PROSTREDIE A POSTAVA1
V ČESKO-SLOVENSKOM (DEDINSKOM) REALIZME2
3
Simona Švandová4
Abstract5
e paper is focused on the character and the space in the Slovak literary real-6
ism. ese significant aributes are compositional joined. For writers of this7
period—M. Kukučín, K. V. Rais—autobiographical elements are characteristic. Both8
authors pointed to (de)formation of characters influenced by reality of that time9
and mainly by the space. It reveals their essence of the interpersonal relations that10
are reflected from many aspects. Realistic picture of the village was for these writ-11
ers not only cliché. e village was not only (literary) home, but it gives space for12
psychological analysis of characters.13
Key words: M. Kukučín; K. V. Rais; village; realism; character; figure14
Abstrakt15
Predkladaný príspevok sa zameriava na postavu a priestor, resp. prostredie, v čes-16
kom a slovenskom (dedinskom) realizme. Tieto dva významné atribúty sú navzá-17
jom kompozične prepojené. Pre autorov literárneho realizmu – M. Kukučína,18
K. V. Raisa – sú charakteristické, o čom svedčia aj autobiografické prvky v ich die-19
lach. Obidvaja autori poukázali na (de)formáciu charakterov ovplyvnených dobo-20
vou realitou a hlavne prostredím. Odhaľuje to ich podstatu medziľudských vzťahov,21
ktoré sú zobrazené z rôznych hľadísk. Verné zobrazenie reality sa pre nich nestalo22
len akýmsi klišé. Dedina tak nebola len (literárnym) domovom, ale ponúkla pries-23
tor pre psychologickú sondu postáv.24
Kľúčové slová: M. Kukučín; K. V. Rais; dedina; realizmus; charakter; postava25
V príspevku sa budeme venovať dvom atribútom, ktoré v próze realizmu zohrá-26
vali významnú úlohu. Je to (sociálne) prostredie a postava v tvorbe Martina Kuku-27
čína a Karla Václava Raisa. Prostredie nebolo náhodné, lebo u oboch zohrávalo28
významnú úlohu aj v ich osobnom živote. Obidvaja pracovali ako učitelia v rod-29
nej dedine (Jasenová, Hlinecko). V českej literatúre prešla dedina ako priestor30
viacerými modifikáciami. Je nutné spomenúť, že na počiatku prevládalo parna-31
sistické videnie dediny, ktoré malo historický charakter a slúžilo ako výstraha32
pred prítomnosťou. Paralelne s vývojom slovenskej (dedinskej) realistickej litera-33
túry sa v . rokoch . storočia začal meniť aj charakter českej dediny. Začal sa34
vnímať z estetického, poetického a funkčného hľadiska ako prostredie, ktoré je35
Simona Švandová
významnou determinačnou zložkou postáv, ich správania a mentality. Dedina sa1
tak stala spoločenským prostredím, ktoré ovplyvňovalo povahu a osudy jednotliv-2
cov. K. V. Rais, významný predstaviteľ českej dedinskej realistickej literatúry, sa3
koncentroval na vykreslenie tohto priestoru ako miesta, kde sa odohrávajú rôzne4
premeny medziľudských vzťahov.
5
„Teprve na základě opozice město – venkov, civilizace – příroda, jejich pozadím6
byl protiklad konvence a spontánnosti, složitosti a jednoduchosti, vstoupily motivy7
venkova do literatury jako nositelé pozitivních estetických významů.“
8
Ak by sme chceli literárnoteoreticky vymedziť kategóriu prostredia, je nutné9
zmieniť, že u sujetových diel, t. j prozaických, tvorí prostredie vonkajší svet, v kto-10
rom sa postavy pohybujú. Prostredie taktiež môže byť vnímané prostredníctvom11
kategórie rozprávača, ktorý sa cez rôzne opisy realizuje priblížením k dejovej línii.12
Na druhej strane sa stretneme aj s prípadom, že prostredie je ako sociálny pries-13
tor priamo prezentované cez dialógy postáv, poprípade vnútorným monológom14
hlavnej alebo vedľajšej postavy.
