Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečenežská vojna (1083-1091)

MEŠKO, Marek. Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečenežská vojna (1083-1091) (The Renewal of the Byzantine Power in the Balkans During the Reign of Alexios I Komnenos. Second Byzantino-Pecheneg War (1083-1091)). 1st ed. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2012, 268 pp. ISBN 978-80-558-0101-8.

Basic information

• Original name: Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečenežská vojna (1083-1091)
• Name in Czech: Obnova byzantské moci na Balkáně za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečeněžská válka (1083-1091)
• Name (in English): The Renewal of the Byzantine Power in the Balkans During the Reign of Alexios I Komnenos. Second Byzantino-Pecheneg War (1083-1091)
• Authors: MEŠKO, Marek (703 Slovakia, guarantor, belonging to the institution).
• Edition: 1. vyd. Nitra, 268 pp. 2012.
• Publisher: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Other information

• Original language: Slovak
• Type of outcome: Book on a specialized topic
• Field of Study: 60101 History
• Country of publisher: Slovakia
• Confidentiality degree: is not subject to a state or trade secret
• Publication form: printed version "print"
• RIV identification code: RIV/00216224:14210/12:00062199
• Organization unit: Faculty of Arts
• ISBN: 978-80-558-0101-8
• Keywords (in Czech): Pečenehovia; Byzantská ríša; Byzantínci; 11. storočie; vojenské dejiny; pečenežsko-byzantská; vojna; Alexios I. Komnénos; nomádske etniká
• Keywords in English: Pechenegs; Byzantine Empire; Byzantines; 11th century; military; history; Byzantino-Pecheneg war; Alexios I Komnenos; nomadic people
• Tags: rivok
• Tags: International impact, Reviewed

Abstract

Monografia sa zaoberá vyvrcholením vzťahu medzi Byzantskou ríšou a nomádskym národom Pečenehov, ktoré nastalo koncom 11. storočia v rámci druhej byzantsko-pečenežskej vojny, a zároveň predstavuje pokus o zasadenie daných udalostí do kontextu obnovy moci Byzantskej ríše v období po bitke pri Mantzikerte roku 1071. Byzantská ríša v rámci diplomatických stykov nadväzovala dlhdobé vzťahy s rôznymi nomádskymi etnikami. Pečenehovia, nomádi tureckého (turánskeho) pôvodu, boli jedným z nich. Od konca 9. storočia do približne prvej tretiny 11. storočia boli Pečenehovia poväčšinou spoľahlivými byzantskými spojencami. Po roku 1027 sa táto situácia začala meniť a Pečenehovia sa stali pre byzantské územia na Balkáne trvalou hrozbou, najmä po roku 1046, kedy vo veľkom množstve prekročili dunajskú hranicu ríše a usadili sa na sever od pohoria Haimos. Najkritickejšou sa situácia stala v priebehu 80. rokov 11. storočia, kedy Pečenehovia podnikali nájazdy na juh do Makedónie a Trákie. Cieľom monografie je poskytnúť podrobnú analýzu týchto stretnutí na základe dobových prameňov a podrobne popísať a definovať jednotlivé fázy v poradí druhého a posledného byzantsko-pečenežského konfliktu. Dôležité je aj prehodnotenie chronologickej postupnosti kľúčových udalostí, ktorému sa v monografii dostalo zvýšenej pozornosti, pretože mnohé otázky zostali dovtedajším bádaním nedoriešené. Dôraz sa kladie aj na vojenské aspekty celého konfliktu, keďže táto vojna predstavovala bod obratu vlády cisára Alexia I. Komnéna. Vďaka porážke Pečenehov na jar 1091 pri Lebuniu v Trákii Alexios Komnénos dokázal obnoviť vojenskú prestíž a silu Byzantskej ríše, zabezpečil si vojensky územie Balkánu, a od tej chvíle mohol znovu nasmerovať svoju energiu a dôvtip na znovuovládnutie stratených byzantských území v Malej Ázii.

Abstract (in English)

This monograph deals with the climax of the relationship between the Byzantine Empire and the Pechenegs which took place towards the end of the 11th century within the second Byzantino-Pecheneg war. At the same time it constitutes an attempt to contextualize the aforementioned events in the process of power renewal of the Byzantine Empire during the period after the battle of Mantzikert in 1071. The Byzantine Empire sought to establish diplomatic relations with various nomadic peoples; the Pechenegs, for instance, were one of them. From the end of the 9th century up to the first third of the 11th century they mostly played a role of reliable Byzantine allies. After 1027 this situation started to change and the Pechenegs gradually became a serious threat to the Byzantine territory in the Balkans, and even more after 1046 when they crossed in huge numbers the Danube frontier of the empire and settled down north of the Haimos mountain range. But the situation became most critical during the 1080s when the Pechenegs were organizing deep inroads into the Byzantine provinces of Macedonia and Thrace. The aim of this monograph is to provide a detailed analysis of these clashes, based primarily on written sources, and also to define the respective phases of this second and last major Byzantino-Pecheneg military conflict. Equally important is the reassessment of the chronological order of key events because this task still requires increased attention. Furthermore, the emphasis is placed on the military aspect of this conflict since this war represents the turning point in the reign of Alexios I Komnenos. Due to the defeat of the Pechenegs at Lebounion in spring 1091 Alexios I Komnenos was able to renew the military prestige and power of the Byzantine Empire, to secure from the military point of view the control over the Balkans, and from this moment onwards he was free to redirect his energy and resourcefulness to recover the lost Byzantine territories in Asia Minor.