Zimbardo a psychológia zla

Philip Zimbardo vysvetľuje sociálno-psychologické faktory zla v tejto prednáške (je tam môžnosť nastaviť si české titulky) - je to prednáška, z ktorej čerpali aj Vaši kolegovia v prezentácii.
Koho by bližšie zaujímal svetoznámy Stanfordský experiment, môžete sa pozrieť sem.
Zimbardo pred rokom poskytol rozhovor pre Českú pozici, kde sa vyjadruje napríklad k téme etiky výskumu, ale aj k súčasnému svetovému dianiu. 

Milgramov experiment

Experiment Stanleyho Milgrama o poslušnosti autorite je výstižne zhrnutý tu.


Banalita zla

Banalita zla je koncept filozofky a novinárky Hannah Arendt, ktorá bola prítomná na procesoch s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme. Originálne nahrávky týchto procesov sú dostupné tu. Arendt je autorkou knihy Eichmann v Jeruzalémě: Zpráva o banalitě zla. Arendt argumentuje podobne ako Bauman, že zlo páchané počas holocaustu nebolo výsledkom fanatizmu alebo sadizmu, ale malo banálnu povahu - banálne zlo spočíva vo vykonávaní rozkazov nadriadených, je ošetrené zákonom, je záležitosťou každodenného života a zároveň ho umožňujú tie faktory, ktoré sú prítomné aj v našich každodenných životoch.

Etnometodológia

Spomínaný Harold Garfinkel a jeho etnometodológia.

Prikladám ešte krátku vtipnú ukážku, ako taká etnometodológia môže vyzerať v praxi:

A: Ahoj, Ray. Ako sa darí tvojej priateľke?
B: Čo myslíš tím ,,Ako sa darí“? Myslíš duševne alebo fyzicky?
A: Mám proste na mysli to, ako sa jej darí? Čo sa to s tebou deje? (Vyzerá naštvane)
B: Nič. Len mi lepšie vysvetli, čo presne myslíš.
A: Nechajme to tak. Ako to vyzerá s tvojou prihláškou na medicínu?
B: Čo myslíš tým „ako to vyzerá“?
A: Ty vieš, čo myslím.
B: Naozaj neviem.
A: Čo to s tebou je? Si chorý?

Video z experimentu na Georgie Southern University o "nič nerobení" nájdete tu. Video ukazuje, ako nerobiť nič (a to predovšetkým na verejnom mieste) znamená vždy robiť niečo - využívať istý repertoár gest, pohybov, činností, ktoré sú nám známe a ktoré očakávame aj od druhých. Skúste sami pozornovať svoje okolie napríklad na zastávke autobusu alebo na vlakovej stanici - ako sa druhí ľudia na týchto miestach správajú? Je toto správanie niečím typické? Narušuje niečo danú situáciu? 
Takéto cvičenie nás môže viesť k zamysleniu nad tým, či k hraniu rolí dochádza vždy s nejakým účelom (tak ako Molierov Taruffe manipuloval dojem, aby sa votrel do priazne Orgona) alebo role, ktoré hráme, činia život v spoločnosti vôbec môžným - do istej miery prehľadným a predvídateľným.


Youtuberi
K fenoménu youtuberstva sa predpokladám ľahko dostanete aj sami. Tu sú napríklad už diskutované ranné rutiny. V tejto súvislosti upriamte pozornosť na koncepty fasáda, scéna a zákulisie - čo je scénou a zákulisím v každodennom živote a čo v týchto videách? Čo by ste vedeli povedať o rolách, ktoré sú tu hrané? Na základe čoho sú tieto predstavenia pre publikum zrozumiteľné a ako sa v nich prejavuje idealizácia alebo dramatizácia?

Neúspešný pokus o prevrat v Turecku
Odkaz na článok s videom zo CNN, ktoré nám dnes púšťali Martina a Jan v rámci svojej prezentácie. Štátny tajomník Kerry rozpráva o pokuse o prevrat v Turecku. Pokus o prevrat v Turecku môže byť interpretovaný ako prejav rebélie (ako to dnes zaznelo počas prezentácie) - kritika toho, čo je považované za kultúrne definované ciele a legitímne prostriedky a snaha nastoliť nové ciele (väčší dôraz na ľudské práva, demokraciu) a prostriedky (eliminácia korupcie, transparentnosť). V prípade tureckého prevratu zostáva však nejasné, kto presne za ním stojí a tým aj to, aké nové kultúrne ciele a prostriedky by mal prevrat nastolovať. 

