencionálneho pohrebu
koňa je dôležité sledovať jeho uloženie, orientáciu, prípadne blízky výskyt
zvláštnych objektov či detských skrčencov, vytvorili sme si jednoduchú tabuľku,
kde by sa mali potvrdiť alebo aj nie určité opakujúce sa javy. Tieto javy by nám
potom mali priblížiť pochopenie zvláštneho rituálu zámerného ukladania koní
v blízkosti ľudských sídelných areálov. Z hodnotenia sme vynechali zvyšky konských
kostier z obj. 109 a z blízkosti obj. 110 v Lesnej škôlke, pretože sú isté
pochybnosti o intencionalite rituálneho uloženia koní.
Už pri zbežnom zhodnotení informácií z tab. 1 vyplýva viac rozličností než
spoločných znakov. Pre nálezové celky obj. 61, obj. 230 z JP, obj. 10, obj. 65 zo
ŽP, obj. 270 z LŠ a hrob LH/007 z LH sa objavujú niektoré spoločné prvky. No sú
tam patrné aj rozdiely, ktoré môžu svedčiť, že rituálne uloženia koní na Pohansku
nemali rovnaký dôvod.
24 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
V štyroch objektoch boli objavené kompletné kostry koní, v dvoch objektoch
iba ich časti (v objekte 10/ŽP chýbali zadné nohy). U celých kostier koní môžeme
hovoriť ako o pohreboch v pravom zmysle slova, aj keď v prípade koňa z obj.
270 z Lesnej škôlky sa ponúka lákavá interpretácia základovej obete (porovnaj
napr. Gediga 1970, 135, ryc. 223
). U nekompletných skeletov ide pravdepodobne
o pozostatok kultových rituálov.
Kone boli uložené na pravom i ľavom boku. U kompletných skeletov prevláda
ľavý bok (3:1). Orientácie kostier nepárnokopytníkov boli nejednotné. Istá systematika
sa dá vysledovať v smerovaní pysku zvierat, tam prevláda orientovanie
smerom k východu v rozpätí SV-V-JV. Výnimkou je kôň z Lesného hrúdu, ktorý
hľadí priamo k juhu. Fakt, že boli kone ukladané, aby mohli „pozorovať“ slnko
pri východe či v jeho najväčšej dennej sile, je veľmi zaujímavý a možno má svoj
význam.
Pozoruhodný je opakujúci sa jav výskytu hrobu človeka v skrčenej polohe
v blízkosti pohrebov koní. Hrob skrčenca sa od skeletu koňa objavuje vo vzdialenosti
od 15 m do 30 m. V štyroch prípadoch zo šiestich sú v hroboch pochované
deti bez inventára vo vekovej kategórii infans II. Trochu zložitejšia je situácia
okolo obj. 61 na južnom predhradí, kde sa pomerne neďaleko od neho vyskytli
tri hroby obsahujúce pochované telo v skrčenej polohe. Hrob JP/052 ukrýval
dospelú ženu. Pri hrobe JP/045, aj keď ide o detský pohreb bez výbavy, nie je
preukázaná skrčená poloha tela bez pochybností; vek dieťaťa spadá do kategórie
infans III. Zostáva nám dvojhrob žena s dievčatkom – JP/050. Jedinci sú orientovaní
v smere JV-SZ, dieťa je zaradené do vekovej skupiny infans II. Hrob sa
3	 Pri výskume ranostredovekej mestskej aglomerácie Ostrówek-Opole bola pod domom 58
z 12. storočia odkrytá pod základovým trámom lebka koňa. B. Gediga (1970) dáva nález do
súvisu z predkresťanskou vierou slovanského obyvateľstva. Pod základmi domov na Ostrówku
boli objavené napr. aj deponácie drevených nádob alebo lebka hovädzieho dobytka.
O61/JP O230/JP O270/LŠ O10/ŽP O65/ŽP LH/007
Poloha koňa P bok Ľ bok Ľ bok P bok Ľ bok P bok
Orientácia hlavy koňa J SV S JZ SZ SZ
Smerovanie pysku koňa JV JV V V SV J
Skelet koňa celý nie áno áno nie áno áno
Vzdialenosť kôň → najbližší
skrčenec
14–29 m 25 m 25 m 30 m 15 m 13 m
Smer línie kôň → najbližší
skrčenec
SZ/JZ/JJV JV V JV JV SZ
Orientácia skrčenca
SV-JZ (2×)
JV-SZ
SV-JZ SZZ-JVV JV-SZ SZ-JV SZ-JV
Výbava skrčenca 0 0 0 0 0 0
Vek a pohlavie skrčenca
inf. II / dosp /
dosp + inf. II
mat. I /
muž
ad. I /
žena
inf. II inf. II inf. II
Tab. 1. Břeclav-Pohansko. Objekty s nálezom intencionálne uloženého skeletu koňa.
25INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
však odlišuje prítomnosťou výbavy, pri fragmentoch detskej lebky bola nájdená
bronzová náušnička.
Zaujímavé je aj zistenie, že spojnica medzi kostrou koňa a kostrou človeka
korešponduje v piatich prípadoch pri malých odchýlkach s azimutom východu
slnka v čase zimného slnovratu. Či je výskyt pohrebov skrčencov a pohrebov
koní na sebe z nejakého dôvodu závislý a teda nenáhodný, bude nutné preveriť
porovnávaním väčšieho počtu analogických nálezových situácií.
4. Intencionálne uloženia pozostatkov koní na iných ranostredovekých
lokalitách
S pohrebmi koní na regulárnych pohrebiskách, respektíve s uloženiami konských
kostier či ich častí do sídliskových objektov sa stretávame v európskom
prostredí už od doby sťahovania národov a tento zvyk je archeologicky doložiteľný
ešte v 11. (menej v 12.) storočí. Nejde o žiaden masívny jav, ale v časovom
intervale od 5. do 11. storočia sa intencionálne uložené skelety koní vyskytujú
ako na pohrebiskách, tak i na sídliskách po celej Európe (Ambros – Müller
1980, 10–15; Müller-Wille 1970–1971, 199–122; Staššíková-Štukovská 2001,
376–378; Ungerman 2007, 65–66).
Na pohrebiskách ide o pohreb koňa ako taký. Kone boli ukladané buď vedľa
človeka či do samostatných jám zasadených do rámca pohrebiska. V západnej
Európe je zvyk konských pohrebov pomerne častý na merovejských, karolínskych
aj ottónskych pohrebiskách (Müller-Wille 1970–1971, 122–158). Hroby
koní dodržujú koncept pohrebiska, sú včlenené medzi ľudské hroby bez výraznejšej
súvislosti s nejakým konkrétnym hrobom ľudského jedinca (napr. pohrebisko
Marktoberdorf, Kokkotidis 1999, Abb. 40). V niektorých prípadoch je naviazanie
na hrob (väčšinou mužský) evidentné (napr. pohrebisko Unterthürheim,
Kokkotidis 1999, Abb. 57). Inde zas tvoria pohreby koní v štruktúre pohrebiska
výrazné zoskupenia (napr. pohrebisko Giengen, Kokkotidis 1999, Abb. 26). Dôvody,
prečo boli kone pietne ukladané na pohrebiskách, by sa dali rozdeliť do
dvoch základných interpretačných modelov: 1) pohreby koní boli súčasťou magických
rituálov uspokojujúcich bohov a dopriavajúcich mŕtvym pokoj na onom
svete; 2) pochovaný kôň mal funkciu milodaru, ktorý prináležal určitému postaveniu
člena v spoločenstve. Bádatelia sa klonia pre obdobie raného stredoveku
viac ku druhej možnosti (Müller-Wille 1970–1971, 189; Hornig 1993, 117–137;
Ungerman 2007, 66).
Rovnako sú hodnotené aj pohreby koní nachádzané v hroboch na avarských
(slovansko-avarských) a staromaďarských pohrebiskách (Garam 1995, 171–172;
Ambros – Müller 1980, 10–15). Uvažuje sa o  nich ako o  majetku zomrelých
a zároveň ako o doklade príslušnosti k určitej spoločenskej triede. M. Hanuliak
(2004, 119–120) dokonca pre obdobie vyznievania výskytu militárií a opaskových
garnitúr v hroboch na slovansko-avarských nekropolách uvažuje o prítomnosti
koňa v hrobovom celku ako o možnom svedectve profesie zomrelého. Na
26 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
slovanských pohrebiskách, mimo regióny so silnou kultúrnou avarskou zložkou,
je kôň v hrobe evidovaný iba sporadicky a jeho výskyt je dávaný do súvisu prevažne
so staršou fázou stredohradištného obdobia (Dolní Věstonice, Nemilany,
Borovce, Abrahám - Komárov vŕšok, Bojničky - Staré háje, Michal nad Žitavou,
Nitra-Zobor; Ungerman 2007, 63; Danielisová 2003; Staššíková-Štukovská
2001, 376–378; Hanuliak 2004, 118).
