The Music that is Barely just about Notes : How an Interwar Avantgarde Music Became the Symptom of Increasing Rationality

FILIP, Jakub. The Music that is Barely just about Notes : How an Interwar Avantgarde Music Became the Symptom of Increasing Rationality. In Terezin Conference 2021, 17. 8. 2021. 2021.

Basic information

Original name

The Music that is Barely just about Notes : How an Interwar Avantgarde Music Became the Symptom of Increasing Rationality

Authors

FILIP, Jakub

Edition

Terezin Conference 2021, 17. 8. 2021, 2021

---

Other information

Language

English

Type of outcome

Prezentace na konferencích

Field of Study

50401 Sociology

Country of publisher

Czech Republic

Confidentiality degree

není předmětem státního či obchodního tajemství

Organization unit

Faculty of Arts

Keywords (in Czech)

sociologie; muzikologie; hudební avantgarda; mezivojnová hudba; Terezín; modernita; holokaust; racionalizace

Keywords in English

sociology; musicology; musical avantgardism; interwar music; Terezin; modernity; rationality

Tags

holokaust, hudební avantgarda, mezivojnová hudba, modernita, muzikologie, racionalizace, sociologie, Terezín

Tags

International impact

---

Abstract

V originále

When contemplating about development of Western music in general, one has to admit there is a certain amount of uniqueness to it. What we mean by it is not a matter of cultural chauvinism aspiring to any kind of superiority over non-Occidental music. It is just about realizing the very cultural, social, historical and technological specifics within which the Western music has been developing over the centuries. It could not be easier to identify such uniqueness in the interwar European avantgarde music. The present conference paper aims to bring in light some of the most neglected sociological aspects regarding the avantgarde endeavors in music that were pioneered by the Second Viennese School. What we are mainly concerned with here is closely related to how particular circle of composers acted (types of social action), how they might have been collectively interconnected (a common sense of following the same direction), and how they intellectually framed their endeavors into a bigger picture of social development that they were more or less aware of (manifestations of increasing rationality). This conference paper is primarily of social-theoretical and methodological nature aiming at stimulating discussion about pitfalls of the two perspectives: generalization-aspiring social science and individual autonomy-preserving musicology. However, it would be naïve to suppose that we can avoid brief discussion focusing on artistic life of some Czech avantgarde composers. Hence, except for discussing the case of Schoenberg and his nearest followers, we shall discuss such figures as Erwin Schulhoff, Pavel Bořkovec or Pavel Haas.

In Czech

Pri úvahách o vývoji západnej hudby sme nevyhnutne postavení pred potrebu uznať, že v sebe skrýva určitú špecifickosť a unikátnosť. Nejde však o kultúrny šovinizmus usilujúci o nadradenosť voči ne-západnej hudbe. Ide skôr o uvedomenie si kultúrnych, sociálnych, historických a technologických špecifík, v rámci ktorých sa západná hudba vyvíjala naprieč storočiami. Medzivojnová avantgardná hudba je skvelým príkladom, v ktorom sa takáto špecifickosť a jedinečnosť ukazuje. Predkladaný konferenčný príspevok objasňuje niektoré z najviac prehliadaných sociologických aspektov avantgardných snáh v hudbe prvej polovice 20. storočia, a to predovšetkým v súvislosti s Druhou viedenskou školou. Pozornosť je venovaná problematike sociálneho jednania, vzájomnej kolektívnej prepojenosti jednotlivých aktérov (skladateľov), dynamike ich vzájomnej koordinácie, a napokon spôsobom, ako títo aktéri intelektuálne a naratívne rámcovali svoje úsilie v kontexte spoločenského vývoja. Konferenčný príspevok má primárne sociálne-teoretickú a metodologickú povahu a usiluje sa o podnietenie diskusie o nástrahách dvoch základných perspektív: pohľad generalizujúcich sociálnych vied, ktoré zdôrazňujú vzťahovosť a širší kontext a pohľad umenovednej muzikológie, ktorej primárnym cieľom záujmu je skladateľ ako jedinečné a autonómne indivíduum. Pozornosť je pritom venovaná aj individuálnym príbehom vybraných českých avantgardných skladateľov, snažiac sa pochopiť ich jednanie a ich vlastný výber sociálnych, kompozičných a jazykových prostriedkov, ktoré sú v porovnaní s aktivitami Schönbergovej školy jedinečné. Ide o skladateľov, ktorí mali tristnú či tragickú skúsenosť s holokaustom, getami a koncentračnými tábormi. Za všetkých zmieňme aspoň Erwina Schulhoffa, Pavla Bořkovce či Pavla Haase.