Diplomová práca skúma, ako slovenská kultúrna obec vníma
ohrozenie svojej autonómie v kontexte kultúrno-politickej krízy
rokov 2023–2025 a aký model vzťahu medzi štátom a kultúrnou
sférou považuje za legitímny. Prostredníctvom kvalitatívnej
prípadovej štúdie s embedded dizajnom — zahŕňajúcej Otvorenú
kultúru ako hlavný prípad a tri vložené sub-cases (Slovenská
národná galéria, Kunsthalle Bratislava, Inštitút kultúrnej
politiky). Práca analyzuje mechanizmy inštitucionálnej
destabilizácie, dynamiku kolektívnej mobilizácie kultúrnej obce
a štrukturálne limity jej odporu. Dátovú základňu tvorí šesť
polostrukturovaných rozhovorov s aktérstvom kultúrnej obce
triangulovaných s inštitucionálnymi dokumentmi, legislatívnymi
zmenami a výstupmi občianskych iniciatív. Cieľom práce je
identifikovať spoločné vzorce naprieč prípadmi a formulovať
implikácie pre inštitucionálny dizajn kultúrnej politiky,
diverzifikáciu financovania kultúry a formy kolektívnej
organizácie kultúrnej obce.