Zložitejšie je hodnotenie nálezu konskej kostry či jej častí v stredohradištnom
sídliskovom kontexte, kedy je zviera uložené buď do samostatnej jamy, alebo do
objektu, ktorý je pre deponovanie skeletu využitý druhotne. Pokiaľ sa na sídlisku
vyskytujú v blízkosti pochovaného koňa ešte iné hroby s ľudskými ostatkami, je
možné existenciu konského hrobu dať do súvisu s pohrebnými zvyklosťami, kde
samostatne uložený kôň plnil funkciu „pridruženého“ milodaru (Hanuliak 2004,
119; Ungerman 2007, 65–66). O tejto eventualite však môžeme uvažovať iba
teoreticky a trochu špekulatívne. Pre solídnu analýzu máme málo nálezov.
Intencionálne uloženia konských kostier na sídliskách mohli mať súvis s obetami,
s posvätnosťou miesta, s predkresťanskými tradíciami žehnajúcich alebo
ochraňujúcich rituálov. V literatúre sú známe náleziská zo strednej a severnej Európy
interpretované ako obetné miesta, kde sa našli (okrem iného) aj časti kostier
koní (Müller-Wille 1970–1971, 180–185). Tieto lokality sú sústredené hlavne
mimo sídliskové areály – na zvláštnych miestach, ako sú močariská, pramene,
studničky alebo výrazné terénne útvary a ich väčší výskyt je zaznamenaný hlavne
pre dobu rímsku a dobu sťahovania národov. Pre raný stredovek je zaujímavý nález
z včasnomerovejského pohrebiska Oberwerschen, kde boli opodiaľ skupiny
ľudských hrobov odokryté tri jamy kruhového a oválného pôdorysu s konskými
lebkami a metapodiami. Situácia v jame B je veľmi podobná nálezu z objektu
61 z južného predhradia na Pohansku – v oválnej zahĺbnine je lebka na ľavom
spánku obrátená čeľusťou na juh a časť prednej končatiny v anatomickom poradí
kostí (Müller-Wille 1970–1971, Abb. 65: 4).
Z nášho územia mali možno podobný charakter objekty s časťami konských
kostier z lokality Dolní Věstonice - Nová štěrkovna a z Mutěníc. Z Dolných Věstoníc
je predbežne publikovaný nález kruhovej jamy (obj. 267) zo zvyškami hornej
časti skeletu koňa (Měřínský 1980, tab. 14). Druhý podobný objekt obsahoval
kostru tura (obj. 200)4
.
Výskum Z. Klanicu (2008, 117, foto 12; 227–228) v  Mutěniciach zachytil
okrúhlu plytkú jamu datovanú do predveľkomoravského obdobia – obj. 140, kde
boli uložené lebka a pod ňou dolné končatiny z koňa v anatomickom poriadku.
V odbornej tlači sú podobné nálezy interpretované ako pravdepodobný pozostatok
zvláštnych pohrebných zvykov ovplyvnených kultúrou nomádov z východu
či ako možný doklad obradov zabezpečujúcich úrodu, plodnosť a dobré časy
4	 Súčasťou náleziska, okrem slovanských komplexov, boli aj objekty zaradené do neolitu, eneolitu,
staršej doby bronzovej, do doby popolnicových polí a taktiež aj fragmenty osídlenia
z doby rímskej. Príslušnosť objektov s neúplnými zvieracími kostrami ku ranému stredoveku
nie je teda bez výhrad (Měřínský 1980).
27INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
(Müller-Wille 1970–1971, 188; Klanica 2008, 227–228). Z. Měřínský (1980,
108) interpretuje objekty z Dolných Věstoníc ako deponáciu odpadu.
Na Pohansku bol urobený pokus zaradiť objavené konské pohreby do kontextu
solárneho kalendára, tak dôležitého pre agrárnu spoločnosť, pre ktorú je zásadné
sledovanie významných predelov pri striedaní ročných období (Macháček – Pleterski
2000). To konvenuje s druhým interpretačným modelom vysvetľujúcim
výskyt zámerne uložených skeletov koní či ich častí na sídliskách.