Trumpisti
V aktuálnom čísle Respektu vyšiel článok od Jiřího Soboty, ktorý vykresľuje profil typického priaznivcu Donalda Trumpa. Kto sú ľudia, ktorí za ním stoja a čo majú spoločné? Aké je ich postavenie v rámci spoločenskej štruktúry? Vedú pre nich dostupné prostriedky k naplneniu kultúrne definovaných ašpirácií? Môže stáť práve disociácia medzi cieľmi a prostriedkami za ich pocitmi frustrácie? A čo môže Trumpova kandidatúra vypovedať o našej spoločnosti? 

Zero waste
Video o spôsobe života bez produkcie odpadu (na internete sa dá nájsť množstvo ďalších zdrojov). Koncept zero waste môžeme chápať ako formu inovácie. Je to alternatívny spôsob života, ktorý sa objavuje v súvislosti s väčšou problematizáciou spotrebného správania a poukazovaním na ekologickú záťaž, ktorú spotreba prináša.

Filmové zobrazenie úniku
Film aj literatúra ponúkajú množstvo príbehov ľudí, ktorí rezignovali na kultúrne definované ašpirácie aj legitimizované prostriedky k ich dosiahnutiu. Namiesto nich si volia život mimo spoločnosti, stávajú sa pre spoločnosť cudzincami. Jeden z takýchto príbehov ponúka aj film Into the wild - Útek do divočiny, o ktorom sme diskutovali dnes na seminári. Romantizujúce zobrazenie úniku zo spoločnosti môže mať funkciu sociálnej kritiky. Pohľad cudzinca spochybňuje zaužívaný životný štýl, kultúrny tlak na úspech a dostupné prostriedky k jeho dosiahnutiu.

  Daniel Prokop o súčasnej mladej generácii: Rebelové, nebo věrné obrazy svých rodičů? 
Prokop, D. 2013. „Rebelové, nebo věrné obrazy svých rodičů?“ Člověk v tísni [Online] Dostupné z: https://www.clovekvtisni.cz/cs/clanky/rebelove-nebo-verne-obrazy-svych-rodicu

Michaela Pyšňáková o mainstreame a individualizme:
Pyšňáková, M. 2009. “’Konformní nekonformisté’ – konceptualizace současné podoby mainstreamové mládeže a její relevance pro sociologii mládeže” In: Sociální studia  6(3): 57-76.

Panoptikon podľa Benthama, Presidio Modelo (Cuba)

Štruktúry moci a gender
Atlétka Caster Semenya sa v roku 2009 stala majsterkou sveta v behu na 800 metrov. Jej nárok na medailu však bol okamžite spochybnený, kvôli jej „typicky mužskej“ postave. Začala sa o ňu zaujímať Medzinárodná asociácia atletických federácií a Caster musela podstúpiť testy, či je skutočne ženou a môže byť právoplatne ocenená v ženskej kategórií. V LOH 2016 Semenya vyhrala aj zlatú olympijsku medailu vo svojej disciplíne.
Jej príbeh je svedectvom o tom, ako  symbolické akty videnia a klasifikácie sveta (na výlučne ženský alebo mužský) sú základ pre vzťahy nadvlády (nutnosť podrobiť sa testom, testy ako legitimizácia víťazstva). 

Predstavy reálne vo svojich dôsledkoch
Na seminári sme spomínali aj sebanaplňujúce sa proroctvo alebo Thomasov teorém, ktorý hovorí, že definícia situácie je reálna vo svojich dôsledkoch. Podarilo sa mi nájsť článok o tom, aké dôsledky majú očakávania a predstavy učiteľov o svojich žiakoch.

Dekonštrukcia fenoménu svadby a zásnub
Adam Ruins Everything je séria videí, ktoré problematizujú to, čo sa nám môže javiť ako absolútne samozrejmé. Podobne ako Bourdieu ukazuje historický vývoj formovania štátu, v ktorom sa presadili isté formy videnia sveta ako dominantné, Adam vo videách odhaľuje, ako vznikol fenomén zásnubného diamantového prsteňa alebo predstava svadby ako honosnej slávnosti.

