KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT a Kateřina BATELKOVÁ. Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania. In 7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce,. ISBN 978-80-8152-319-9. 2015.
Další formáty:   BibTeX LaTeX RIS
Základní údaje
Originální název Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania
Název česky Hodnocení náchylnosti území k sesuvům pro potřeby krizového řízení
Název anglicky Assessment of land susceptibility to landsliding with respect to requirements of disaster management
Autoři KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT a Kateřina BATELKOVÁ.
Vydání 7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce, 2015.
Další údaje
Originální jazyk slovenština
Typ výsledku Konferenční abstrakt
Obor 30305 Occupational health
Stát vydavatele Slovensko
Utajení není předmětem státního či obchodního tajemství
Organizační jednotka Pedagogická fakulta
ISBN 978-80-8152-319-9
Klíčová slova česky sesuvy, hodnocení rizika, včasné varování
Klíčová slova anglicky landslides, risk assessment, early warning
Štítky disaster management, forecast, Landslide, risk assessment
Příznaky Mezinárodní význam, Recenzováno
Změnil Změnil: prof. RNDr. Jaromír Kolejka, CSc., učo 1107. Změněno: 22. 10. 2015 22:18.
Anotace
Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.
Anotace česky
Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.
Anotace anglicky
Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.
VytisknoutZobrazeno: 28. 3. 2024 12:28