Slovania obecne svoj kult sústreďovali do vyhradených areálov pod otvorené
nebo, do posvätných hájov. Obrady boli často sústreďované do kruhových obetísk
s centrálnym kôlom – idolom (Váňa 1990, 151, 159, 164)5
. V týchto otvorených
sakrálnych priestoroch sa konali obrady spojené s každodenným životom
či so zvláštnymi príležitosťami, akými boli napr. významné sviatky spájané
s božstvom, s kalendárom alebo s prechodovým rituálom. Niektoré svätyne mali
nadregionálny význam, iné boli určené pre obyvateľov malej osady. Určité rituály
u Slovanov boli spojené so symbolikou zvierat. Významným zvieraťom
v predkresťanskom slovanskom náboženstve bol tiež kôň.
Z písomných správ z 10. až 12. storočia je jasne doložiteľná dôležitá funkcia
koňa v kulte spojenom s bohmi Svarogom-Svarožicom-Radegastom a Svantovítom
(Beranová 1988, 221–225; Dětmar z Merseburku, 172–174; Helmold, 84–
85, 163–165). Posvätný kôň bol významným atribútom vojnových a solárnych
kultov. Nezameniteľnú funkciu plnil pri vešteckých rituáloch. Mal taktiež apotropaický
účinok, čo dokazujú nálezy amuletov v podobe koní, nálezy pochovaných
skeletov alebo len lebiek v sídelných areáloch rozličného charakteru (Váňa 1990,
147; Profantová – Profant 2000, 113–116; Měřínský 2002, 561–563). Na južnom
predhradí bola v zásype objektu 231 objavená opracovaná, oleštená kosť z koňa
(os carpale tertium sin.) s otvorom. Prevŕtaná kosť mohla slúžiť ako ochranný
amulet (Švecová 2000, 73, obr. 2: 4).
Najbližšie okolie objektov 61 aj 230 je voľné. Sídlisková štruktúra bola v ich
blízkosti naozaj riedka. Je preto možné, že miesto bolo nejakým spôsobom označené
– vymedzené. Stopy po ohradení neboli identifikované. Ponúka sa eventualita
živého plotu či výskytu veľkých stromov (Miś 1997, 116–118). Pokiaľ by
sme uvažovali o tom, že na Pohansku objekty ukrývajúce zámerné uloženia koňa
či jeho častí (lebka, nohy) a hroby skrčených detí spolu súviseli, mohli by označovať
nejaký zvláštny areál, vhodný pre občinové rituály. Vytvárali by tak akési
„kaplnky pod holým nebom“, prístupné pre všetkých členov komunity. Veľmi
pravdepodobne by sa pri nich odohrávali obrady súvisiace s obnovou plodivej
sily polí alebo ochranné rituály zabezpečujúce jednotlivca i celú pospolitosť.
Nálezovej situácii z Pohanska (hlavne objektu 269 a 270 z Lesnej škôlky) možno
zodpovedá objav z neďalekých Mikulčíc. Ako kultový areál, kde boli odokryté
tri kostry koní, je z literatúry známy komplex z polohy Klášteřisko (Klanica
5	 Slovanské svätyne v pravom zmysle slova sú od nášho územia posunuté v priestore aj v čase.
Sústreďujú sa v polabsko-pobaltskej oblasti a správy o nich prinášajú písomné pramene prevažne
z 10.–12. storočia (Váňa 1990, 151–158).
28 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
1985, 534; Kavánová 1999, 102–104, 109–111, obr. 15). Obdĺžnikový objekt,
vymedzený žľabmi po ohradení, je orientovaný takmer V-Z smerom a v jeho východnej
časti boli objavené dva konské skelety. Tretí kôň ležal mimo ohradu,
cca uprostred kratšej východnej steny. Z. Klanica i B. Kavánová dávajú objekt
do súvislosti s  kultom podobným tomu, ktorý bol prevádzaný vo  svätyniach,
ako boli napr. v Groß Raden alebo v Oldenburgu – teda spojenými so solárnymi
a vojnovými božstvami (Schuldt 1976, 14, Abb. 6; Gabriel 1988, 69–73, Abb. 5;
Herrmann 1970, 65–66). Z. Klanica datuje počiatok výstavby kultovej ohrady do
predveľkomoravského obdobia. B. Kavánová mu neoponuje a koniec fungovania
obradiska dáva niekde do druhej polovice 9. storočia.
