B L E S K O V Á P O V O D E Ň V S O B O T I Š T I V R O K U 1 6 7 2
V O VEDOMOSTIACH M . B E L A A Ď A L Š Í C H P Í S O M N Ý C H
P R A M E Ň O C H
<XXX><><><><><><XX><><><>0<>000<^
Peter C H R A S T I N A - E r i k a J U Ř Í K O V Á * - Jakub T R O J A N * *
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií
Námestie J. Herdu 2
917 01 Trnava
peter.chrastina@ucm.sk
ORCID: 0000-0001-7051-438X
SCOPUS Author ID: 55539017900
WOS Researcher ID: ABE-6166-2021
Trnavská univerzita v Trnave
Katedra klasických jazykov
Hornopotočná 23
917 00 Trnava
erika.jurikova@truni.sk
ORCID: 0000-0002-9273-7098
SCOPUS Author ID: 35573793900
WOS Researcher ID: ABE-7156-2021
**Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně
Ustav environmentálni bezpečnosti
Studentské nám. 1532
686 01 Uherské Hradiště, Česká republika
trojan@utb.cz
ORCID: 0000-0002-6658-8586
SCOPUS Author ID: 56579931000
WOS Researcher ID: D-6643-2015
CHRASTINA, Peter - JUŘÍKOVÁ, Erika - TROJAN, Jakub. Flash flood in Sobotište (1672) in
the Matthias Bel's Notitia of the Nitra County and other written sources. In Studia Historka
Nitriensia, 2021, vol. 25, no. 2, pp. 362-392, ISSN 1338-7219, DOI: 10.17846/SHN.2021.25.2.362-392.
The paper deals with the reconstruction of climatic and hydrological aspects of the flash flood
in Sobotište in 1678 in terms of historical geography. The weather conditions and consequences
(especially damage) caused by this natural disaster were outlined by M . Bel in paragraph IX.
CHVOYNITZE (slov. Chvojnica), § V. Natural History of the General Part of the Knowledge of the
/362/
Štúdie a články/Articles/Studien
Nitra County (1742). More detailed information about the given flood is provided by transcripts of
anabaptist codes by J. Beck (1883), family historiography by D. Krman jr. (1708) and monograph
and paper written by Ľ. Pauliny (1888,1891). We obtained further data and parallels to the issue
from the literatúre, data from the Slovák Hydrometeorological Institute and old maps.
Kľúčové slová: blesková povodeň; Sobotište; Vedomosti; Nitrianska stolica; M . Bel; písomné pra­
mene;
Keywords: Flash Flood; Sobotište; Notitia; Nitra County; M . Bel; Historical Written Sources;
Úvod
Skutočnú pravdu o prívalovej povodni z roku 1672 sa s najväčšou pravdepodobnosťou
nikdy nedozvieme. Ale 10. augusta pred tristoštyridsiatimi deviatimi
rokmi to mohlo byť aj takto: „...v lete popoludní, príšerná búrka nad mestečkom Sobotište
v Nitrianskej stolici, blesky, lejak a krupobitie. Po hodine, dvoch sa počasie umúdrilo
a ľudia vyšli von - na ulicu, nazreli do záhrady..., skontrolovali statok, domácu hydinu...
alebo dielňu, či do nej nezatieklo po toľkej hrmavici. Všade bolo mokro. Veľké mláky, stromy
bez listov, ktoré na zem zrazil ľadovec. Na obzore, nad poľami sa tvoril slabý opar - to
vyhriata pôda vydychovala nasiaknuté kvapky dažďa. Stmievalo sa, nadišiel čas odpočinku
po celodennej lopote.
Zdanlivý kľud vystriedalo hučanie valiaceho sa prívalu. ... A zrazu to prišlo! Zhora,
od Vrboviecl Teplica z ničoho nič začala prudko stúpať. O chvíľu sa koryto potoka zaplnilo
až po okraj. Ani to však nestačilo zvládnuť nápor množstva mútnej vody. Náhle prišla
obrovská vlna... a s ňou trosky, špinavá pena. Rozzúrená Teplica hučala, ničila a odnášala
domy, stodoly, maštale, chlievy, kuríny..., dokonca zatopila aj Kostol Ducha Svätého
s priľahlým cintorínom. Besniaci vodný živel bral všetko - ľudí, veľké hospodárske zvieratá,
hydinu, úrodu zo záhrad... Povodeň zasiahla i haushaben, bratský dvor hutteritov
na juhozápadnom okraji mestečka. Tmou sa niesli hrdelné výkriky, vzlyky, plač, modlitby
a prosby k Pánovi..., nadávky. V slovenčine i zvláštnej nemčine. Všade vládol strach
z apokalypsy a predtucha smrti utopením. Tma a záplava premohla aj tých najsilnejších:
deti, dospelých i starých, ženy aj mužov.
Asi dve hodiny pred polnocou veľká voda opadla. Radosť z prežitia kalil smútok, bolesť
v srdciach, neistota..., beznádej. Skoro ráno, po východe slnka, sa objavila spúšť. Hrôza,
skaza, hotový koniec sveta! Niektoré stareny a starci síce spomínali veľkú povodeň roku
1630, ale takéto niečo...? To ešte nikto nevidel, nezažil ani nepamätal. Tí vzdelanejší začali
po niekoľkých dňoch uvažovať o biblickej potope. Premýšľali aj o príčinách alebo dôvodoch
Pánovho trestu? Možno. Božím dietkam zo Sobotišťa však chýbal spravodlivý Noe
a jeho Archa (tá predovšetkým...)." PCh (2. 2. 2021)
Bleskové povodne, ktoré v ostatných decéniách postihli obce v povodí Myjavy,
Chvojnice a ich prítokov na západe Slovenska, predstavujú dôležitý determinujúci
činiteľ v urbanizovanej krajine.1
Vznik náhlych povodní súvisel s intenzívnymi
zrážkami z búrkovej činnosti a extrémnym odtokom z málo zalesnených
1
PIŠÚT, Peter. Dunajská povodeň roku 1787 a Bratislava. In Geografický časopis, 2011, roč. 63,
č. 1, s. 87.
/363/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
povodí so specifickým podložím a energiou georeliéfu Bielych Karpát, Myjavskej
a Chvojnickej pahorkatiny. Strata historickej pamäti o záplavách spôsobila, že
verejnosť intenzívne vnímala predovšetkým materiálne škody, ktoré utrpeli obyvatelia
žijúci v blízkosti vybrežených potokov a riek.
Opis historickej krajiny a jej reálií v diele Mateja Bela zahŕňa aj informácie
dôležité pre výskum klimatických a hydrologických extrémov. Jedným z prejavov
týchto anomálií sú přívalové povodne. Štúdium a interpretácia tohto prírodného
nebezpečia (hazardu) sú dôležité z viacerých hľadísk. Prvým aspektom
je vlastné poznanie konkrétnej záplavy a rekonštrukcia jej príčin, priebehu alebo
časopriestorovej variability s využitím historických prameňov a súčasných
dát. Druhé hľadisko umožňuje koncipovanie (rámcových) odpovedí na otázku,
do akej miery odráža početnosť a intenzita tohto hydrologického javu charakter
klímy v minulosti.2
Cieľom príspevku je rekonštrukcia klimatických a hydrologických aspektov
prívalovej povodne v Sobotišti v roku 1672 z hľadiska historickej geografie.
Prírodnú katastrofu stručne opísal M . Bel vo Vedomostiach Nitrianskej stolice
(1742). Spoľahlivosť uvedených údajov limituje mechanizmus tvorby konkrétneho
diela (dotazníková metóda), pôvod a kvalita použitej databázy, ako aj autorove
redakčné úpravy podkladov. Adresnejšie informácie k skúmanej téme možno
získať z prepisov habánskych kódexov (Beck, 1883), rodinnej historiografie
Krmanovcov (Krman ml., 1708), príp. z článku a monografie L. Paulinyho (1888,
1891). Ďalšie údaje a paralely k problematike sme získali z odbornej literatúry,
dát zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMU) a starých máp.
Informačná databáza a metódy výskumu
Súčasný trend komplexného výskumu zrážkových udalostí, ktoré sú schopné
vyvolať extrémny odtok a povodeň, zahŕňa i bádanie o historických záplavách.
Rešerš odbornej literatúry ukazuje, že korektná znalosť tohto fenoménu zahŕňa
štúdium priebehu a rizík hydrometeorologických anomálií, ich vplyvu na štruktúru
krajiny vrátane poznávania špecifík adaptability a reziliencie3
človeka na vybreženia
vodných tokov v minulosti.4
2
BRÁZDIL, Rudolf et al. Historické a současné povodně v České republice. Brno; Praha 2005,
s. 9-10.
3
Schopnosti pružné reagovat' na hroziace nebezpečie
4
Bližšie napr. ALDRETE, Gregory S. Floods of the Tiber in Ancient Rome. Baltimore 2007;
BRÁZDIL, Rudolf - VALÁŠEK, Hubert - SVITÁK, Zbyněk. Meteorological and hydrological
extremes in the Dietrichstein domains of Dolní Kounice and Mikulov between 1650 and 1849
according to official economic records of natural disasters. In Geografický časopis, 2003, roč. 55,
č. 4, s. 325-353; BRÁZDIL, Rudolf et al. Hydrometeorological extremes and their impacts, as derived
from taxation records for south-eastern Moravia, Czech Republic, A D 1751 -1900. In Climate
of the Past Discussions, 2012, vol. 8, pp. 467-481; IDEM. Studium historických povodní v České
republice jako příspěvek k historické hydrologii. In Hydrologické dni 2005. Bratislava 2005,
s. 311-329; DOLÁK, Lukáš - BRÁZDIL, Rudolf - VALÁŠEK, Hubert. Hydrological and meteorological
extremes derived from taxation records: the estates of Brtnice, Třebíč and Velké Meziříčí,
1706 - 1849. In Hydrological Sciences Journal, 2013, vol. 58, no. 8, pp. 1620-1634; IDEM. Impact of
hydrometeorological extremes in the Bohemian-Moravian Highlands in 1706 - 1889 as derived
from taxation records. In Geografie - Sborník ČGS, 2015, roč. 120, č. 4, s. 465-488; HORVÁTHO-
/364/
Štúdie a článkyIArtideslStudien
Počasie, priebeh i škody spôsobené (bleskovou) povodňou v Sobotišti
v roku 1672 načrtol M . Bel v odseku IX. CHVOYNITZE (slov. Chvojnica), § V.
Prírodopisného dielu Všeobecnej časti Vedomostí Nitrianskej stolice (obr. I).5
Ďalšie fakty k skúmanej problematike prinášajú prepisy anabaptistických kódexov
od J. Bečka (obr. 2)6
, memoáre D. Krmana ml. (obr. 3)7
, príp. monografia
a článok Ľ. Paulinyho (obr. 4)8
.
Zvyšok informačnej databázy tvorila odborná literatúra, napr. o hydrografii
a hydronymii Teplice, prítoku Myjavy,9
přívalových povodniach a manažmente
VÁ, Blažena. Povodeň, to nie je iba veľká voda. Bratislava 2003; KOTYZA, Ondřej - CVRK, František
- PAZOUREK, Vlastimil. Historické povodně na dolním Labi a Vltavě. Děčín 1995; MELO,
Marián - BERNÁTHOVÁ, Dajana. Historické povodne v povodí Slanej od začiatku 18. do konca
20. storočia. In Acta Hydologica Slovaca, 2013, roč. 14, č. 2, s. 291-298; M O R G A N , John E. Understanding
flooding in early modern England. In Journal of Historical Geography, 2015, Vol. 50,
pp. 37-50; M U N Z A R , Jan - ONDRÁČEK, Stanislav - KALLABOVÁ, Eva. Historické povodně.
Jejich vliv na zánik sídel, změny hranic a podíl člověka na škodách jimi způsobených. In Historická
geografie, 2009, roč. 35, č. 1, s. 359-378; PIŠÚT, Peter. Dunajská povodeň na Sviatok všetkých
svätých roku 1787 a Bratislava. In Geografický časopis, 2011, roč. 63, č. 1, s. 87-109; PIŠÚT, Peter ČEJKA,
Tomáš. Keď rieky väznil ľad. Príbeh „bežnej" dunajskej povodne obdobia Malej doby
ľadovej. In 7. ročník pracovní konference „Říční krajina 7" se zaměřením na problematiku řek
a okolní krajiny. Olomouc 2011, s. 136-141; STANKOVIANSKY, Miloš - PIŠÚT, Peter. Geomorphic
response to the Little ice age in Slovakia. In Geographia Polonica, 2011, Vol. 84, Spec. Iss.
Part 1, pp. 127-146; TOONEN, Willem H. J. Flood frequency analysis and discussion of non-stationarity
of the Lower Rhine flooding regime (AD 1350 - 2011): Using discharge data, water level
measurements, and historical records. In Journal of Hydrology, 2015, Vol. 528, pp. 490-502.
5
BELIUS, Matthias. Notitia Hungariae novae geographico-historica. Tomus IV. Comitatus Nitriensis.
Pars prima, § V., IX. CHWOYNITZE. - BEL, Matej. Zemepisno-historické vedomosti
o Novom Uhorsku. Zväzok IV. Nitrianska stolica. Časť prvá, §V, IX. Chvojnica. Edíciu latinského
textu a slovenský preklad pripravila Erika Juříková. Trnava 2020 (v tlači). V roku 2017 vyšiel
preklad IX. odseku Chwoynitze od K. Rácovej. Pozri RÁCOVÁ, Katarína. Vodné toky Nitrianskej
stolice v Bélových Vedomostiach. In Studia Historica Nitriensia, 2017, roč. 21, č. 1, s. 196.
K možnostiam využitia Belovho diela k poznaniu regionálnej histórie a prírodných pomerov
pozri napr. JABLONSKÝ, Dávid - SIPEKIOVÁ, Nicol. Charakteristika obcí modrokamenského
slúžnovského okresu v zrkadle Bélových Vedomostí. In SAMBUCUS XIV. Práce z klasickej filológie,
latinskej medievalistiky a neolatinistiky. Trnava 2020, s. 69-98.
6
BECK, Josef. Die Geschichts-Bücher der Wiedertäufer in Oesterreich-Ungarn: betreffend deren
Schicksale in der Schweiz, Salzburg, Ober- und Nieder-Oesterreich, Mähren, Tirol, Böhmen,
Süd-Deutschland, Ungarn, Siebenbürgen und Süd-Russland in der Zeit von 1526 bis 1785. Wien
1883, s. 525-526. Konkrétne kódexy označil J. Beck takto: Codex C. (Cod. Eglauch, 1524 - 1682);
Cod. D (Szenicensis, 1524 - 1694); Cod. F (Cod. M. : R., resp. „Rebstock", 1524 - 1694); Cod. G.
(„Graner Chronikl", 1524 -1695); Cod. K. (Cod. Dreiler - Sabatisch, 1524 -1695); Cod. L. („Schad'sche
Chronikl", 1524 -1674).
7
KERMANIUS, Daniel (ml.). Fata familiae Kermanianae (manuskript). 1708. Ústredný archív
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, osobný fond: Pavel Horniak (nespracované). Za sprístupnenie
Krmanovho diela ďakujeme vedúcemu archívu ECAV Mgr. Martinovi Kováčovi.
8
PAULINY, Ladislav. Dejepis superintendencie nitrianskej. Zv. 3. Senica 1891, s. 70. IDEM. Dáta
k dejepisu hradu bráneckého (dokončenie). In Slovenské pohľady, 1888, roč. 8, č. 4, s. 76. Nedostatkom
Paulinyho monografie (čiastočne aj článku) sú chýbajúce odkazy na použité zdroje.
Informáciu o prácach J. Becka a L. Paulinyho (Dejepis superintendencie nitrianskej) nám poskytol
Mgr. ThLic. Martin Hoferka, Th.D., zo Záhorského múzea v Skalici, za čo mu touto cestou ďaku­
jeme.
9
PORUBSKÝ, Anton. Vodné bohatstvo Slovenska. Bratislava 1991; MELOVÁ, Katarína - ŠTIHOVÁ,
Alena. Analýza vplyvu vodnej nádrže Kunov na hydrologický režim Teplice. In Acta
/365/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročntk 25/1. 2
MEMBRVM !. PHYSICVM. 299
placidus minarc íncipir. Lcniorc igitur aquarum mole, Sztritzium
adlapfus, propc Holitftb, a bbrňua excipitur. In přimis, climionibut,
damnofus cfl qua dclabitur Anno certe MDCLXX11. pluuiii duiturnioribus,
tantoperc intumuerat, vt SoitotißhteißuM ade* plurimas. vehement!fiibrutasmcurfu
, rapuerit Tecum. Qua quidem amni* exundationc.XC.
ex incolis, abforptos fuiflc , annofiorci meminerunt.
