JURENKA, Lukáš. Dolomitizácia a jej vzťah k vývoju porozity a permeability vo vranovických vápencoch. In Otvorený geologický kongres Slovenskej geologickej spoločnosti a České geologické společnosti Vysoké Tatry 2017. 2017. ISBN 978-80-972667-7-6.
Další formáty:   BibTeX LaTeX RIS
Základní údaje
Originální název Dolomitizácia a jej vzťah k vývoju porozity a permeability vo vranovických vápencoch
Autoři JURENKA, Lukáš.
Vydání Otvorený geologický kongres Slovenskej geologickej spoločnosti a České geologické společnosti Vysoké Tatry 2017, 2017.
Další údaje
Originální jazyk slovenština
Typ výsledku Konferenční abstrakt
Obor 10500 1.5. Earth and related environmental sciences
Stát vydavatele Česká republika
Utajení není předmětem státního či obchodního tajemství
WWW URL
Organizační jednotka Přírodovědecká fakulta
ISBN 978-80-972667-7-6
ISSN 2453-9732
Klíčová slova česky dolomitizace, porozita, permeabilita, vranovické vápence, jura
Změnil Změnil: Mgr. Lukáš Jurenka, učo 380235. Změněno: 20. 9. 2017 14:41.
Anotace
Pri štúdiu dolomitizácie jurských vranovických vápencov, zastihnutých vo vrtoch v ropne-nádejnej oblasti severného okraja nesvačilského grábenu, bolo na základe makroskopického, mikroskopického, katodoluminiscenčného pozorovania a analýz na elektrónovej mikrosonde definovaných 6 typov hornín s rozdielnym diagenetickým vývojom. Typ 1 - mikritický vápenec s bioklastami (wackestone), bez prítomnosti dolomitu. Dolomitizácia horniny neprebehla pravdepodobne kvôli nízkej permeabilite (3,3 md), vďaka ktorej dolomitové fluidá nemohli horninou migrovať; porozita 0,73 %. Typ 2 - oolitický vápenec (grainstone), takmer kompletne zacementovaný troma generáciami kalcitového cementu, ktorý znížil permeabilitu horniny (2,97 md) a tým zabránil prechodu dolomitových fluid horninou a následnej dolomitizácií. Kalcitový cement spôsobil aj zníženie efektívnej porozity horniny (0,42 %). Typ 3 - biomikritický vápenec (packstone) s výskytom generácie prvotného nestechiometrického dolomitu. Prítomnosť stylolitov v hornine vytvorila migračné cesty pre dolomitové fluidá, ktoré horninu čiastočne zdolomitizovali. V okolí dolomitových kryštálov sa vytvorili póry a zvýšili permeabilitu horniny (4,72 md); porozita 0,44 %. Typ 4 - nestechiometrický (až prechodný k stechiometrickému) dolomit, ktorý vznikol počas viacerých fáz dolomitizácie. Prvotná fáza zvýšila porozitu horniny, ale následný vývoj dolomitového cementu porozitu zásadne znížil; porozita 1,84 %, permeabilita 8,29 md. Typ 5 - stechiometrický dolomit, ktorý sa vyvíjal podobne ako typ 4. Má však vyvinuté dve generácie dolomitového cementu (1. stechiometrický, čiastočne rekryštalizovaný, 2. nestechiometrický), ktoré mali za následok takmer úplnú deštrukciu efektívnej porozity (0,48 %) a permeability (0,67 md) v hornine. Typ 6. - stechiometrický dolomit, ktorý vznikol dolomitizáciou oolitického vápenca podobnému typu 2, s rozdielom, že nemal pred dolomitizáciou vyvinutý kalcitový cement. Dolomitizácia vápenca a progresívna rekryštalizácia dolomitu mala priaznivý dopad na zachovanie, tvorbu a zväčšovanie pórov v tejto hornine; porozita 5,37–5,84 %, permeabilita 0,23 – 38,39 md. Ako jedny z hlavných aspektov určujúcich priestorovú distribúciu a charakter dolomitizácie vo vranovických vápencoch sa ukazuje ich faciálna rôznorodosť a diagenetické udalosti, ktoré postihli jednotlivé fácie ešte pred dolomitizáciou (cementácia, kompakcia, tlakové rozpúšťanie). Dolomitizácia môže porozitu a permeabilitu vo vranovických vápencoch zvyšovať, znižovať alebo takmer úplne zničiť a tým pádom zhoršiť celkovú kvalitu rezervoáru z hľadiska akumulácie uhľovodíkov. Stechiometria jednotlivých študovaných dolomitov a dolomitových fáz nám môže napovedať, v akom štádiu vývoja sa dolomity nachádzajú. V istej miere existuje závislosť, že čím viac je dolomit tvoriaci študovanú horninu alebo nachádzajúci sa v hornine stechiometrický, tým má hornina vyššiu porozitu a permeabilitu.
VytisknoutZobrazeno: 1. 10. 2022 07:48