15
Je to aj tematická kategória, akýsi obraz vonkajšieho sveta, jeho prírodné alebo16
spoločenské významy sú vytvárané kompozíciou. V sujete je obraz priestoru kom-17
ponovaný v pásme rozprávača alebo ako popis (vykreslenie) miesta deja. V povied-18
kach K. V. Raisa a M. Kukučína pozorujeme častý opis priestoru, v ktorom sa pohy-19
bujú postavy. Keďže vo väčšine prípadov ide o dedinu, tak sa stretávame s opismi20
prírody, konkrétnej dediny, ale aj v užšom ponímaní s opismi domov, krčiem, reme-21
selníckych dielní (Z vlasařských pamětí, Čas tratí – čas platí). Obraz prostredia22
a priestoru obsahuje nielen vecné informácie o mieste deja literárneho diela, ale23
ide aj o informácie o spôsobe „videnia“ sveta.
24
Kategória priestoru/prostredia je taktiež priamo spojená s kategóriou času. Poní-25
manie času a priestoru predstavujú základné kategórie ľudskej existencie a jeho26
individuálneho prežívania. Netreba zabudnúť aj na to, že prostredie je bezpro-27
stredne spojené s autorom, keďže autorovo stvárnenie priestoru vypovedá o tom,28
ako vníma skutočnosť v najvšeobecnejšom zmysle. Ide tak o jej výklad a ponúka29
tak kľúč k pochopeniu diela ako celku.
30
Sociálny priestor, v ktorom Rais tvoril, vnímal kriticky, ale mal aj pochopenie31
pre jeho ľud. Hlinecko na neho vplývalo priamym zážitkom, aby triezvo vnímal32
realitu. Poeticky ho však vykresľoval v jeho rozmanitosti, preto neopomínal ani33
jeho nedostatky, ktoré reflektovali spoločensko-sociálny kontext. Mal zmysel pre34
 HAMAN, A. Česká literatura . století. České Budějovice. .  s.35
 Porov. HAMAN, A. Trvání v proměně: česká literatura devatenáctého století. . Praha. .36
S.  – .37
 PETRŮ, E. Úvod do studia literární vědy. Olomouc. .  s.38
 LEDERBUCHOVÁ, L. Průvodce literárním dílem. Výkladový slovník základních pojmů literární teorie.39
Praha. . S. ‒.40
 VALČEK, P. Slovník literárnej teórie. Bratislava. . S. .41

Prostredie a postava v česko-slovenskom (dedinskom) realizme
spravodlivosť, povzbudzoval klesajúcich.
Poukázal aj dva póly dedinského života,1
kým na jednej strane stála chamtivosť, sebectvo, bezohľadnosť, na druhej strane2
to bola poctivosť, dodržanie daného slova, láska.
3
Je však dôležité zmieniť aj fakt, že Rais dedinu ako (sociálne) prostredie konci-4
puje do minulosti. Dedinské prózy tak boli skôr len akousi spomienkou na dobu5
minulú, preto sa môžeme domnievať, že dedina odráža dobovú realitu a medzi-6
ľudské vzťahy. Videl ju už však v kritickom duchu, predznamenával tak nástup7
kapitalizmu, čo malo za následok úpadok charakterov.
8
Na margo prostredia, t. j. dediny, Rais vo svojich spomienkach napísal: „Spraco-9
vávajte látku z dedinského života, dbal som pravdy, hlavne vnútornej.“
(vl. preklad)10
V liste priateľovi B. Adámkovi (Česká literatura. . . Č. ) nájdeme výrok „Je to11
kus života zblízka mého domova, kus mých vzpomínek na lidi, z nichž někteří byli12
a jsou mi dost blízcí.“
13
Príkladom vykreslenia prostredia ako významného determinantu sú poviedky14
Z vlasařských pamětí. Rais prostredie, v ktorom sa dej odohráva, neidealizuje,15
naopak je hodnoverným obrazom doby, ale aj atribútom, čo vo veľkej miere ovplyv-16
ňuje konanie postáv. Prostredie je charakteristické najmä podrobným opisom,17
ktorý nám autor ponúka a otvára tak priestor nielen pre postavy, ale aj pre čitateľa18
na dotváranie autorského zámeru.19
V slovenskom literárnom realizme použili dedinu ako sociálny priestor svojich20
próz dvaja autori. Vyššie spomenutý M. Kukučín a J. G. Tajovský. Ja sa zameriavam21
na M. Kukučína. Dôležité sú však rôzne spoločné a rozdielne znaky, ktoré pozoru-22
jeme pri komparácii s Raisovým prostredím. Obaja autori dedinu zobrazovali čo23
najvernejšie. Diferenciácia je viditeľná v autorskej optike, cez ktorú na ňu nazerali.24
Kým Rais je kritický, skeptický, Kukučín hľadá v dedine harmóniu, ktorú prenáša25
aj na svoje postavy. Nešlo o harmóniu v pravom zmysle slova, ide skôr o vyjadre-26
nie jeho základnej idey diel. Bolo to hľadanie objektívnej rovnováhy medzi krásou27
a dobrotou života dedinského človeka a jeho prostredia.
