Posudek bakalářské diplomové práce Název práce: Pohled na stravu antických atletů. Studijní obor: Autor/ka práce Vedoucí práce: Oponent/ka: Mediteránní studis Dáša Andréová PhDr. Jiří Kouřil, PhD. Mgr. Marek Meško, M.A., PhD. Předkládaná práce je hodnocena 1. Z hlediska obsahového záměru, naplnění zadání a zpracování předepsané literatury 2. Z hlediska požadavků na jazykovou správnost (pravopisné a jiné jazykové chyby) 3. Z hlediska požadavků na formální úpravu, požadovaný rozsah, dodržování citačních norem, odkazy a bibliografii 4. Připomínky, náměty, otázky k rozpravě: Bakalárska diplomová práca kolegyne D. Andréovej sa snaží podať ucelenú odpoveď na otázku, aká bola vlastne strava antických atlétov. Práca sa vyznačuje logickou štruktúrou a pokiaľ môžem posúdiť, aj spisovným jazykovým prejavom, hoci sa tam vyskytujú určité zvláštne spojenia ako napríklad "masový sex" na s. 11 (sú tým myslené sexuálne orgie?). Veľmi poctivo a pozitívne vyznieva snaha bakalarantky poskytovať originálnu formu gréckych a latinských termínov, ktorú je potrebné vyzdvihnúť. Takisto poznámkový aparát a zoznam použitej literatúry sú veľmi poctivo a podrobne spracované. Predsa len však je nutné tejto práci vytknúť niekoľko nedostatkov. Po prvé, text tejto práce nie je až tak plynulý ako naznačuje osnova práce a odzrkadľuje sa v ňom boj o obsahovo relevantné naplnenie jednotlivých kapitol a podkapitol. Niektoré pasáže sa bohužiaľ ponášajú na vety vytiahnuté z použitej literatúry, niekedy v pôvodnej a niekedy v parafrázovanej podobe, a z nich poskladané ako mierne chaotická mozaika. Občas je možné registrovať pomerne veľké odchýlky od základnej témy. Text tým pádom nepôsobí uceleným dojmom, a občas nieje zreteľné, kde leží hlavná myšlienka určitého odstavca, či podkapitoly. Nekoherentnosť textuje možné demonštrovať už v úvode, kde sa úplne zbytočne nachádza pomerne rozsiahly exkurz o mediteránnej strave, ktorý by mohol byť bez problémov zaradený až na začiatok kapitoly 2, kde nájdeme popis bežnej stravy antických Grékov. Na začiatku kapitoly 4 zas nájdeme dva krátke odstavce popisujúce obsah a štruktúru celej kapitoly aj s krátkym náčrtom použitej metodológie, avšak podobné informácie by mali byť zaradené niekde v rámci úvodu práce. Podobne, pri popise stravy antických atlétov začínajúcom v kapitole 2 síce jestvuje výpočet rôznych druhov stravy, ale na jeho konci chýba akési priebežné zhrnutie, ktoré by poslúžilo ako dobře výborně velmi dobře východisko druhej časti práce, kde následne v 4. kapitole dochádza k zhodnoteniu stravovacích režimov antických atlétov z hľadiska dnešnej modernej doby. V tejto kapitole sa čitateľ dozvedá rôzne komentáre ohľadom antickej stravy (napríklad jej zloženie, výskyt vitamínov, a odhadovanú kalorickú hodnotu), ale k celkovému jej hodnoteniu a prípadnému porovnaniu so stravou dnešných atlétov v analogických športových disciplínách bakalarantka podľa môjho názoru bohužiaľ nedospela a nenaplnila tak úplne jej ciele. Ako typický príklad môže poslúžiť v práci viac krát zmieňovaný Milón z Krotónu, v podstate antický archetyp ťažkého atléta a jeho stravovacie návyky. Bakalarantka sice uvidela dobové antické komentáre pokúšajúce sa vysvetliť obrovské množstvá stravy, ktoré tento atlét konzumoval, ale moderné teórie k vysvetleniu tohoto fenoménu už v jej texte chýbajú (okrem poznámky o tom, že s ohľadom na nutrične hodnoty šlo o vyváženú stravu). Po druhé je v práci dosť zjavná určitá neistota, ako správne citovať a dokladať použité zdroje. Zdá sa, že na niektorých miestach bakalarantka cituje zdroj pre každú jednu vetu (ale vždy len jeden, čo je tiež trochu podivné), a na niektorých miestach zase odkazy na literatúru podľa môjho názor vyslovene chýbajú. Taktiež chýbajú vysvetlenia určitých pojmov, napríklad druhov tráv používaných Skýtmi na zvýšenie výdrže koni (s. 22). Na iných miestach uvádza svoj vlastný preklad citovaných pasáží zo sekundárnej anglickej literatúry, čo je možné považovať za zbytočné. Na záver ešte niekoľko poznámok k použitej literatúre, ktorá je, ako už som spomenul vyššie, chvályhodné bohatá. Predsa len však musím vyjadriť pochybnosť nad tým, ako veľmi je relevantný napríklad autor Václav Sábl a jeho publikácia o olympijských hrách, ktorá vyšla v roku 1968, a jeho ďalšia publikácia o antickom Grécku a Ríme z roku 1960. Používanie podobných publikácií potom vedie prevzatiu už zastaralých názorov (napríklad o gladiátorských hrách), že sa jednalo o zápasy na život a na smrť (s. 15). Ako námet k rozprave navrhujem, aby bakalarantka podrobnejšie vysvetlila svoje tvrdenie, že počiatky olympijských hier siahajú do dôb ešte před príchodom prvých gréckych kmeňov na Peloponéz (s. 13). Celkový návrh hodnocení: dobře V Brně dne 6. července 2021 Mgr. Marek Meško, M.A., PhD.