Vplyv divadelných teórií na vnútorný priestor divadiel

SOLČÁNIOVÁ, Ivona. Vplyv divadelných teórií na vnútorný priestor divadiel (The influence of theatre theories on the inner theatre space). In Architektura v perspektivě. 2021.

Basic information

• Original name: Vplyv divadelných teórií na vnútorný priestor divadiel
• Name (in English): The influence of theatre theories on the inner theatre space
• Authors: SOLČÁNIOVÁ, Ivona.
• Edition: Architektura v perspektivě, 2021.

Other information

• Original language: Slovak
• Type of outcome: Presentations at conferences
• Field of Study: 60402 Architectural design
• Country of publisher: Czech Republic
• Confidentiality degree: is not subject to a state or trade secret
• WWW: Technická univerzita Ostrava - Konference a semináře
• Organization unit: Faculty of Arts
• Keywords (in Czech): architektúra; divadlo; Josef Svoboda; scénografia
• Keywords in English: architecture; theatre; Josef Svoboda; scenography
• Tags: International impact

Abstract

Príspevok reaguje na funkčnú spoluprácu divadelného umelca s architektom. Venuje sa jednotlivým premenám divadelného priestoru, ktoré vzišli z ich vzájomnej spolupráce a ovplyvňujú divadelnú architektúru od druhej polovice 20. storočia dodnes. V príspevku sprítomňujem reformy Richarda Wagnera a Gottfrieda Sempera demokratizujúce hľadisko. Waltera Gropiusa s Erwinom Piscatorom, ktorí rozbili zaužívanú predstavu ideálneho modelu divadla. Spoluprácu Heinricha Tessenowa s hudobníkom Émilom Jaques-Dalcozom, vytvárajúcu jednoduchý priestor pre pohybové divadlo, kde materiálom k práci tanečníka je segmentová scénografia. Po druhej svetovej vojne je architektúra divadelného priestoru výrazne ovplyvnená regulami režimu. Zjednocujú požiadavky na reprezentatívne priestory čím ovplyvňujú charakter vnútorného priestoru divadelných budov. Na druhej strane neutícha potreba pracovať v nedivadelných priestoroch. Funkčnosť sa tu limituje na komorný priestor oslobodený od akejkoľvek hmoty. Scénická skladba režiséra Jerzyho Grotowského a architekta Jerzyho Gurawského zlomila hranice medzi hercom a divákom. Úzka spolupráca scénografa Josefa Svobody s architektom Karlom Pragrom viedla k zriadeniu priestoru pre fungovanie princípu Laterny magiky. Pomocou vybraných pôdorysov a scénických náčrtov priblížim dopady divadelných teórií na architektúru súčasných divadiel. Príspevok vnesie teatrologický pohľad do problematiky navrhovania divadelných budov a zodpovie, prečo sa aj napriek reformným snahám riešil divadelný priestor 2. polovice 20. storočia podľa overených mechanizmov.

Abstract (in English)

The paper responds to the collaboration between the theatre artist and architect. It focuses on the individual transformations of the theatre space that have resulted from their mutual collaboration and have influenced theatre architecture from the second half of the 20th century to the present day. In the paper I relate Richard Wagner's and Gottfried Semper's reforms to a democratizing point of view. Walter Gropius with Erwin Piscator, who shattered the established notion of the ideal model of the theatre. Heinrich Tessenow's collaboration with musician Émile Jaques-Dalcoz, creating a simple space for movement theatre where the material for the dancer's work is segmented scenography. After the Second World War, the architecture of the theatre space is strongly influenced by the regulations of the regime. They unify the requirements for representational spaces thus influencing the character of the interior space of theatre buildings. On the other hand, the need to work in non-theatrical spaces does not subside. Here, functionality is limited to an intimate space freed from any mass. The scenic composition of director Jerzy Grotowski and architect Jerzy Gurawski broke the boundaries between actor and spectator. The close collaboration between set designer Josef Svoboda and architect Karl Prager led to the establishment of a space for the principle of Laterna Magika to function. Using selected floor plans and scenic sketches, I will present the impact of theatrical theories on the architecture of contemporary theatres. The paper will bring a theatrical perspective to the issue of designing theatre buildings and answer why, despite reform efforts, the theatre space of the second half of the 20th century was designed according to proven mechanisms.

Links

• MUNI/A/1577/2020, interní kód MU: Name: Výskum scénických technológií vo vybraných nemeckých divadlách (Acronym: TECHNO)

Investor: Masaryk University