28
V rannom štádiu sú jeho poviedky skôr epizódami, ktoré sú rámcované opismi.29
Dedina sa tak stáva konštitučným prvkom jeho diel, predznamenáva podobne30
ako u Raisa osudy postáv. Prostredie, postavy – to všetko je rovnocenné. Životné31
prostredie, v tomto prípade dedina (vzduch) je činiteľom priestoru, podlieha ľud-32
skej miere a je vo veľkej miere ovplyvnené epickým subjektom. Obklopujúca prí-33
roda (zem) sa pokladá za cyklické vyjadrenie času, napokon to je tradícia (voda),34
 ČERVENKA, J. K. V. Rais na Hlinecku. Pardubice. . S. ‒.35
 CHALOUPKA, O. Příruční slovník české literatury od počátků do současnosti. Brno. . S. .36
 FORST, V. Martin Kukučín a čeští realisté na přelomu století. Praha. . S. .37
 RAIS, K. V. Povídky. In: R. Adam. Brno. . S. .38
 RAIS, K. V. Povídky. In: R. Adam. Brno. . S. .39
 KUKUČÍN, M. – MINÁRIKOVÁ, M. Dielo. Bratislava. . S. .40

Simona Švandová
ktorá sa stáva akýmsi svorníkom medzi lyrickou a epickou zložkou. Je to nadča-1
sová a nadpriestorová kategória, ktorá nie je len syntaktická, ale prostredníctvom2
rôznych zvykov, tradícií a mýtov podnecuje dej a činnosť, motivuje tak človeka3
k akcii.
4
Centrom Kukučínovho diania je naďalej dedina. V nej neskôr odráža rozpor5
medzi nadčasovými hodnotami a poznaním, že sa postupne vytrácajú sa z ľud-6
ského života. Poukazuje tak už na život dediny na pozadí osobných konfliktov,7
vyplývajúcich zo skutočnosti, že „patriarchálnosť“ tak narúša medziľudské vzťahy.8
Kukučín sa sústreďuje na odkrývanie predovšetkým morálnych dôsledkov. Tie9
pramenili z rozporu literárnej reality, ktorá síce odrážala „súčasnosť“, ale stále vo10
veľkej miere zápasila s prežitkami včerajška.
11
V poviedke Čas tratí – čas platí pozorujeme rozvrátenie medziľudských vzťa-12
hov na základe finančného rozpoloženia rodiny a následne aj dvoch ľudí. Mamon,13
faloš, neúprimnosť – všetko je následkom začínajúceho prenikania kapitalizmu do14
slovenského prostredia dediny a následne aj medzi ľudí. Okrem toho, že sa dedina15
stala prostredím, v ktorom sa odohrávala väčšina diel ranej Kukučínovej tvorby,16
pokladáme za podstatné zmieniť, že Kukučín si tento priestor vybral aj z iného17
dôvodu. Cez rôzne literárne diela poukázal na dedinu ako na dynamické „klbko“,18
v ktorom sa odohrávajú medziľudské „zápasy“ medzi tragikou a komikou. Išlo tak19
o vyjadrenie doby, cez rôzne charaktery načrtáva národný život a nazeranie na20
neho z rôznych uhlov pohľadu. Je pre neho charakteristické, že práve metóda21
„smiech cez slzy“ mu slúžila ako estetický výraz na vyjadrenie kritiky doby. Je22
to však paradoxné, keďže väčšina čitateľov môže „kukučínovskú dedinu“ čítať len23
povrchne, znamená to, že prostredie vnímajú ako determinant postavy a iných24
konštitučných prvkov bez hlbšieho zmyslu. Čo sa však týka vtedajšej osvety, jeho25
diela, najmä kalendárna próza z prostredia dediny, si našla svojich záujemcov o lite-26
ratúru aj u dedinského ľudu.
