Je to komplikované: Prečo prokrastinácia a úzkosť spolu súvisia, ale možno je lepšie o tom mlčať

MALATINCOVÁ, Tatiana. Je to komplikované: Prečo prokrastinácia a úzkosť spolu súvisia, ale možno je lepšie o tom mlčať. In Diagnóza strach: 14. celostátní konference ČASP. 2017.

Základní údaje

• Originální název: Je to komplikované: Prečo prokrastinácia a úzkosť spolu súvisia, ale možno je lepšie o tom mlčať
• Název česky: Je to komplikované: Prečo prokrastinácia a úzkosť spolu súvisia, ale možno je lepšie o tom mlčať
• Název anglicky: It’s complicated: Why procrastination is associated with anxiety but it might be better to keep quiet about it
• Autoři: MALATINCOVÁ, Tatiana.
• Vydání: Diagnóza strach: 14. celostátní konference ČASP, 2017.

Další údaje

• Originální jazyk: slovenština
• Typ výsledku: Vyžádané přednášky
• Obor: 50101 Psychology
• Stát vydavatele: Česká republika
• Utajení: není předmětem státního či obchodního tajemství
• Organizační jednotka: Filozofická fakulta
• Klíčová slova česky: prokrastinace; úzkost
• Klíčová slova anglicky: procrastination; anxiety

Anotace

Úzkosť bola už od začiatku výskumu prokrastinácie jedným z jej najvernejších korelátov. Prvé vysvetlenia prokrastinácie na dynamiku úzkosti veľmi, možno až priveľmi spoliehali – prokrastinácia bola vnímaná ako výsledok vyhýbania sa hrozivej úlohe, ako typická forma tzv. self-handicappingu, či dokonca ako výraz strachu z úspechu. Desiatky korelačných štúdií však prinášali veľmi nejednoznačné výsledky a intervenčné programy zamerané na redukciu úzkosti sa ukázali byť viac na škodu než na úžitok. V príspevku sa pokúsim objasniť, ako to môže medzi prokrastináciou a úzkosťou fungovať. Zameriam sa nielen na „klasické“ modely vzťahu prokrastinácie a úzkosti, ale vysvetlím, prečo dôraz na úzkosť pomohol odkloniť výskum prokrastinácie nie úplne plodným smerom, prečo sa za častými pozitívnymi koreláciami medzi týmito dvomi javmi skrýva omnoho komplexnejší vzťah, za akých okolností môže úzkosť skutočne viesť k prokrastinácii a prečo napriek tomu priamočiara snaha o jej odbúranie nie je tým najlepším riešením. V príspevku predstavím aj kus z vlastného výskumu v podobe prokrastinačných typov – konkrétne toho, ako vyzerá prokrastinácia s úzkosťou a bez nej.

Anotace česky

Úzkosť bola už od začiatku výskumu prokrastinácie jedným z jej najvernejších korelátov. Prvé vysvetlenia prokrastinácie na dynamiku úzkosti veľmi, možno až priveľmi spoliehali – prokrastinácia bola vnímaná ako výsledok vyhýbania sa hrozivej úlohe, ako typická forma tzv. self-handicappingu, či dokonca ako výraz strachu z úspechu. Desiatky korelačných štúdií však prinášali veľmi nejednoznačné výsledky a intervenčné programy zamerané na redukciu úzkosti sa ukázali byť viac na škodu než na úžitok. V príspevku sa pokúsim objasniť, ako to môže medzi prokrastináciou a úzkosťou fungovať. Zameriam sa nielen na „klasické“ modely vzťahu prokrastinácie a úzkosti, ale vysvetlím, prečo dôraz na úzkosť pomohol odkloniť výskum prokrastinácie nie úplne plodným smerom, prečo sa za častými pozitívnymi koreláciami medzi týmito dvomi javmi skrýva omnoho komplexnejší vzťah, za akých okolností môže úzkosť skutočne viesť k prokrastinácii a prečo napriek tomu priamočiara snaha o jej odbúranie nie je tým najlepším riešením. V príspevku predstavím aj kus z vlastného výskumu v podobe prokrastinačných typov – konkrétne toho, ako vyzerá prokrastinácia s úzkosťou a bez nej.

Anotace anglicky

Anxiety has been long considered one of the most important correlates of procrastination. The earliest theoretical explanations of procrastination might have relied on this relationship a bit too much: Procrastination has been viewed as the outcome of fearful task avoidance, self-handicapping, or even fear of success. However, dozens of correlation studies have yielded mixed results, and intervention programs focusing at anxiety reduction turned out to be rather counter-productive. In this talk, I try to explain the most likely nature of the relationship between procrastination and anxiety. I will focus not only on the “traditional” dynamic models, but I will also explain why the emphasis on anxiety might have caused a whole body of research on procrastination to look in the wrong place, why the simple positive correlation between procrastination and anxiety conceals a much more complicated relationship, in which situations anxiety might actually lead to procrastination, and why directly trying to reduce anxiety in such cases might not be the best solution to the procrastination problem. The last part of the speech is devoted to my own research findings on the differences between anxious and non-anxious procrastination.