Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania

KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT and Kateřina BATELKOVÁ. Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania (Assessment of land susceptibility to landsliding with respect to requirements of disaster management). In 7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce,. 2015. ISBN 978-80-8152-319-9.

Basic information

Original name

Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania

Name in Czech

Hodnocení náchylnosti území k sesuvům pro potřeby krizového řízení

Name (in English)

Assessment of land susceptibility to landsliding with respect to requirements of disaster management

Authors

KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT and Kateřina BATELKOVÁ

Edition

7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce, 2015

---

Other information

Language

Slovak

Type of outcome

Konferenční abstrakt

Field of Study

30305 Occupational health

Country of publisher

Slovakia

Confidentiality degree

není předmětem státního či obchodního tajemství

Organization unit

Faculty of Education

ISBN

978-80-8152-319-9

Keywords (in Czech)

sesuvy, hodnocení rizika, včasné varování

Keywords in English

landslides, risk assessment, early warning

Tags

disaster management, forecast, Landslide, risk assessment

Tags

International impact, Reviewed

---

Abstract

V originále

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.

In Czech

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.

In English

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.