27
Významný literárny kritik Krčméry sa vyjadril na margo Kukučínovej dediny:28
„On čítal dedinu […]“.
Poukázal tak na veľké plus, ktoré spočívalo v tom, že dedinu29
vnášal do národného povedomia nielen slovenského, ale aj slovanského kontextu30
vo vzťahu k iným národom a literatúram.
31
Postava je v realistickej próze prezentovaná v dvoch módoch: postava ako32
bytosť spoločenská, ktorá spoločnosť utvára, ale je aj ňou utváraná a postava33
ako bytosť individuálna. V prvom kontexte môžeme vnímať postavu, ktorá34
 Pozri: ČEPAN, O. Kukučínove epické istoty. Bratislava. . S.  s.35
 ŠMATLÁK, S. Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Bratislava. . S. .36
 KUKUČÍN, M. Dedinský román. Martin. . S. .37
 KRČMÉRY, Š. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava. . S. .38
 KRČMÉRY, Š. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava. . S. .39

Prostredie a postava v česko-slovenskom (dedinskom) realizme
vyplýva z realistického kontextu a je spoločnosťou determinovaná na základe toho1
(ko)existuje a koná.2
Veľký dôraz sa preto kladie nielen na prehovor, správanie a vzhľad postavy, ale3
predovšetkým na jej myseľ.
„[…] slovenský dedinský realizmus v pláne obranného4
úsilia propagoval hodnoty, ktoré u nás mohli znamenať únik pred záhubou. (Dedin-5
ský ľud) je protiváhou mravnej a sociálnej rozbeganosti súčasného sveta.“
(A. Mráz)6
Realistická postava sa charakterizuje ako sociálna bytosť, ktorá je tvorená von-7
kajšími a vnútornými charakteristikami. Spolu s iluzívnou funkciou t. j. kontrast8
medzi realitou, v ktorej sa nachádza a jeho psychikou, vytvára akúsi literárnu sym-9
biózu. Poetika postavy je do veľkej miery ovplyvnená okrem prostredia aj dobo-10
vými normami, a to estetickými, etickými a pod.
11
Čo sa týka postavy, tak u Kukučína je nielen figúrkou v deji, ale je aj súčas-12
ťou ideálu harmonickej rovnováhy medzi prostredím, tradíciou a prírodou. Jeho13
postavy boli obrazmi osirotených epických „kusov života“. Spočiatku boli vykres-14
lené prostredníctvom hyperbolickej situácie, neskôr došlo k prelínaniu komického15
a tragického. Z kompozičného hľadiska boli jeho postavy postavené na polarite16
humornej stránky objektívne štylizovanej a tragickej, ktorá reflektovala realitu17
v kritickom duchu. Kukučín ju tak koncentruje podľa významovej atmosféry, kde18
postava žije a ako koná. Toto „ľudské“ v nej je umocnené prostredníctvom archaic-19
kého zvykoslovia a mýtického základu psychiky dedinského človeka. Jeho postavy20
prešli taktiež tematicko-fabulačnou a motivickou obdobou. Kým v prvých dielach21
pozorujeme prvky lyriky, ktoré sú sprostredkované cez popis – motívy z prírody,22
tie majú za úlohu akoby „zlepiť“ kúsky života dohromady. Jeho kompozícia diela23
je tak, ako sme už spomínali, akousi rovnováhou medzi postavou, prostredím, tra-24
díciami a zvykmi.
25
Za vzácnu stránku jeho umenia sa pokladá aj fakt, že pre svoje vykreslenie hľa-26
dal typické postavy z dediny, tieto typologické figúrky častokrát dynamizovali dej.27
Pre Kukučína tak preto niet človeka, čo by z jeho duše nevyniesol niečo pozoru-28
hodné, ľudsky vzácne. Môžeme teda hovoriť o istej paralelnej črte s Raisom, ktorý29
napriek kritickému alebo až skeptickému nadhľadu na realitu videl v ľuďoch len to30
dobré.
