Bakalárska práca stavia na výskume M. D. Corbin, ktorá analyzovala stratégie legitimizácie spirituality vo vede pomocou psychedelík a jednou z týchto stratégií je meranie mystického zážitku u respondentov po ich užití. Výskumy využívajúce túto stratégiu tvoria primárne dáta tejto práce. Prvá výskumná otázka znie: Akými spôsobmi sa legitimizuje koncept mystickej skúsenosti vo výskume psychedelík? Bádanie Corbin rozširujem okrem nových dát za poslednú dekádu aj o skúmanie opačného legitimizačného vzťahu. Postulujem hypotézu, že nie len psychedeliká legitimizovali výskum mystiky, ale aj mystika legitimizovala výskum psychedelík. Druhá výskumná otázka znie: Ako konkrétne empirické výsledky analyzovaných výskumov ďalej ovplyvňujú a vytvárajú ďalšiu paradigmu výskumu vzťahu psychedelík a mystickej skúsenosti? Spoločne tieto otázky zodpovedajú problém „načo je nám mystika“ ako na legitimizačnej úrovni, tak na úrovni teoretického prínosu mystickej skúsenosti pre výskum psychedelík. Pred samotnou analýzou výskumov pomocou nástrojov diskurzívnej analýzy podľa P. Geeho sa v teoretickej časti zameriavam na kontexty stigmatizácie psychedelík a problematizujem teóriu mystiky W. T. Stacea, z ktorej sú derivované škály pre jej meranie. Postulujem preto druhú hypotézu, že škály pre meranie mystiky sú interpretovateľné ako škály merajúce subjektívne účinky psychedelík bez straty logickej konzistencie analyzovaných výskumov. Výsledky výskumu potvrdili tvrdenie Corbin o tom, že mystický zážitok sa v akademickom diskurze legitimizoval najmä vďaka psychedelikám, no poukázali i na to, že po úspešnom etablovaní sa mystický zážitok slúžil ako účinný legitimizátor psychedelického výskumu, avšak nie je schopný poskytnúť explanáciu efektov psychedelík. Ako riešenie tohto problému preto navrhujem interpretovať mystické škály tak, ako navrhuje druhá hypotéza, nakoľko takáto interpretácia je konzistentná s empirickými výsledkami analyzovaných výskumov. Pre vysvetlenie efektov psychedelík navrhujem zamerať sa na reduktívne, ale dobre teoretizované psychologické premenné.