Dcacjuarum, quibtis tucgcfccbat, altitudinc, in de capi argumentum
poteft, quod zdem quoquc faeram , in cditaripa, folido opere fubjlniflam,
inundaucrlT
X. Rivos prouinciaj confeehri, co fuerit impeditiut, quo ma-r
'M Í
ior eorum cfl, vrraqtie VJp parte, numerus: quia enim, diíčrcta
paffim eft regio vallibui ícaturiginofis, ncquit cuenire alitcr, quam vt
riuos emittat, vndofiorct hic,fiticulofiores alibi> ora potifTimum COMi: Jtut
occidenioli. Enim vcro.vix eft vkutus,qui non amniculi quidpiam habeat.
Quod in occafionem vertemm, cum vicorttm crtarrabimuspofittii»riuorum
vna commcmorandorum. Nunc, citcriorcs aliquot
defignafle fuflcccrif.
1. ) ZLATNICSK.\, quafi atcteolam diccrcs, riuui orrmino copio*
fus, c radicibus montis bnrjxtzonus. Adluit vicum cognomiuem,
Ijv'wx amni , propc ad ciuvdem Hominis vicum, adfufus polica : co
memorandus, quod Comit,Uuttt Trenißhimtaftm , a Nitrifttß^ qua.
damtenus» dilierminct , Bertha» vicum autem, ita imcrfccct, vt»
pan cius, ad Trostßr.mm vergens, cidcni Cotwt.ittu , par* altera , prouineix
Nttrienß obucrfa, illi adferibatur.
2. ) KOCHSA, ciusdem montb /wu^rz. featuriginibut, varic pec
conuallcs ßlicntibus, editur. Manat hic <]uoquc , per Tretslßntnßum^
& Kttritnßum collimitia, dum NJ$J - fJcz, & Kis-ticz, T.rjj/rtokt
item, prxtcrucclui, in Ztfotefiwctß 3gro, Nitrit conimifccatur.
j.) BAjN'F.xsisamniculuivfontcs in monte cognomjnc habet. Inde
dcicdíus, Bajuatn oppidum, vieumque AJ>- DOWWM , prxtccUpfus,
c regione Nitru-SzrrJáhrlj, in prollucntcm Nit rdm, inuehitur.
4. ) SzEPTLNCZ, tenuii quidem, (cd perennis eil riuui, qui vbi»
peculiari fonte, vJci Bclez, ícaterc eeepit, fertur verfus Ujfjlu , cui
idco Szeftcnet,- Urfiitu, nomen inditum. Hinc digrcfTuj, riuulum
UfotüKJk, propc ad Surlufika, intraalueum reeiptf, tum PaczoUj vico
adlapfus, nouo itcrum amniculo, a Surft, pencs A'.;v VJfint
au^erur, dum Bodokenß alio, fačtus copiofior, ad If&i$by tiuuiolo
Rjdcfnyiß, coadunetur.
5. ) RADOSSYKXSIS amniculus, cx íaotveťz, & RjiJofiyetßbttsirioittibus
dclapfus,atqueoppido RAdoßyd immerfus, nouis hie icatcbris>cx
ingenti lalicntibus petra, augefeit. Tcnct polica curfum, verfus Aßj,
8c /ibMnfa- Kurth, vicos \ dum ad memoratnm Itie^h, cum AW*ktnfi\\\o*
corriuatus, Nitrx alueum, aduerfus vicum DjrJs, fubcat.
Dcniqucfilcnduibaud cil:
6. ) WYCHODNA, vbere Sc vario fonte, cx petris Kcloßtußbui,
P p 2 ciaifObr.
1. Faksimile časti odseku IX. CHWOYNITZE (Chvojnica) s opisom povodne
(zvýraznené podčiarknu tím).
Zdroj: BELMS, Notitia Hungariae, IX CHWOYNITZE, s. 299.
/366/
Štúdie a články/Articles/Studien
povodňového rizika,1 0
využívaní krajiny v povodí Myjavy/1
zástavbe pamiatkovej
zóny „Habánsky dvor" v Sobotišti1 2
a i. Dáta zo Slovenského hydrometeorologického
ústavu poskytli prehľad o vodných stavoch a prietokoch Teplice v Sobotišti.13
Hydrologica Slovaca, 2011, roč. 12, č. 1, s. 420-429; BLAŠKOVIČOVÁ, Lotta et al. Hydrologická
ročenka, povrchové vody 2010. Bratislava 2011; ZÁVODNÝ, Andrej. Hydronymia slovenskej
časti povodia Moravy. Trnava 2012, s. 296-299.
1 0
HLAVČOVÁ, Kamila - KOHNOVÁ, Silvia - BULANTOVÁ, Marcela. Scenáre extrémneho odtoku
z přívalových zrážok na povodí Myjavy a Teplice. In Acta Hydrologica Slovaca, 2011, roč. 12,
špeciálne č., s. 40-46; BLAHOVÁ, Alena et al. Povodňová situácia na Nitre a jej prítokoch v auguste
2010. Bratislava 2010; BLAŠKOVIČOVÁ, Lotta et al. Analýza prívalovej povodne na Svacenickom
a Deberníckom potoku. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových
rizík", Častá-Papiernička 6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete: <http://www.vuvh.sk/
download/ManazmentPovodi_rizik/ zbornikPrispevkov/Konferencia/ Príspevky/SekciaC/
Blaskovicova_Horvat%20a%20kol.pdf>; IDEM. Přívalové povodne na Slovensku, přívalová povodeň
na Gidre a Parnej v júni 2011. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových
rizík", Častá-Papiernička 6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete: http://www.vuvh.sk/
download/ManazmentPovodi_rizik/ zbornikPrispevkov/Konferencia/Príspevky/SekciaC/
Blaskovicova_Poorova_a%20kol.pdf>; BENKO, Martin et al. Meteorologické príčiny prívalovej
povodne v Píle dňa 7. 6. 2011. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových rizík",
Častá-Papiernička 6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete: http://www.vuvh.sk/
download/ ManazmentPovodi_rizik/ zbornikPrispevkov/ Konferencia/ Príspevky /SekciaC/
Benko_a_kol.pdf>; PEKÁROVÁ, Pavla - MIKLÁNEK, Pavol. Blesková povodeň vo Vratnej doline
21. 7. 2014. In Acta Hydrologica Slovaca, 2014, roč. 15, temat. číslo, s. 3-12; PEKÁROVÁ,
Pavla et al. Problémy povodní na malých tokoch. I. časť - Analýza povodne v Malých Karpatoch
7. 6. 2011. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových rizík", Častá-Papiernička
6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete: http://www.vuvh.sk/download/Manažment
Povodi_rizik/ zbornikPrispevkov/Konferencia/Prispevky/SekciaC/Pekarova_a_koll.pdf;
Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkovom povodí Moravy. Bratislava 2014. Dostupné
na internete: <http://www.vuvh.sk/rsv2/download/ PMPR/Morava/Plan.pdf>; Predbežné
hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Moravy - aktualizácia 2018. Bratislava
2018. Dostupné na internete: <https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/hodnotenie-rizika-
2018/morava/phpr-morava.pdf>; SVOBODA, Aleš - PEKÁROVÁ, Pavla. Katastrofálna povodeň
z júla 1998 v povodí malej Svinky - simulácia jej priebehu. In Vodohospodársky časopis,
1998, roč. 46, č. 6, s. 356-372.
1 1
HROMÁDKA, Ján. Všeobecný zemepis Slovenska: XII. Život na kopaniciach. In NOVÁK, Ľudovít
(ed.). Slovenská vlastiveda I. Bratislava 1943, s. 306-311; L A U K O , Viliam. Sekundárna štruktúra
krajiny v oblasti kopaníc - výsledok adaptability človeka na prírodné prostredie. In TRIZNA,
Milan (ed.). Vybrané problémy súčasnej geografie. Bratislava 1995, s. 159-164; VALENT, Peter
et al. Analýza zmeny spôsobu využitia územia z historických máp na povodí Myjavy. In Acta
Hydrologica Slovaca, 2015, roč. 16, tematické č. 1, s. 152-160; IDEM. Posúdenie vplyvu využitia
územia a manažmentu na tvorbu odtoku v povodí Myjavy. In Acta Hydrologica Slovaca, 2017,
roč. 18, č. 2, s. 165-173; STANOVIANSKY, Miloš. Antropogénne zmeny krajiny myjavskej kopaničiarskej
oblasti. In Životné prostredie, 1997, roč. 31, č. 2, s. 84-89; IDEM. Geomorfologická
odozva environmentálnych zmien na území Myjavskej pahorkatiny. Bratislava 2003.
1 2
ČÁNI, Ján. Sobotište, pamiatková zóna „Habánsky dvor" - zásady ochrany pamiatkového územia
(textová časť). Trnava 2006. Dostupné na internete: <http://www.pamiatky.sk/Content/ PZ_
ZÁSADY/ Sobotiste/0101-Sobotiste-text.pdf>; IDEM. Sobotište, pamiatková zóna „Habánsky
dvor" - zásady ochrany pamiatkového územia (grafická časť). Trnava 2006. Dostupné na internete:
<http://www. pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Sobotiste/PZ_ Sobotiste_maps.pdf>.
1 3
Mesačné spracovanie prietokov a stavov - júl 1997 (stanica 5025 Sobotište, tok Teplica). Bratislava
1998; Ročné spracovanie stavov - 2006 (stanica 5025 Sobotište, tok Teplica). Bratislava 2007;
Mesačné spracovanie stavov (operatívne údaje) - august 2020 (stanica 5025 Sobotište, tok Teplica).
Bratislava 2021.
/367/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
525
1671.a) Anno 1671, doo 13. January, iat der Br. Georg Schulz,
ein alter D. d. WorU, zu Sabaiiach in H . enUchUffen. C. D.
F. (?. L,
b) Item im 8. Febr. hat man 9 Br. in den Dionat der
Nothdurft furgcatellt EU Sabatiach, ala: Joh. Benkort, (Hausahalter);
Bon;. Gebhart (Hausahaltor), Wcnzl Türk (Einkäufer);
Georg Schult (Einkauflfer); Jakob Wetzstein (Auageber); Hans
I-arig, Schneider; Walter Wolmann, Kellner (Schneider L.)\
Eaiaa Gadl (Glaidl, Glatl)7 fürgeetollteo Meaaerer, Ditrich Feyerachlag,
Schulmeister. C D. F. 0. K. L.
1672.
a) Anno 1672, den 6U
" Febr. zwischen 11 vnd 12 Vhr
in der nacht, ward zu LewÄr von vnterechiedlichen perBohnon
ein wunderbarliches gewicht am Hontschein gesehent * neben
de» rechten Mondta corpu», am hellen Himmel, gleich als wenn
der Mont vnder dem gewilkh durchscheinen wollte, vnd
widerumb mit langen achwaff daran hanget, desagloichcn mit
einem viert] Montscheän. Sein Bedeutung tat allein dem liobon
Gott bokandL C. D. F Q. K. L.
b) Ia gemöldten 72 Jar, den 24. Febr., ist Hansel Eatrafl,
Kin Dr. dcö W. und ßrueder Schreiber, zu Sabatiscb im H.
entechlaffen. C. D. F. G. K. L.
c) Desgleichen ist im 72 jar, den 10. auguity am tag
Iflgantgfj ohngefahr vmb 3 Vbr nachmittag, ein entsetzlichst
Wflttor, mit gro»en aauaaen, Mitten, schlossen, grossen regon
(kommen), welche* alt vnd junge, nit leicht Koaohon, vnd
kam alsdann hernach abenU ein Boicher Überfluss des Waagen
In achneller Eillo» daa die leut nicht alle gonueysam in (vpaern^
Stadl *nd aUnst in die höche entweichen kdnnenr tails wich auf
die (eingefallen) ggbgj gemacht (vnd aalvirt) haben, gleichwo!
ein alte gehweater vbereitt vnd vnibkommen. Iat in Etlich
tagoa erat hernach im Mist gefunden worden. Vom vieb vmbkommen
23 atuck, daa Beate kue-vieb, wie auch achwoin,
welcbea schoollo waater vnser grosse fEaa) atubon biss an die
muhl, dessgleiehen die haffner-, tucebmachor-» alliier-, webervnd
woll-kammer, daa Schneider vnd Kürschner- (batiss), wie
* G. C.J « m b dia montcorpas «in |ribtT flirkhl *nd ein krcati miltoo durch,
gleichem wi« 4 aioaUchein.
526
auch ("die Naderatuben), vnaor Roaa- vnd Kfiehstall vnd andere
(notwendige) geboy verderbt vod oingeworfen, (dardurch die
gemaiD ynbcachroiplichea schadon erliton hat, hernach wenig
au fonthalt vnd wonnung haten, also, dai iror vil, [die Bich Rar
schlecht in di armuet achickOD kanten C L.]t vngeduldig wc-rdop,
die gemnin vorlasen vnd davonzogen sein).
Ea »ein im markht auch auf die 41 hsiaser vnd yber die
40 Personen* vmbkommon vnd zu grün dt gangen vnd sunst
vil hin vnd her im landt groaaen schaden geachahen. (C
also, daflB wir durch solche Vüglückh in grOW arniQOt gerathen
vnd wenig vermügon' vor vnacr annea volkh erhalten kuüdten.)
C. D. F. G. K. L.
1678.
a) Im 1673 jar, den 13. July, kam Herr Oborster Starnberg
mit 4000 man zu Koks vnd Fneas vnd awo Companj
Crowathen, welche äonili vnd andere Ort mer foindlich an-
geauecht.
Kam hernach mit allem volckb ngoh Sabatiach. Kostet
der gemab abormaU nit wonig. C. L.
b) Im 1673 jar Iat auch ein groaacr aebrückben auf Briniacher
Ilon-Bchafft geweaon, all Graff Obriatcr Starnberg
mit 4000 Mann EU ROAB vnd Fueaa geiin Senits kam, anch
zwei Oompanien Crowathon, welche eich mit plindom vnd
bronon aeer feindlich bozaigton, auch bei 3 Feraohnen aufgohenkht
vnd vbel gemartert Ea kam auch daa Collatiacbe
(Ö..l
Colältiache) Rogiment Crowathen und lagen 3 Wochon
auf der (bräniechen) Hernchafft, Starnberg mit seinem volkh
lagen zwar nur ojnmal auf dor Herrachaft in Sabatiech, vnd
wie wo! aie vna in aolchen Urmen aebuteten vnd freundlich
von vna zogen, kostet es vnaa doch an Allerley spentirung
nit wenig. D. F. 0. K.
1674.
a) Anno 1674, den 27. January, Ist Hoaay (Mose) Wirts,
Ein D. d. E. zu Manheim in der Statt, in der vndar-pfalx
liegend, mit friedlichen herUen im H. entacblaffen. C D. F.
G. K. L.
b) Item im 74 Jar, den 4. (L.: 6^) Martj, kombt ein
leüdenant mit 60 Man Moscetiorer nach Sabatisch, auch ein
• O. 0. l.i Ů0 FcnouoQObr.
2. Prepisy habánskych kódexov s informáciami o povodni (zvýraznené podčiarknutím).
Zdroj: BECK, Die Geschichts-Buclier der Wiedertäufer, s. 525-526.
Na identifikáciu využívania krajiny v povodí vodného toku sme použili vojenské
mapy z osemdesiatych rokov 18. storočia.1 4
Pri ďalšej práci s prekladmi, literatúrou a mapami sme uplatnili postupy historickogeografického
výskumu (kritický rozbor informačnej databázy, komparácia
a interpretácia).
Tematické mapy do štúdie pripravil J. Trojan. Mapa čiastkového povodia
Teplice v povodí Myjavy (obr. 5) vznikla vložením Rozvodnice1 5
do digitálnej
mapy geomorfologického členenia Slovenska.1 6
Pri modelovaní záplavového
územia bola použitá základná mapa SR 1 :10 000 s WMS vrstvami z Národného
I. vojenské mapovanie, Coll. VII. Sectio L, Theil des Neutraer Comitat, Vrbovce. [Mierka 1:28 800.]
[S. 1.: s. n.], 1782 - 1784. Dostupné na internete: <https://maps.arcanum.com/en/map/europe-
18century-firstsurvey/ ?layers= 163 % 2C165&bbox=1927012.682055837% 2C6234692.398866848%
2C1963377.5982625098%2C6248374. 626929895/>.; IDEM. Coll. VIL Sectio II., Theil des Neutraer
Comitat, Sobotište. [Mierkal: 28800.] [S. 1.: s. n.], 1782-1784. Dostupnénainternete: <https:/ /maps.
arcanum.com/ en/map/europe-18century-firstsurvey/?layers=163%2C165&bbox=1921770.
