Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania

KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT and Kateřina BATELKOVÁ. Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania (Assessment of land susceptibility to landsliding with respect to requirements of disaster management). In 7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce,. 2015. ISBN 978-80-8152-319-9.

Basic information

• Original name: Hodnotenie náchylnosti územia k zosuvom pre potreby krízového konania
• Name in Czech: Hodnocení náchylnosti území k sesuvům pro potřeby krizového řízení
• Name (in English): Assessment of land susceptibility to landsliding with respect to requirements of disaster management
• Authors: KOLEJKA, Jaromír, Petr RAPANT and Kateřina BATELKOVÁ.
• Edition: 7. medzinárodné geografické kolokvium, Danišovce, 2015.

Other information

• Original language: Slovak
• Type of outcome: Conference abstract
• Field of Study: 30305 Occupational health
• Country of publisher: Slovakia
• Confidentiality degree: is not subject to a state or trade secret
• Organization unit: Faculty of Education
• ISBN: 978-80-8152-319-9
• Keywords (in Czech): sesuvy, hodnocení rizika, včasné varování
• Keywords in English: landslides, risk assessment, early warning
• Tags: disaster management, forecast, Landslide, risk assessment
• Tags: International impact, Reviewed

Abstract

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.

Abstract (in Czech)

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.

Abstract (in English)

Hodnotenie rizikovosti územia z hľadiska náchylnosti k zosúvaniu materiálu na svahoch je jednou zo štandardných úloh aplikovanej geografie. V príspevku je demonštrovaná metodika hodnotiacej procedúry postavená na zohľadnení kľúčových faktorov prírodného prostredia, využitia krajiny a technickej infraštruktúry. Vychádza z použitia všeobecne dostupných dát o prostredí (laserový DMT, geologická mapa, mapy: vodný režim pôd, drenážna sieť, využitie plôch, cestná sieť, železničná sieť, elektrorozvodná sieť, administratívne členenie atď.), ako aj o aktuálnych podmienkach stavu prostredia – nasýtenosti vlahou a príčinných zrážkach, ktoré iniciujú zosuvy na svahoch. Metodika je koncipovaná tak, aby sa procedúra rozbehla v GIS v okamihu, keď meteorologické radary signalizujú intenzívne zrážky nad vlahou nasýteným územím. Vznikajúce riziko zosúvania je klasifikované do piatich rizikových tried. Najvyššie kategórie rizika v územnom priemete predstavujú lokality zvýšenej pozornosti. Ich prítomnosť v konkrétnych katastrálnych územiach je kľúčom k zostaveniu lokalizovaného a klasifikovaného varovania určeného pre zodpovednú osobu za krízové konanie v danej administratívnej jednotke. Vytipované lokality sa tak dostávajú do popredia pozornosti krízového štábu, ktorý tak začína realizovať ich monitoring trvajúci aj ďalej po období príčinných zrážok, keď najčastejšie dochádza k pohybu materiálu na svahu. Metodika bola otestovaná a verifikovaná na príklade povodia rieky Luha, ktorá v blízkosti hlavného európskeho rozvodia v povodí hornej Odry spojuje diametrálne odlišné prírodné prostredia a kultúrne krajiny plošinatých hercýnskych pohorí Nízkeho Jeseníku, nížinnej pahorkatiny Moravskej brány a Podbeskydskej pahorkatiny flyšových Karpát. Všetky zistené zosuvy v katastrálnych územia spadajúcich pod obec Jeseník nad Odrou vznikli v najvyššej kategórii rizika zosúvania po extrémnych zrážkach v júni roku 2009.