P O S U D O K dizertačnej práce Mgr. Lucie Svancarovej "Obyčejná moudrost v životním příběhu" Dizertačná práca sa tradične člení na teoretickú a výskumnú časť. Teoretickú časť reprezentuje široký záber do riešenej problematiky. Dizertantka sa orientovala na analýzu viacerých aktuálnych aspektov prežívania múdrosti. Vyzdvihla najmä pôsobenie múdrosti v životnom príbehu, symboly a symbolické chápanie múdrosti. Zdôraznila význam múdrosti pri prežívaní integrity proti zúfalstvu. Vyzdvihla však aj pozitívne aspekty múdrosti či už pri prežívaní radosti, alebo snahy o rovnováhu, prípadne zralosti myslenia. Pozoruhodné je aj napojenie autorky na zdroje spiriruálnej inteligencie. V tomto smere sa autorka prikláňa k pomerne širokému vymedzeniu - od biblickej múdrosti až po ekologickú vzdelanosť (nejde o príliš široké rozpätie?). V tomto kontexte dizertantka kladie aj otázku, ktorá pri prvom čítaní pozorovateľovi doslova vyrazí dych, "Jak dojít moudrosti?". (Kapitolka má logickú štruktúru avšak aká jej validita?). Pri všetkej úcte k prof. Sternbergovi, jeho vymedzenie sa orientuje skôr na kritické myslenie než na múdrosť. Napríklad návod "poučte študentov, aby mysleli dialekticky" mi pripadá skôr ako ideologický postulát než reálny postup. Tieto trendy snáď môžu prispievať ku kultivácii osobnosti alebo k hľadaniu zmyslu (V. Frankl). Proste mám dojem, že v tejto subkapitolke si dizertantka celkom dobromyseľne "podložila nohu" - obsahové zvládnuť aspoň v náznakoch túto časť, by pravdepodobne vyžadovalo niekoľko hrubých zväzkov. Výskumná časť práce je orientovaná na viaceré výskumné analýzy. Dizertantka organizovala predvýskum idiografickej orientácie, ktorú predstavovala odpoveď na otázku evokujúcu kognitivně hľadanie ("Máte nejakú myšlienku, posolstvo alebo niečo takého, na čo ste vo svojm živote prišiel?"). Výpovede probandov sú spracované pomerne detailne a navodzujú primeraný prístup k problémom. Spoločné aspekty jednotlivých vymedzení dizertantka adekvátne zovšeobecnila. Vlastná výskumná časť bola spracovaná prostredníctvom naratologického rozboru vyprávaných životných príbehov. Autorka sa prikláňa k modelu Kenyona a Randalla, že "všetci sme múdri" (čiže preferuje skôr "plebejskú" a antielitársku teóriu múdrosti (čo je z výskumného hľadiská výhodné - ťažko výskumné skúmať múdrosť, ak ju vymedzíme ako nedostihnuteľnú kvalitu). Pri tvorbe výskumných paradigiem sa dizertantka zamerala na hypotetické vymedzenie kritických oblastí v živote skúmaných probandov. V tejto časti práce sa autorka sústredila na analýzu kľúčových momentov prežívania jednotlivých probandov. Výskumná časť práce je spracovaná na 140 stranách, čo možno z proporčného hľadiska (teoretická versus praktická časť) pokladať sa nadštandartný prístup. Autorka sa orientovala najmä na možnosť prostredníctvom naratologického rozboru vyprávaných životných príbehov. Zvolila naratologícký prístup C. Moustakasa. Vo svojich výskumných zámeroch sa orientovala na sedem ľudí vo vekovom období 68 - 86 rokov. Ich výpovede detailne analyzovala. Svoju pozornosť zamerala na životné kapitoly, kľúčové udalosti, významných ľudí, budúce plány, stresy a problémy, tzv. osobnú ideológiu a priebeh životných tém. Závery sú formulované triezvo a kriticky porovnané s výskumami iných autorov. Dosiahnuté výsledky možno označiť za teoreticky i prakticky prínosné. Pri ich interpretácii dizertantka použila pomerne široký rozsah relevantnej literatúry (123 titulov). Z významnejších autorov prehliadla snáď len A. Assmannovú, ktorej kolektívna monografia "Weisheit. Archäologie der Literatischen Kommunikation", by pravdepodobne prispela k detailnejším interpretáciám. Pri celkove pozitívnom hodnotení pripájam aj pripomienky, prípadne námety pre prípadné pokračovanie: -s. 103 - obávam sa, že tvrdenie o jednoznačnom vzťahu medzi múdrosťou a šťastným detstvom je na základe zovšeobecnenia siedmich probandov snáď príliš odvážne (aj keď ho podopiera Ardeltová). Domnievam sa tiež, že múdry človek nemusí mať vždy automaticky dobré vzťahy so svojim okolím. V reálnom živote môže dochádzať k situáciám, v ktorých človek odmietajúci sa správať nasilu "sociálne" (alebo sociálne žiaduco), okolie mu preto nerozumie a on dáva prednosť izolácii. - pri spracovávaní a najmä zovšeobecňovaní jednotlivých rozprávaní by pravdepodobne výdatne pomohol typologický prístup, aký propagovala A. Assmannová (napríklad múdrosť ako zdravý rozum, múdrosť ovládnutia kozmu, múdrosť ako skúsenosť a relativita múdrosti). - aký je podľa dizertantky zástoj kognicií (reprezentovaných napríklad prostredníctvom inteligencie) pri kultivácii múdrosti? - nakoľko je podľa dizertantky reálne učenie múdrosti, ako ho navrhuje R. Sternberg? Neprekrýva sa miestami s hľadaním zmyslu V. Frankla, ktorý sa tejto problematike venuje predsa len systematickejšie? - recenzent navrhuje, aby autorka zvážila pojem "obyčajná" múdrosť (zaužívaná je praktická a teoretická), prípadne každodenná. Záver Dizertačná práca Mgr. Lucie Svancarovej "Obyčejná moudrost v životním příběhu" po obsahovej i formálnej stránke zodpovedá náročným podmienkam. Autorka aktívne pracovala s teóriou, zvládla technolóogiu výskumnej práce, využila relevantnú literatúru a adekvátne spracovala získané poznatky, ktoré sú využiteľné nielen v teórii, ale aj pri riešení praktických aspektov kultivácie osobnosti. Práca sa plynule číta, má logickú následnosť a vyúsťuje v primerané zovšeobecnenia. Celkove možno konštatovať, že dizertantka preukázala tvorivé schopnosti v danej oblasti výskumu a spĺňa požiadavky štandartne kladené na dizertačné práce v danom odbore. Prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc.