Authors
GARAJOVÁ, Ingrid (703 Slovakia, guarantor),
Ondřej SLABÝ (203 Czech Republic),
Marek SVOBODA (203 Czech Republic), Pavel FABIAN (203 Czech Republic), Jan SILÁK (203 Czech Republic), Tamara ŠMERDOVÁ (203 Czech Republic),
Ivo KOCÁK (203 Czech Republic), Jana RŮŽIČKOVÁ (203 Czech Republic), Jiří HOCH (203 Czech Republic) and
Rostislav VYZULA (203 Czech Republic)
Edition
Časopis lékařů českých, Praha, Česká lékařská společnost J.E.Purkyně, 2008, 0008-7335
V originále
Východisko: Neoadjuvatná konkomitantná chemorádioterapia je štandartnou liečbou lokálne pokročilých nádorov konečníka. Jej cieľom je zredukovať objem nádoru, viesť k sfinkter šetriacemu radikálnemu chirurgickému zákroku. Charakteristická je menšia toxicita a menej lokoregionálnych recidív. Je založená na fluoropyrimidínoch (5fluorouracil, kapecitabín) s konkomitantnou rádioterapiou. Cieľom našej štúdie bolo charakterizovať na molekulárnej úrovni pacientov, ktorí sú rezistentní k neoadjuvantnej chemorádioterapii. Pacienti a metódy: Do pilotnej štúdie bolo zaradených 17 pacientov s histologicky verifikovaným adenokarcinómom rekta v klinickom štádiu II a III podľa IUCC. Odpoveď na liečbu bola hodnotená klinicky pomocou transrektálnej untrasonografie a CT MRI pred a po liečbe a histopatologicky pomocou TRG (Tumor Regression Grade) podľa Mandarda. Pacienti s TRG 1 2 boli zaradení do skupiny respondérov a pacienti charakterizovaní TRG 4 5 tvorili skupinu nonrespondérov. Použili sme nízkohustotné oligonukleotidové čípy nesúce sondy pre detekciu 440 génov. Výsledky: K identifikácii génov rozdielne exprimovaných medzi dvoma skupinami pacientov sme použili t test a metódu SAM (Significance Analysis of Microarrays) s výsledným počtom 8 génov signifikantne upregulovaných u nonrespondérov (RB1, RBBP4, HYOU1, JUNB, MDM4, CANX, MMP2, TCF7L2). Záver: Po rozšírení súboru, validácii výsledkov na úrovni mRNA metódou qRT PCR a imunohistochemicky na proteínovej úrovni, by tieto sady génov mohli slúžiť k individualizácii terapie pacientov s lokálne pokročilým karcinómom rekta.
In Czech
Východisko: Neoadjuvatná konkomitantná chemorádioterapia je štandartnou liečbou lokálne pokročilých nádorov konečníka. Jej cieľom je zredukovať objem nádoru, viesť k sfinkter šetriacemu radikálnemu chirurgickému zákroku. Charakteristická je menšia toxicita a menej lokoregionálnych recidív. Je založená na fluoropyrimidínoch (5fluorouracil, kapecitabín) s konkomitantnou rádioterapiou. Cieľom našej štúdie bolo charakterizovať na molekulárnej úrovni pacientov, ktorí sú rezistentní k neoadjuvantnej chemorádioterapii. Pacienti a metódy: Do pilotnej štúdie bolo zaradených 17 pacientov s histologicky verifikovaným adenokarcinómom rekta v klinickom štádiu II a III podľa IUCC. Odpoveď na liečbu bola hodnotená klinicky pomocou transrektálnej untrasonografie a CT MRI pred a po liečbe a histopatologicky pomocou TRG (Tumor Regression Grade) podľa Mandarda. Pacienti s TRG 1 2 boli zaradení do skupiny respondérov a pacienti charakterizovaní TRG 4 5 tvorili skupinu nonrespondérov. Použili sme nízkohustotné oligonukleotidové čípy nesúce sondy pre detekciu 440 génov. Výsledky: K identifikácii génov rozdielne exprimovaných medzi dvoma skupinami pacientov sme použili t test a metódu SAM (Significance Analysis of Microarrays) s výsledným počtom 8 génov signifikantne upregulovaných u nonrespondérov (RB1, RBBP4, HYOU1, JUNB, MDM4, CANX, MMP2, TCF7L2). Záver: Po rozšírení súboru, validácii výsledkov na úrovni mRNA metódou qRT PCR a imunohistochemicky na proteínovej úrovni, by tieto sady génov mohli slúžiť k individualizácii terapie pacientov s lokálne pokročilým karcinómom rekta.
In English
Backgrounds: Neoadjuvant concomitant chemoradiotherapy has become a standard treatment of locally advanced rectal adenocarcinomas (LARA). It can reduce tumor volume, thus increases a feasibility of sphincter-sparing surgery, shows less acute toxicity, improves local control rate. It is based on fluoropyrimidines (5-fluorouracil, capecitabine) with concurrent radiotherapy. The aim was to evaluate the capability of gene expression signatures to identify nonresponders (NR) pretherapeutically. Patients, methods: 17 patients with LARA, clinical stage II, III according to IUCC were enrolled into our pilot study. Response to therapy was determined clinically by transrectal ultrasonography and CT/MRI before and after therapy and histopathologically by TRG (tumor regression grade) according to Mandard. Patients with TRG 1-2 were included to responders group (R) and patients with TRG 4-5 composed NR group. Gene expression levels of 440 genes were obtained by low-density oligonucleotide microarrays. Results: Gene expression data analysis based on SAM (Significance Analysis of Microarrays) and t test methods identified 8 genes (RB1, RBBP4, HYOU1, JUNB, MDM4, CANX, MMP2, TCF7L2) significantly upregulated in NR. Conclusion: Validation of identified changes on the mRNA level (Real-Time PCR) and on protein level (immunohistochemistry) is ongoing. We suggest that low-density oligonucleotide microarray technology could contribute to individualize the therapy of patients with LARA.