PODOBY SÚČASNÉHO DIAGNOSTICKÉHO
ZÁZNAMU V LATINČINE
Jozefa Artimová, Libor Švanda, Kateřina Pořízková
Centrum jazykového vzdelávania
Lekárska fakulta Masarykovej univerzity v Brne
Abstrakt: Príspevok popisuje základné vlastnosti súčasného českého, po latinsky písaného
diagnostického záznamu na základe analýzy autentických materiálov získaných z viacerých
medicínskych zariadení v Českej republike. Autori sa zameriavajú na typické charakteristiky, ako
sú skracovanie, variabilita v ortografii, vysoká frekvencia morfologických a syntaktických chýb
a používanie eponým.
Kľúčové slová: latinská lekárska terminológia, diagnóza, medicínske skratky, eponymá v medicínskej
terminológii
CONTEMPORARYMEDICAL REPORT WRITTEN
IN LATIN
Abstract: The paper describes main characteristics of the contemporary Czech medical report
written in Latin. The presented analysis is based on authentic materials collected from several
medical facilities in the Czech Republic. The authors concentrate on typical features of such
reports, e.g. abbreviations, variability oforthography, high frequence of morphological and
syntactic errors and the usage of eponyms.
Keywords: Latin medical terminology, diagnosis, abbreviations in medicine, eponyms in medical
terminology
Cieľom príspevku je pomenovať a katalogizovať základné vlastnosti lekárskeho
diagnostického záznamu na základe analýzy autentických materiálov získaných z vybraných
fakultných nemocníc v Českej republike (Fakultná Thomayerova nemocnica
v Prahe, Fakultná nemocnica v Brne a Fakultná nemocnica u sv. Anny v Brne). Išlo
o elektronický výpis klinických diagnóz z chorobopisov predovšetkým chirurgických,
traumatologických a gynekologicko-pôrodníckych kliník z obdobia posledných dvoch
91
rokov (1. 1. 2011 – 31. 12. 2012). Celkový korpusový materiál pozostáva z viac ako
100-tisíc jednotlivých diagnostických záznamov.
ÚVOD DO KLINICKEJ TERMINOLÓGIE V ČESKEJ REPUBLIKE
Štandardizácia klinickej a patologickej terminológie v českom prostredí sa realizuje
kontinuálne od 15. storočia, no za zlomové možno považovať práce, ktoré vznikli po
roku 1900. Za prvé zásadné dielo sa pokladá Slovník lékařský z roku 19141
. V súčasnosti
sa najviac používajú dve slovníkové práce, a to Velký lékařský slovník2
od dvojice
autorov Vokurka a Hugo a Lexicon medicum3
, ktorého autormi sú otec a syn Jan Kábrt.
Zriedkavejšie používanou prácou je Horkého Lékařské repetitorium4
. Ďalšie príručky
novšieho dáta sú síce zaujímavé, ale z hľadiska podoby diagnostického záznamu nemajú
väčší prínos. Do tejto skupiny možno zaradiť Doležalovu prácu Lékařský slang a úsloví5
,
ale aj Jazykozpyt medicíny6 od Pacovského a Suchardu. Okrem oficiálneho prekladu
Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN) na českom trhu niet práce, ktorá by sa
vyrovnala zahraničným publikáciám, akou je mnohozväzkový poľský preklad
SNOMED: usystematyzowana nomenklatura medyczna7
z roku 1997, alebo poľská práca
venovaná zásadám tvorby diagnostických záznamov s názvom Lingua Latina
Medicinalis. Zasady poprawnego formulowania łacińskich rozpoznań medycznych8
,
prípadne rakúska publikácia užšieho zamerania Die lateinische Diagnose in der
Unfallchirurgie und ihren Grenzgebieten9
.
Český lekár je teda odkázaný na štúdium odbornej literatúry s kolísavou úrovňou
lingvistického spracovania a počešťovania termínov alebo pri spracovaní vlastných
diagnostických záznamov vychádza z podoby terminológie, s akou sa stretáva v zamestnaní.
A práve spôsob, akým sa diagnostický záznam spracováva a zapisuje v konkrétnom
zdravotníckom zariadení, môže byť pre podobu jeho vlastných diagnostických
záznamov rozhodujúci. Ukazuje sa, že úzus, s ktorým sa lekár stretáva v praxi, je
podstatne dôležitejší ako lingvistické znalosti nadobudnuté v prvom ročníku štúdia.