V novšej odbornej literatúre sa však na základe revízneho štúdia dokumentácie
objektu 28/18 z Mikulčíc – Klášteřiska (Kostelca) objavuje nové vyhodnotenie
tvaru, funkcie aj chronologického zaradenia diskutovaného objektu (Hladík
2010, 117–118, Abb. 7–10). Z uvedených novopublikovaných faktov vyplýva,
že stavba patrí medzi najstaršie pozostatky sídelnej aktivity Slovanov na tejto
polohe a hroby i uloženia koní sú mladšie a s existenciou stavby nemajú žiadnu
reláciu. Pretože ide o najstaršiu vrstvu osídlenia, objekt bol mnohokrát narušený
mladšími zásahmi, a preto je presná rekonštrukcia pôvodného tvaru problematická.
Rovnaké výsledky sú uvádzané aj pri pokuse o stanovenie pôvodnej funkcie
objektu.
Objekty s intencionálnymi uloženiami koní z Břeclavi-Pohanska nie sú súčasťou
takto komplikovaných stratigrafických situácií. Datované sú len rámcovo do
priebehu 9. storočia s dôrazom na jeho druhú polovicu a pri objektoch zo Žiarového
pohrebiska je možné uvažovať o neskoroveľkomoravskom období.
5. Zhrnutie
Na hradisku Břeclav-Pohansko bolo celkovo identifikovaných osem uložení
skeletu koňa alebo jeho častí. Päťkrát bola objavená celá kostra koňa. V jednom
prípade išlo o kostru žriebätka, u ktorej ale nie je istota o intencionalite uloženia
(kostra mláďaťa medzi obj. 109 a 110 v Lesnej škôlke). U štyroch deponácií niet
pochýb o zámernom pochovaní mŕtvol koní: objekty 230/JP, 270/LŠ, 65/ŽP a nález
z Lesného hrúdu označený hrobovým číslom 7 (LH/007). V troch prípadoch
sa našli neúplné konské kostry. Skeletu z obj. 10/ŽP chýbali zadné nohy a v obj.
61/JP boli uložené len lebka s časťou chrbtice a časti predných nôh. Napriek chýbajúcim
kostiam je možné popísané situácie označiť za intencionálne uloženia
konských kostier. Nie tak v prípade objektu 109/LŠ, kde na dne jamy bohatej na
uhlíky a iné zvieracie kosti boli odokryté dve väčšie kumulácie konských kostí
bez akéhokoľvek náznaku anatomického usporiadania, ktoré by naznačovalo, že
by azda mohlo ísť o sekundárne premiestnenie skeletu vplyvom postdepozičných
procesov. Tu zrejme išlo o kuchynský odpad. Kostru žriebätka odokrytú na úrovni
začisteného podložia medzi objektami 109/LŠ a 110/LŠ je možné interpretovať
29INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
ako deponáciu uhynutého kusu. Takže medzi zámerné uloženia pozostatkov koní
je zaradených 6 nálezových situácií, ktoré však majú odlišné nálezové okolnosti.
Lebka koňa s fragmentom postkraniálneho skeletu z obj. 61/JP je pravdepodobne
pozostatkom predkresťanských tradícií žehnajúcich či ochraňujúcich obetných
rituálov. Objekt 230/JP s výklenkom, kde bol pochovaný celý kôň, nie je
možné jednoznačne interpretovať. Môže sa jednať o obyčajné pochovanie zvieraťa,
ktoré už doslúžilo. Objekty 10/ŽP a 65/ŽP sú spájané s existenciou vymodelovaného
slovanského pohanského kalendária v polohe Žiarové pohrebisko.
Objekty však nie sú rovnaké. V prípade obj. 65 je kostra koňa natesno uložená
do oválnej jamy v polohe, ktorá sa vyskytla aj na Lesnom hrúde (LH/007), na
južnom predhradi v obj. 230 či na pohrebisku v Nemilanoch (okr. Olomouc) –
skrčené predné nohy a zadné natiahnuté pod bruchom. Nález jasne ukazuje, že
uloženie koňa sledovalo určitý zámer. Skelet z obj. 10/ŽP sa našiel v pomerne
veľkom nepravidelnom objekte s nepravidelným dnom. Nie je vylúčené, že pri
ďalšom výskume problematiky konských pohrebov bude tento nález preklasifikovaný
ako deponácia mršiny. Veľmi zaujímavý je objav úplnej konskej kostry
z Lesnej škôlky – obj. 270/LŠ. Mohlo by sa jednať o základovú obeť ku rozsiahlej
povrchovej stavbe stĺpovej konštrukcie, u ktorej môžeme predpokladať
zvláštnu funkciu (svätyňa?, občinový dom?).
