Hlavným cieľom bakalárskej práce bude zhodnotiť úlohu rybolovu vo vývoji vzťahu Islandu a Európskej únie. Vychádzajúc z historického významu tohoto sektora v rámci špecifického islandského exportu so zohľadnením zníženia závislosti islandskej ekonomiky na rybolove pozorovanej v posledných rokoch je zámerom práce skúmať formulovanie oficiálnych islandských postojov voči Spoločnej politike rybolovu EÚ, ako aj ich domáce korene v politike, záujmových skupinách či verejnosti. Ďalším cieľom bude na pozadí súčasných prístupových rokovaní zhodnotiť možné výhody a nevýhody pre obe strany v oblasti rybárskej politiky v prípade začlenenia Islandu do štruktúr EÚ a predstaviť tak možné tendencie vývoja vzťahu Islandu a EÚ s ohľadom na rybolov do budúcnosti.

Literatúra:
Asgeirsdottir, A.: Who Gets What? Domestic Influences on International Negotiations Allocating Shared Resources. Albany: State University of New York Press 2008.

Bjarnason, M.: The Political Economy of Joining the European Union: Iceland's Position at the Beginning of the 21st Century. Amsterdam: Amsterdam University Press 2010.

Ingebritsen, Ch.: The Nordic States and European Unity. Ithaca: Cornell University Press 1998.

Thorhallson, B.: Iceland and European Integration: on the edge. New York: Routledge 2004.

Comments by Iceland regarding the Green Paper on the Reform of the EU Common Fisheries Policy, 26.1.2010.

Európska Komisia: Zelená kniha: Reforma spoločnej rybárskej politiky, 22.4.2009.

Úradný vestník Európskej únie C 26 E: Správa o pokroku Islandu za rok 2010; Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. apríla 2011 o správe a pokroku Islandu za rok 2010., 2.10.2012.