6305364582%2C6224925.9565551905%2C1958135.546743131%2C6238608.184618237>.
Rozvodnice 1:10 000. Dostupné na internete: <http://voda.chmi.cz/opv/stahnout.html>.
Geomorfologické členenie Slovenska (Mazúr - Lukniš). Dostupné na internete: <https://gis.
geology.sk/aregis/rest/ services/WMS/GMC/MapServer>.
/368/
Štúdie a články/'Articles/Studien
^ 9 ^ 3 f &<m
'ué*&» éfaiter, ********* A ^ A ^ t ^ j i ?
dtr*. ?ôufr 1***&t€*r ťk4ť*f**i &r*L£S*l áZépQ? CÁS**6&X & 4rig
i y u t t V ^ t H iŕ^A.*, &\St&>u?<>r-6*jrm Cmtf^te H&ltjn ftiyt, - SI
i
O&r. 3. Faksimile Krmanovho rukopisu s opisom sobotištianskej záplavy (zvýraznené
podčiarknutím).
Zdroj: KERMANIUS, Fatafamiliae Kermanianae, s. 98.
/369/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
7 0
Kongregácie <*v. ľartlrov vydríiaváiy se v S>l«>iisii nasledujúce:
l!i. okl. 1618 pod předšed ívom ueniora Ondrojii Dioäyho: ľ.i. nuijn
|(>:«i pod predsedníctvom Ainbroía I.ncae: 12. j m i . 16-HI nud nrelsedriielvom
Juraja Zelenku; 21. marce IťMVi pod predsedníctvom
Š1i'];ui;t ľ i l . i l i k i i .
i ikiiln i intlií v y s t a v i l L u d v i k X y n r y n m - ý i'v. lowltil
Koku IIH13 n a p a i l l i ' ľ u r c i i S o l m l i ä l c . v y ] i ; i l i v s c i v y l i í p i v š n lín.
\ n Mi-ilaľila ľ IľiT^ ll;iľ;nillif ľ*»/V'i'lliillí --a ••i'/. S< í l m l i M r l i kni-a
ľ i ľ . ' k a V r l » > v ŕ i : i n k : i . vvlu|»ila I I I I M " , n l m n l ; i " l i " i l i m i n v a
/ a l i . l ú l a 9 0 finli. ľ n ľ n r S/i-ntki-l 1-.-/.IV nli-kal ' I " |i"fn. nl<- " " l a
l i m i l i a r I r l l U T l-v - a lii-7 Iml iilu|»il. k r l i v l a n i {Cjjacj vgjgej a i - l m l i
• Ifilti-ltli n a k ' l ' i m h a n . - n ľ a l o v a l i I m 1 l ' j l l i f l K n n a l l II.. šl mlililli-i
v l r i l v u M a r i i n a X n v a i ni>a i l i i n a l . Iml liv - a l l l m i i l . k ľ l i v v .•.vlľlmv
a n v i-šlľ I ' M * l i f t » i l k m í n u l i i l n i - i i i i H T i i m «lnl.fliiil xi.'k l a n A u i i i l l a ,
k l n ľ v VY|iľ:il;il Im VMII o k II a v v l l l o i ' l n a viiýll.
0 sivi-r i^'ka priala novu polirotnu n a Hobóliäle, Koďpredvolaoi
0 » . farári, mimo Michala Unyho rozutekali s* ' « Soboliäfi), noprialelia
vyliali si zln-ľ aa Soliotiäli. obíhali ev, kostol a prehnali mnohycli
zemanov k n kalolfetvu.
V ľakiK-nvskyi-li búrkach povolala »»j»:tr nakrátku cirkev evanjelická.
Pararoín jej linl vtedy Jan IVík<«. ordinovaný r. L70ÔVSved.'•ia
ii tom zápisy v gobotfóläkej mulrike, k d e sluji: . A n n u ITi'í d i o
16. Dec Jacobua Manyak, ipiondam HaUachek DcpnUus per praedicanlem
Ssiobotistciuwni. >Anno ITiií ilieSo.Itoc. Catlmrina Mathiae
Konioňik gepnlln per praedicuiileip SaoliolwtciiHeíii.* »l)ie 10. Dec.
M a ľ l i l u l s . M i l o S a \ a n r i - i s n s a r i l a i r n i n i . ' i i n Sxoixitist, A i - ; U l m l i ľ i l s . ľelko
ľ. 171IX / i i S i . l i i . l l - l a v y h l l a l i y . odišiel na M y j a v a , kile
vzali si Im z a farára. I M liilm r a s u a ž |m I7s;l i"i | -1 i i Siilmliärania
v porohe.
Konečno r. 1788 svitly i Sobotisfunoin svobodnojsic casy. Hneď
po vyhlásení lotor, páleniu povolali si z a ľarara ľavla Ježovifia,
ktorý d ň a 12, júla l7s:t prestalioval sa / Prielric sem. ľrikroceno
hneď k stavbe kostolu, ktorj za rok vysloveny, v Icľii XXIII. |MI
sv. Trojici, d n a 11. nov. 1784 posviUen* M. Zatiaľ konali služby
Ilúzie nai|iľ\ v i . dvore inspektora l*nvlu ľerko, | m v dome J:iľ
a l i k u v s k i i i i i .
Cirkev sobolbtská viaeruss .«1 vila. svoj kostol, linku 1839nadobudla
nnvy organ, r. 1859 tri velká ocelové z v o n y .
Obr. 4. Zmienky o povodni (zvýraznené podčiarknutím) v článku (vľavo) a monografii (vpravo)
L. Paulinyho.
Zdroj: PAULINY, Dáta k dejepisu, s. 76 (vľavo); IDEM, Dejepis superintendencie, s. 70 (vpravo).
geoportálu SR INSPIRE.1 7
Tento kartografický podklad (po komparácii s grafickou
časťou dokumentácie pamiatkovej zóny „Habánsky dvor"1 8
, digitalizovanou
kópiou mapového listu z rokov 1782 - 178419
a mapou povodňového rizika2 0
)
ukazuje polohu a približný rozsah zástavby habánskeho dvora v poslednej tretine
17. storočia vrátane záplavovej čiary tzv. tisícročnej vody (obr. 7).
Potok Teplica a Sobotište na historickom území Nitrianskej stolice
Teplica je vodný tok 2. rádu,2 1
ktorý odvodňuje severo-severozápadnú oblasť
územia bývalej Nitrianskej stolice. Tento pravostranný prítok Myjavy má dĺžku
1 7
Základná mapa SR 1 : 10 000 v rastrovej forme. Dostupné na internete: <https://zbgisws.
skgeodesy.sk/ZMSR_wms /service.svc/get>.
1 8
ČÁNI, Sobotište (grafická časť).
1 9
I. vojenské mapovanie, Coll. VII. Sectio II.
2 0
Mapa povodňového rizika. Čiastkové povodie Morava : Sobotište (tok Teplica rkm 11,20 - 17,20).
List 35-13-17. [Mierka 1:10 000.] [Bratislava: Slovenský vodohospodársky podnik.] 2015. Dostupné
na internete: <https://mpompr.svp.sk/data/2_senica_sobotiste_teplica-35-13-17_mpr.pdf>.
2 1
Rád toku je číslo udávajúce počet postupných zaústení vodných tokov od prameňa. Pramenné
úseky (zdrojnice) sa označujú ako 1. rád. Pri sútoku dvoch úsekov vodných tokov rovnakého
rádu vznikne vodný tok vyššieho rádu. Pri sútoku dvoch úsekov rôzneho rádu sa zachováva
číslo vyššieho rádu, ktoré sa však nezvyšuje.
/370/
S L o n r a c l rour..\iJTí CtUQ i. l(«W.
Dát* k dejepisu hradu brineckeho.
S«Uci*J • |.-U.» JMuisr Jfe*A>y.
pMhaaltate]
itTOD CÍrfcvť lun.;-. I.i.i'u'. Njin, ii.il
rat j in .-,-i u n-ii Liru h -• >.M D»ni<ii
K n u i - i I , li: iii (• i-"i •'..'•!!.i . i|- Tjfij
l.-i^i. /'-r/"r-' M U lluvo. plul bei M v'
•• : J Krtiuc«ií. iLj |>rí>iL f.im mruldcku. I.i-: tea p*lililDl
jwtvtljŕ. [n-rn bn tu ilínlotlír iw.n :
..l<1 m(hatim iri'i.T.-r.!.' in ChrlMa Jwi |.Lurii!iu:n
I'.-I [-.. ľii k-viTc;;.!! .j!ř-•::-! >"i ct 4e KtdfíU G U M
i.jiTirnľ larrill Víri. ciijui JLII-UI. rii *jt iti bťDolklionť.
[h>inÍDL Jt>kmui* KitNinni fourň l u f t m i prrtotviniM
horjatr«, oůniinao cl raoi lintol clwai ijuoO mn)TÍ o*
•nuiKľrít Hr alio id«tm> cl lylipou txclčtkitlc, ^oi m
nu toriHi bonis aaipkiil in TMBEIID dVfuncti locsn, dilittita«
mn*ťC*r4r. cvpimai rrvilW- (jnod dun iti ID
rr l»nli [JomJcri" it RxMocntl oorj ilnr ami*t»tc, id«f•^tiť
|.r*ruii MCNM 1**" rrtrfrtilrr dclibcnaiaa
rt cir^UtiftSiW* M>tri> lit !i. r: r. ri' .:<•: i' rnOcLt«J<J
hne illuc drťlliuttr. uinrrj otncnaCur nostra
p n u odl- í:.ťľ: M Dimiaíi ii'vinUiii ri laccruid. i u
Ut ti> • \ n:;lli ••• • j-iJi.rin i ,i mdli cl ri|-.ilm. Ki
],•- i^ilui tin; (IIJ'II iaCllllt-ill oatic« ••: -I'l'-l la ruodem
i^rriiiUF cuuUli. n -i.^ium .-iiiiiil * tb.ui idTVCUII1
••..?!r.i . III.II-I •!• L Iinr 11,|MILIIII dlipo-
1 i li.) [.rtu íjíUuiffí!.--. i;i V. « m l>n r.r.H.i 111:11, i:n l í n
.ii-.li:ii-f.ir
ri:;-, r-UlifcniLiuF i.iníi jiBi Dollb plu Hli*
•i- i • is.ir.. t i a1> 'üüiif-wi ail --uiuiii Verii .Minutcrínm
r ii m in th-i duci- f.u.. 1' i.i í.; r :.•>•!• •, "1 vit ciuim.;*-.'-.'
r."c*Liyi Totumai, al dnlilGUium otitic MccInUnim
Titľx'poticait* Cl liukournilt (ItiiiiU in terrA tam trtn[nríx
hKnIrifiL Tieiwunm 'itv>-|w M biale Hectorum
I.H-iifum i|aurumilin ratiancl I'lsloralc irpinjco H eun
n MtripbL Ad quud oiutm* et (aartiúKsi iliMTtii tt
clirii r>' IriUJá ciiininniti lerlit* Iry itj mr et c li i aulo
Witr»tu tlcTermtlsDi voeamu*. « Dnllam «liud. quni
pfii voto et deMÚlrría .•••Ir - m|uo»BBi eiipCfUltln*,
nihil .'i. vi1
. , .Iľ ,:ii.r i l-.iinii 1I-[.II(:Í :i .tip. Ci»Iriin•|ur
nrvolenijjai. i\toreia n ciadoirin et prolreUanrio
h bii.1 -Ti-: i i-- ; i-t:i coadUcalra ct proBiitlŕDtea. IIIKC
;;.*I.T.T.II.L Vcjtra • íti\ue íe-ticritrr i,t!r.il
In a m Itcrcaeli i! Frtr. KM
WítMC SteiCTfol I.ic
ÍA w:rvictni Utu oMiťalÍM.hniu
Kilian la Cbrítto obcdicalUiimu*
CŮOKU Ijidurlcm Ujity n . p.
ŕ Viď Kil* tuniliac rirmiannbiaar. ilr. (Ví.)
1 iii iJm \irfy. oil»Jaoi|i, pokort. »Ttdrf o » j .
tretwm chiraitere icltnojj !•! . • • li;LL. t Ludriki
SjXn iřO mobil by »i viiat n imTÍdk> u c t i U pinl pri
rileitiin.ích oiholrMÍjch a Ult jako OB brat bon
irtti icct v Uirni bo/cj.
4 M ljid»ikA Njrirrho pa/mtalj Ktc dia líny. [•(>
-aiič líci v titciiluili cirkevacj. Jeden. pUaaj t ••»•••>•
li.NVorii L li 111! i ihn ľ - 1 .in 1 H ^ l . i-..l.iiii po ttitaaovi
JitiýTí IUA-II.million I'jnieloii hnuouri ľ, ía<
ráruTĹ a j k n U H , kcorím ho abi prijal ( i n
IÍIIHIIHI.ÍÍIJ j.i i . U i ľ l ľ MiLulihi Ji.lnttnu!ľ-j .!•• Ciclitic,
I '.»!.!••! Ku tu pnivinlc tn ncr
>ríj»J. Ilrubnu, da« L. .íuv.
l*»Vj ticJ v SobotuIi diuim lir-tnrn u^tne ponUvi
IraiilcU KIV.IÍ.I 1 . abi v""-' - SobotiiU na
ilikuliía BnfenfeAh Kruua aui tu tuMiulc neprijal.
N\irr [•* Mkej vij^reilt |..,\ ' ,1 J.-.t.i >;.•:.(..'rv/lii,u
tA Ufiix do Sobvlbti.
\l \ŮSů bol U Bruri ľŕUtliŕk Sjiiy I. «o Inou
M.ui'ij SJadoroioa Títo upootÁluJt afnn ikorcscbo
'm 1 iiii.i larolückeb« a daranll naiý n , i u TUa, lUty
T Senici A.-.n opatrili Dulcluj Jcita'i|o<c«ukym aiplMOi:
.Ziúo b IVJ« «Uta t SeaJei TidéUa
Turo-pol»k^mill LeupotHtsel»odporodapanctnkébo
].•:.! I W Ľ-'-". NITÍ F t m u i Sin I .r Mni*.*
I: ľ'il 4 H- "1 uUulv ta dte riaMticc, jala* pri
koDci r. li'Vl. drahi z pořlitltq r. 1 i>V>. ŕo aemäij paunch
»pottbilo r objTTAtcIiiTC- Koku pile I i » ; bola
ii-likľ iBebo, ainlndkom čulm jnnŕ matle; • ilcicj
cbulfcy T«JO li.uii. (i'oioinikj H M Tfcrnóeijbo T .In
tin «rdiutoniiu,* itr. 1.)
V imalocj rpvche od T. Iííľlj—1(>0 UJIII M desac
VM'M aa J'rinu a t }cbo c4olĹ S*jprr:
», U'ňi liolo r okiiij triKťcknni prcii-heuiic Mi~
fco* a aaajcdkoin u»o pruU '"11
•' •" '
. , tpĽtaJUkjca J too m
Todoa «chrta-m roúfi Iv.i.vlrň ti .11« irdnreh . H l i
»a^aUolaljiU^rltaiDiljr^^
E l'ií- B N . JS bola ibon Inda u Tort)
I.-Í'KI', ke>I ila lUrtoDy, pr>i<Kioti>, cbcH odobral e i u jclikum
kotlol K r. f on \ tSrriit do ľodn, lad roto|ÍI.-I|
kbo '[•ncM'kiíii i futru-]ij lUnoayi. ich« brat
Juro lUnonr. bbkup terko-Tandiuky;, bol ilei u p a ď
i nutí --I lu [u. ale |.r.>l'.-i racbriocaf m okryt} To Ura
|ij[Lirl-i::i Knoanotn I. Au o Art, Keď búria utiidLi.
> ryprcTadil Krmu lliraoeya nocoŕho ttia o* Hrmi.
kde bol ui na bcípn'ijoín mteile, a potom odiUtl do
' SoboUMa.
ibora tkulcdovaly TyíctnruU v Soootiiti a u
I Ikaad tých, ktorí u r ibure aoíulsJU. Tak:
R. 107.' T a-.vmie bolo vw-iruMĽ:- talaloiaaycii
I na ItraEti V aúdoej palote ledcJi okolo (tota ui::.-:i ••I
r*n( lodcoiU K picd iln] uil bif JariKk, Tarolócaii.
i i c.- to zbory obiiktTut. Keď Ďcclxcl sdit ip^aucaitmkoT,
dali bo pod tortúia a predkUdali mu otáikj.