Aj keď sledovanie fenoménu intencionálneho ukladania pozostatkov koní
v kontexte sídliskového či funerálneho areálu, skôr než prínos jasných odpovedí,
množí len ďalšie otázky, predsa môžeme na záver predložených úvah na základe
archeologického výskumu potvrdiť zlomkovité informácie vychádzajúce z písomných
prameňov. A to, že kôň, jeho symbolika, úloha v mýtuse, jeho ochranná
sila a spoločenská funkcia zastávali v živote Slovanov žijúcich v období 9. až 11.
storočia neoddeliteľnú zložku každodenného života – v jeho profánnom i sakrálnom
rozmere.
Literatúra
Ambros, C. – Müller, H.-H. 1980: Frühgeschitliche Pferdeskelettfunde aus dem Gebiet der Tschechoslowakei.
Archaeologica Slovaca Fontes XIII. Bratislava.
Cooper, J. C. 1986: Lexikon alter Symbole. Leipzig.
Beranová, M. 1988: Slované. Praha.
Boberová, K. – Drozdová, E. 2011: DNA-Based Sex Determination in Children and Undeterminable
Skeletal Remains from the South Outer Precincts (Pohansko near Břeclav). In: Macháček, J.
– Ungerman, Š. (Hrsg.), Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa. Studien zur Archäologie
Europas 14. Bonn, 155–161.
Danielisová, A. 2003: Rituální pohřby koní v raném středověku. Brno (rkp. seminárnej práce, ulož.
na ÚAM FF MU Brno).
Dětmar z Merseburku: Kronika. Praha 2008 (preklad B. Neškudla a J. Žytek).
Dostál, B. 1968: Slovanské kultovní místo na Pohansku u Břeclavi? (K interpretaci kůlového objektu
č. 39), Vlastivědný věstník moravský XX, 3–25.
Dostál, B. 1982: Drobná pohřebiště a rozptýlené hroby z Břeclavi-Pohanska, Sborník prací Filosofické
fakulty brněnské university E 27, 135–209.
30 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
Dostál, B. 1992: K pohanství moravských Slovanů, Sborník prací Filozofické fakulty brněnské
univerzity C 39, 8–17.
Dostál, B. – Vignatiová, J. 1981: Břeclav – Pohansko 1979 (okr. Břeclav), Přehled výzkumů 1979,
37–39.
Dostál, B. – Vignatiová, J. 1993: Břeclav – Pohansko 1990 (okr. Břeclav), Přehled výzkumů 1990,
87–89, 165–163.
Gabriel, I. 1988: Zur Innenbebauung von Starigard/Oldenburg, Bericht der Römisch-Germanischen
Kommission 69, 55–86.
Garam, É. 1995: Das awarenzeitliche Gräberfeld von Tiszafüred. Cemeteries of the Avar period
(567–829) in Hungary 3. Budapest.
Gediga, B. 1970: Początky i rozwój wczesnośredniowiecznego ośrodka miejskiego na Ostrówku
w Opolu, Slavia Antiqua XVI, 105–144.
Hanuliak, M. 2004: Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska.
Nitra.
Helmold: Helmolda kněze buzovského Slovanská kronika. Praha 1947 (preklad K. Vrátný).
Herrmann, J. 1970: Feldberg, Rethra und das Problem der Wilzischen Höhenburgen, Slavia Antiqua
XVI, 33–69.
Hladík, M. 2010: Zur Frage der heidnischen Kultstätte in „Těšický les“ im Suburbium des Burgwalls
von Mikulčice. In: Poláček, L. – Maříková-Kubková, J. (Hrsg.), Frühmittelalterliche
Kirchen als archäologische und historische Quelle. Internationale Tagungen in Mikulčice VIII.
Brno, 101–121.
Hornig, C. 1993: Das spätsächsische Gräberfeld von Rullsdorf, Ldkr. Lüneburg. Internationale
Archäologie 14. Buch am Erlbach.
Chrzanowska, W. – Krupska, A. 2003: Archäozoologische Analyse der Pfederbesttatungen aus Mikulčice
und Břeclav-Pohansko. In: Poláček, L. (Hrsg.), Studien zum Burgwall von Mikulčice V.
Brno, 209–214.
Kavánová, B. 1999: Mikulčice – sídliště na „Klášteřisku“, Přehled výzkumů 40 (1997–1998), 65–
125.
Klanica, Z. 1985: Mikulčice-Klášteřisko, Památky archeologické LXXVI, 474–539.
