Táto práca mala za úlohu sledovať vplyv Leoša Janáčka na
slovenského skladateľa,radiaceho sa do obdobia slovenskej
hudobnej moderny Eugena Suchoňa, ktorý je podľa hudobnej
kritiky slovenskej, českej ale i zahraničnej, najviac badateľný
v jeho opere Krútňava a najčastejšie je zrovnávaný s Janáčkovou
operou Její pastorkyňa.Táto práca, zahrňuje do jedného celku i
doterajšie poznatky, pojednávajúce o tejto problematike, ktoré
začali vznikať od doby slovenskej premiéry Krútňavy v roku
1949, až po dnešok. Krátkym exkurzom nahliada i do rozvoja
slovenskej opery pred Suchoňom a objasňuje otázky snáh
slovenských skladateľov o vznik slovenskej národnej opery. Obe
opery sú podobné z hľadiska námetu. Autori vychádzajú z
literatúry realizmu. Zobrazujú dedinské prostredie, ktoré
spájajú podobné motívy. Sú to motívy žiarlivosti, vraždy a
odpustenia. Z hudobného hľadiska sa práca zameriava na ľudovú
pieseň, ktorá je v oboch operách reprezentovaná a pomocou ich
analýzy, sa snažíme nájsť spoločné znaky vo vyjadrovacích
hudobných prostriedkoch, ktoré sú najviac badateľné vo využití
sekudkvartovej a kvartsekundovej melodiky. Rozdielna je tiež
orchestrálna sadzba. Suchoň svojou faktúrou pripomína
novákovský-strausovský orchester, zatiaľ čo Janáčkov orchester
zneje oveľa komornejšie. Aj keď je medzi oboma operami 40 ročný
rozdiel, je Krútňava viac spätá s oblasťou rozšírenej tonality
a s modálnou hudbou.