Športovanie handicapovaných - posttraumatický návrat k žitiu

BARDIOVSKÝ, Miloslav, Romana PÍTEKOVÁ a Vratislav MOUDR. Športovanie handicapovaných - posttraumatický návrat k žitiu. In Blahutková, M., Pacholík, V. Psychologie sportu v praxi 2012. Brno: Masarykova univerzita, Fakulta sportovních studií, 2012, s. 5-16. ISBN 978-80-210-5976-4.

Základní údaje

• Originální název: Športovanie handicapovaných - posttraumatický návrat k žitiu
• Název česky: Sportování handicapovaných - posttraumatický návrat k žití
• Název anglicky: Physical Training of Handicapped - Posttraumatic Return to Life
• Autoři: BARDIOVSKÝ, Miloslav (703 Slovensko), Romana PÍTEKOVÁ (703 Slovensko, garant) a Vratislav MOUDR (203 Česká republika, domácí).
• Vydání: Brno, Psychologie sportu v praxi 2012, od s. 5-16, 12 s. 2012.
• Nakladatel: Masarykova univerzita, Fakulta sportovních studií

Další údaje

• Originální jazyk: slovenština
• Typ výsledku: Stať ve sborníku
• Obor: Sport a aktivity volného času
• Stát vydavatele: Česká republika
• Utajení: není předmětem státního či obchodního tajemství
• Forma vydání: paměťový nosič (CD, DVD, flash disk)
• Kód RIV: RIV/00216224:14510/12:00063905
• Organizační jednotka: Fakulta sportovních studií
• ISBN: 978-80-210-5976-4
• Klíčová slova česky: trauma; pohyb; socíální opora; vztahová vazba; coping; hardness; paralympiáda LPH Londýn 2012
• Klíčová slova anglicky: trauma; movement; social support; social binding; coping; hardness; Paralympic Games in London 2012.
• Štítky: rivok
• Příznaky: Mezinárodní význam, Recenzováno

Anotace

Okamžitý post-traumaticky zmenený telesný aj zdravotný stav a sociálny status jedinca je osobnostne psychicky intenzívne dramaticky prežívanou a veľmi náročnou životnou situáciou. A 100% aj pre celú rodinu a blízke vzťahové osoby. Okamihom úrazu alebo z iných vážnych príčin sa človek s vážnym znevýhodnením (postihnutím) dostane do polohy „bezmocného“ dieťaťa, zlého starca, hostilného pacienta… S odstupom času veľmi zjednodušene a odľahčene = je to Pandorina skrinka traumatizovaného jedinca aj jeho rodiny. Patrí „to“ k prežitiu, „stráveniu“ a pochopeniu seba, JA, svojej osobnosti, vzťahov medzi členmi rodiny. Samozrejme a nevyhnutne prejdú skúškou naše vzťahy predúrazové! Niektoré (vzťahy) trvajú ďalej. Ako ľudia s handicapom, s „novým“ sociálnym statusom prirodzene nadväzujeme a vytvárame vzťahy nové. Nevyhnutne, samozrejme sme začlenení do spoločenstva handicapovaných. My, športujúci ľudia s poúrazovým handicapom (znevýhodnením, postihnutím) „berieme“ svoje bežné dennodenné žitie, vnímame a žijeme prirodzene, aktívne. Žijeme so starosťami, radosťami, s minulosťou, prítomnosťou a samozrejme s nádejami aj plánmi do budúcnosti. Máme vôľu, máme možnosti aj povinnosť žiť a byť človekom. Žiť s ľuďmi, žiť aj pre ľudí. Z osobných rozhovorov s ľuďmi na invalidných vozíčkoch uvádzam dôležitý poznatok: „Po úraze je nevyhnutne žiaduca, potrebná, prospešná psycholo-gická, psychoterapeutická individuálna a rodinná intervencia.“ Ako bývalý intaktný vrcholový hádzanár, teraz atlét, špičkový vrcholový športovec-vozíčkár pokladám šport a športovanie za jedinečnú formu post-traumatického rozvoja, návratu do života a sociálnej inklúzie.

Anotace anglicky

Immediate post-traumaticly changed physical and health condition as well as social status of person is dramaticly experienced and thus represents ordeal of life. That goes for whole family and close pearsons. Everyone with strong disability turns into „helpless“ child, vicious old man, hostile patient immediately after accident or some other occurence. It is – in a simplified way – Pandoras kabinet for traumatized person and it is family. It belongs to survival and acceptance or anderstanding of Self, enyones own personality and relationships between members of family. Our own relationships which we had before undergo an crucial test naturally. Some of them goes on. We build a new relationships as a handicapped person with „new“ social status. As such we belong to community of handicapped. We, as a physicly active people with an handicap, accept our usual daily life, we perceive, feel and live naturally, actively. We live with worries, pleasures, with past and presence and of course with hope and future plans too. We have free will, possibilities as well as responsibilities to live and to be an human. To live with people and for people. I reached important finding from my interviews with handicapped: „Psychological, psychoterapeutical personal and social intervention is necessarily needful, useful and profitable after an traumatic akcident. As former top handball player and as athlete and top sportsman on wheelchair nowadays – I consider sport and sport activities unique form of post-traumatic development and return to life and social inclusion.