Klanica, Z. 2008: Mutěnice-Zbrod. Zaniklé slovanské sídliště ze 7.–10. století. Brno.
Kokkotidis, K. G. 1999: Von der Wiege bis zur Bahre. Untersuchungen zur Paläodemographie der
Alamannen des frühen Mittelalters. Köln (Inaugural-Dissertation zur Erlangung des Doktorgrades
der Philosophischen Fakultät der Universität zu Köln, http://kups.ub.uni-koeln.de/1200).
Kmeťová, P. 2011: Deponovanie koní na pohrebiskách z halštatskej doby v priestore Karpatskej
kotliny. Bratislava (nepublikovaná dizertačná práca, Filozofická fakulta UK Bratislava).
Macháček, J. – Pleterski, A. 2000: Altslawische Kultstrukturen in Pohansko bei Břeclav (Tschechische
Republik), Studia Mythologica Slavica 3, 9–22.
Měřínský, Z. 1980: Pokračování záchranného výzkumu v nové štěrkovně n. p. Ingstav u Dolních
Věstonic, Přehled výzkumů 1977, 108–109.
Měřínský, Z. 2002: České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. Praha.
Miś, A. L. 1997: Przedchrześcijańska religia Rugian, Slavia Antiqua XXXVIII, 105–149.
Müller-Wille, M. 1970–1971: Pferdegrab und Pferdeopfer im frühen Mittelalter, Berichten van de
Rijksdienst voor het Oudheidkundig Bodemonderzoek 20–21, 119–248.
Podborský, V. 2006: Náboženství pravěkých Evropanů. Brno.
Profantová, N. – Profant, M. 2000: Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha.
Přichystalová, R. 2010: Nerituálny pohreb muža z južného predhradia na Pohansku pri Břeclavi.
In: Ungerman, Š. – Přichystalová, R. – Šulc, M. – Krejsová J. (eds.), Zaměřeno na středověk.
Zdeňkovi Měřínskému k 60. narozeninám. Praha, 139–150, 804–806.
Přichystalová, R. 2011: Die Bestattungen in Břeclav-Pohansko. Alte und neue Ausgrabungen. In:
Macháček, J. – Ungerman, Š. (Hrsg.), Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa. Studien
zur Archäologie Europas 14. Bonn, 35–61.
Schuldt, E. 1976: Der altslawische Tempel von Gross Raden. Schwerin.
31INTENCIONÁLNE ULOŽENIE KOŇA – OBEŤ ČI POHREB?
Staššíková-Štukovská, D. 2001: Vybrané nálezy z pohrebiska v Borovciach z pohľadu začiatkov
kostrového pochovávania staromoravských a nitrianských Slovanov. In: Galuška, L. – Kouřil,
P. – Měřínský, Z. (eds.), Velká Morava mezi východem a západem. Brno, 371–388.
Švecová, R. 2000: Nálezy kostenej a parohovej industrie z predveľkomoravských a veľkomoravských
sídlisk na Pohansku pri Břeclavi do roku 1995, Sborník prací Filozofické fakulty brněnské
univerzity M 5, 61–95.
Ungerman, Š. 2007: Raně středověké pohřebiště v Dolních Věstonicích - Na pískách. Brno (dizertačná
doktorská práca na FF MU Brno, http://is.muni.cz/th/18484/ff_d/text.pdf).
Váňa, Z. 1990: Svět slovanských bohů a démonů. Praha.
INTENTIONAL DISPOSAL OFA HORSE – A SACRIFICE OR A BURIAL?
Some reflections based on findings from Břeclav-Pohansko
In European environment it is already since the Migration Period that we come upon intentionally
deposited horse skeletons or horse burials in both usual graveyards and settlements. This custom
is archaeologically provable still in the 11th–12th centuries. Horse burials either were part of magic
rituals related to mythology or have served as an offering relevant to a specific social rank of the
deceased. The presented paper reflects on how to interpret six examples of intentionally disposed
horses within the settlement context in the area of the Břeclav-Pohansko stronghold by analysing
the excavation findings, comparing them to similar early medieval findings published, and making
use of hitherto knowledge on Slavic mythology and religiosity.
Intentional disposal of a horse within a residential area was detected in several locations (Figs.
1, 2) examined within the Great Moravian stronghold at Břeclav-Pohansko (Přichystalová 2011,
34–38). Inside the fortification, horse burials were unearthed in the locations called Cremation
Graveyard (ŽP), Forest Nursery (LŠ), and “Lesní hrúd” (LH). Intentionally deposited horse bones
outside the fortification were found in the Southern Suburb (JP) (Figs. 3–7; Danielisová 2003, tab.
