Starnutie môže byť charakterizované ako s vekom sa zvyšujúca
pravdepodobnosť smrti  s následkom zhoršovania prakticky
všetkých funkcií organizmu. Zatiaľ čo štúdie na modelových
organizmoch presvedčivo preukázali rolu poškodenia DNA, a
predovšetkým dvojvláknových zlomov DNA (DSB), ako jednu z
hlavných príčin starnutia, štúdie skúmajúce vplyv bežnej
variability v génoch zodpovedných za opravu DSBs na starnutie a
mortalitu, prakticky neexistujú. Táto longitudinálna štúdia
preto analyzuje vplyv štyroch bežných polymorfizmov (rs2155209
C/T, rs7963551 G/T, rs17105278 C/T, rs2735383 C/G) v štyroch
génoch (MRE11A, RAD52, RAD51B, NBS1) účastniacich sa opravy
DSBs na riziko smrti, adjustované na vek a iné relevantné
premenné, v kohorte pacientov s  definovanými
kardiovaskulárnymi problémami. Výsledky ukazujú, že rs7963551
G/T polymorfizmus v géne RAD52 je asociovaný s robustným 42%
signifikantným zvýšením rizika smrti  v porovnaní s
homozygotmi GG a TT (HR = 1,42; 95% CI : 1,06–1.91; p = 0,018).
Závery tejto štúdie podporujú predpoklad, že účinnosť opráv
DSBs ovplyvňuje rýchlosť starnutia u ľudí, čo robí dráhy,
podieľajúce sa na ich oprave, špeciálne zaujímavé pre prípadné
modulácie.