U myši domovej ako sociálne žijúceho živočícha je reprodukčný
úspech samcov daný ich postavením v hierarchickom spoločenstve,
deme. Toto postavenie je určené na základe výsledkov
agresívnych interakcií. Agresivita sa javí ako adaptívny znak,
dôležitý z hľadiska formovania štruktúry a dynamiky myších
spoločenstiev. Rozdiely v agresivite sa môžu podieľať na
asymetrickom toku génov medzi čiastočne izolovanými demami,
populáciami ale aj poddruhmi. V Európe sa vyskytujú dva
poddruhy myši domovej Mus musculus domesticus a M. m. musculus.
Oba tieto poddruhy sa líšia v úrovni agresívneho prejavu,
pričom Mus musculus domesticus je výrazne agresívnejší.V mieste
ich kontaktu vznikla sekundárna hybridná zóna, ktorá sa tiahne
od Škandinávie až k Čiernemu Moru. Poskytuje nám jedinečnú
možnosť nahliadnuť do procesu vzniku nových druhov-speciácie.
Odchytom myší a pomocou molekulárnych markrov sme sa pokúsili
čo najpresnejšie lokalizovať priebeh hybridnej zóny. Už počas
staršieho výskumu bol objavený atypický prechod muskuloidného Y
chromozómu v Česko – Bavorskom transekte. Vytvorením inbredných
kmeňov myší, odvodených z pôvodných populácií z okraja
hybridnej zóny, so zachovaným poddruhovo čistým genotypom aj
fenotypom sme získali možnosť nahliadnuť do genetického pozadia
agresivity divokých myší. Metódou adopcie mláďat medzi kmeňmi
sme potvrdili, že rozdiely v agresivite medzi poddruhmi sú dané
hlavne geneticky a je možné ich používať na hľadanie
genetických korelát. Pomocou krížení medzi kmeňmi a vytvorením
konzomických hybridov so substituovaným Y chromozómom sme
zistili, že v genetickom pohľade na agresivitu hrajú hlavnú
úlohu autozómy, prípadne chromozóm X. Vplyv Y chromozómu na
agresivitu v hybridnej zóne je diskutabilný.