Jako tak ii Jaril k*, nderí bro_ • j.i »1«M, ^jiclroutiekli
a muccolc prntita. (Yld ľ a u famíliuKi-iLtj.iDii[:iľ.
ilr. 73.)
IL 1073 OTiJDcni boji u Uranii K leolckf obri.iu-Li.1,
ktorí ŕo ü(.i.-tiii(i nepokojov v Seníd maJL by(
[>l[.r-.iiľ:ii. ale po odprťCrQl kantora |{ojkoti.ktbo dolUli
pardoa a pokuta Marti m ľkmile jim unlcrorni.
iCarrui Jebora tnirmbilU.)
K. 1074 díi* M. nta> uTlüaenf boli u DrafteJ
Eiportkyn rntuioriidnrr:: fúdon odaddcai bJrlnskl
rí: M c iiü Mlley, pdpaiukj nL ü r i r a topcrinleiidcat,
Mltbal MUkôlc/j. rrf Cirír filekcukí, St«iu
Hitorkeuy, ref. farár vsprim>ky. ľelcr Cicslidy, reL
faiAr lerkky k Juro LÁK; . Inier. rektor kroptBaky. Vo
i . i i i M - t boli do :<<. apríla I07&, potoca ret >!•>rain
a Kakibko i-Uri|,-=t m c>lejr.
Inl TixĎoiii i Leopoldora rcdeoi' boli cer N»ió
Moto, M if. linkoro podobne u M r.iiu a pob>B do
Scbotl«irau aa iiynke hranice a mLiiil na. -;*'.rjr. 0 tom
prcoulcdoTuil J-./.»LT\II rac-DORmäu naadkraky apiaolatcl
Kooi (.'••r-- lUlínt T UtLtukcj ornore. SpLt jtbo
dn iu.iit.i[i mi preloJil r. IM"^ IVĽr K>l ľwro.it-mi
V lotn preklade ulctra] hTonú rteibcblotC t zemrruw.
Iv.icti tun dotloTD«: ,M.orra orazá^baa klaKyukcnyer
t n i firouil dejüküc menjcn ctty plebiam." TU uderil
iľl.irn ili. itruv Laeniátoni, preiuiiic ,1 Ľjí*n.Mlj-llroi\"
na Mafyarkeoycr. Ilrotoc! i V U Koc.i Ľtctró lUlínt
kôutkLu épflti h ú oatroDO. atr. 101.)
Štúdie a články/Articles/Studien
33 km, z toho na Slovensku necelých 27 km. Plocha povodia Teplice je asi 152 (celkovo),
resp. 85,6 k m 2
(po vodomernú stanicu Sobotište). Potok pramení v Bielych
Karpatoch pod sedlom U tří kamenů v nadmorskej výške cca 440 m pri Kuželové
v Česku (obr. 5).2 2
Obr. 5. Mapa čiastkového povodia Teplice v povodíMyjavy.
Zdroj: Geomorfologické členenie Slovenska; Rozvodnice - upravil J. Trojan.
Podľa ročného chodu prietokov Teplica patrí do vrchovinno-nížinnej oblasti
s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Maximálne prietoky sa na nej vyskytujú
v marci a apríli. Vzhľadom na to, že v nižších polohách sa sneh topí aj viackrát
za zimu, podružné maximum býva zaznamenané vo februári. Najmenej vodné
obdobie pripadá na koniec leta a začiatok jesene (august - september).23
Povodie Teplice zaberá časti území Bielych Karpát (horná časť povodia),
Myjavskej a Chvojnickej pahorkatiny (centrálna a dolná časť povodia)2 4
s odlišnou
klímou - a teda aj rôznou teplotou a zrážkami.2 5
K vzniku povodňových
situácií dochádza na jar (zmiešané povodne) alebo aj počas roka v dôsledku dlhodobých
(dažďové povodne z trvalých zrážok), príp. krátkodobých extrémnych
zrážok (přívalové povodne).
MELOVÁ - ŠTIHOVÁ, Analýza vplyvu vodnej nádrže, s. 421; Predbežné hodnotenie, s. 39.
PORUBSKÝ, Vodné bohatstvo Slovenska, s. 52; MELOVÁ - ŠTIHOVÁ, Analýza vplyvu vodnej
nádrže, s. 420.
Geomorfologické členenie Slovenska. Dostupné na internete: <https://gis.geology.sk/arcgis/
rest/ services/WMS/ G M C / MapServer>.
Horská, mierne teplá a teplá (Biele Karpaty a priľahlé oblasti pahorkatín), resp. prevažne teplá
nížinná klíma (Chvojnická pahorkatina). - Klimatickogeografické typy. Dostupné na internete:
<http://apl. geology.sk/temapy/>.
/371/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
Vysoký specifický odtok,2 6
resp. vysokú úroveň povodňovej hrozby v povodí
Teplice2 7
ovplyvňujú prírodné činitele a využívanie krajiny v centrálnej a najmä
v hornej časti povodia. V prvom prípade je to napr. sprašový a flyšový substrát
odlesněných svahov a temien Myjavskej a Chvojnickej pahorkatiny a Bielych
Karpát s menšou retenčnou kapacitou. Vznik povodňových situácií na území
Sobotišťa podmieňuje aj nízky sklon pozdĺžneho profilu potoka. V dôsledku
týchto fenoménov sa Teplica často vybrežuje a zatápa časti dedinského intravilánu
na nive (už pri prietoku Q5, t. j. päťročnej vode).2 8
Aspekt historického laná use
odrážajú veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, ktoré vznikli transformáciou
dubohrabín (s enklávami bučín a dubovo-cerových lesov)2 9
počas kopaničiarskej
kolonizácie v 17. a 18. storočí (obr. 6).30
Obr. 6. Koryto Teplice v Sobotišti v prvej štvrtine (?) 20. storočia. Málo zalesnené okolie
mestečka pokrývajú plochy poľnohospodárskej pôdy.
Zdroj: Sobotište :Fotogaléria: Historickéfotografie.
Sobotište leží na kontakte horskej a pahorkatinovej krajiny, asi 10 km od slovensko-českej
(v minulosti uhorsko-moravskej) hranice.3 1
V prvej polovici 18. storočia,
v čase vydania Vedomostí Nitrianskej stolice, mestečko vlastnil grófsky rod
2 6
Množstvo vody, ktoré odtečie z km2 povodia rieky za sekundu (m3
/km2
.s).
2 7
SOLÍN, Ľubomír. Regionálna variabilita povodňovej hrozby malých povodí na Slovensku. In
Geografický časopis, 2011, roč. 63, č. 1, s. 45 - obr. 5.
2 8
Plán manažmentu, s. 44.
2 9
M I C H A L K O , Ján. Geobotanická mapa ČSSR, Slovenská socialistická republika, list Senica.
[Mierka 1: 200 000.] [Bratislava : SAV; Slovenská kartografia.] 1986.
3 0
HROMÁDKA, Všeobecný zemepis Slovenska, s. 308-309; V A L E N T et a l , Analýza zmeny spôsobu
využitia, s. 154,157-158; STANKOVIANSKY, Antropogénne zmeny krajiny, s. 85, 87; IDEM,
Geomorfologická odozva, s. 45-46.
3 1
ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. Bratislava 1984, s. 80.
/372/
Štúdie a články/Articles/Studien
Ňáriovcov (Nyáry). V tomto období sa Sobotište vyvíjalo ako dedina pri hradskej,
ktorú na viacerých miestach pretínala meandrujúca Teplica.3 2
Hlavné zamestnanie
domáceho obyvateľstva predstavovalo roľníctvo, rozšírené bolo aj pestovanie
viniča.3 3
Historická časť dedinského intravilánu má výmeru necelých 0,3 km2
.
Rozprestiera sa na pomerne širokej nive vodného toku3 4
s nadmorskou výškou
240 (pririečna zóna) až 243 m (okraje nivy),3 5
1, j. 370 až 670 cm nad referenčným
bodom vodočtu vodomernej stanice Sobotište 236,3 m n. m. (tzv. „0" VDC).3 6
Plocha teplickej nivy má z hľadiska uplatnenia urbanizačných záujmov človeka
veľký význam. Zástavbový potenciál daného územia podporujú reliéfové
a priestorové predpoklady a prístup k vode (najmä povrchovej). Protikladom
týchto výhod je povodňové riziko lokality so zástavbou (a mlynskými náhonmi),
ktorá ovplyvňuje nástup a výšku povodňovej vlny (pozri obr. 6).3 7
Prihraničná a tranzitná poloha mestečka motivovali rozvoj hospodárstva
a kultúry.3 8
K rozvoju a interferencii lokálnych a regionálnych vzťahov v 16.
a 17. storočí prispel príchod náboženských exulantov z Moravy, habánov (tiež
novokrstencov alebo hutteritov).
Novokrstenci v počte asi 39 rodín dosídlili Sobotište, resp. Freischütz39
v roku
153540
alebo 154641
. Usadili sa tu na pozvanie F. Ňáriho (Nyáry), ktorý im povolil
založiť na panskej pôde blízko juhozápadnej strany mestečka bratský dvor (tzv.
haushaben). Novokrstenci tu od zemana K. Pappa odkúpili rozostavaný mlyn
a pustý majer a postupne začali budovať aj ďalšie objekty. Pôvodná architektúra
habánskeho dvora zo 16. a 17. storočia sa nezachovala a detailne nepoznáme ani
jeho urbanistickú skladbu. Zrejme išlo o radovú zástavbu viacpodlažných stavieb
3 2
I. vojenské mapovanie, Coll. VII. Sectio II.
3 3
HOFERKA, Martin. Náčrt dejín Sobotišťa. In ZAJÍČKOVÁ, Mária - DRAHOŠOVÁ, Viera (eds.).
Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002, s. 9.
3 4
Prehľadná geologická mapa kvartéru Slovenskej republiky. Dostupné na internete: <http:/ / apl.
geology.sk/temapy/>.
3 5
Výškopis. Dostupné na internete: <http://geoportal.gov.sk/sk/map?b=48.787853,17.3765401,
48.7031369,17.47714 02>.
3 6
„0" VDČ - nadmorská výška nultého výškového bodu číselnej stupnice vodomernej laty, ktorá
určuje vodný stav, t. j. (relatívnu) výšku hladiny vodného toku. - BLAŠKOVIČOVÁ et al., Hydrologická
ročenka, s. 41.
3 7
KOLEJKA, Jaromír. Geografie a príčiny povodní. In Geografické rozhledy, 2004, roč. 13, č. 4,
s. 87. Podrobne tiež BRÁZDIL et a l , Studium historických povodní, s. 322; LISICKÝ, Mikuláš, J.
Prírodnosť a prirodzenosť záplav. In Životné prostredie, 2003, roč. 37, č. 4, s. 175.
3 8
Bližšie JANŠÁK, Štefan. Konfínium na Záhorí a stará cesta ním vedúca z Bratislavy do Prahy.
In Geografický časopis, 1960, roč. 12, č. 2, s. 93 - mapa 1; STANKOVIANSKY, Geomorfologická
odozva, s. 32.
3 9
Habánsky názov Sobotišťa v 17. storočí. - KALESNÝ, František. Habáni na Slovensku. Bratislava
1981, s. 48.
4 0
KALESNÝ, František. Sobotište - metropola habánov na Slovensku. In ZAJÍČKOVÁ, Mária DRAHOŠOVÁ,
Viera (eds.). Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002,
s. 13.
4 1
ROTHKEGEL, Martin. Archívne pramene k dejinám huterských bratov v Sobotišti z obdobia
od roku 1591 do roku 1665. In ZAJÍČKOVÁ, Mária - DRAHOŠOVÁ, Viera (eds.). Habáni v Sobotišti
: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002, s. 19.
/373/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
pozdĺž vedľajšej komunikácie a mlynského náhonu.4 2
Z morfogenetického aspektu
sa teda pôvodný habánsky dvor vyvíjal ako ulicovka na nive Teplice (obr. 7).
Široké a dlhé domy z nepálenej tehly, príp. zhotovené technikou nabíjania mali
vysokú strechu a obytné podkrovie (niekedy i dve podlažia nad sebou).4 3
Rekonštrukcia priebehu povodne podľa historických prameňov a na základe
moderných analógií
Obsahom tejto kapitoly je analýza, komparácia a následná interpretácia historických
opisov povodne v Sobotišti. Belovu charakteristiku z roku 1742 porovnávame
so zmienkami o tejto živelnej katastrofe v prepisoch habánskych kódexov
od Becka (1883), pamätiach Krmana ml. (1708), resp. s výňatkami textu z Paulinyho
článku (1888) a monografie (1891). Predmetné záznamy, prirodzene, nie vždy
korešpondujú s dnešnou úrovňou poznatkov. Rekonštrukcia priebehu sobotištianskej
katastrofy sa preto opiera aj o analógie a indície z odbornej literatúry
a starých máp.
M . Bel pri opise rieky Chvojnice (odsek IX., § V.) v Prírodopisnom diele
Všeobecnej časti Vedomostí Nitrianskej stolice uviedol:
IX. CHWOYMTZE/Chvojnica. „Miestam, ktorými tečie, škodí hlavne záplavami.
Vskutku v roku 1672 sa kvôli dlhotrvajúcim dažďom zdvihla jej hladina tak veľmi, že
mnohé domy v Sobotišti podomleté dravým prívalom uniesla so sebou. Starší obyvatelia
spomínajú, že počas záplavy rieka zobrala deväťdesiat obyvateľov. O výške vystúpenej
vody možno nájsť dôkaz: zaplavilo aj kostol na vyvýšenom brehu s pevne postaveným
základom."44
Analyzovanú pasáž IX. odseku Bel začína konštatovaním, že Chvojnica škodí
[človeku a jeho aktivitám v riečnej krajine] hlavne záplavami. S Chvojnicou
však nesprávne stotožnil povodeň v Sobotišti v roku 1672. Cez intravilán obce
(v 17. storočí mestečka) totiž preteká Teplica,4 5
prítok Myjavy. Daný fakt ukazuje
aj Mikovíniho mapa, súčasť Vedomostí Nitrianskej stolice.4 6
Autor teda v IX. odseku
nesprávne spojil charakteristiky dvoch tokov z odlišných povodí. Podobné pochybenia
sa v diele M . Bela nevyskytujú často, zároveň však nie sú výnimočné.4 7
Bel píše, že záplavu vyvolali dlhotrvajúce dažde. V takomto prípade by išlo
o zrážkovú činnosť, ktorá dlhšiu dobu (počas niekoľkých dní) sprevádzala
ČÁNI, Sobotište (textová časť), s. 11.
Habánsky dom. Elektronická encyklopédia Tradičná ľudová kultúra slovom i obrazom. Dostupné
na internete: <https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/habansky-dom/>.
BELIUS, Notitia Hungariae, IX CHWOYNITZE.
Teplica sa v 18. a 19. storočí nazývala Zahodnik Bach, Werbocz Fluss, Verbóc patak/Verbócz/Verbóczi
p., Staň potok, Malina patak alebo Vrbovčianka; ZÁVODNÝ, Hydronymia slovenskej časti,
s. 296-299.
MIKOVINY, Sámuel. Mappa Comitatvs Nitriensis: Methodo Astronomico-Geometrica concinnata
Tom IV. p. 313, opera S. Mikoviny Geometrae Regii, et Soc. Sc. Reg. Bor. Membri; Geor:
David Christopho: Nicolai Scul. [Mierka ca 1:170 000.] [S. 1.: s. n., ca 1742.] Dostupné na internete:
<https://aleph.mzk. cz:443/F?func=direct&doc_number=001052348 &local_base=MZK03&
format=999>.
Takmer identický omyl identifikoval P. Chrastina aj pri opise potoka Šeptinec (Szeptencz)
v X. odseku (Menšie vodné toky) § V nitrianskych Vedomostí.
/374/
Štúdie a články/Articles/Studien
Obr. 7. Sobotište: poloha a približný rozsah zástavby habánskeho dvora v poslednej tretine
17. storočia.
Zdroj: Základná mapa - upravil J. Trojan.
zvlnené frontálne rozhranie nad karpatskou oblasťou,4 8
príp. to boli konvekčné
dažde s vyššou frekvenciou výskytu.4 9
Niekoľkodňové alebo opakujúce sa zrážky
počas dlhšieho obdobia zapríčinili vysokú nasýtenosť povodia a vzostup vodného
stavu Teplice: „... kvôli dlhotrvajúcim lejakom [sa] zdvihla jej hladina tak veľmi..."