Vzhľadom na povahu klinických či patologických odborov sa ich názvoslovie
prednostne snaží o definíciu obsahu jednotlivých pojmov a až následne o vytváranie,
vždy len čiastočne pevného systému, ako to poznáme z anatomickej terminológie.
Súčasná terminológia je mnohovrstvová, jednotlivé termíny môžu časom nadobúdať
špecifické významy, ktoré nemusia vždy nevyhnutne zodpovedať ich morfematickej
stavbe, nové termíny zasa môžu v odbornej literatúre koexistovať so staršími. Okrem
toho sa dnes vykonáva množstvo operačných zákrokov, pri ktorých sa používajú
92
1
Havránek, 1919, s. 72 a nasl.
2 Vokurka, Hugo, 2009.
3
Kábrt, Kábrt, 2003.
4 Horký, 2005.
5
Doležal, 2007.
6
Pacovský, Sucharda, 2008.
7 SNOMED, 2001.
8
Piekarz, 1996.
9
Lippert, 1991.
postupy, metódy, techniky a nástroje, latinsky nepomenované, a zavádzajú sa špecifické
nozologické kategórie, ktoré síce majú svoj pôvod v latinsko-gréckom klinickom
názvosloví, ale dostali sa k nám sprostredkovane z anglického jazykového prostredia
a lekár ich pozná primárne v anglickej jazykovej podobe. Z tohto dôvodu nie je
prekvapujúce, že súčasný diagnostický záznam obsahuje i novotvary alebo priamo
výpožičky zo živých jazykov, primárne z češtiny a angličtiny.
ZÁKLADNÉ ČRTY DIAGNOSTICKÉHO ZÁZNAMU
1. Diagnóza takmer vždy zahŕňa číslo, pod ktorým sa uvádza v MKN10
. Medzi kódovými
číslami typicky chýbajú bodky (N872 namiesto N87.2).
2. Diagnostický záznam aj častejšie tvoria kratšie, dvoj- až šesťslovné a viacslovné termíny.
Obsiahlejšie či zložitejšie vetné konštrukcie bývajú skôr výnimkou. Ak je
záznam dlhší, často sa segmentuje do niekoľkých kratších úsekov, ktoré sa potom
vždy začínajú tvarmi v nominatíve.
3. Klinický/diagnostický záznam je typický vysokou frekvenciou11
grafických a iniciálových
skratiek a skratkových slov, ktorých akumulácia môže v niektorých prípadoch
ísť až na úkor zrozumiteľnosti, zvlášť u nemedicínskych prijímateľov (St. p. CMP
tromb in anamn., sterilitas sanata post IVF/ET (CAR I); St. p. LAVH simplex;
Carcinoma cervicis uteri T1b1 NX M0, G2)12. Tak skratkové slová, ako aj grafické
a iniciálové skratky, obsiahnuté v latinských písaných diagnostických záznamoch
českých lekárov, sú rozličného pôvodu – latinské, české, hybridné a v ostatnom období
čoraz častejšie i anglické. Normalizované skratky obyčajne slúžia na
pomenovanie jednej či viacerých anatomických štruktúr (a. : arteria; aa .: arteriae; m. :
musculus; mm. : musculi; C 1: vertebra cervicalis prima; tieto skratky sa používajú
skôr v anatomickej ako klinickej nomenklatúre), ďalej na vyjadrenie polohy (l. sin.:
laterissinistri; l. dx. : lateris dextri; l. uterque (lat. utr. alebo lat. utque) : lateris utriusque;
ant. : anterior, ius; inf. : inferior, ius; bilat. : bilateralis), na vyjadrenie miery či stupňa
závažnosti (gr. I., II., III. : gradus; ac. : acutus; rad. : radicalis, e), alebo sú súčasťou
členenia či obsahu medicínskeho záznamu (dg. : diagnóza; th. : therapia; ob. j :
objectivus; neg. : negativus). Skratky, ktoré sa bežne používajú v latinskom jazyku,
možno vo viac či menej obšírnej forme nájsť aj v učebniciach latinčiny13
. V oblasti
klinickej terminológie však pribudlo za ostatné desaťročia aj obrovské množstvo
skratiek anglického pôvodu, ktoré sa etablovali ako pevná súčasť diagnostického
záznamu. Zostaviť vyčerpávajúci slovník14
týchto, najčastejšie iniciálových skratiek,
je takmer nemožné a s tými menej používanými často zápasia i medicínski pracovníci.
