Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania

KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT a Kateřina BATELKOVÁ. Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania. In 7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce,. 2015. ISBN 978-80-8152-319-9.

Základní údaje

Originální název

Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania

Název česky

Hodnocení náchylnosti území k sesuvům pro potřeby krizového řízení

Název anglicky

Assessment of land susceptibility to landsliding with respect to requirements of disaster management

Autoři

KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT a Kateřina BATELKOVÁ

Vydání

7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce, 2015

---

Další údaje

Jazyk

slovenština

Typ výsledku

Konferenční abstrakt

Obor

30305 Occupational health

Stát vydavatele

Slovensko

Utajení

není předmětem státního či obchodního tajemství

Organizační jednotka

Pedagogická fakulta

ISBN

978-80-8152-319-9

Klíčová slova česky

sesuvy, hodnocení rizika, včasné varování

Klíčová slova anglicky

landslides, risk assessment, early warning

Štítky

disaster management, forecast, Landslide, risk assessment

Příznaky

Mezinárodní význam, Recenzováno

---

Anotace

V originále

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.

Česky

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.

Anglicky

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.