Príbeh normálneho človeka
Tu je úvodník Erika Taberyho, z ktorého čerpali Vaše kolegyne v prezentácii. Plus som Vám naskenovala aj celý článok z minuloročného Respektu - o pánovi, ktorý priniesol na demonštráciu šibenicu:

Spomínaný rozhovor s absolventkami Montessori školy nájdete tu. V súvislosti s Eliasovým textom môže byť podnetné zamyslieť sa nad tým, ako sa pri tomto type vzdelávania prejavuje vonkajší a vnútorný tlak, akými mechanizmami funguje a čím sa líši od štandardného vzdelávacieho procesu (na ZŠ, SŠ...). 

Prikladám ešte krátku ukážku z filmu Volný pád s Michaelom Douglasom v hlavnej úlohe - Ako to môže vyzerať, keď človek stratí v súčasnej spolonosti sebakontrolu a nechá priechod svojmu hnevu? Douglas v roli Williama Fostera zároveň predstavuje človeka, ktorý sa búri proti zabehnutému chodu spoločnosti a tlaku reťazcov previazanosti, viac k filmu tu.

Ivo Možný bol emeritným profesorom u nás na Katedre sociológie a zároveň zakladateľ a prvý dekan FSS. V roku 2015 získal cenu za vedecký prínos, tu si môžete prečítať rozhovor s ním, ktorý vznikol pri tejto príležitosti - o rodine a spoločenskej zmene.

Kolektívna pamäť domorodých Američanov - video ukazuje, čo si domorodí Američania vybavia, keď sa povie Christopher Columbus. Tzv. "malá" a "veľká" história tu na seba narážajú - Američania oficiálne oslavujú 12.10. štátny sviatok Columbus Day, zatiaľ čo pre určitú kolektivitu, vymedzenú enitcky a kultúrne, tento deň nesie úplne iné významy. 
Kolektívna pamäť a kolektívna identita sú vzájomne prepojené. Kolektívna identita ako pocit príslušnosti ku kultúrnej/etnickej/náboženskej/národnej skupine je tvorená aj kolektívnou pamäťou (tzn. interpretáciou minulosti z určitého uhla pohľadu). Zároveň táto kolektívna pamäť sa formuje na princípe príslušnosti ku kolektivite (tzn. ak sme v istom období alebo kontexte videní ako "oni"/ "tí druhí", mení to našu interpretáciu sveta, ktorá zároveň podmieňuje pohľad na udalosti minulé).

S interpretáciou minulosti operuje aj napríklad Rok Smíření. Oživuje minulé udalosti s cieľom niesť odkaz do budúcnosti:  "Brno se tak ukázalo jako sebevědomé město, které se dokáže přihlásit se ke své historii v evropském kontextu a kterému záleží na tom, kam dále směřuje" (citácia z webu). Pamäť je tak vždy zasadená do súčanosti - môže vzniknúť jedine v súčasnosti a býva oživovaná pre určité politické ciele.

Záverečná práca

Štruktúra

1. Hlavička v pravom hornom rohu: meno, dátum (prípadne UČO a predmet - Záverečná písomná práca). 
2. Názov - pomenujte svoje dielo
3. Jasné uvedenie témy hneď v úvode  
4. Rozpracovanie konceptu pomocou 3 zdrojov (teoretická časť)
5. Analýza príkladu na základe sociologickej znalosti z teoretickej časti (empirická časť)
6. Zoznam zdrojov
7. (Môžete používať podnadpisy)

 

Náležitosti

1. Koncept: odborný pojem alebo výstižná formulácia
2. Tri zdroje: dva z povinnej literatúry, jeden vlastný (odborný sociologický text - článok z odborného časopisu alebo kapitola z knihy)
3. Príklad: článok z novín/ časopisu/ beletria/ film/ seriál/ vlastné pozorovanie alebo skúsenosť
4. Rozsah 1000 slov (platí +/- 10 %), vrátane všetkého, teda aj zoznamu literatúry, nadpisu a hlavičky
5. Deadline 8.1. 2017 do polnoci 
6. Pomer teórie a analýzy príkladu musí byť vyvážený, ťažiškom práce je analýza príkladu
7. Všetky myšlienky z iných zdrojov musia byť odzrojované podľa citačnej normy Sociologického časopisu (viď Organizačné pokyny v IS)
8. Vecný akademický jazyk bez chýb a preklepov

• Nebojte sa kreativity, ale nezabudnite na to, že ste odborníci a odborníčky na danú tému, o ktorej píšete
• Nehodnotíte a nekritizujete (nepíšete ako by niečo malo byť), ale interpretujete a analyzujete - prinášate nový/ sociologický pohľad vec.