93
10
MKN-10, 2009.
11
Ako porovnávaciu vzorku sme použili voľne on-line dostupné poľské diagnostické záznamy písané
v latinčine, pozri Literatúra.
12
Všetky príklady uvádzame v podobe, v akej sa vyskytujú v nami sledovanom korpuse.
13
Kratšie či dlhšie zoznamy ustálených skratiek možno nájsť aj v niektorých učebniciach latinského jazyka,
napr. Svobodová, Vejražka, 2002, s. 386 – 389; Pacovský, Sucharda, 2008, s. 113.
14
Čiastočne sa o to pokúšajú Hemzal, Votava, 2005.
Ako vyplýva z nášho korpusového materiálu, skracovanie slov v latinsky písanom
diagnostickom zázname sa robí skôr živelne a spôsob, akým sa jednotlivé slová
skracujú, môže byť typický pre konkrétne pracoviská či konkrétnych autorov
diagnostického záznamu. Pravidlá skracovania slov nie sú v češtine striktne dané.
Grafickými skratkami môžu byť: výlučne prvé písmeno/písmená jednotlivých slov,
skupiny počiatočných písmen, prípadne prvá slabika, ktorá by sa mala končiť
spoluhláskou. Zo sledovaného materiálu vyplýva, že prax nasleduje vágne pravidlá
skracovania slov, a aj preto sa v diagnostických záznamoch stretávame s vysokou
mierou variability (in grav hebd – in grav. hebd. – grav. hbd. – in grav hbd – in g. h.
– in grav hebd – in grav. h. – in gh. –ingravhebd : in graviditatis hebdomade; St.p. –
St. p. – st. p. – Stp. : status post; iter. – iterr. – iterat. : iterativus; – bil. – bilat. – bilater :
bilateralis). Zo spôsobu, akým sa slová skracujú v našom korpuse, však nie je jasné,
ktoré časti diagnostického záznamu podliehajú skracovaniu (St. p. resection intestin
itenu; polycsts; sectio caesarea iterat. transperitonealis supracervicalis – sectio
caesarea transperit. supracervicalis iterativa), ale ani to, čím sa riadi grafická podoba
jednotlivých skratiek (CA, Ca, ca: carcinoma), a či po skratke má alebo nemá
nasledovať bodka.
Pokiaľ ide o pôvod iniciálových skratiek a skratkových slov okrem tých, ktoré sú
latinského pôvodu (D : diabetes mellitus; IVF : in vitro fertilisatio; APPE :
appendectomia), sa v latinskej diagnóze úplne bežne objavujú aj české (VVV : vrozená
vývojová vada; CMP : cévní mozková příhoda; ICHS : ischemická choroba srdeční;
ZN : zhoubný novotvar) a anglické (HPV : human papillomavirus, IUD : intrauterine
device; HELLP syndrome : hemolysis, elevated liver enzymes, low platelets); kým
hybridné sú skôr zriedkavosťou (IVO : in vitro oplodnění). Obyčajne sa skratkové
slová a iniciálové skratky zapisujú veľkými písmenami, neoddeľujú sa bodkami ani
čiarkami. To, do akej miery je vo všeobecnosti používanie týchto skratiek normované
a zaužívané, je ťažké posúdiť, no skratkové slová a iniciálové skratky anglického
pôvodu sa spravidla používajú v tej podobe, ako boli vytvorené v angličtine, a ich
variabilita v jednotlivých odboroch pravdepodobne nie je vysoká. Iným problémom je
medziodborová viacvýznamovosť jednotlivých skratiek (AIH : artificial insemination
by husband, ale aj autoimmune hepatitis).
Primárnymi motívmi skracovania môže byť časová tieseň či neschopnosť tvoriť
gramaticky správne tvary jednotlivých termínov. Sekundárne možno aj snaha o nižšiu
zrozumiteľnosť pre laickú verejnosť.
