Psychológia imerzívnej virtuálnej reality (ďalej iba VR) je
vynárajúca sa perspektívna oblasť výskumu aj aplikácie
psychologických poznatkov pre mnohé oblasti ľudskej činnosti.
Táto oblasť nie je v dôsledku svojho nedávneho vynorenia
uspokojivo prebádaná, čo je dôvodom aj motiváciou pre jej
podrobnejšie skúmanie. Podľa predpokladov bude v nasledujúcich
rokoch tento smer podliehať markantnému pokroku a zariadenia
imerzívnej VR sa stanú bežnou súčasťou našich životov. Budú
zasahovať do oblastí ako sú edukácia, rehabilitácia, terapia,
tréning, medziľudská komunikácia, kolaboratívna práca, zábava
alebo relaxácia. V tejto diplomovej práci sa zameriavame na
všeobecné možnosti použitia imerzívnej VR v psychológií a na
špecifické využitie pre relaxáciu a navodenie stavu
psychofyziologického uvoľnenia, pričom ju v tomto ohľade
porovnávame s neimerzívnou VR. Cieľom teoretickej časti je
uviesť čitateľa do a poskytnúť prehľad o problematike
imerzívnej VR, popísať technologické možnosti a využitie v
psychológií. Od všeobecných poznatkov o imerzívnej VR prejdeme
ku špecifickým poznatkom týkajúcim sa relaxácie. Vo výskumnej
časti sa zameriavame na porovnanie účinku relaxácie v
imerzívnej VR a neimerzívnej VR na psychofyziologické
uvoľnenie. Porovnávame zobrazovanie relaxačnej scenérie v HMD
(head-mounted display) so zobrazovaním na klasickom LCD
(liquid-crystal display) a sledujeme vplyv na mieru navodeného
psychofyziologického uvoľnenia, na pozitívne emócie a na
fyziologickú inhibíciu. Výskumný súbor tvorilo 40
participantov, ktorí boli náhodne rozdelený do dvoch
experimentálnych skupín. Jedna skupina podstúpila relaxáciu za
podpory audio narácie dychového cvičenia v imerzívnej VR a
druhá skupina v neimerzívnej VR. Cieľom bolo preskúmat účinnosť
týchto dvoch typov zobrazenia na stav psychofyziologického
uvoľnenia pred a po relaxácií. Ďalším cieľom bolo porovnať
účinok relaxácie v imerzívnej a neimerzívnej VR na veľkosť
navodenej zmeny psychofyziologického uvoľnenia. Ukázalo sa, že
relaxácia v imerzívnej VR aj relaxácia v neimerzívnej VR boli
signifikantne účinné vo zvyšovaní pohody a znižovaní
impulzívnosti, nepokoja, úzkosti a krvného tlaku. Relaxácia v
neimerzívnej VR navyše vplývala aj na signifikantné zvýšenie
tepovej frekvencie u participantov, čo u imerzívnej VR
nenastávalo. Veľkosť zmeny psychického a fyziologického stavu
participantov porovnaná medzi relaxáciou v imerzívnej VR a
neimerzívnej VR nebola štatisticky významná. V diskusií
pojednávame o tom, čo mohlo byť limitom psychofyziologického
uvoľnenia v imerzívnej VR.