V tejto práci sa zameriavame na štúdium javov spojených s
šírením vlnenia, konkrétne skladania (interferencie) a ohybu
(difrakcie) vlnenia. K dosiahnutiu tohto cieľa sme zostavili
experimenty, ktoré ilustrujú javy z každodenných situácií,
napríklad interferencie vĺn na vodnej hladine. Špeciálnu
pozornosť venujeme digitálnej fourierovskej holografii, ktorá
odpovedá Fraunhoferovej difrakcii na modulátore svetla
popísanom programovateľnou fázovou funkciou priepustnosti.
Fraunhoferov difrakčný integrál sme odvodili z princípov
fourierovskej optiky pomocou vhodne zvolených priblížení, ktoré
následne podrobne analyzujeme Tento integrál sme využili na
analýzu limitácií zobrazovacích schopností priestorového
modulátoru a navrhujeme postup optimalizácie výpočtu funkcie
priepustnosti.