4. Napriek vysokým nárokom na obsahovú správnosť diagnostického záznamu sú tieto
rozsahom dvoj- až šesťslovné termíny a polovetné konštrukcie typické vysokou
frekvenciou ortografických i gramatických chýb, a to i napriek tomu, že vďaka
počítačovej technike možnosti tieto chyby ľahko opraviť. Hoci v niektorých prípadoch
možno spomínané priestupky voči správnosti hodnotiť viacerými spôsobmi,
napriek tomu sme sa pokúsili o ich klasifikáciu:
4.1. Ortografia
4.1.1. píše sa spolu, čo má byť oddelené: hypoxia fetus intrapartum; partus
nonprogrediens
94
4.1.2. preklepy15
: post caesream : caesaream; occpitalis : occipitalis; pramaturus :
praematurus; endomeriosis : endometriosis; laesio vasicae urinariae :
laesio vesicae urinariae; mymatosus : myomatosus; St. p. hepatidem :
hepatitidem; intestinum cassum : intestinum crassum; metastases hapetis :
hepatis; st. p. extrirpationem polypi : extirpationem
4.1.3. diftongy (v niektorých prípadoch nie je jasné, či ide ešte o latinský termín,
alebo jeho bohemizovanú verziu)
● varicaes : varices; dieta : diaeta; anemia : anaemia; liquorrhea –
liquorrhoae – liquorrhoea; leasio – lesio – laesio
● hyperlipidemia : hyperlipoidaemia
● celiakia : aj coeliakia
4.1.4. variácia v zapisovaní diftongu ae, prípadne zamieňanie diftongov ae a oe
● carcinoma coeci : caeci; extraemitas : extremitas; hematoma –
hoematoma : haematoma
4.1.5 dvojtvary pri zapisovaní samohlásky i v pozícii medzi vokálmi
● major : maior
4.1.6. dvojtvary pri zapisovaní spoluhlásky s v pozícii medzi dvoma vokálmi (v niektorých
prípadoch nie je jasné, či ide ešte o latinský termín, alebo jeho
bohemizovanú verziu16)
● perzistens : persistens; (sub)compenzatus : (sub)compensatus
4.1.7 dvojtvary pri zapisovaní c/k a zložiek ph, th a rh; prípadne zapisovanie
zložiek na nesprávnom mieste (v niektorých prípadoch nie je jasné, či ide
ešte o latinský termín, alebo jeho bohemizovanú verziu17)
● saktosalpinx : sactosalpinx; elektrocoagulatio : electrocoagulatio;
kystoma ovarii : cystoma; retentio kotyledonis : cotyledonis;
aktinomycosis : actinomycosis; karcinosarkoma – carcinosarkoma :
carcinosarcoma; katarakta – catarrhacta : cataracta; prostatektomia :
prostatectomia
● kefalopelvica – kephalopelvica : cephalopelvica; hypotrofia :
hypotrophia; metrorhagia : metrorrhagia; cirosis hepatis : cirrhosis;
nefropathia matris : nephropathia; coagulopatia : coagulopathia;
trombopathia : thrombopathia; orofarynx : oropharynx; flebitis : phlebitis
● cheilopalathoschisis : cheilopalatoschisis; hepathopatia : hepatopathia;
dietha : diaeta
4.1.8 zdvojovanie spoluhlások na nesprávnom mieste alebo nadbytočné zdvojené
spoluhlásky, prípadne vypúšťanie zdvojených spoluhlások
● situs transversus gemmeli : gemelli
● dyssplasia cervicis uteri : dysplasia; possitio : positio
95
15
Ako preklepy sme klasifikovali ortografické chyby, ktoré sa objavovali v inak precíznych viacslovných, po
latinsky písaných diagnostických záznamoch. Chybné tvary vypisujeme kurzívou, prípadne zvýrazňujeme
tučným typom písma; správne zasa obyčajným typom písma a oddeľujeme ich dvojbodkou.
16 Pravidlá českého pravopisu pripúšťajú dvojtvar persistentní aj perzistentní.
17
Pravidlá českého pravopisu v odborných textoch pripúšťajú zachovávať prepis skupiny th v podobe th.