Rais ako dedinský rodák poznal pracovitý dedinský ľud, videl v ňom zdroj31
národnej sily. A ako povedal: „Všetci drobní ľudia si zasluhujú náš obdiv a vďaku.32
 FOŘT, B. Fikční světy české realistické prózy. Praha. . S. .33
 Pozri: FORST, V. Martin Kukučín a čeští realisté na přelomu století. Praha. . S. .34
 LEDERBUCHOVÁ, L. Průvodce literárním dílem. Výkladový slovník základních pojmů literární teorie.35
Praha. . S.  – .36
 ČEPAN, O. Próza slovenského realizmu. Bratislava. . S.  – .37
 ŠKULTÉTY, J. Dielo. Martin. . S. .38

Simona Švandová
Oni nám vychovali národ, oni nám vštepili pracovitosť a túžbu po všetkom krásnom1
a dobrom.“
2
Ľud sa v Kukučínových dielach javí ako základ národa i záruka jeho budúcnosti.3
Dostáva sa tak do prenikavého psychologického obrazu epického hrdinu.
Na4
galérii postáv rieši vzťahy jednotlivca ku kolektívu a kolektívu k zvykoslovnej5
tradícii, ktorá ich navzájom prepája. Sú to psychologické sondy na dno spoločen-6
ského života gazdovskej rodiny, ale aj folklórneho bohatstva.
7
Podľa literárnych kritikov bol Kukučín svojský a originálny. Postavy sú tak ori-8
ginálne autenticky vykreslené. Kukučín vniká do duše človeka a vyzdvihuje to,9
čo je v ňom krásne. Ľud – nový hrdina literatúry zakotvil v Kukučínovej próze10
objektívnou silou svojej vnútornej pravdy a bezprostrednosti. Raisove postavy sú11
vo veľkej miere odrazom premeny spoločenského zriadenia – nástup kapitalizmu,12
ktorý sa odrazil najmä v charaktere postáv. Táto (de)formácia mala za následok to,13
že vplyv peňazí hrubo zasiahol do života bežných ľudí. Stretávame sa s typom člo-14
veka čistého citu, ktorý žije myšlienkou slúžiť podľa svojich síl národu, ale dostáva15
sa do konfliktu s okolitým prostredím. Tieto spoločensko-triedne diferenciácie sú16
viditeľné hlavne na dedine, a tak na ne poukazuje priamo cez postavy. Autorov17
pohľad je tak skeptický, no napriek všetkému mu je oporou rodný ľud. Ten mu18
dodáva vieru v lepší zajtrajšok.
19
Čo sa týka poetického vykreslenia postáv, Rais sa pokladá za autora antiroman-20
tického: titanizmus, rozorvanosť, metafyzickosť, zmyslovosť – to všetko mu je21
cudzie. Jeho primárnym atribútom, cez ktorý apeluje na čitateľa je srdce. To hľadá22
aj vo svojich postavách. Jeho svet, v ktorom tvorí, je tak zaplnený ľuďmi, ktorí sú23
obyčajní, žijúcimi bežným životom. Postavy tak „nefilozofujú“ nad existenciou, ale24
dochádza u nich hlavne k znovunájdeniu srdca alebo jeho zachovaniu, resp. jeho25
charakteru.26
V literárno-kritických prácach sa dočítame o názore S. Čecha, ktorý v Národ-27
ných listoch konštatoval, že Raisove postavy priniesli „neodolateľne pravdivý“28
pohľad na súdobú dedinu. Ocenil ich prostotu a pravdivosť, ktoré môžeme označiť29
aj ako „poznanie svojich vád/chýb je počiatkom k ich náprave“. Literárna historička30
J. Janáčková oceňovala Raisovu iróniu a humor a vyzdvihovala ideu nesebeckého31
vzťahu k svetu a odhodlanie postáv byť napriek vôli prostredia tvorcom svojho32
osudu a pomáhať druhým.
33
Nepopierateľne je nutné vyzdvihnúť aj Raisov fabulačný talent, jeho schopnosť34
v sujete oddeliť postavy protagonistov od okrajových figúrok. Vystihnúť spojenie35
 ČERVENKA, J. K. V. Rais na Hlinecku. Pardubice. . S. ‒.36
 ŠMATLÁK, S. Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Bratislava. . S. .37
 KUKUČÍN, M. – MINÁRIKOVÁ, M. Dielo. Bratislava. . S. .38
 RAIS, K. V. Vybrané povídky. Praha. . S. .39
 RAIS, K. V. Povídky. Brno. . S. .40

Prostredie a postava v česko-slovenskom (dedinskom) realizme
človeka s krajom, odrodilstvo a odcudzenie sa dedinského človeka. Jeho postavy,1
tak ako u Kukučína, sú častokrát ľudia, ktorých autor osobne poznal. Rais vie-2
rohodne vykreslil svojich hrdinov, ich etos a dennú činnosť, ich vzťahy k iným3
ľuďom.