V povodí Myjavy (jeho súčasťou je i čiastkové povodie Teplice) sa analogické
situácie vyskytujú na jar (marec - apríl) alebo v lete (jún až začiatok septembra),50
čo rozširuje časový rámec povodňovej situácie v roku 1672. Zohľadňujúc charakter
a častosť meteorologických situácií s výskytom vyšších zrážkových úhrnov, je
4 8
Predbežné hodnotenie, s. 74-75.
4 9
BLAHOVÁ et al., Povodňová situácia, s. 4-6; BENKO et al., Meteorologické príčiny, s. 8.
5 0
PORUBSKÝ, Vodné bohatstvo Slovenska, s. 52; BLAŠKOVIČOVÁ et a l , Analýza prívalovej povodne,
s. 4.
/375/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
zložité určiť dátum alebo ročné obdobie konkrétnej záplavy (jar - leto - začiatok
jesene?).
Pozornosť autora sa orientuje aj na materiálne škody a ľudské obete. Obsahuje
napr. informáciu o zničení časti alebo väčšiny dedinskej zástavby: „... mnohé domy
[z nepálenej tehly alebo s nabíjanými stenami na kamennej podmurovke5 1
] podomleté
dravým prívalom [Teplica] uniesla so sebou."
Výšku povodňovej vlny alebo vystúpenej vody Bel identifikoval implicitne:
„... zaplavilo aj kostol na vyvýšenom brehu s pevne postaveným základom." Tvrdenie
o vyvýšenom brehu je takisto výstižné. Vtedajší Chrám Ducha svätého5 2
leží na nive
potoka (asi 241 m n. m.),5 3
ktorá je rovná, bez výraznejšieho terénneho stupňa.
Avšak pri pohľade na kostol zo zahĺbeného koryta Teplice sa zdá, že kostol z kameňa
(t. j. s pevne vybudovaným základom) stojí na vyvýšenom brehu (obr. 8). Na základe
Bélových údajov a výškopisu lokality odhadujeme výšku vystúpenej vody
alebo povodňovej vlny na úrovni 430 - 450 cm nad „0" VDČ.
Príčiny, priebeh a následky tejto prírodnej pohromy zanechali stopu v kolektívnej
pamäti miestneho obyvateľstva. Podľa M . Bela sa totiž na povodeň pamätali
osoby v seniorskom veku, t. j. starší obyvatelia Sobotišťa, ktorí „spomínajú, že
počas záplavy [Teplica]... zobrala [usmrtila] deväťdesiat obyvateľov."
Povodeň citeľne zasiahla aj komunitu habánov. Svedectvá o tejto mimoriadnej
udalosti sa zachovali v kódexoch novokrsteneckej obce. Prepisy dobových správ
hovoria jasnou rečou o počasí, záplave, spôsobených škodách a obetiach:5 4
„Podobne v 72. roku, 10. augusta, v deň Vavrinca, bez nebezpečenstva okolo 3. hodiny
popoludní, hrozné počasie s veľkým návalom, bleskami, krúpami, veľkým dažďom, ktoré
mnohí, starí i mladí, len málokedy videli, a potom večer prišlo také množstvo vody v rýchlej
povodni, že ľudia nemohli všetci uniknúť dosť do stodoly alebo kdekoľvek inde smerom
hore. Niektorí sa dostali (a zachránili) na (spadnuté) budovy, a hoci sa stará sestra veľmi
ponáhľala, aj tak prišla o život. Až po niekoľkých dňoch ju našli v hnoji. Z hospodárskych
zvierat zahynulo 23 kusov, najlepších kráv, ako aj prasiat, preto, že rýchla povodeň našu
veľkú (jedálenskú) miestnosť až po mlyn, rovnako ako komory hrnčiarov, súkenníkov,
tkáčov i sklad vlny na prvom poschodí, krajčírsky a kožušnícky (dom), ako aj (ostatné
miestnosti), naše stajne a maštale a ďalšie (nevyhnutné) budovy pokazila a zrútila [v dôsledku
čoho komunita utrpela neopísateľné škody C. L.] a následne mala málo miestností
a obydlí, takže mnohí z nich (ktorí sa nemohli skamarátiť s chudobou) sa stali netrpezlivými,
opustili komunitu a odsťahovali sa. V trhovom mestečku sa 41 domov zničilo a viac
ako 40 [podľa C. G. L. 50] ľudí zahynulo a v krajine došlo k mnohým ďalším škodám
5 1
ŽEMBEROVÁ, Renáta. Hodnoty pamiatkového územia Habánskeho dvora v Sobotišti z pohľadu
štátnej pamiatkovej starostlivosti. In ZAJÍČKOVÁ, Mária - DRAHOŠOVÁ, Viera (eds.). Habáni
v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002, s. 76; ČÁNI, Sobotište (textová
časť), s. 17,19.
5 2
V roku 1672 patril evanjelikom. Od roku 1709 kostol trvalo používa r. k. cirkev a je zasvätený
Panne Márii Nanebovzatej. Dostupné na internete: <https://www.turistika.cz/mista/sobotistekostoly-a-dalsie-pamiatky-v-obci/detail>;
https://www.sobotiste.sk/pamiatky/rimskokatolickykostol-panny-marie-nanebovzatej/
>.
5 3
Výškopis. Dostupné na internete: <http://geoportal.gov.sk/sk/map?b=48.787853,17.3765401,
48.7031369,17.47714 02>.
5 4
BECK, Die Geschichts-Biicher der Wiedertäufer, s. 525-526.
/376/
Štúdie a články/Articles/Studien
Obr. 8. Koryto Teplice a Kostol Panny Márie Nanebovzatej (pôvodne Ducha Svätého) v Sobotišti.
Foto: P. CHRASTINA (11/2021).
/377/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
[teda takýmto nešťastím sme upadli do veľkej chudoby a dokázali sme uchovať len malé
bohatstvo pre náš chudobný ľud C. L.]. C. D. F. G. K. L . "
Z historických textov vyplýva, že v [16] 72. roku, 10. augusta [v stredu], v deň
Vavrinca, bolo dopoludnia a krátko popoludní (asi do 14.00 až 14.30 hod. SEČ5 5
)
jasno alebo len malá oblačnosť. V opačnom prípade by totiž habánski kronikári neuvádzali
informácie o zmene počasia. Podobný charakter poveternosti v priestore
Sobotišťa možno prevládal aj počas predchádzajúcich dní. Občasnú zmenu
poveternostnej situácie nad povodím Teplice potenciálne spôsobil iba prechod
tlakovej niže so studeným frontom. Frontálny systém priniesol prehánky alebo
búrku, po ktorej sa prechodne ochladilo. Menej výdatné zrážky a výpar na konci
prvej augustovej dekády ovplyvnili vodnosť potoka i stupeň nasýtenia povodia.
Prečo došlo k náhlej zmene počasia okolo 3. hodiny popoludní? Domnievame sa,
že jeho zvrat súvisí s termickou konvekciou labilné zvrstvenej vzduchovej hmoty,
ktorá spôsobila vznik búrky z tepla. Dynamika tohto typu búrok je veľká, pričom
jednotlivé štádiá konvektívnej búrky (začiatok, zrelosť a rozpad) spravidla
nepresahujú jednu hodinu.5 6
Povodeň v Sobotišti spôsobil extrémny lejak (zrejme z viacbunkového búrkového
systému). Náš teoretický model priebehu počasia pred búrkou predpokladá
tvorbu konvektívnej oblačnosti, ktorú podporilo v popoludňajších hodinách
(medzi cca 14.00 až 15.00 SEČ) zvyšovanie sily a rýchlosti vetra, a slabé južné
prúdenie k svahom Bielych Karpát. Jednotlivé búrkové jadrá s oblakmi skupiny
Cumulonimbus pomaly postupovali nad povodím Teplice smerom na sever alebo
severovýchod, pričom ďalšie konvektívne bunky mohli vznikať na okrajoch flyšového
pohoria.
Je zaujímavé, že príchod búrky nesprevádzalo (vzdialené) hrmenie. K zmene
poveternosti teda došlo bez predchádzajúceho varovania, čiže bez nebezpečenstva.
Kroniky ďalej uvádzajú mimoriadne nepriaznivé, hrozné počasie s veľkým návalom
[t. j. výskytom nebezpečných javov]5 7
, bleskami, krupami, veľkým dažďom, ktoré starí
i mladí len málokedy videli - a teda nezažili. Elektrické výboje a intenzívne zrážky
sú charakteristické pre miestne alebo konvektívne búrky. Tieto atmosférické javy
sú zvyčajne veľmi prudké a sprevádza ich krupobitie.5 8
Vznikajú v čase najvyššej
dennej teploty (okolo poludnia a popoludní),5 9
čo zodpovedá dobovému opisu.
Na základe meteorologických dát z výskumu bleskových povodní na menších
vodných tokoch6 0
predpokladáme, že úhrn zrážok počas prudkej búrky dosiahol
5 5
SEČ - stredoeurópsky čas (t. j. svetový čas + 1 h); v tomto období sa ešte nerozoznával stredoeurópsky
letný čas - SELČ (svetový čas + 2 h).
5 6
BRÁZDIL et al., Historické, s. 28; BEDNÁŘ, Jan. Pozoruhodné jevy v atmosféře (Atmosférická
optika, akustika a elektřina). Praha 1989, s. 93-95; SCHMIDT, Miroslav. Meteorológia pre každého.
Bratislava 1980, s. 213-214.
5 7
Zmienku o „veľkom návale" možno interpretovať aj ako akustický prejav nárazového vetra húľavy
(ide o typický jav pred začiatkom búrky). Pozri CHRÓMOV, Sergej P. Meteorológia
a klimatológia. Bratislava 1968, s. 234.
5 8
BEDNÁŘ, Pozoruhodné jevy, s. 96; SCHMIDT, Meteorológia pre každého, s. 214.
5 9
HLAVÁČ, Albert. Bojíte sa blesku? Bratislava 1986, s. 17.
6 0
BLAŠKOVIČOVÁ et a l , Analýza prívalovej povodne, s. 4; PEKÁROVÁ - MIKLÁNEK, Blesková
povodeň, s. 4; PEKÁROVÁ et a l , Problémy povodní, s. 3; SVOBODA - PEKÁROVÁ, Katastrofálna
povodeň, s. 358-360; BENKO et al., Meteorologické príčiny, s. 12.
/378/
Štúdie a články/Articles/Studien
> 50 - 70 mm/h. Rozhodujúca pre vznik prívalovej povodne bola extrémna intenzita
konvekčného dažďa6 1
s krupobitím nad strednou a predovšetkým hornou časťou
povodia Teplice. Tieto informácie zohľadňuje aj náš model, podľa ktorého na cca
56 % (85,6 km2
) plochy povodia spadlo v popoludňajších hodinách (od cca 15.00
do 17.00 SEČ) približne 50 až 150 mm zrážok s objemom minimálne 4,3 mil. m3
.
Neskoro popoludní, okolo 17.00 - 18.00 SEČ, nastal rozpad búrkovej oblačnosti
a postupne prestalo pršať. Najneskôr do dvoch hodín po skončení búrky
zasiahla habánsky dvor povodňová vlna: „... večer prišlo také množstvo vody v rýchlej
povodni..." Napriek implicitnej povahe slova večer je takmer isté, že k záplave
(ku kulminácii povodňovej vlny) nedošlo v noci, ale počas občianskeho súmraku
(potenciálne medzi 19.00 - 20.00 SEČ).6 2
Medzi 18.00 až 19.00 SEČ nastal spočiatku mierny a potom prudký nárast
hladiny potoka, ktorá v čase kulminácie (cca 19.00 - 20.00 SEČ?) mohla dosahovať
neuveriteľných 600 cm nad „0" VDČ (!).63
Podľa historických správ totiž
povodňová vlna zasiahla a z veľkej časti zničila habánsky dvor s mlynom na
západnom okraji teplickej nivy vo výške 242 - 243 m n. m. (obr. 9).6 4
Pre úplnosť
uvádzame, že mlyn leží nad záplavovou čiarou tzv. tisícročnej vody (pozri
obr. 7).6 5
Inundáciu6 6
tejto časti dnešného dedinského intravilánu zaiste ovplyvnil
aj mlynský náhon, ktorý privádzal vzduté vody Teplice k mlynu a domom
anabaptistov.
Kulminačný prietok (Qmax) sa v profile Teplica - Sobotište potenciálne pohyboval
na úrovni 62 až 65 m3
/s. Prinajmenšom o pätinu tak prekonal doterajšie
maximum zo 7. júla 1997 (Qmax 52,2 m3
/s, h 352 cm).6 7
Celkový objem prietokovej
vlny počas bleskovej povodne odhadujeme na 430 - 645 tis. m3
.6 8
Přívalová povodeň trvala asi do 22.00 - 23.00 SEČ. Pokles hladiny vodného
toku po kulminácii bol relatívne náhly (asi 2 m za menej ako hodinu až hodinu
a pol), čo podporujú aj súčasné pozorovania.6 9
Dážď z tepla, ktorý má často charakter intenzívneho lejaka; jeho intenzita je najväčšia na začiatku
a najmenšia na konci búrky.
Občiansky súmrak je doba pred východom (a po západe) Slnka, keď Slnko ešte nie je viac ako
6 stupňov pod obzorom. V tejto dobe je ešte možné vonku vykonávať väčšinu bežných činností
bez umelého osvetlenia. Dostupné na internete: <https://meteobox.sk/p/sk/sumrak/>.
T. j. 300 až 350 cm nad hornou hranicou 3. stupňa povodňovej aktivity (PA) Teplice. Vodomerná
stanica Sobotište - Teplica. Dostupné na internete: <http:// www.shmu.sk/sk/?page=l&id=
hydro_vod_all &station_id=5025>. Podľa dlhodobých meraní na vodomernej stanici Sobotište
sa výška vodného stavu (h) Teplice v auguste pohybuje okolo 60 cm, maximálne do 100 cm
(počas vlhkého roku 1997). - Ročné spracovanie stavov - 2006; Mesačné spracovanie prietokov
a stavov - júl 1997, Mesačné spracovanie stavov (operatívne údaje) - august 2020.
Výškopis. Dostupné na internete: <http://geoportal.gov.sk/sk/map?b=48.787853,17.3765401,
48.7031369,17.47714 02>.
Mapa povodňového rizika. Dostupné na internete: <https://mpompr.svp.sk/data/2_ senica_
sobotiste_teplica-35-13-17_mpr.pdf>.
Záplava, povodeň.
Prietok namerali o 17.00 SELČ. - Mesačné spracovanie prietokov a stavov - júl 1997.
Táto hodnota predstavuje asi 10 až 15 % z celkového množstva zrážok, ktoré spadli na časť povodia
Teplice. Pozri BLAŠKOVIČOVÁ et al., Analýza prívalovej povodne, s. 7; IDEM, Přívalové
povodne, s. 6.
BLAŠKOVIČOVÁ et al., Analýza prívalovej povodne, s. 5; IDEM, Přívalové povodne, s. 5.
/379/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
Obr. 9. Habánsky mlyn z roku 1716. Základy a najstaršie stavebné prvky pochádzajú
zo 16. storočia. Pôvodný objekt zničila povodeň v roku 1672.
Foto: P. CHRASTINA (11/2021).
Zmienka o rýchlej povodni súvisí buď s chronologickým aspektom katastrofy
(dynamický nástup povodňovej vlny), alebo s rýchlosťou prúdenia Teplice pri
kulminačnom prietoku (teoreticky 1,5 až 2 m/s na nive, v koryte do 3 m/s).7 0
Pravdepodobne však ide o kombináciu oboch činiteľov.
Konanie hutteritov v krízovej situácii približuje historický text: „... nemohli
všetci uniknúť dosť do stodoly alebo kdekoľvek inde smerom hore. Niektorí sa dostali
(a zachránili) na (spadnuté) budovy, a hoci sa stará sestra veľmi ponáhľala, aj tak prišla
o život. Až po niekoľkých áňoch ju našli v hnoji." Zo state vyplýva, že prekvapení
a šokovaní ľudia hľadali útočisko predovšetkým na strechách a povalách domov
alebo hospodárskych stavieb, ktoré do výšky 50 až 100 cm zaplavila valiaca sa
voda. Časť novokrstencov sa zachránila aj na ruinách budov z nepálenej tehly
a nabíjanej hliny. Niektorých členov komunity však strhol dravý prúd vybreženého
potoka a zahynuli. Ich telá našli až po niekoľkých dňoch pri prehľadávaní
trosiek.
