Další formáty:
BibTeX
LaTeX
RIS
@article{1799545, author = {Pleskalová, Jana}, article_location = {Bratislava}, article_number = {1}, doi = {http://dx.doi.org/10.2478/jazcas-2021-0019}, keywords = {onomastics; anthroponyms; women; development; Czech lands}, language = {cze}, issn = {0021-5597}, journal = {Jazykovedný časopis}, title = {Z historie ženských pojmenování v českých zemích}, url = {https://www.juls.savba.sk/ediela/jc/}, volume = {72}, year = {2021} }
TY - JOUR ID - 1799545 AU - Pleskalová, Jana PY - 2021 TI - Z historie ženských pojmenování v českých zemích JF - Jazykovedný časopis VL - 72 IS - 1 SP - 142-150 EP - 142-150 PB - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied SN - 00215597 KW - onomastics KW - anthroponyms KW - women KW - development KW - Czech lands UR - https://www.juls.savba.sk/ediela/jc/ N2 - Studie sleduje vývoj ženských pojmenování užívaných na veřejnosti v době před uzákoněním příjmení (do r. 1786). Analýza antroponym ukázala, že pojmenování žen reflektuje jejich postavení ve společnosti. Dcery byly nejčastěji identifikovány svým křestním jménem a vztahem k otci, manželky a vdovy rovněž svým křestním jménem a vztahem k manželovi. Vznikala tak popisná pojmenování, která v průběhu dalšího vývoje směřovala ke zjednodušení: např. Anna manželka Matěje Jírova … Anna Matěje Jíry …Anna Jírova. Majetné vdovy, popř. manželky, které měly významnější postavení než manžel, měly stejná příjmí jako muži (Anna mlynářka skalická) a jejich děti či manžel se často nazývali podle nich: Martin Evka < Eva, Ondřejovi, Kateřininému synu. Z uvedeného vyplývá, že o způsobu pojmenování žen na veřejnosti nerozhodovalo primárně pohlaví, nýbrž společenské postavení. ER -
PLESKALOVÁ, Jana. Z historie ženských pojmenování v českých zemích. \textit{Jazykovedný časopis}. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2021, roč.~72, č.~1, s.~142-150. ISSN~0021-5597. Dostupné z: https://dx.doi.org/10.2478/jazcas-2021-0019.
|