Má príroda ešte dnes miesto v environmentálnom myslení?

SLOVÁK, Ľuboš. Má príroda ešte dnes miesto v environmentálnom myslení? In Baďurová, Barbora; Szantó, Veronika; Vandrovcová, Tereza; Wróblewski, Zbigniew. Environmental Ethics in V4 Countries. Banská Bystrica: Belianum, 2016, s. 76-92. ISBN 978-80-557-1175-1.

Základní údaje

• Originální název: Má príroda ešte dnes miesto v environmentálnom myslení?
• Název anglicky: Has Nature Still Place In Environmental Thought?
• Autoři: SLOVÁK, Ľuboš.
• Vydání: Banská Bystrica, Environmental Ethics in V4 Countries, od s. 76-92, 17 s. 2016.
• Nakladatel: Belianum

Další údaje

• Typ výsledku: Stať ve sborníku
• Utajení: není předmětem státního či obchodního tajemství
• Forma vydání: paměťový nosič (CD, DVD, flash disk)
• ISBN: 978-80-557-1175-1
• Klíčová slova česky: koniec prírody, sociálny konštruktivizmus, dualizmus, divočina, divokosť
• Klíčová slova anglicky: end of nature, social constructionism, dualism, wilderness, wildness
• Příznaky: Mezinárodní význam, Recenzováno

Anotace

V roku 1989 zvestoval Bill McKibben koniec prírody: na Zemi, predovšetkým v dôsledku klimatických zmien, už nezostal ani kúsok čistej, človekom neporušenej prírody. Z úplne iného tábora sa v 90. rokoch rozvinula sociálne-konštruktivistická kritika pojmu „príroda“ a koncepty s ním spojených. Mnohí autori a autorky presvedčivo ukázali, že predstava prírody ako neporušenej divočiny, je filozoficky i politicky neudržateľná kvôli dualizmu príroda–kultúra v jej základe. Tento vývoj priniesol významné prehĺbenie filozofickej reflexie základov environmentálneho diskurzu, no zároveň hrozí zneužitím z utilitárne-antropocentrických pozícií ako argumentácia proti ochrane prírody. Článok prezentuje túto kritiku na príklade „sporu o divočinu“ a ukazuje dva rôzne prístupy k vyrovnaniu sa s ňou. Jeden spôsob ohlasuje nástup post-prírodnej doby, opúšťa pojem „príroda“ a koncepty s ním spojené a rozvíja diskurz založený na koncepte (životného) prostredia (environment) v ktorom sú „príroda“ a „kultúra“ vždy prepletené. Druhý prístup sa pokúša zachovať pojem prírody, no zároveň zohľadniť zmienenú kritiku a prekonať jeho dekonštrukciou odhalené problematické aspekty.

Anotace anglicky

In 1989 Bill McKibben heralded the end of nature: there is not anymore even a bit of a pristine, untouched nature on Earth, mainly as a consequence of climate change. From a totally different position the social-constructionist critique of the term “nature” and concepts attached to it was developed in the 1990's. Various authors convincingly showed that the idea of nature as an untouched wilderness is philosophically and politically untenable due to the nature–culture dualism it builds upon. This development brought a significant new depth to the philosophical reflection of the foundations of environmental discourse, but at the same time threatens to be misused by the utilitarian anthropocentric opponents of nature conservation and preservation. This paper presents this critique on the example of the “great wilderness debate” and shows two distinct approaches at dealing with it. One ushers in the new post-nature age, leaves the term “nature” and related concepts behind and develops a discourse based on the concept of environment where nature and culture are always intertwined. The other tries to retain the term while taking the critique

Návaznosti

• MUNI/A/1004/2015, interní kód MU: Název: Aktuálne prístupy k štúdiu environmentálnych fenoménov II

Investor: Masarykova univerzita, Aktuálne prístupy k štúdiu environmentálnych fenoménov II, DO R. 2020_Kategorie A - Specifický výzkum - Studentské výzkumné projekty