Povodňové škody na habánskom dvore boli značné. Utopilo sa 23 kusov [hospodárskych
zvierat], najlepších kráv, ako aj prasiat. Čiastočne alebo úplne boli
zničené obydlia so spoločnými priestormi a dielňami (vrátane skladiska vlny
v podkroví), mlyn a hospodárske objekty na ustajnenie rožného statku, ošípaných
a pod. V kronikách je táto situácia opísaná takto: „... našu veľkú (jedálenskú)
miestnosť až po mlyn, rovnako ako komory hrnčiarov, súkenníkov, tkáčov i sklad vlny
IDEM, Analýza prívalovej povodne, s. 6.
/380/
Štúdie a články/Articles/Studien
na prvom poschodí, krajčírsky a kožušnícky (dom), ako aj (ostatné miestnosti), naše stajne
a maštale a ďalšie (nevyhnutné) budovy [povodeň] pokazila a zrútila."
Po povodni riešili preživší členovia habánskeho spoločenstva problém s nedostatkom
priestorov na bývanie a remeselnú výrobu (komunita... mala málo miestností
a obydlí). Dobové záznamy mlčia o ďalších sanačných prácach, ktoré bolo
nevyhnutné vykonať v najbližších dňoch a týždňoch po katastrofe. Museli sa
napr. vyčistiť a dezinfikovať studne, odviezť a zneškodniť (spáliť, príp. zakopať)
uhynuté zvieratá a iné odpady. Veľa úsilia si tiež vyžiadalo odstraňovanie bahna
v interiéri domov. Niekoľko menej poškodených stavieb novokrstenci zabezpečili
proti zrúteniu a opravili, ostatné (bola ich zrejme väčšina) asanovali. V kontexte
týchto aktivít donedávna prosperujúca komunita schudobnela. Ekonomické dôvody
a povodňová hrozba podmienili migráciu vybraných rodín do habánskych
dvorov v Uhorsku: „... mnohí z nich (ktorí sa nemohli skamarátiť s chudobou) sa stali
netrpezlivými, opustili komunitu a odsťahovali sa.... teda takýmto nešťastím sme upadli
do veľkej chudoby a dokázali sme uchovať len malé bohatstvo pre náš chudobný ľud."
Okrem habánskej kolónie povodeň v trhovom mestečku [strhla] 42 domov. O život
prišlo viac ako 40 [príp. 50] ľudí - obyvateľov zo Sobotišťa.
Osobné spomienky na prírodnú katastrofu zaznamenal aj D. Krman ml. v diele
Fata familiae Kermanianae (Osudy krmanovskej rodiny):7 1
„ Tam [v Sobotišti] som bol, pokiaľ ma rodičia nezavolali na slávnosť krstu Jána;
takmer som zahynul vo vodách. Tam [v Turej Lúke] ma skoro pošliapal nemecký kôň
v deň Bonaventúry, ako som poznamenal vyššie. Skôr, ako tam prišlo toto vojsko, bola
povodeň, ktorá na Vavrinca roku 1672 odniesla ľudí aj mnohé domy:ja som bol ledva cez
okno zo školy s pomocou Jána Orla odnesený na vežu a unikol som, totiž vody ma hlboko
spiaceho, z cesty unaveného a krupobitím poudieraného vzbudiť nemohli, hoci sa takmer
dostali až na posteľ."
V texte rukopisu sa prelína niekoľko dátumov a udalostí. Okrem stručnej charakteristiky
(augustovej) povodne, počas ktorej autor memoárov takmer zahynul
vo vodách, sa v ňom vyskytujú tiež informácie o jeho dramatickej kolízii s koňom
v Turej Lúke v deň Bonaventúry (15. júla)7 2
a na sviatok mučeníckej smrti Jána
Krstiteľa (29. augusta).
D. Krman ml. prežil sobotištiansku záplavu, ktorá na Vavrinca roku 1672 odniesla
[neznámy počet] ľudí aj mnohé domy, vďaka pomoci /. Orla. Prvotné fázy povodne
si nepamätal, pretože ho hlboko spiaceho, z cesty unaveného a krupobitím poudieraného
vzbudiť nemohli. V súvislosti s počasím, ktoré zapríčinilo vznik povodne,
je dôležitá zmienka o krupobití. Rovnakú informáciu totiž prinášajú aj habánske
kroniky. V čase intenzívnej popoludňajšej búrky, asi medzi 15.00 až 17.00 SEČ, sa
deväťročný D. Krman ml. pohyboval vonku; možno bol unavený po hre s rovesníkmi
alebo po presune do Sobotišťa, kam prišiel pešo (z Turej Lúky?). Ďalšia pasáž
historického textu zachytáva miesto (škola), momentálnu výšku povodňovej
vlny (vody... sa takmer dostali až na posteľ) a spôsob záchrany autora (cez okno, resp.
odnesený na vežu Kostola Ducha Svätého).
7 1
KERMANIUS, Fata familiae Kermanianae, s. 98.
7 2
Bližšie napr. ŽILINSKÝ, Michal. Život a diela Daniela Krmana. Zlatý fond denníka Sme 2011.
Dostupné na internete: <https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1663/Zilinsky_Zivot-a-diela-Daniela-
Krmana/4>.
/381/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
Ďalšie dáta k rekonštrukcii záplavy prinášajú štúdia a monografia L. Paulinyho.
Napriek tomu, že autor obe diela zverejnil krátko po sebe, charakteristiky povodne
sa v nich mierne líšia.
V článku opísal povodeň takto:7 3
„R. 1672 bolo v okolí bráneckom pretrhnutie oblakov a následkom toho prišla povodeň.
V Sobotišti zbořeno vyše 90 domov, ľudí sa temer sto utopilo. Daniel Krman II.,
študujúci vtedy v Sobotišti, zachránený bol nočného času zo školy, kde spal, spolužiakom
Jánom Akvilom a vytiahnutý von oknom. Szentkeresztyho, farára sobotišťského utekajúceho
do poľa a brodiaceho vodou, zachránili vojaci. Povodeň tá dľa jedných stala sa
na Medarda, dľa iných 10. augusta."
Charakteristika hydrologickej anomálie v monografii o dejinách Nitrianskeho
dištriktu je takáto:7 4
„Na Medarda r. 1672 náramne rozvodnila sa cez Sobotište tekúca riečka Vrbovčianka,
vytopila mesto, zborila mnoho domov a zatopila 90 ľudí. Farár Szentkereszty utekal
do poľa, ale cez vodu brodiac temer by sa tiež bol utopil, keby tam ležiaci vojaci neboli
dobehli na koňoch a neoratovali ho. I Daniel Krman II., študujúci vtedy u Martina
Novaciusa donát, bol by sa utopil, keby v svrchovaný čas nebol k nemu tuho spiacemu
dobehol žiak Ján Aquiľla, ktorý vypratal ho von oknom a vyniesol na vážu."
Podľa Paulinyho štúdie pravdepodobnou príčinou záplavy v Sobotišti bolo
pretrhnutie oblakov. Daná informácia v hrubých rysoch zodpovedá správam v habánskych
kronikách i našej teórii o búrke z tepla a prívalovej povodni. V monografii
však príslušná informácia chýba (autor píše o náramnom rozvodneníTeplice).
Katastrofálna povodeň postihla mestečko buď 10. augusta (v stredu), alebo
na Medarda, čiže v stredu 8. júna 1672. V článku sa spomínajú obidva dátumy
a implicitne rôzne zdroje (dľa jedných..., dľa iných). Naopak, v knihe figuruje iba
ôsmy jún - na Medarda.
Ďalším charakteristikám povodne, príp. povodňovým škodám sa autor venoval
iba okrajovo: „prišla povodeň. ... V Sobotišti zbořeno vyše 90 domov", príp.
„náramne rozvodnila sa... riečka Vrbovčianka, vytopila mesto, zborila mnoho domov...".
Kontexty problematiky dopĺňa predovšetkým údaj zo štúdie, ktorý kvantifikuje
počet zborených domov (vyše 90). Mimochodom, toto číslo je o 220 % vyššie ako
množstvo strhnutých objektov (41) podľa habánskych kódexov (!).
Skúmané diela uvádzajú zhruba rovnaký počet obetí prírodnej katastrofy (ľudí
sa temer sto utopilo vs. 90 ľudí), čo je v súlade s tvrdením M . Bela - a zároveň zodpovedá
súčtu utopených (40 alebo 50) z kroník novokrstencov.
L. Pauliny plasticky zachytil aj konanie reálnych účastníkov (historických osobností)
počas krízovej situácie. Prvý z uvedených aktérov, evanjelický farár [Ján]
Szentkereszty, sa v čase pred nástupom povodňovej vlny pravdepodobne nachádzal
v kostole alebo v jeho blízkosti, napr. na fare. Dotknuté objekty ležia blízko
potoka, na ľavobrežnej nive (cca 241 m n. m.), a delí ich vzdialenosť asi 150 m.
Večer, okolo 19.00 až 20.00 SEČ, začala rýchlo stúpajúca Teplica zalievať
Chrám Ducha Svätého (tiež priľahlý cintorín) a faru. V zdanlivo beznádejnej situácii
sa kňaz rozhodol pre útek do poľa, čiže k úpätiu pahorkatiny s plochami
PAULINY, Dáta k dejepisu, s. 76.
PAULINY, Dejepis superŕntendencie, s. 70.
/382/
Štúdie a články/Articles/Studien
poľnohospodárskej pôdy (> 245 m n. m.).7 5
Szentkereszhj sa brodil masou mútnej,
rýchlo tečúcej vody, ktorá mu siahala minimálne po kolená. Pohyb vo vodnom
prostredí mu okrem nedostatku denného svetla (vonku vládlo šero) sťažoval aj
nerovný terén cintorína, ktorý sa rozprestieral za kostolom (obr. 10).
Obr. 10. Starý cintorín za kostolom.
Foto: P. CHRASTINA (11/2021).
Farár za svoj život vd'ačil vojakom, presnejšie jazdcom z bližšie neurčenej jednotky,
ktorí táborili blízko intravilánu na vyvýšenom okraji doliny Teplice. V monografii
je táto situácia opísaná detailnejšie: „... temer by sa tiež bol utopil, keby tam
ležiaci vojaci neboli dobehli na koňoch a neoratovali ho." Z textu zároveň vyplýva, že
kone záchrancov sa pohybovali v zaplavenom teréne krokom, príp. klusom. V hlbokej
vode by totiž plávali.
Druhý protagonista Paulinyho príbehu, donát76
D. Krman II. (resp. ml.), zachránený
bol nočného času zo školy [na fare?], kde spal alebo tuho spal. Bol večer a povodňová
vlna v intraviláne mestečka začínala kulminovať. Prúd vody znemožňoval
otvorenie dverí a príbytky sa dali opustiť iba cez obloky vo výške asi meter
nad zemou. Mladý /. Akvila/Aquiľla, čiže J. Orol, však nestratil duchaprítomnosť
a vytiahol, resp. vypratal ho [D. Krmana ml.] von oknom.
Zo strany Krmanovho spolužiaka išlo o pozoruhodný výkon. N a vzdialenosť
približne 150 m, ktorá delila školu od Chrámu Ducha Svätého, totiž dokázal prekonať
silný prúd vybreženej Teplice, ktorý mu azda siahal vyše pása. V zložitých
podmienkach vyniesol maloletého Krmana ml. zo školy do bezpečia kostolnej váže
a zachránil ho.
Výškopis. Dostupné na internete: <http://geoportal.gov.sk/sk/map?b=48.787853,17.3765401,
48.7031369,17.47714 02>.
T. j. žiak druhého ročníka triviálnej školy, ktorý používal latinskú gramatiku Aelia Donata. - TIBENSKÝ,
Ján. Veľká ozdoba Uhorska. Dielo, život a doba Mateja Bela. Bratislava 1984, s. 32.
/383/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
Záver
Cieľom predloženej štúdie je historickogeografický výskum klimatických a hydrologických
aspektov prívalovej povodne v Sobotišti 10. augusta 1672.
Meteorologickú situáciu, priebeh záplavy a povodňové škody M . Bel opísal
zjednodušene (podľa dotazníkov, ktoré mal k dispozícii). Konkrétnu záplavu
stotožnil s riekou Chvojnica, čo nekorešponduje so znázornením riečnej siete
na Mikovíniho mape (tvorila prílohu Vedomostí Nitrianskej stolice). Z genetického
hľadiska išlo zrejme o dažďovú povodeň z trvalých (príp. trvalejších) zrážok,
ktorá mohla vzniknúť na jar, v lete alebo počas jesene. Niekoľkodňové alebo opakujúce
sa lejaky zapríčinili vysokú nasýtenosť povodia a tým aj vysoký vodný
stav a prietok Teplice v Sobotišti. Výšku povodňovej vlny autor identifikoval implicitne
- podľa zatopenia kostola na ľavobrežnej nive potoka.
Belom uvádzané reálie o povodni korigujú prepisy správ z habánskych kroník
od J. Becka. Podľa dobových svedectiev jej vznik súvisel s konvektívnou búrkou
s extrémnym lejakom, ktorý v popoludňajších hodinách zasiahol strednú a najmä
hornú časť povodia Teplice. Povodňová vlna zasiahla nielen intravilán mestečka,
ale aj habánsky dvor s mlynom.
Charakteristiku hydrologickej anomálie v habánskych kódexoch čiastočne dopĺňa
Krmanov opis. V dotknutých zdrojoch sa napr. zhoduje dátum povodne,
deň sv. Vavrinca (t. j. 10. augusta) 1672, a niektoré atmosférické javy (silné krupobitie),
ktoré sprevádzali popoludňajšiu búrku. Ostatné údaje však majú iba
doplnkový charakter.
Súvislosti sobotištianskej záplavy reflektujú aj niektoré pasáže z prác L. Paulinyho.
Tento autor sa pri písaní textov inšpiroval staršími vzormi. Jeho informácie
o prírodnej katastrofe (napr. dátum povodne, materiálne škody, počet obetí)
sú však menej spoľahlivé a niekedy nejednoznačné. S určitosťou možno povedať
iba to, že bezprostrednou príčinou povodne bola prietrž mračien. Na druhej
strane Pauliny plasticky vykreslil konanie historických osobností počas krízovej
situácie, ako aj spôsob ich záchrany.
Kritické štúdium daných diel, ich komparácia s odbornou literatúrou a ostatnými
informačnými zdrojmi naznačujú, že správy z habánskych kroník predstavovali
nosný zdroj poznatkov pre opis povodne u M . Bela. Je zaujímavé, že
Bel do svojej charakteristiky neprevzal informácie z diela D. Krmana ml., ktorého
osobne poznal7 7
a spolupracoval s ním (napr. na predhovore Hallskej biblie7
8
). Identickú databázu (kódexy novokrstencov) zrejme použil aj L. Pauliny,
ktorý charakteristiku prírodnej katastrofy z roku 1672 doplnil o zaujímavosti
z Krmanových pamätí.7 9
7 7
TIBENSKÝ, Veľká ozdoba Uhorska, s. 130. Pravdepodobným dôvodom bola Krmanova minulosť
(exponent rákociovského povstania) a politicko-náboženské aktivity tohto evanjelického
kňaza a superintendenta (biskupa) piatich uhorských stolíc.
7 8
K R M A N , Daniel - BÉL, Matěj. Předmluva. In Biblia sacra, to jest: Biblí svatá. Halle 1722, s. (a) 2 - b.
7 9
V závere 19. storočia sa skrátený opis povodne podľa habánskych vzorov objavuje pri charakteristike
mesta Senica v miléniovej monografii Nitrianskej stolice: SZIKLAY, János. Szenicz. In
BOROVSZKY, Samu (ed.). Magyarország vármegyéi és városai (Magyarország monografiája A
magyar koróna országai tôrténetének, fôldrajzi, képzómúvészeti, néprajzi, hadiigyi és természeti
viszonyainak, kôzmúvelódési és kôzgazdasági állapotának encziklopédiája). Budapest
/384/
Štúdie a články/Articles/Studien
Priami svedkovia hydrologickej anomálie - členovia miestnej novokrsteneckej
obce alebo kronikári - mohli priebeh a fakty o danej pohrome zveličiť, zamlčať,
príp. vykresliť inak.8 0
Napriek týmto obmedzeniam sme prepisy historických
záznamov použili ako východisko rekonštrukcie povodňovej udalosti z roku
1672.
Katastrofálna povodeň zasiahla Sobotište v deň sv. Vavrinca, t. j. v stredu
10. augusta 1672. Dátum, ktorý uvádza Pauliny (8. júna, Medard), je nesprávny.