● varrices : varices
● colisio : collisio; acretus : accretus
4.1.9 nesprávne tvary (variabilita) ortograficky komplikovaných slov:
insiffitientia – insufitientia – insuffitientia : insufficientia
4.2. Morfológia
4.2.1. nesprávne tvary – menná flexia mimo deklinácie
● Ablatio condylomatae accuminatae vulvae; Laceratio introiti vaginae;
St. p. extirpationem cavernomi cerebelli; Adenocarcinoma colonis asc.;
St. p. operationem varicorum crur. bilat.
4.3. Syntax
4.3.1. nesprávne tvary po predložkách, prípadne substantívum po predložke
v základnom (nominatívnom) tvare
● cum sterilisationem; St. p. cystectomiam cum incisionem tubae l. sin.;
cum resectionem cornu uteri; St. p. cystectomiam ovarialis bilat. cum
incisionem tubae l. sin.; Fr. colli chir. humeri l. sin. cum subluxationem
omi et abruptionem tuberculi majus humeri
● cum coagulatio; cum instillatio; hysteroscopia diagnostica cum abrasio
cavi uteri
● propter hypoxia; propter liquorrhoea; propter endometriosis;
propterileus; propter dysproportio; propter prolapsus; propter tumor
● hormonotherapia sine effectum/effectus; Fractura coli humeri l. sin.
comminutiva sine dislocationem
● st. p. embolia ad pulmonum iter.; Morbus ischaemicus cordis chronicus
cum syndroma AP, st. p. AIM 1989
● funiculus umbilicalis circum coli fetus/circum brachii/thoracis/corporis
fetus
● abusus pervitini in anamnesim
● myoma uteri in anamnesis
● femina ad sterilisatio indicatio psychiatrica; carcinoma ventriculi et
oesophagei inop ad pancreatem increscens
● st. post ablatione mammae
● St. p. mastectomia
● Ileus obstructivus intestini tenui ex bezoarem
● CA colon ascendens stenosans
4.3.2. nesprávne tvary adjektív v závislosti (rod a pád)
● hypertensio essentiale
● St. p. revisionem cavi uteri instrumentalis; status post partuum
spontaneus; Stenosis ductus hepaticus communis; St. p. cystectomiam
ovarialis; oedema extrem. Inferiores bilat.; st. post hysterectomiam
vaginalis simplex; situs transversus dorsosuperioris
4.3.3. nesprávne vytvorené nezhodné prívlastky (iný pád); prípadne substantívum
v závislosti v základnom (nominatívom) tvare
● inductio abortum per Enzaprost; st. p. implantatio cardiostimulatori;
polyposis caviti nasi
96
● Evacuatio hematoma labii l. sin.; Phlebotrombosis extremitas infer. l.
sin.; varices extremitas inferriores bilat.; cum resectionem cornu uteri;
Meta hepatis origo ignoti;
4.3.4. zamieňanie typu číslovky
● vinculatio circum coli fetus tres
4.3.5. nezmyselné, prípadne viaczmyselné väzby (slovosled a i.)
● prolapsu spedibus fetus in vaginam
5. Čeština a počešťovanie latinských diagnóz má niekoľko úrovní:
5.1. fonetická, prípadne grafická adaptácia
● hernioplastika; hyperurikémia; Venos. a lymf. insuficience; kardiostimulátor in
situ; status post terapiam; Ca mammae l. sin. – st. p. kvadrantektomii; katetr
5.2. česká flexia (najčastejšie sa prejavuje stratou alebo modifikáciou pôvodnej
koncovky)
● cystadenom; carcinom; disproportia; obesita; perioda obstetricia
5.3. fúzia českého a latinského jazyka (najčastejšie ako vysvetlivka, resp. tam, kde
chýba potrebná slovná zásoba (?)