4
Literárna postava v jeho poviedkach z dedinského prostredia sa vyznačuje rai-5
sovským pohľadom na realitu. Je vo veľkej miere ovplyvnená prostredím odkiaľ6
pochádza, a to jej aj (de)formuje charakter. Typologická psychologická kresba nie7
je náhodná a ponúka nám prostredníctvom vševediaceho rozprávača pohľad na8
postavu/postavy z rôznych hľadísk. Napriek tomu, že vo vykreslení jeho postáv9
bádame kritický podtón, ktorým naznačoval spoločenský kontext, nezabúda do10
nich vkladať „kúsok srdca“. Postava je tak priam autentická a pri čítaní môžeme11
nadobudnúť pocit, že sme súčasť príbehu. Veľkú mieru autenticity pridáva aj12
reč, akou literárne postavy hovoria, keďže ide o ľudový jazyk. Rais tak cez svoje13
postavy odkrýva ľudské nedostatky, ale aj vnútornú silu a dobro v ich vnútri.14
Okrem vonkajších znakov Raisových postáv môžeme pozorovať aj ich vlastnosti.15
V húževnatosti a pracovitosti mnohých príkladných postáv z ľudu, v ich zmysle pre16
humor a ich vlasteneckom cítení sa Raisovi podarilo zachytiť kus českého národ-17
ného charakteru. V kladnom hrdinovi jeho próz tak ožíva a zároveň dozrieva ideál18
človeka.
19
Literatúra20
ČEPAN, O. Próza slovenského realizmu. Bratislava: VEDA. . S. . ISBN -21
----.22
ČEPAN, O. Kukučínove epické istoty. Bratislava: Tatran. .  s.23
ČERVENKA, J. K. V. Rais na Hlinecku. Pardubice: Krajská poradna lidové tvořivosti.24
. S.  – .25
FORST, V. Martin Kukučín a čeští realisté na přelomu století. Praha: Academia. .26
 s.27
FOŘT, B. Fikční světy české realistické prózy. Praha: Akropolis. . XXX s. ISBN28
----.29
HAMAN, A. Česká literatura . století. České Budějovice: Jihočeská univerzita.30
.  s. ISBN ---.31
HAMAN, A. Trvání v proměně: česká literatura devatenáctého století. . Praha:32
ARSCI. . S.  – . ISBN ----.33
CHALOUPKA, O. Příruční slovník české literatury od počátků do současnosti. Brno:34
Centa. .  s. ISBN ---.35
 RAIS, K. V. Horské kořeny. –. Hradec Králové. . S. .36
 POHORSKÝ, M. – MUKAŘOVSKÝ, J. – BRABEC, J. Dějiny české literatury. Praha. . S. .37

Simona Švandová
KRČMÉRY, Š. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava: Tatran. .  s.1
KUKUČÍN, M. – MINÁRIKOVÁ, M. Dielo. . vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľ-2
stvo krásnej literatúry. .  s.3
KUKUČÍN, M. Dedinský román. Martin: Matica slovenská. .  s.4
KRČMÉRY, Š. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava: Tatran. . S. .5
LEDERBUCHOVÁ, L. Průvodce literárním dílem. Výkladový slovník základních6
pojmů literární teorie. Praha: Nakladatelství H&H. .  s. ISBN --7
--.8
PETRŮ, E. Úvod do studia literární vědy. Olomouc: Rubico. .  s. ISBN -9
---X.10
POHORSKÝ, M. – MUKAŘOVSKÝ, J. – BRABEC. J. Dějiny české literatury. Praha:11
Československá akademie věd. .  s.12
RAIS, K. V. Povídky. Brno: Host. .  s. ISBN ----.13
RAIS, K. V. Horské kořeny. –. Hradec Králové: Kruh. .  s.14
ŠKULTÉTY, J. Dielo. Martin: Matica slovenská. .  s.15
ŠMATLÁK, S. Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Bratislava:16
Tatran. .  s.17
VALČEK, P. Slovník literárnej teórie. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských18
spisovateľov. .  s. ISBN ---.19
Simona Švandová20
Ústav slavistiky, Filozofická fakulta, Masarykova univerzita, Arna Nováka ,21
  Brno, Česká republika22
simi.svandova@gmail.com23