Podľa habánskych kroník sa hydrologické anomálie Teplice v období singularity
Medardova kvapka vyskytli až o tri roky neskôr (10. júna a 2. júla 1675).81
V roku
1675 však už D. Krman ml. nenavštevoval školu M . Nováka (Novaciusa).82
Bezprostrednou príčinou prívalovej povodne bola búrka z tepla sprevádzaná
intenzívnym lejakom s bleskami a krupobitím (tzv. búrková cela). Rýchly odtok,
resp. jeho objem a časový priebeh súviseli s morfometrickými charakteristikami
povodia (najmä maximálnych a priemerných sklonov, relatívnych výšok)8 3
a nízkou
retenčnou kapacitou málo zalesnenej kopaničiarskej krajiny,8 4
ktorá nedokázala
efektívne zadržiavať vodu zo zrážok. Veľkosť a intenzitu historickej záplavy
pozitívne ovplyvnil aj pôdny kryt v povodí Teplice (prevaha ťažkých až stredne
ťažkých substrátov s nižšou rýchlosťou infiltrácie).85
Povodňová vlna s výškou približne 600 cm nad „0 VDČ" zasiahla intravilán
Sobotišťa v čase občianskeho súmraku. Okrem príbytkov a hospodárskych stavieb
miestnych obyvateľov bol zničený aj habánsky dvor s mlynom na okraji teplickej
nivy (obr. 7). Zaplavenie tunajších usadlostí ovplyvnil aj mlynský náhon,
ktorým prúdili vzduté vody Teplice priamo do kolónie anabaptistov.
Predpokladaný kulminačný prietok (Qmax) v profile Teplica - Sobotište sa
pohyboval na úrovni 62 - 65 m3
/s a celkový objem prietokovej vlny mohol dosiahnuť
430 až 645 tis m3
. Vzhľadom na tieto parametre muselo ísť o záplavu,
ktorá prekonala tzv. tisícročnú vodu, čiže prietok, ktorý sa v dlhodobom rade
môže teoreticky vyskytnúť s pravdepodobnosťou raz za tisíc rokov. V mestečku
totiž došlo k zatopeniu objektov ležiacich nad záplavovou čiarou Q1000 (Kostol
Ducha Svätého, habánsky mlyn).
Podľa habánskych kroník vodný živel v Sobotišti strhol 41 domov a pripravil
o život štyridsať až päťdesiat jeho obyvateľov. Práce M . Bela i L. Paulinyho
1898, s. 145. Je zaujímavé, že aj maďarský hydroklimatológ A. Réthly konkrétnu záplavu stotožnil
so Senicou (a s Váhom...). - RÉTHLY, Antal. Idójárási események és elemi csapások Magyarországon,
1700 - ig. Budapest 1962, s. 210.
SVOBODA, Jiří. Tvrdé zimy v Evropě za uplynulé tisíciletí. In Vesmír, 1997, roč. 76, č. 2, s. 96.
BECK, Die Geschichts-Biicher der Wiedertäufer, s. 530.
KERMANIUS, Fata familiae Kermanianae, s. 99.
GREŠKOVÁ, Anna. Přívalové povodne na území SR v období 1997 - 2002. In Životné prostredie,
2003, roč. 37, č. 4, s. 215.
Pozri I. vojenské mapovanie, Coll. VII. Sectio L; IDEM, Coll. VII. Sectio II. Analógie k využívaniu
miestnej krajiny v poslednej tretine 17. storočia uvádzajú V A L E N T et al., Posúdenie vplyvu využitia,
s. 169-172; IDEM, Analýza zmeny spôsobu využitia, s. 154,157-158; L A U K O , Sekundárna
štruktúra krajiny, s. 161-163; STANKOVIANSKY, Antropogénne zmeny krajiny, s. 85, 87.
SZOLGAY, Ján et al. Možnosti hodnotenia a znižovania povodňového rizika zvyšovaním retencie
v krajine. In Životné prostredie, 2010, roč. 44, č. 5, s. 233-234. Podrobne tiež URBÁNEK, Ján.
Malé Karpaty - príbeh pohoria. Bratislava 2014, s. 116 - 117.
/385/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
uvádzajú odlišný počet obetí prírodnej katastrofy - cca deväťdesiat, čo zodpovedá
súčtu utopených v kronikách novokrstencov. Z rovnakého dôvodu sa nemožno
spoľahnúť ani na údaj o zničených domoch (viac ako deväťdesiat) v Paulinyho
článku, pretože by išlo o viac ako dvojnásobok počtu z novokrsteneckých kódexov.
Na rozdiel od predchádzajúcich zdrojov D. Krman ml. straty na životoch
a materiálne škody presnejšie nešpecifikuje.
Sobotište v sedemdesiatych rokoch 17. storočia zasiahlo päť povodní (predtým
napr. v roku 163086
). Okrem vyššie uvedených udalostí to bola zimná povodeň
v januári 1678 a letný typ záplavy v júli toho istého roka.8 7
Napriek frekvencii
povodňových situácií sa v písomných správach zo sledovaného obdobia objavuje
zmienka o reziliencii komunity novokrstencov na vysokú úroveň prírodnej hrozby
iba v jednom prípade -10. júna 1675 (útek alebo presun „hore", t. j. do podkrovia
domov?).8 8
Tento fakt odráža pasívny prístup človeka k tvorbe udržateľnej
adaptačnej stratégie na vybreženia Teplice.8 9
Bleskové povodne predstavujú prírodný hazard s vplyvom na jednotlivé oblasti
ľudskej spoločnosti (ekonomickú, sociálnu, environmentálnu a i.). Na rozdiel
od súčasných hydrologických extrémov sú historické anomálie menej preskúmané.
Z tohto dôvodu zhodnotíme študovanú záplavu aj v kontexte relevantných
historických udalostí.
Extrémne lejaky i dlhodobejšie dažde počas dekády 1670 - 1680 sprevádzali
chladný a vlhký výkyv podnebia malej doby ľadovej (tzv. Maudnerovo minimum).
Silné alebo opakujúce sa zrážky ovplyvňovali vznik, veľkosť a početnosť
povodní na Slovensku (vrátane sobotištskej z roku 1672) i tvorbu výmoľov na odlesněných
plochách Myjavskej pahorkatiny.9 0
Z chronologického hľadiska, ako aj
z aspektu materiálnych škôd a obetí pendantom skúmanej povodne je inundácia
rieky Moravy v Uherskom Hradišti 10. augusta 1672.91
Daňové záznamy z rokov
1706 - 1849,92
príp. 1706 - 188993
potvrdzujú negatívny impakt bleskových povodní
na ekonomiku veľkostatkov v centrálnej časti Českomoravskej vysočiny;
zaujímavé je aj vysoké zastúpenie náhlych záplav (26 %) medzi hydrometeorologickými
anomáliami v sledovaných obdobiach.9 4
8 6
ZIEGELSCHMID, A. J. Friedrich. Die älteste Chronik der Hutterischen Brüder: Ein Sprachdenkmal
aus frühneuhochdeutscher Zeit, 1. Ithaca 1943, p. 813.
8 7
BECK, Die Geschichts-Bücher der Wiedertäufer, s. 532.
8 8
BECK, Die Geschichts-Bücher der Wiedertäufer, s. 530.
8 9
Podrobnejšie pozri RIEZNER, Jiří. Adaptace historických agrárních komunit na přírodní podmínky
horských oblastí v Českých zemích. In RAŠKA, Pavel - HRUŠKA, Viadan et al. Adaptabilita
a resilience. Studie k integrujícím přístupům v geografickém výzkumu. Ústí nad Labem
2014, s. 41-61; M U N Z A R - ONDRÁČEK - KALLABOVÁ, Historické povodně, s. 362,
364-367. V súčasnosti sa v Sobotišti respektuje pobrežný pozemok (ochranné pásmo so šírkou
10 m) od brehovej čiary Teplice, v ktorom sa nesmú umiestňovať stavby, technická infrastruktura
a pod. - KRUMPOLCOVÁ, Mária et al. Územný plán obce Sobotište. Zmeny a doplnky
č. 1/2013 - Návrh. Bratislava 2013, s. 10; Plán manažmentu povodňového rizika, s. 71.
9 0
STANKOVIANSKY, Geomorfologická odozva, s. 73-74; STANKOVIANSKY - PIŠÚT, Geomorphic
response, p. 133.
9 1
BRÁZDIL et a l , Historické a současné, s. 194.
9 2
DOLÁK - BRÁZDIL - VALÁŠEK, Hydrological and meteorological, pp. 1626-1628.
9 3
IDEM, Hydrological and meteorological, pp. 1626-1628
9 4
IDEM, Hydrological and meteorological, p. 1625.
/386/
Štúdie a článkyIArticles!Studiem
Povodňové škody zo Sobotišťa sa podobajú situácii v dedine Spytihnév, kde
v roku 1680 vybrežená rieka Morava podomlela kostol, ktorý sa zrútil do vody
spoločne s okolitými domami.9 5
Rozvodnená Vltava v českých Doničkách v rokoch
1667 - 1683 zasa strhla dedinu aj kamenný Chrám sv. Mikuláša.9 6
Okrem základného (historickogeografického) výskumu možno dosiahnuté
výsledky využiť napr. pri tvorbe databázy historických (bleskových) povodní
na Slovensku a v okolitých krajinách.9 7
Ďalšie spôsoby uplatnenia našich zistení
predstavujú popularizácia historickej vedy, krajiny a jej reálií múzejnou prezentáciou,9
8
výučba regionálnych dejín alebo aktivity zamerané na posilňovanie lokálnej
a regionálnej identity obyvateľstva9 9
žijúceho na území bývalej Nitrianskej
stolice. Poznatky a informácie o rekonštruovanej hydrologickej anomálii sa dajú
efektívne aplikovať aj v environmentálnom plánovaní alebo pri konkrétnych rozhodovacích
procesoch samosprávy Sobotišťa, orgánov štátnej správy (Slovenský
vodohospodársky podnik, Slovenská agentúra životného prostredia a i.), resp.
v rámci dobrovoľníckych aktivít tzv. tretieho sektora.
Štúdia je súčasťou riešenia projektu APVV-18-0196 Vedomosti Nitrianske] stolice
M . Bela {interpretácia a aplikácia), podporovaného Agentúrou na podporu výskumu
a vývoja a projektu K E G A č. 005UCM/4-2019 Prírodné pomery Nitrianskej stolice
v 18. storočí pohľadom M. Bela (vysokoškolská učebnica), podporovaného Kultúrnou
a edukačnou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR.
Zoznam použitých prameňov a literatúry:
Písomné pramene:
KERMANIUS, Daniel (ml.). Fata familiae Kermanianae (manuskript). 1708. Ústredný archív
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, osobný fond: Pavel Horniak (nespracované).
Kartografické pramene:
I. vojenské mapovanie, Coll. VII. Sectio L, Theil des Neutraer Comitat, Vrbovce. [Mierka
1:28800.] [S. 1.: s. n.] 1782-1784. Dostupné na internete: <https://maps.arcanum.com/
en/map/europe-18century-firstsurvey/?layers=163%2C165&bbox=1927012.6820558
37%2C6234692.398 866848%2C1963377.5982625098%2C6248374.626929895/>.
9 5
BRÁZDIL et a l , Historické a současné, s. 194.
9 6
M U N Z A R - ONDRÁČEK - KALLABOVÁ, Historické povodně, s. 366-367.
9 7
Vzor použitia takéhoto zoznamu vyplýva napr. zo štúdie G A U M E , Eric et al. A compilation of
data on European flash floods. In Journal of Hydrology, 2009, Vol. 367, pp. 70-78.
9 8
GOGOVÁ, Stanislava - BEŠINA, Daniel - WIEDERMANN, Egon. Archeomuzeológia na prahu
nového milénia. Nitra 2020; GOGOVÁ, Stanislava. In fondo and in situ archaeology presentation
in Slovakia. In European Journal of Science and Theology, 2016, Vol. 12, No. 2, pp. 245-252.
9 9
LENOVSKÝ, Ladislav. Identity as an instrument for interpreting the socio-cultural reality. In
European Journal of Science and Theology, 2015, Vol. 11, No. 5, pp. 171-184; KRÁLIK, Roman LENOVSKÝ,
Ladislav - PAVLÍKOVÁ, Martina. A few comments on identity and culture of one
ethnic minority in central Europe. In European Journal of Science and Theology, 2018, Vol. 14,
No. 6, pp. 63-76.
/387/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
I. vojenské mapovanie, Coli. VII. Sectio IL, Tlmil des Neutraer Comitat, Sobotište. [Mierka
1 : 28 800.] [S. 1. : s. n.] 1782 - 1784. Dostupné na internete: <https://maps.arcanum.
com/en/ map/europe-18century-firstsurvey/?layers=163%2C165&bbox=1921770.
6305364582% 2C6224925.95 65551905 %2C1958135.546743131%2C6238608.184618237>.
Geomorfologické členenie Slovenska (Mazúr - Lukniš). Dostupné na internete: <https://
gis. geology.sk/arcgis/rest/services/WMS/GMC/MapServer>.
Klimatickogeografické typy. Dostupné na internete: <http://apl.geology. sk/ temapy/>.
Mapa povodňového rizika. Čiastkové povodie Morava : Sobotište (tok Teplica rkm
11,20 - 17,20). List 35-13-17. [Mierka 1 : 10 000.] [Bratislava : Slovenský vodohospodársky
podnik] 2015. Dostupné na internete: <https://mpompr.svp.sk/data/2_
senica_sobotiste_teplica-35-13-17_mpr. pdf>.
M I C H A L K O , Ján. Geobotanická mapa ČSSR, Slovenská socialistická republika, list Senica.
[Mierka 1 : 200 000.] [Bratislava : SAV; Slovenská kartografia] 1986.
MIKOVINY, Samuel. Mappa Comitatvs Nitriensis: Methodo Astronomico-Geometrica
concinnata Tom IV. p. 313 opera S. Mikoviny Geometrae Regii, et Soc. Sc. Reg. Bor. Membri;
Geor: David Christopho: Nicolai Scul. [Mierka ca 1 :170 000.] [S. 1.: s. n., ca 1742.]
Dostupné na internete: <https://aleph.mzk.cz:443/F?func=direct&doc_number=
001052348&local_base=MZK03&format=999>.
Prehľadná geologická mapa kvartéru Slovenskej republiky. Dostupné na internete:
<http://apl. geology.sk/temapy/>.
Rozvodnice 1:10 000. Dostupné na internete: <http://voda.chmi.cz/opv/stahnout.html>.
ČÁNI, Ján. Sobotište, pamiatková zóna „Habánsky dvor" - zásady ochrany pamiatkového
územia (grafická časť). Trnava 2006. Dostupné na internete: <http://www.
pamiatky.sk/Content/ PZ_ZASADY/Sobotiste/PZ_Sobotiste_maps.pdf>.
Výškopis. Dostupné na internete: <http://geoportal.gov.sk/sk/map?b=48.787853,
17.3765401,48.703 1369,17.4771402>.
Základná mapa SR 1 : 10 000. ZBGIS [online]. Dostupné na internete: <https://zbgis.
skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?bm=zbgis&z=16&c=17.410046,
48.729633&sc=n&it=line&dt=-#>.
Hydrologické údaje:
Mesačné spracovanie prietokov a stavov - júl 1997 (stanica 5025 Sobotište, tok Teplica.).
Bratislava 1998.
Ročné spracovanie stavov - 2006 (stanica 5025 Sobotište, tok Teplica). Bratislava 2007.
Mesačné spracovanie stavov (operatívne údaje) - august 2020 (stanica 5025 Sobotište, tok
Teplica). Bratislava 2021.
Monografie a zborníky ako celok:
ALDRETE, Gregory S. Floods of the Tiber in Ancient Rome. Baltimore 2007.
BECK, Josef. Die Geschichts-Bücher der Wiedertäufer in Oesterreich-Ungarn: betreffend
deren Schicksale in der Schweiz, Salzburg, Ober- und Nieder-Oesterreich, Mähren, Tirol,
Böhmen, Süd-Deutschland, Ungarn, Siebenbürgen und Süd-Russland in der Zeit
von 1526 bis 1785. Wien 1883.
BEDNAR, Jan. Pozoruhodné jevy v atmosféře (Atmosférická optika, akustika a elektřina).
Praha 1989.
BELIUS, Matthias. Notitia Hungariae novae geographico-historica. Tomus IV. Comitatus
Nitriensis. Pars prima, - BEL, Matej. Zemepisno-historické vedomosti o Novom Uhorsku.
Zväzok IV. Nitrianska stolica. Časť prvá. Edíciu latinského textu a slovenský preklad
pripravila Erika Juříková. Trnava 2020 (v tlači).