11, tab. 12; Macháček – Pleterski 2000, Abb. 3).
At the Břeclav-Pohansko stronghold a total of eight intentionally deposited horse skeletons or
skeletal parts were identified. In five cases an entire horse skeleton was found. In a single case there
was a foal skeleton, in which, however, it is not clear whether or not it was deposited intentionally
(skeleton of a young animal between features 109 and 110 in the Forest Nursery). Four intentional
disposals of dead horses are beyond doubt: features 230/JP, 270/LŠ, 65/ŽP and a finding from “Lesní
hrúd” labelled with grave number 7 (LH/007). In three cases incomplete horse skeletons were
found. The skeleton from feature 10/ŽP missed hind legs, and in feature 61/JP only a skull, a part
of the spine and parts of front legs were found. Despite the missing bones it is possible to consider
the above-mentioned situations intentionally deposited horse skeletons. This is, however, not the
case with feature 109/LŠ where two large accumulations of horse bones were found at the bottom
of a pit rich in charcoal pieces and other animal bones. The pit was probably intended for disposal
of kitchen waste.
Among intentionally deposited horse remains are thus six findings which, however, exhibit different
finding conditions. The horse skull with a fragment of postcranial skeleton from feature 61/
JP probably represent residues of pre-Christian traditions of blessing or protective sacrificial rituals.
Feature 230/JP with a niche where an entire horse was buried cannot be clearly interpreted. It may
be ordinary burial of an old retired animal. Features 10/ŽP and 65/ŽP are being associated with
the existence of a Slavic pagan calendar in the location called Cremation Graveyard. The features,
however, are not identical. The horse skeleton in feature 65 is squeezed into an oval pit in a position,
which was also identified at “Lesní hrúd” (LH/007), in the Southern Suburb in feature 230,
or in the graveyard at Nemilany (Olomouc Dist.) – front legs were bended and hind legs stretched
under the belly. The finding shows clearly that the horse’s deposition targeted a specific goal. The
skeleton from feature 10/ŽP was found in a relatively large irregular pit with uneven bottom. It is
32 RENÁTA PŘICHYSTALOVÁ
not to rule out that in the course of further research on the problem of horse burials this finding
will be re-classified to be a disposal of a horse carcass. Very interesting is the find of an entire
horse skeleton in the Forest Nursery – feature 270/LŠ. It may have been a foundation sacrifice at a
spacious aboveground wooden post structure, in which a specific purpose (sanctuary?, communal
house?) can be supposed.
Even though following up the phenomenon of intentional disposal of horse remains in the context
of a settlement or funeral area raises more and more questions instead of giving clear answers,
basing ourselves on archaeological excavations we can finally confirm the fragmentary information
based on written reports. Therefrom follows that the horse and its symbolical meaning, mythical
role, protective power and social function represented – in its both profane and sacral dimension –
an inseparable component in everyday life of the Slavs during the 9th to 11th centuries.
Fig. 1. Břeclav-Pohansko. An overview of locations in the stronghold area examined in the years
1959–2009. Legend: 1 – Ducal Manor; 2 – Forest Nursery; 3 – so-called Cremation Graveyard; 4
– “Lesní hrúd”; 5 – Eastern Gate; 6 – excavation trench in front of the hunting lodge Zámeček; 7 –
North-Eastern Suburb; 8 – Southern Suburb; 9 – fieldwalking with positive results; 10 – excavation
trench at former pond; 11 – excavation trenches cutting through the fortification.
Fig. 2. Břeclav-Pohansko, Southern Suburb. Features containing horse skeletons are marked with
black arrow.
Fig. 3. Břeclav-Pohansko, Forest Nursery, feature 109.
Fig. 4. Břeclav-Pohansko, Forest Nursery, features 109 and 110.
Fig. 5. Břeclav-Pohansko, Forest Nursery, feature 270.
Fig. 6. Břeclav-Pohansko, Southern Suburb, feature 61.
Fig. 7. Břeclav-Pohansko, Southern Suburb, feature 230.
Tab. 1. Břeclav-Pohansko, features with an intentional deposited horse skeleton.
Mgr. Renáta Přichystalová, Ph.D.
Ústav archeologie a muzeologie
Filozofická fakulta Masarykovy univerzity
Arna Nováka 1
Brno 602 00
svecova@phil.muni.cz