● St. p. HSK + separovana abraze
● Sterilitas matrimonii sanata (Jihlava)
● Abruptio placentae (2. 1. 2011, 14:05 hod.); Placenta adhaerens post partum
spont.(13. 1. 11 v 14. 20)
● Lysis manualis placentae et sutura per Chirlac pokrač. steh.; carcinoma ovarii
bilat. (l. sin. s mikroinvazí)
● Thyreopathia sine subst. od dětství
● Diabetes mellitus juvenilis (insulin. pumpa)
6. Angličtina (a iné cudzie jazyky) v latinských diagnózach má podobne ako čeština
niekoľko úrovní:
6.1. bez adaptácie
● anglické: Hypertensio DM type II; adhesiones pelvis minori – frozen pelvis;
second look(mini)laparoscopy; missed abortion 9/6/ mised abortion/missed
ab.; Twin to twin transfusion syndrom gr. I; alveolar capillary dysplasia fetus;
shock septicus; Oesophageojejunoanastomosis end to side sec. Roux;
ileosigmoideoanastomosis end-to-end; low-grade appendical mucinous
neoplasm; hair cell leukemia; serrated adenoma intestini crassi; M.
ischaemicus cordis, stp. Bypass Ao-C; st. p. stent.; Block AV cordis gr. I.;
Fibrilatio atriorum chron., sick sinus syndrome
● francúzske18
: st. post myomectomiam per hysteroscopiam cum fausse route;
lavage; cerclage; sondage;
● nemecké: soor oesophagei
6.2. fonetická alebo grafická adaptácia
● Spotting – spoting postmenopausalis; stress incontinentia urinae –
Stressincontinentia – stresincontinentia; M. ischaemicus cordis, st. p. opak.
97
18 Iné živé jazyky ako angličtina, francúzština a nemčina sa v nami sledovanom materiáli neobjavujú.
Francúzština je okrem toho zastúpená iba okrajovo, nemčina výnimočne.
PCI, st. p. bypassu; st. p. implantationem stenti; Blocada atrioventricularis gr.
I.; ICHS, St. p. CABG, pacemacer, warfarinisatio
● Abscessus hepatis – st. p. drainagem; St. p. resectionem rectosigmoidei ant.
Cum panhysterectomiam an bloc
6.3. fúzia latinského a anglického jazyka (starší a novší termín pre nozologickú
jednotku)
● Dysplasia cervicis uteri (CIN II) – dysplázie rozličného stupňa sa buď označujú
latinským gradus (gr.), alebo sa novšie ako CIN I, II, a III – cervical
intraepithelial dysplasia)
7. Vytváranie latinských a gréckych novotvarov, ktoré sú začlenené do latinského textu
a zaradené do latinskej flexie; vytváranie syntaktických väzieb motivovaných českou
syntaxou
● Quadrantectomia mammae l. dx. Cum biopsia nodi sentineli axillae l. dx; Urgentio
urinae sanata; deserosatio intestini tenui; Instalatio Enzaprost; Polypositas;
Anxiositas;
● metrorrhagia perimenopausalis/postmenopausalis, graviditas postterminalis, Diabetes
mellitus subcompensatus; Extirpatio granulationum vaginae post hysterect.
vagin. Simplex cum assistent. roboticam (11/2009)
● abusus pervitini
● hyperplasia endometrii e sono/anemia fetus e sono susp.
● St. p. implantationem portcathetri l. sin; Portcatether v. subclaviae l. dx.
● Ca sigmoidei stenosans, ad vessicam urinariam et parietis abdominis increscens;
Carcinoidum coeci locale recidivans, ad vesicam urinariam crescens; Carcinoma
recto sigmoidei ad uterum adhaerens
8. Eponymá sa v nami skúmaných diagnostických záznamoch objavujú ako názvy chorôb
(M. Alzheimer, M. Crohn, M. Bechtěrev), ako staršie názvy anatomických štruktúr
(valvula Bauhini – valvula ileocaecalis; tendo Achillei, papillae Vateri), ďalej ako
súčasť názvov operačných výkonov (sectio caesarea, sec. Geppert, st. p. resectionem
ventriculi Billroth I., St. p. resectionem recti propter Ca (2008), sec. Hartmann; Ca
recti – st. p. amputationem sec. Miles), ako súčasť názvov typov úrazov, nádorov,
vývojových anomálií a patologických stavov (Fractura periprotetica femoris l. sin
Vancouver A; Fractura ATC l. sin Weber C Maissoneuve, cum fract. malleoli med. et
margo dorsalis tibiae; Ca Grawitz general., stp. NE l. dx.; Appendicitis chron.,
Diverticulum Meckeli; Erythema multiforme – Syndroma Johnson-Stevens).