/388/
Štúdie a článkyIArticles!Studiem
BLAHOVÁ, Alena et al. Povodňová situácia na Nitre a jej prítokoch v auguste 2010. Bratislava
2010.
BLASKOVICOVÁ, Lotta et al. Hydrologická ročenka, povrchové vody 2010. Bratislava
2011.
BRÁZDIL, Rudolf et al. Historické a současné povodně v České republice. Brno; Praha 2005.
GOGOVÁ, Stanislava - BEŠINA, Daniel - W I E D E R M A N N , Egon. Archeomuzeológia na
prahu nového milénia. Nitra 2020.
HLAVÁČ, Albert. Bojíte sa blesku? Bratislava 1986.
CHRÓMOV, Sergej P. Meteorológia a klimatológia. Bratislava 1968.
KALESNY, František. Habáni na Slovensku. Bratislava 1981.
KOTYZA, Ondřej - CVRK, František - PAZOUREK, Vlastimil. Historické povodně
na dolním Labi a Vltavě. Děčín 1995.
K R M A N , Daniel - BÉL, Matěj. Předmluva. In Biblia sacra, to jest: Biblí svatá. Halle 1722.
PAULINY, Ladislav. Dejepis superintendencie nitrianskej. Zv. 3. Senica 1891.
PORUBSKÝ, Anton. Vodné bohatstvo Slovenska. Bratislava 1991.
RETHLY, Antal. Idójárási események és elemi csapások Magyarországon, 1700 - ig. Budapest
1962.
SCHMIDT, Miroslav. Meteorológia pre každého. Bratislava 1980.
TIBENSKY, Ján. Veľká ozdoba Uhorska. Dielo, život a doba Mateja Bela. Bratislava 1984.
URBÁNEK, Ján. Malé Karpaty - príbeh pohoria. Bratislava 2014.
ZÁVODNÝ, Andrej. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. Trnava 2012.
ZIEGELSCHMID, Friedrich A. J. Die älteste Chronik der Hutterischen Briider: Ein Sprachdenkmal
aus ŕruhneuhochdeutscher Zeit, 1. Ithaca 1943.
ZUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. Bratislava 1984.
Štúdie a články v časopisoch a zborníkoch, kapitoly v kolektívnych monogra­
fiách:
BRÁZDIL, Rudolf - VALÁŠEK, Hubert - SVITÁK, Zbyněk. Meteorological and hydrological
extremes in the Dietrichstein domains of Dolní Kounice and Mikulov between
1650 and 1849 according to official economic records of natural disasters. In Geografický
časopis, 2003, roč. 55, č. 4, s. 325-353.
BRÁZDIL, Rudolf et al. Hydrometeorological extremes and their impacts, as derived
from taxation records for south-eastern Moravia, Czech Republic, A D 1751 - 1900. In
Climate of the Past Discussions, 2012, Vol. 8, pp. 467-481.
BRÁZDIL, Rudolf et al. Studium historických povodní v České republice jako příspěvek
k historické hydrologii. In Hydrologické dni 2005. Bratislava 2005, s. 311-329.
DOLÁK, Lukáš - BRÁZDIL, Rudolf - VALÁŠEK, Hubert. Hydrological and meteorological
extremes derived from taxation records: the estates of Brtnice, Třebíč and Velké Meziříčí,
1706 -1849. In Hydrological Sciences Journal, 2013, Vol. 58, No. 8, pp. 1620-1634.
DOLÁK, Lukáš - BRÁZDIL, Rudolf - VALÁŠEK, Hubert. Impact of hydrometeorological
extremes in the Bohemian-Moravian Highlands in 1706-1889 as derived from taxation
records. In Geografie - Sborník ČGS, 2015, Vol. 120, No. 4, pp. 465-488.
G A U M E , Eric et al. A compilation of data on European flash floods. In Journal of Hydrology,
2009, Vol. 367, pp. 70-78.
GOGOVÁ, Stanislava. In fondo and in situ archaeology presentation in Slovakia. In European
Journal of Science and Theology, 2016, Vol. 12, No. 2, pp. 245-252.
GREŠKOVÁ, Anna. Přívalové povodne na území SR v období 1997 - 2002. In Životné
prostredie, 2003, roč. 37, č. 4, s. 214-216.
/389/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
HLAVČOVÁ, Kamila - KOHNOVÁ, Silvia - BULANTOVÁ, Marcela. Scenáre extrémneho
odtoku z přívalových zrážok na povodí Myjavy a Teplice. In Acta Hydrologica
Slovaca, 2011, roč. 12, špeciálne č., s. 40-46.
HOFERKA, Martin. Náčrt dejín Sobotišťa. In ZAJÍČKOVÁ, Mária - DRAHOŠOVÁ, Viera
(eds.). Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002, s. 7-11.
HROMÁDKA, Ján. Všeobecný zemepis Slovenska : XII. Život na kopaniciach. In N O VÁK,
Ľudovít (ed.). Slovenská vlastiveda I. Bratislava 1943, s. 306-311.
JABLONSKÝ, Dávid - SIPEKIOVÁ, Nicol. Charakteristika obcí modrokamenského slúžnovského
okresu v zrkadle Bélových Vedomostí. In SAMBUCUS XIV. Práce z klasickej
filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky. Trnava 2020, s. 69-98.
JANSÁK, Štefan. Konfínium na Záhorí a stará cesta ním vedúca z Bratislavy do Prahy. In
Geografický časopis, 1960, roč. 12, č. 2, s. 86-96.
KALESNÝ, František. Sobotište - metropola habánov na Slovensku. In ZAJÍČKOVÁ, Mária
- DRAHOŠOVÁ, Viera (eds.). Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára.
Skalica 2002, s. 12-17.
KOLEJKA, Jaromír. Geografie a příčiny povodní. In Geografické rozhledy, 2004, roč. 13,
č. 4, s. 86-87.
KRÁLIK, Roman - LENOVSKÝ, Ladislav - PAVLÍKOVÁ, Martina. A few comments on
identity and culture of one ethnic minority in centrál Európe. In European Journal of
Science and Theology, 2018, Vol. 14, No. 6, pp. 63-76.
L A U K O , Viliam. Sekundárna štruktúra krajiny v oblasti kopaníc - výsledok adaptability
človeka na prírodné prostredie. In TRIZNA, Milan (ed.). Vybrané problémy súčasnej
geografie. Bratislava 1995, s. 159-164.
LENOVSKÝ, Ladislav. Identity as an instrument for interpreting the socio-cultural reality.
In European Journal of Science and Theology, 2015, Vol. 11, No. 5, pp. 171-184.
LISICKÝ, Mikuláš J. Prírodnosť a prirodzenosť záplav. In Životné prostredie, 2003,
roč. 37, č. 4, s. 173-176.
MELO, Marián - BERNÁTHOVÁ, Dajana. Historické povodne v povodí Slanej od začiatku
18. do konca 20. storočia. In Acta Hydrologica Slovaca, 2013, roč. 14, č. 2, s. 291-298.
MELOVÁ, Katarína - ŠTIHOVÁ, Alena. Analýza vplyvu vodnej nádrže Kunov na hydrologický
režim Teplice. In Acta Hydrologica Slovaca, 2011, roč. 12, č. 1, s. 420-429.
M O R G A N , John E. Understanding flooding in early modern England. In Journal of Historical
Geography, 2015, Vol. 50, pp. 37-50.
M U N Z A R , Jan - ONDRÁČEK, Stanislav - KALLABOVÁ, Eva. Historické povodně: Jejich
vliv na zánik sídel, změny hranie a podíl člověka na škodách jimi způsobených. In
Historická geografie, 2009, roč. 35, č. 1, s. 359-378.
PAULINY, Ladislav. Dáta k dejepisu hradu bráneckého (dokončenie). In Slovenské pohľady,
1888, roč. 8, č. 4, s. 76-79.
PEKÁROVÁ, Pavla - MIKLÁNEK, Pavol. Blesková povodeň vo Vratnej doline 21. 7. 2014.
In Acta Hydrologica Slovaca, 2014, roč. 15, temat. číslo, s. 3-12.
PIŠUT, Peter. Dunajská povodeň roku 1787 a Bratislava. In Geografický časopis, 2011,
roč. 63, č. 1, s. 87-109.
PIŠUT, Peter - ČEJKA, Tomáš. Keď rieky väznil ľad. Príbeh „bežnej" dunajskej povodne
obdobia Malej doby ľadovej. In 7. ročník pracovní konference „Říční krajina 7 " se
zaměřením na problematiku řek a okolní krajiny. Olomouc 2011, s. 136-141.
RÁCOVÁ, Katarína. Vodné toky Nitrianskej stolice v Bélových Vedomostiach. In Studia
Historica Nitriensia, 2017, roč. 21, č. 1, s. 191-197.
/390/
Štúdie a články/Articles/Studien
RIEZNER, Jiří. Adaptace historických agrárních komunit na přírodní podmínky horských
oblastí v Českých zemích. In RAŠKA, Pavel - HRUŠKA, Vladan et al. Adaptabilita
a resilience: Studie k integrujícím přístupům v geografickém výzkumu. Ústí nad
Labem 2014, s. 41-61.
ROTHKEGEL, Martin. Archívne pramene k dejinám huterských bratov v Sobotišti z obdobia
od roku 1591 do roku 1665. In ZAJÍČKOVÁ, Mária - DRAHOŠOVÁ, Viera (eds).
Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002, s. 18-21.
SOLIN, Ľubomír. Regionálna variabilita povodňovej hrozby malých povodí na Slovensku.
In Geografický časopis, 2011, roč. 63, č. 1, s. 29-52.
SVOBODA, Jiří. Tvrdé zimy v Evropě za uplynulé tisíciletí. In Vesmír, 1997, roč. 76, č. 2,
s. 96.
STANOVIANSKY, Miloš. Antropogénne zmeny krajiny myjavskej kopaničiarskej oblasti.
In Životné prostredie, 1997, roč. 31, č. 2, s. 84-89.
STANOVIANSKY, Miloš. Geomorfologická odozva environmentálnych zmien na území
Myjavskej pahorkatiny. Bratislava 2003.
STANKOVIANSKY, Miloš - PIŠÚT, Peter. Geomorphic response to the Little ice age in
Slovakia. In Geographia Polonica, 2011, Vol. 84, Spec. Iss. Part 1, pp. 127-146.
SVOBODA, Aleš - PEKÁROVÁ, Pavla. Katastrofálna povodeň z júla 1998 v povodí malej
Svinky - simulácia jej priebehu. In Vodohospodársky časopis, 1998, roč. 46, č. 6,
s. 356-372.
SZIKLAY, János. Szenicz. In BOROVSZKY, Samu (ed.). Magyarország vármegyéi és városai
(Magyarország monografiája - A magyar koróna országai tôrténetének, fôldrajzi,
képzómúvészeti, néprajzi, hadugyi és természeti viszonyainak, kôzmúvelódési és
kôzgazdasági állapotának encziklopédiája). Budapest 1898, s. 145.
SZOLGAY, Ján et al. Možnosti hodnotenia a znižovania povodňového rizika zvyšovaním
retencie v krajine. In Životné prostredie, 2010, roč. 44, č. 5, s. 232-236.
TOONEN, H . J. Willem. Flood frequency analysis and discussion of non-stationarity of
the Lower Rhine flooding regime (AD 1350 - 2011): Using discharge data, water level
measurements, and historical records. In Journal of Hydrology, 2015, Vol. 528,
pp. 490-502.
VALENT, Peter et al. Analýza zmeny spôsobu využitia územia z historických máp na povodí
Myjavy. In Acta Hydrologica Slovaca, 2015, roč. 16, tematické č. 1, s. 152-160.
VALENT, Peter et al. Posúdenie vplyvu využitia územia a manažmentu na tvorbu odtoku
v povodí Myjavy. In Acta Hydrologica Slovaca, 2017, roč. 18, č. 2, s. 165-173.
ZIEGELSCHMID, A . J. Friedrich. Die älteste Chronik der Hutterischen Bruder: Ein
Sprachdenkmal aus fruhneuhochdeutscher Zeit, 1. Ithaca 1943.
ŽEMBEROVÁ, Renáta. Hodnoty pamiatkového územia Habánskeho dvora v Sobotišti
z pohľadu štátnej pamiatkovej starostlivosti. In ZAJÍČKOVÁ, Mária - DRAHOŠOVÁ,
Viera (eds.). Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo seminára. Skalica 2002,
s. 76-85.
Internetové zdroje:
BENKO, Martin et al. Meteorologické príčiny prívalovej povodne v Píle dňa 7. 6. 2011.
In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových rizík", Častá-Papiernička
6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete: <http://www.vuvh.sk/download/
ManazmentPovodi_rizik / zbornikPrispevkov/ Konferencia/ Príspevky / SekciaC/
Benko_a_kol.pdf>.
/391/
Studia Historka Nitriensia 2021/ročník 25/č. 2
BLAŠKOVIČOVÁ, Lotta et al. Analýza prívalovej povodne na Svacenickom a Deberníckom
potoku. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových rizik", Castá-Papiernička
6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete: <http://www.vuvh.sk/
download/ ManazmentPovodi_rizik/ zbornikPrispevkov/ Konferencia/Príspevky/
SekciaC/Blaskovicova_Horvat% 20a% 20kol.pdf>.
BLAŠKOVIČOVÁ, Lotta et al. Přívalové povodne na Slovensku, přívalová povodeň
na Gidre a Parnej v júni 2011. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových
rizik", Častá-Papiernička 6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete:
<http://www.vuvh.sk/ download/ManazmentPovodi_rizik/ zbornikPrispevkov/
Konferencia/Príspevky/SekciaC/Blaskovicova_ Poorova_a% 20kol.pdf>
ČÁNI, Ján. Sobotište, pamiatková zóna „Habánsky dvor" - zásady ochrany pamiatkového
územia (textová časť). Trnava 2006. Dostupné na internete: <http://www.
pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Sobotiste/ 0101-Sobotiste-text.pdf>.
Habánsky dom. Elektronická encyklopédia Tradičná ľudová kultúra slovom i obrazom.
Dostupné na internete: <https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/
habansky-dom/ >.
K R U M P O L C O V A , Mária et al. Územný plán obce Sobotište. Zmeny a doplnky č. 1/2013 Návrh.
Bratislava 2013. Dostupné na internete: <https://archiv.sobotiste.sk/files/
uzemny_plan_obce_2013/UPN-Sobotiste-ZD-l-2013.pdf>.
PEKAŘOVA, Pavla et al. Problémy povodní na malých tokoch. I. časť - Analýza povodne
v Malých Karpatech 7. 6. 2011. In Zborník príspevkov „Manažment povodí a povodňových
rizik", Castá-Papiernička 6. - 8. decembra 2011. Dostupné na internete:
<http://www.vuvh.sk/ download/ManazmentPovodi_rizik/ zbornikPrispevkov/
Konferencia/Príspevky/SekciaC/Pekarova_a_koll. pdf.
Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkovom povodí Moravy. Bratislava 2014.
Dostupné na internete: <http://www.vuvh.sk/rsv2/download/PMPR/Morava/
Plan.pdf>.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Moravy - aktualizácia
2018. Bratislava 2018. Dostupné na internete: <https://www.minzp.sk/files/
sekcia-vod/hodnotenie-rizika-2018/morava/phpr-morava.pdf>.
Občiansky súmrak, nautický súmrak a astronomický súmrak. Dostupné na internete:
<https://meteobox.sk/p/sk/ sumrak/ >.
Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Nanebovzatej. Dostupné na internete: <https://
www.sobotiste.sk/pamiatky/rimskokatolicky-kostol-panny-marie-nanebovzatej/>.
Sobotište : Fotogaléria : Historické fotografie. Dostupné na internete: <https://www.
sobotiste.sk/wp-content/ gallery/historicke-fotografie/118HF.jpg>.
Sobotište - Kostoly a ďalšie pamiatky v obci. Dostupné na internete: <https://www. turistika.cz/mista/
sobotiste-kostoly-a-dalsie-pamiatky-v-obci/detail>.
Vodomerná stanica Sobotište - Teplica. Dostupné na internete: <http://www.shrnu, sk/
sk/?page=l&id=hydro_vod_all &station_id=5025>.
ŽILINSKÝ, Michal. Život a diela Daniela Krmana. Zlatý fond denníka Sme 2011. Dostupné
na internete: <https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1663/Zilinsky_Zivot-a-diela-Da-
niela-Krmana/4>.
Počet slov: 11100
Počet znakov vrátane medzier: 81 767
/392/