2017
Sociálna kognícia u schizofrénie: výskum, meranie a liečba
JÁNI, Martin a Tomáš KAŠPÁREKZákladní údaje
Originální název
Sociálna kognícia u schizofrénie: výskum, meranie a liečba
Název anglicky
Social cognition in schizophrenia: research, measurment, and treatment
Autoři
JÁNI, Martin (703 Slovensko, garant, domácí) a Tomáš KAŠPÁREK (203 Česká republika, domácí)
Vydání
Česká a slovenská psychiatrie, Galén, 2017, 1212-0383
Další údaje
Jazyk
slovenština
Typ výsledku
Článek v odborném periodiku
Obor
30215 Psychiatry
Stát vydavatele
Česká republika
Utajení
není předmětem státního či obchodního tajemství
Kód RIV
RIV/00216224:14110/17:00097422
Organizační jednotka
Lékařská fakulta
Klíčová slova česky
schizofrénia; sociálna kognícia; sociálne vnímanie; spracovávanie emócií; teória mysle
Klíčová slova anglicky
emotion processing; schizophrenia; social cognition; social perception; Theory of mind
Příznaky
Mezinárodní význam, Recenzováno
Změněno: 18. 3. 2018 14:37, Soňa Böhmová
V originále
Narušenie v oblasti sociálnej kognície patrí medzi základné prejavy schizofrénie. Ide o znak, ktorý je v súčasnosti do značnej miery preskúmaný, existuje rad štúdií skúmajúcich rôzne domény sociálnej kognície a ich neurofyziologický podklad, ako aj vzťah medzi jej úrovňou a psychosociálnym fungovaním, neurokogníciou a symptomatikou. Napriek tomu sú možnosti liečby doteraz limitované. K dispozícii je rad testov, ktoré merajú úroveň sociálnej kognície, neexistuje však štandardizovaná batéria, ktorá by merala tieto schopnosti naprieč doménami v čase. To je dané do istej miery širokým spektrom prejavov, od ťažkostí v identifikácii a rozlišovaní emócií, ich spracovávania, až po neporozumenie zámerom a myšlienkam druhých. Tieto oblasti prejavov nie sú jasne ohraničené, deficit v týchto doménach je však konzistentný počas celého trvania ochorenia. Najvýraznejšie sa prejavuje počas prvej epizódy, ale v zníženej miere ho možno detekovať už v prodromálnom štádiu, pretrváva aj po odoznení psychotických príznakov. Známky narušenia v sociálnej kognícii boli zistené taktiež u príbuzných prvého stupňa a je- dincov s vysokým rizikom vypuknutia psychózy. Úroveň sociálne kognitívnych schopností nie je vysvetliteľná deficitom v oblasti neurokognície a metakognície. Navyše, súvisí s výskytom dezorganizovaných a negatívnych príznakov. Významne súvisí tiež s kvalitou života a psychosociálnym fungovaním pacientov, a to dokonca viac než úroveň neurokognície. Nácvik sociálnych zručností a tréning sociálne kognitívnych schopností vykazuje istý efekt, od mierneho zlepšenia v oblasti psychosociálneho fungovania, po výrazné zlepšenie v testoch merajúcich výkon v konkrétnych doménach sociálnej kognície. Psychofarmakologický výskum sa doteraz sústreďuje primárne na antipsychotiká, ich efekt je však v klinickej oblasti zanedbateľný. Tieto zistenia by mohli pomôcť lepšie zamerať výskum na tie oblasti sociálnej kognície, ktoré prispejú k rozvoju efektívnejšej liečby.
Anglicky
Impairment of social cognition is one of the main features of schizophrenia. This feature is extensively studied in the present day, there are several studies investigating various domains of social cognition and their neurophysiological substrates, as well as its relationship with functional outcome, neurocognition and symptoms. In spite of this, the options for treatment are limited. A number of tests that measure social cognition are available, however there is a lack of standardized battery, that would measure these abilities across domains in time. This is to some extent due to wide array of manifestations, from recognition and discrimi- nations of emotions of others, emotion processing to understanding of intentions and beliefs of others. The borders between areas are not clearly set, the deficit in the domains is consistent thorough the whole course of disorder. The deficit is most prominent during first episode, but can be traced in an attenuated form also in the prodromal phase, and continue to be present during remission. The sings of impaired social cognition were found also in first-degree relatives and individuals with ultra-high risk for psychosis. The social cognitive abilities are not explainable by deficits in neurocognition nor metacognition. In addition, they are related to presence of disorganized and negative symptoms. They are also significantly associated with quality of life and functional outcome, more than neurocognition. Training of social skills and social cognition shows effect of improvement, from moderate in general functional outcome, to high improvement in tests measuring performance in specific social-cognitive domains. Psychopharmacological research to this date has been focused mainly on effects of antipsychotic medication, improvement is however clinically insignificant. The findings summarized in this paper might contribute to better understanding of impairment of social cognition in schizophrenia, and focus the research on the areas that will result in development of more effective treatment methods.
Návaznosti
| MUNI/A/1310/2015, interní kód MU |
|