Benefactori a euergetizmus v antike na príklade štruktúr určených (nielen) k odpočinku

MOLNÁROVÁ, Miriam. Benefactori a euergetizmus v antike na príklade štruktúr určených (nielen) k odpočinku. In Klasické rozhovory / Colloquia classica. 2022.

Základní údaje

• Originální název: Benefactori a euergetizmus v antike na príklade štruktúr určených (nielen) k odpočinku
• Název česky: Benefactori a euergetizmus v antike na príklade štruktúr určených (nielen) k odpočinku
• Název anglicky: Benefactors and euergetism in antiquity on the example of structures designed (not only) for rest
• Autoři: MOLNÁROVÁ, Miriam.
• Vydání: Klasické rozhovory / Colloquia classica, 2022.

Další údaje

• Originální jazyk: slovenština
• Typ výsledku: Prezentace na konferencích
• Utajení: není předmětem státního či obchodního tajemství
• WWW: URL
• Organizační jednotka: Filozofická fakulta
• Klíčová slova česky: Benefactori, euergetizmus, exedry, scholy, východné Stredomorie, Pompeje
• Klíčová slova anglicky: Benefactors, euergetism, exedrae, scholae, eastern Mediterranean, Pompeii
• Štítky: Benefactori, euergetizmus, Exedra, Pompeje, Schola, východné Stredomorie

Anotace

Prezentovaný príspevok sa zaoberá tematikou benefactorov a euergétov, ktorí sa zaslúžili o výstavbu štruktúr určených na odpočinok. Téma sa bude datačne dotýkať obdobia helénizmu a raného principátu, topograficky bude zasahovať do oblasti východného Stredomoria a v prípade Apeninského polostrovu bude pozornosť upriamená na Pompeje. O výstavbu týchto štruktúr, známych ako scholy a exedry sa zaslúžili tri skupiny – vysoko postavené verejné osoby a majetné rodiny, mestské poleis i samotný helenistický králi a rímsky cisári. Pozornosť bude zameraná na rozdiely v týchto štruktúrach medzi východným Stredomorím a Apeninským polostrovom v kontexte topografického umiestnenia, výzdobných motívov ale i účelu výstavby a propagácie. Téma tak bude nadväzovať na predošlé príspevky prezentované v posledných dvoch rokoch na Klasických rozhovoroch.

Anotace česky

Prezentovaný príspevok sa zaoberá tematikou benefactorov a euergétov, ktorí sa zaslúžili o výstavbu štruktúr určených na odpočinok. Téma sa bude datačne dotýkať obdobia helénizmu a raného principátu, topograficky bude zasahovať do oblasti východného Stredomoria a v prípade Apeninského polostrovu bude pozornosť upriamená na Pompeje. O výstavbu týchto štruktúr, známych ako scholy a exedry sa zaslúžili tri skupiny – vysoko postavené verejné osoby a majetné rodiny, mestské poleis i samotný helenistický králi a rímsky cisári. Pozornosť bude zameraná na rozdiely v týchto štruktúrach medzi východným Stredomorím a Apeninským polostrovom v kontexte topografického umiestnenia, výzdobných motívov ale i účelu výstavby a propagácie. Téma tak bude nadväzovať na predošlé príspevky prezentované v posledných dvoch rokoch na Klasických rozhovoroch.

Anotace anglicky

The presented topic deals with the benefactors and euergets who contributed to the construction of structures for rest. The topic dated to the period of Hellenism and early Principate is geographically placed in the eastern Mediterranean region, and in the case of the Apennine Peninsula will be the attention focused on the city of Pompeii. Three groups – high-ranking public persons and wealthy families, urban poleis and helenistic kings and Roman emperors – contributed to the construction of these structures, known as scholae and exedrae. Attention will be focused on differences in these structures between the eastern Mediterranean and the Apennine Peninsula in the context of topographical location, decorative motifs, but also the purpose of construction and promotion. The theme will thus follow up on previous posts presented in the last two years at the Classic Interviews.

Návaznosti

• MUNI/A/0998/2021, interní kód MU: Název: Archeologické terénní prospekce, exkavace a dokumentace II

Investor: Masarykova univerzita, Archeologické terénní prospekce, exkavace a dokumentace II