Další formáty:
BibTeX
LaTeX
RIS
@inproceedings{1324605,
author = {Zovčáková, Monika and Španová, Alena and Pantůček, Roman and Doškař, Jiří and Rittich, Bohuslav},
address = {Brno},
booktitle = {XV. Setkání biochemiků a molekulárních biologů: Sborník příspěvků},
editor = {Wimmerová, M. - Beneš, P.},
howpublished = {tištěná verze "print"},
language = {sla},
location = {Brno},
isbn = {978-80-210-5594-0},
pages = {100-100},
publisher = {Masarykova univerzita},
title = {Štiepenie plazmidovej DNA pomocou iónov Nd3+},
year = {2011}
}
TY - JOUR
ID - 1324605
AU - Zovčáková, Monika - Španová, Alena - Pantůček, Roman - Doškař, Jiří - Rittich, Bohuslav
PY - 2011
TI - Štiepenie plazmidovej DNA pomocou iónov Nd3+
PB - Masarykova univerzita
CY - Brno
SN - 9788021055940
N2 - V poslednej dobe sa zvýšil záujem v navrhovaní malých kovových komplexov, ktoré sú schopné katalytickej hydrolýzy deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) a ribonukleovej kyseliny (RNA) .[1] Väčšina známych syntetických katalyzátorov pre DNA hydrolýzu sú kovové ióny a ich komplexy. Predovšetkým lanthanoidy sú známe ako výborné katalyzátory k štiepeniu DNA. Hydrolyzujú fosfodiesterové väzby na jednoduché estery fosfátu, oligonukleotidy, RNA a jednoreťazcovú DNA.[2] Hoci je známe množstvo prirodzene pôsobiacich hydroláz, vývoj syntetických nukleáz by mal veľký úžitok a význam. [1,3] Možno najväčší význam syntetických hydroláz by bolo ich použitie ako artificiálne reštrikčné enzýmy.[4,5] Je možné ich využiť i k linearizácii plazmidov [2], ktoré sa vyskytujú v klinicky významných kmeňoch baktérií vzhľadom k premenlivosti ich genómu. Cieľom práce bolo štiepenie plazmidovej DNA pUC19 (kontrola) a plazmidovej DNA izolovanej z kmeňov Staphylococcus aureus P2, Staphylococcus aureus P9, Staphylococcus aureus P12, Staphylococcus aureus P23 a Staphylococcus aureus PO7/235 pomocou iónov Nd3+. Štiepenie plazmidovej DNA prebiehalo pri 63 C a reakčný čas bol v rozmedzí 0 - 4 hodín. Reakcia bola zastavená prídavkom 0,5M EDTA. Naštiepená plazmidová DNA bola detekovaná pomocou agarózovej gélovej elektroforézy. Optimálna doba štiepenia bola 4 hodiny. U niektorých kmeňov došlo k linearizácii plazmidov iónmi neodýmia. Veľkosti fragmentov linearizovanej formy boli použité k charakterizácii (určeniu veľkosti) neznámych plazmidov, izolovaných z klinických kmeňov Staphylococus aureus. Bolo zistené, že jednotlivé kmene obsahujú 1-3 plazmidy rôznych dĺžok. Použité lanthanoidové ióny Nd3+ sa ukázali byť vhodným prostriedkom k neenzymatickému štiepeniu plazmidovej DNA.
ER -
ZOVČÁKOVÁ, Monika, Alena ŠPANOVÁ, Roman PANTŮČEK, Jiří DOŠKAŘ a Bohuslav RITTICH. Štiepenie plazmidovej DNA pomocou iónov Nd3+. In Wimmerová, M. - Beneš, P. \textit{XV. Setkání biochemiků a molekulárních biologů: Sborník příspěvků}. Brno: Masarykova univerzita, 2011, s.~100. ISBN~978-80-210-5594-0.
|