Najčastejšie sa eponymá objavujú v nesklonnej podobe, ale stretli sme sa i s pokusmi
o adaptáciu začlenením do deklinačného systému (Fr. Collesi l. sin.; Morbus
Parkinsoni; Oesophagus Barreti). Niekedy sa objavuje variácia v grafickom prepise
eponyma, ale nie je častá (sectio caesarea sec. Geppert – Gepper – Geppe;
Oesophagus Barreti – Barretti; St. p. resectionem ventriculi Bilroth – Billroth).
Na základe štúdia korpusového materiálu možno spoľahlivo klasifikovať a kvantifikovať
tie oblasti latinskej ortografie, morfológie i syntaxe, ktoré autorom diagnostických
záznamov najčastejšie spôsobujú problémy. Hoci niektoré z často sa opakujúcich chýb
(nesprávne väzby po predložkách, nesprávne tvary adjektív v závislosti) poukazujú na tie
gramatické javy, ktorých zvládnutie nezriedka spôsobuje študentom problémy už počas
98
štúdia latinskej terminológie. Iné sa zasa objavujú vo vyššej frekvencii, než sme očakávali
(varianty pri zapisovaní diftongov; menná flexia mimo deklinácie).
Pokiaľ ide termíny cudzojazyčného pôvodu, miera ich adaptácie kolíše a ich normovanie
by mohlo používateľom zjednodušiť prácu s nimi. K vysokej miere variability
sledovaného materiálu z nášho pohľadu jednoznačne prispieva aj skutočnosť, že
v Českej republike niet dosiaľ príručky, ktorá by kodifikovala, resp. normovala podobu
latinského diagnostického záznamu. Pri porovnaní s podobným, i keď menej rozsiahlym
korpusom z Poľska, sa ukazuje, že miera skracovania a zároveň množstvo variantov
v ortografii, a frekvencia morfologických a syntaktických chýb je výrazne nižšia.
Z lingvistického hľadiska sú zaujímavé aj pokusy českých tvorcov diagnostických
záznamov o vytváranie novotvarov, ktoré sú na základe analógie neraz úspešne zapojené
do latinského deklinačného systému.
Literatúra
DOLEŽAL, A.: Lékařský slang a úsloví. 2 vyd. Praha: Galén 2007.
HAVRÁNEK, B.: O lékařském slovníku, In: Naše řeč. 1919, roč. 3, číslo 3, s. 72 a nasl.
HEMZAL, B. – VOTAVA, M.: Zkratky používané v medicíně. Brno: Neptun 2005.
HORKÝ, K.: Lékařské repetitorium. 2 vyd. Praha: Galén 2005.
KÁBRT, J. – KÁBRT, J. ml.: Lexicon Medicum. 2 vyd. Praha: Galén 2003.
LATINSKÉ DIAGNOSTICKÉ ZÁZNAMY Z POĽSKA, prístupné na URL:
http://www.biomedical.pl/forum/-gt-tlumaczenie-z-laciny-part4-lt—vt9872.html, [citované
2013-09-25]
LIPPERT, D.: Die Lateinische Diagnose in der Unfallchirurgie und Ihren Grenzgebieten. Wien:
Allgemeine Unfallversicherungsanstalt 2010.
MKN – Mezinárodní statistická klasifikace nemocí a přidružených zdravotních problémů. Desátá
revize. Praha: Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR 2009.
PACOVSKÝ, V. – SUCHARDA, P.: Jazykozpyt medicíny. Knížka o medicínské terminologii nejen
pro zdravotníky. Praha: Galén 2008.
PIEKARZ, M.: Lingua Latina Medicinalis. Zasady poprawnego formułowania łacińskich
rozpoznańmedycznych. Kraków: Medycyna Praktyczna 1996.
SNOMED – usystematyzowana nomenklatura medyczna. Warszawa: Centrum Systemów
Informacyjnych Ochrony Zdrowia 2001, 7 Vols.
SVOBODOVÁ, D. – VEJRAŽKA, M.: Terminologiae medicae Ianua. Praha: Academia 2002.
VOKURKA, M. – HUGO, J.: Velký lékařský slovník. 9. vyd. Praha: Maxdorf 2009.
99